Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hermione vystrelila hlava tak rýchlo, že mala pocit, že sa jej zatočila hlava. S vydeseným výrazom sa zahľadela na Draca a ani jeho dokonalá maska nedokázala zakryť výraz znepokojenia. Hermiona zrazu pochopila jeho utrápený výraz, ktorý mal na sebe na začiatku cesty.

Mal strach. Lekárske vyšetrenie bude znamenať, že sa bude musieť postaviť tvárou v tvár liečiteľovi, ktorý ju skontroluje od hlavy po päty a uistí sa, že je v dobrej fyzickej kondícii, alebo aspoň v takej ako predtým. Trojročnému chlapcovi s nožnicami by trvalo dve minúty, kým by našiel popáleniny na jej rukách a nohách, a ďalšie tri minúty, kým by úplne odhalil jazvy. Skúsenému liečiteľovi z ministerstva to bude trvať  menej ako tridsať sekúnd.

„Lekárske vyšetrenie?“ spýtala sa znova, čím si potvrdila to, o čom vedela, že počula.

„Áno,“ odpovedal Draco, a hoci jeho hlas znel nenútene, v jeho očiach videla obavy. „Dúfam, že sa nebojíš ihiel rovnako ako výšok,“ dodal.

Hermiona prevrátila očami nad jeho chabým pokusom zakryť úzkosť. „Nájdu tie popáleniny,“ povedala mu a rozhodla sa byť priama, namiesto toho, aby hovorila v šifrách. Dracova tvár na sekundu ochabla, ale kým sa spamätala, mal masku opäť nasadenú. Musela mu to uznať: udržanie takého prázdneho výrazu si vyžadovalo veľký výkon.

„Predpokladám, že áno,“ súhlasil.

„A to ti nevadí?“

„Prečo by malo?“

„Pretože vieš rovnako dobre ako ja, že sa budú pýtať.“

„A ty im odpovieš,“ odpovedal ľahostajne.

„Ale...? Vieš, že si nemôžeš dovoliť, aby ministerstvo poznalo pravdu...“ Hermiona začala nedôverčivo.

Draco náhle vystrel plecia a čeľusť sa mu zovrela. Bez varovania siahol za seba a vytiahol hrubé hnedé vrecko veľkosti dlane. „Stačí to?“ povedal ľadovo, keď jej podával vrecúško.

Hermionine hnedé oči sa rozšírili. „Čo je to?“ spýtala sa prekvapene.

Malfoy jej neodpovedal, namiesto toho sa rozhodol s prázdnym výrazom pozerať von oknom. Hermiona videla skrz jeho priehľadný závoj až do červenej zúrivosti v jeho očiach. Siahla do tašky a cítila, ako jej prsty tlačia na niečo hladké a studené... bolo tam toho veľa. Znova sa pozrela na Malfoya, a keď sa nedočkala žiadnej reakcie, vysypala si vrecko do lona.

Spadla na ňu hromada zlatých mincí a rýchlym pohľadom ich prešla; Hermiona odhadla, že v tej kope je viac ako tisíc galeónov.

„Čo je to?“ spýtala sa.

„Peniaze,“ odpovedal Malfoy chladne a znova sa otočil tvárou k Hermione.

„Na čo?“

„Za tvoje mlčanie.“

Hermiona mala teraz v tvári zdesený výraz. Mince na jej kolenách sa trblietali v slnečnom svetle, ale Hermiona sa dokázala sústrediť len na zvráteného, chladného muža, ktorý sedel oproti nej.

„Ty... ty... ty.“ Nemohla ďalej a oči sa jej zaliali slzami. „Ty sebecký, egocentrický kretén!“ zakričala.

Slzy sa jej teraz nemilosrdne rozlievali po tvári, keď hovorila k prekvapenému Malfoyovi. „Nemôžem uveriť, že máš tú drzosť takto o mne premýšľať!“ kričala. „Ty... úplný... blbec!“

„Grangerová...“

„Sklapni! Myslíš si, že sa dám kúpiť? Po viac ako desiatich rokoch, čo ma poznáš, máš úprimne tú drzosť myslieť si, že mi môžeš hodiť zlato do tváre a potom mi rozkazovať? Tieto lacné taktiky možno fungovali na tvojich zvrátených priateľov, ale ja... ja na teba tak pôsobím? Po tom všetkom, čo som urobila proti Voldemortovi a... a smrťožrútom, si stále myslíš, že si ma môžeš kúpiť?!“

Malfoy stále hľadel na Hermionu so zmäteným výrazom v tvári.

„Nemôžeš predpokladať, že ľudia sú podradnejší ako ty len preto, že sú chudobnejší! Možno nemám tvoje peniaze ani tvoje hlúpe veľké sídlo, ale každý večer chodím domov k rodine,“ odsekla. „Kedy si naposledy sedel pri večeri s ľuďmi, ktorí ti dali pocítiť, že okrem teba na nikom inom nezáleží? Kedy ťa naposledy niekto držal za ruku a pozeral sa na teba, akoby sa vôbec nedokázal prestať pozerať?“

Malfoy na ňu pozrel s nechápavým výrazom. Hermionine začervenané líca a mokré oči boli pre toho rezervovaného muža ohromujúcim pohľadom a cítil, ako z jej vlhkej tváre sála teplo.

„Nechcem tvoje nechutné peniaze,“ povedala, keď si rukávom utierala slzy. „Nechcem tvoje drahocenné malfoyovské zlato. A nemôžem uveriť, že máš tú drzosť považovať ma za takú nečestnú ako si ty. Nechcem ťa vydierať... nechaj si svoje špinavé peniaze. Dúfam, že si jedného dňa uvedomíš, že nie všetky veci sú zo striebra a zlata.“ Zlaté mince zhodila z kolien a tie sa s rachotom rozleteli o sedadlá a dopadli na plyšový koberec.

To bola posledná kvapka.

„Ak tie peniaze nechceš, tak si ich neber,“ povedal Malfoy, zaťal päste a zovrel čeľusť. „A neopováž sa myslieť si, že len preto, že si strávila pár mizerných dní v mojom dome, ma kompletne poznáš. Domnievaš sa, že ja som úzkoprsý, keď ty so svojou povýšenosťou a pýchou si myslíš, že nikto nemôže byť múdrejší ako ty, keď predpokladáš, že len preto, že mám peniaze, som nemal rodinu.“

Hermiona naňho uprela žeravé oči.

„Čo si myslíš? Že sa každé ráno zobudím a naplánujem si všetky tie hrozné veci, ktoré dnes urobím, aby som ľuďom zničil život? Ja som kedysi mal rodinu!“ zakričal.

Hlas sa mu teraz triasol a Hermiona cítila, ako sa mierne stiahla. „Mal som rodičov a priateľov a priateľky a kolegov!“ Jeho hlas bol ovládanejší, ale Hermiona videla v jeho matných sivých očiach zúrivosť. „Ja som kedysi mal rodinu.“

Hnev v Hermione neutíchol natoľko, aby jej bolo ľúto rozzúreného muža, ktorý sedel oproti nej. Odvrátila sa, pozrela na sivú oblohu a snažila sa rozptýliť nevýraznými tvarmi mrakov. Napriek jej neochote sa mu podarilo umlčať ju.

****

„Slečna Grangerová! Je mi potešením sa s vami opäť stretnúť, moja drahá!“

Skeid sa vyrútil na chodbu hneď, ako mu jeho nízka, horlivá sekretárka oznámila, že pán Malfoy a slečna Grangerová sú tu. Hermiona a Draco sedeli na opačných koncoch dlhého radu stoličiek a každý z nich hľadel na stenu pri sebe, zahĺbený do vlastných myšlienok.

„A samozrejme, pán Malfoy! Už je to príliš dávno, Draco!“

Vysoký muž vyzeral od ich posledného stretnutia oveľa nadšenejšie, ale na druhej strane, pripomenula si Hermiona, vtedy ju informoval o smrti jej rodičov a ona nebola s mužom, z ktorého mena behá mráz po chrbte každému úradníkovi ministerstva. Na okraji oblého nosa mu sedeli hranaté okuliare a sivé vlasy sa zdali tmavšie a lepšie zakryté.

Malfoy pomaly vstal a s krátkym úsmevom podal Skeidovi ruku.

„Poďme do kancelárie,“ navrhol Skeid a vystrel ruku k Hermione, keď ich dvojicu viedol sivou chodbou do svojej veľkej kancelárie. Za posledné tri týždne sa toho vôbec veľa nezmenilo; uprostred miestnosti stále stál nadrozmerný dubový stôl obklopený tromi tapacírovanými hnedými stoličkami, hneď vedľa kartoték a obrovského kamenného krbu.

„Môžem vám obom priniesť niečo na pitie?“ spýtal sa, zaviedol ich oboch k hnedým stoličkám a sám sa posadil na opačnú stranu stola.

„Som v pohode,“ povedal Draco a Skeid sa obrátil k Hermione.

„Ja tiež,“ povedala rýchlo.

„Výborne, vidím, že už ste sa pustili do práce?“ Náhlivo sa usmial, siahol pod hromadu papierov a vytiahol tenkú modrú zložku.

„Skôr než začnem, slečna Grangerová, dovoľte mi, aby som vám v mene celého oddelenia poďakoval za vašu trpezlivosť pri jednaniach s nami.“

Hermiona kútikom oka videla Draca, keď Skeid zamrmlal sériu nacvičených poďakovaní. Pozeral naňho veľmi profesionálne, hoci jeho výraz bol znudený.

„… náročné sa s tým vysporiadať, tým som si istý. Je naozaj radosť pracovať s niekým takým ochotným a prispôsobivým, ako ste vy.“

Hermiona rýchlo prikývla a bleskovo sa na Skeida usmiala. „Áno, správne.“

„Ešte raz vám vyjadrujem úprimnú sústrasť nad smrťou tvojich rodičov,“ povedal a jeho nadšený hlas sa zmenil na jemný. „Držíte sa dobre?

„Dobre, ďakujem,“ povedala Hermiona a stále sa dívala na Dracov nehybný výraz. Pocítila údiv, keď Skeid začal preberať veci, ktoré Draco uhádol.

„To je dobré vedieť. A určite vás poteší, že Rodolphusa Lestrangea sme vystopovali niekde na juhu Európy, oveľa ďalej, ako sme pôvodne predpokladali. Mali sme podozrenie, že sa zdržiava v severnom Francúzsku.“

„Aha, dobre,“ povedala Hermiona. Jej reakciami boli teraz automatické zvuky, ktoré vydávala, keď sa Skeid zastavil.

„Jeho vzdialenosť a naše včasné prípravy nám, samozrejme, dávajú veľmi dobrú predstavu o možnej trase, ktorou sa bude uberať ďalej. Keďže nie je možné, aby sa vrátil do Londýna, s potešením vám oznamujem, slečna Grangerová, že vám nehrozí žiadne skutočné nebezpečenstvo.“

„To je dobré vedieť,“ povedala a snažila sa predstierať nadšenie. Bola rada, že vie, že Lestrange sa nemá ako dostať do Londýna, ale úprimne povedané, s Ronom a Harrym po boku v prvom rade nikdy žiadne nebezpečenstvo necítila.

„…teda prepustená zo starostlivosti pána Malfoya a môžete sa vrátiť do svojho domu,“ dokončil, zhlboka sa nadýchol a dramaticky zopäl ruky.

„Dobre.“

„A teraz nás, žiaľ, čakajú nudné protokoly, ktoré musíme dodržiavať - pokúsim sa ich maximálne skrátiť na to najnutnejšie.“

Otvoril svoju modrú zložku a vytiahol list pergamenu. „Slečna Grangerová, v druhej miestnosti na konci chodby, napravo od vás, čaká liečiteľka. Urobí vám len rýchlu prehliadku, aby sa uistila, že ste zdravá a môžete sa vrátiť.“

Hermionin pohľad sa na krátku sekundu stretol s Dracovým a ona vstala a odsunula stoličku.

„Iste.“

****

„A prijaté ochranné opatrenia?“ spýtal sa Skeid, pozrel na Draca a potom späť na svoj papier.

„Celý perimeter sme zabezpečili rôznymi kúzlami vrátane Fideliovho zaklínadla,“ vysvetlil Draco. Bola to už tretia otázka, na ktorú musel odpovedať v rámci formalít. „Slečna Grangerová bola stále pod dohľadom môjho spoľahlivého správcu. Bola informovaná o všetkých možných východoch, ktoré viedli na pozemky, a o podmienkach, za ktorých sa mali konkrétne cesty uprednostniť pred inými.“

„Boli s tým nejaké problémy?“

„Vôbec žiadne,“ odpovedal Draco hladko. „Slečna Grangerová veľmi dobre dodržiavala predpisy a ochranné opatrenia.“

„Výborne.“

Draco sa zahľadel cez priesvitné sklenené dvere do Skeidovej kancelárie na konci chodby. Posledných štrnásť minút sa jeho myseľ zaoberala tým, ako Hermiona prešla tou istou úzkou chodbou a zabočila doprava.

„Boli nejaké problémy s temnou mágiou alebo podobne?“ Skeid sa spýtal.

Draco nezaváhal ani na sekundu. „Vôbec žiadne, ktoré by sa týkali Lestrangea.“ Neklamal.

„Jasné, jasné,“ zamrmlal Skeid, odškrtával veci a písal si k nim poznámky. „To znie perfektne, pán Malfoy.“

Draco sa odmlčal, aby dal Skeidovi chvíľu na zozbieranie papierov a ich vloženie späť do modrej zložky.

„To bude všetko?“ spýtal sa.

„Áno,“ odpovedal veselo.

„Môžem teda odísť? Nerád by som naliehal, ale dnes večer musím niekde byť.“

„Keď sa vráti pani Grangerová a ja si pozriem správu, bude to všetko,“ povedal a nervózne sa usmial. „Dáte si pohár vody?“

Draco nemal šancu odpovedať, pretože chodbou sa rozľahol prenikavý výkrik. Obaja muži vybehli do chodby a počuli ho znova, zdroj toho kriku bol jasný.

Bola to druhá miestnosť napravo.

****

„Slečna Grangerová, čo sa to stalo?“ vykríkol Skeid, keď vtrhol do miestnosti liečiteľky. Tá bola malá, s kamennými stenami, veľkým vyšetrovacím stolom (na ktorom práve sedela Hermiona) a stolom v rohu s papiermi na vrchu.

Vedľa Hermiony uvidel Malfoy bledú, staršiu ženu s kučeravými tmavými vlasmi a veľmi ostrými črtami. Inokedy mohla byť naozaj pekná, ale to sa s nespočetnými zelenými vriedkami na tvári dalo len ťažko rozoznať.

„Felice! Moja drahá!“ pozrel sa  Skied na svoju očarovanú zamestnankyňu. „Čo sa vám stalo?“

„To dievča!“ vykríkla žena a ukázala obviňujúcim prstom na Hermionu.

Malfoy sa s nechápavým výrazom obrátil na Hermionu, ktorá pred šéfom Oddelenia na presadzovanie čarodejníckeho práva nasadila nevinnú a vystrašenú tvár.

„Zabudla som jej to povedať, pán Skeid,“ povedala Hermiona ospravedlňujúcim tónom. „Prosím vás, je mi to tak ľúto!“

„Povedať jej čo?“ zúfalý úradník ministerstva sa sklonil nad hysterickú ženu a mrmlal jej upokojujúce slová.

„Som ohavná!“ zvolala liečiteľka. „Nikdy nebudem môcť vyjsť z domu!“

„Preboha ženská, veď ste liečiteľka, dajte sa dokopy!“ Hermiona sa podráždene uškrnula, ale potom sa rýchlo ovládla. „Teda, je mi to veľmi ľúto!“

„Felice, čo sa stalo?“ spýtal sa ženy.

„Robila som vyšetrenie,“ vysvetľovala vzlykala. „Prešla som okolo tváre a požiadala som ju, aby mi podala ruku, aby som mohla vykonať kúzlo zranenia. Dotkla som sa jej prstov a potom... ach! Na tvári mi začali vyskakovať všetky tie nechutné veci!“

Odvrátila hlavu, akoby sa bála, že by jej tvár mohla odpudzovať ostatných v miestnosti.

„Prečo sa to, preboha, stalo?“ spýtal sa Skied.

„Bola to súčasť ochrany!“ Hermiona zavýjala svojím dramatickým ospravedlňujúcim hlasom. „Malfoy na mňa použil to kúzlo ešte skôr, ako sme prišli do sídla, a ja som na to asi zabudla, ach! Aké som hlúpa!“

Pokúsila sa vyprodukovať niekoľko umelých sĺz, ale nepodarilo sa jej to. Jej teatrálne predstavenie však stačilo na to, aby Skeida presvedčila, že to všetko bolo nedorozumenie.

„To je v poriadku, drahá,“ povedal súcitne a položil Hermione ruku na plece. „Čo to bolo za kúzlo, pán Malfoy?“

Malfoya náhle zapojenie do rozhovoru zaskočilo.

„Bolo to... Hornwartovo kúzlo...“ odpovedala Hermiona.

„O tom som... o tom som nikdy nepočul...“

„Áno, je to nezvyčajné,“ začala Hermiona. „Dosť pokročilé. Ak sa ma dotkne niekto úplne nový, po celej tvári mu naskočia zelené vriedky!“

„Aha!“

„Bolo to ochranné opatrenie.“

Skeid sa obrátil k Dracovi a ustarostene prikývol. „Zdá sa, že ste ju chránili veľmi usilovne, pán Malfoy.“

Nepozastavil sa, aby počul Malfoyovu odpoveď, ale namiesto toho prešiel k vzlykajúcej liečiteľke pri stole a snažil sa ju utešiť. Liečiteľka sa však zdala byť neutešiteľná a neustále odstrkovala Skeidovu ruku zo svojho ramena, keď príliš prehnane zavýjala.

Hermiona sa pozrela na Malfoya s vševediacim výrazom a kývla hlavou smerom k Skeidovi; pochopil, čo má na mysli.

„Už sme vám zabrali dosť času, pán Skeid,“ povedal Malfoy a predstieral pôsobivý súcitný tón. „A teraz, po tom všetkom, čo sa stalo, si myslím, že je čas, aby sme sa rozlúčili.“

„Ach, áno, áno... Myslím, že to bude najlepšie,“ zamrmlal, vstal a narovnal si habit.

„A ako veľmi dobre vidíte, slečna Grangerová je v bezchybnom stave,“ dodal. „Predpokladám teda, že keď vyšetreniu bráni nedostupná liečiteľka, nebude potrebné sa ním ďalej zaoberať?“

„Nie, nie, to by bolo v poriadku. Vyzerá v poriadku a... no, pri všetkej vašej ochrane by som bol prekvapený, keby sa jej podarilo urobiť si čo i len škrabanec.“

Malfoy vydal zo seba nútený smiech, keď sa Skeid znepokojene uškrnul. „Bolo mi potešením vás oboch opäť vidieť,“ povedal a podal Malfoyovi aj Hermione ruky. „Možno by sa za menej náročných okolností hodila večera.“

„Áno, samozrejme,“ odpovedal Malfoy automaticky. „Dobrý deň, pán Skeid.“

„Pán Malfoy, pani Grangerová,“ povedal a zdvorilo kývol na oboch, keď vychádzali z kancelárie.

Obaja sa vracali k hlavnej čakárni, okolo chodby, keď sa Malfoy zrazu otočil k Hermione so spýtavým výrazom v tvári.

„Čo je to Hornwartovo kúzlo?“ spýtal sa.

Hermiona ležérne pokrčila plecami. „Nemám potuchy.“

„Tak čo to tam vzadu bolo?“

Zlomyseľne sa usmiala. „Bolo to výbušné pupienkové kúzlo z Weasleyovských výmyslov.“

****