Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Radio

*Kapitola 28*: Keď dôjdu slová

Radio
Vložené: Jimmi - 11.05. 2021 Téma: Radio
JImmi nám napísal:

Vysielačka

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Radio

Autor originálu : Va Vonne

Link na originál : Radio

Počet slov originálu: : 133 927

Rating : M 16+  

 

Zhrnutie: Niekoľko rokov po bitke na Rokforte dosiahol uštvaný Draco Malfoy svoj bod zlomu. Popravde, keďže ním toľkí opovrhovali a len niekoľkí súcitili, už mu veľa na výber nezostalo. Avšak, len čo sa Draco rozhodne vziať svoj život do vlastných rúk, vstúpi do jeho života istá osoba. Takže sa zdá, že práve keď sa chystá ukončiť svoje trápenie, dokáže byť Hermiona Grangerová tou, ktorá ho znova prinúti skutočne cítiť?


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 28: Keď dôjdu slová

 

Goyle srdcervúco zastonal, keď sa posadil. Zdvihol veľkú ruku k hlave, ktorá mu búšila silnejšie, než by očakával. Zatvoril a otvoril oči, žmurkal do svetla, ktoré prúdilo do obývačky jeho domu. Bol zakrytý dekou a pri boku mal namačkaný vankúš. Ešte stále bol na ňom viditeľný otlačok jeho veľkej hlavy. Keď si päsťami pretrel oči, strhol sa pri tom, ako to zabolelo. Hrdlo mal vyschnuté a podráždené a došlo mu, že ešte nikdy v celom svojom živote nemal takú veľkú opicu. Mátožne si niečo zamrmlal pod nosom a nasucho prehltol.

„Draco,“ ozval sa unaveným hlasom, „čo robíš?“

V rohu jeho osvetleného domu Draco Malfoy vyzeral, ako keby ho ani trochu to jasné svetlo neovplyvnilo. Avšak okamžite si všimol Goylove nepohodlie a s prútikom zhasol svetlá. Nasadil ospravedlňujúci výraz a vrátil sa do kuchyne, kde pripravoval čaj. Potom sa otočil k svojmu priateľovi a nevyspatý Goyle nechápal, čo vidí. Draco bol utopený v Goylovej kuchynskej zástere a vyzeral v nej trochu hlúpo. Blonďavé vlasy mal zlepené a neučesané a, napriek tej zástere, vyzeral príšerne nečisto.

„To máš na sebe moju zásteru?“ spýtal sa Goyle s nadvihnutým obočím. Stále musel žmúriť, aby sa mohol Dracovi lepšie prizrieť.

„Ak si niečím oblejem šaty, matka mi to bude do smrti pripomínať.“ Sklopil pohľad nadol, ako keby sa pokúšal nakuknúť cez látku zástery na košeľu. „Už mám na nej škvrny od krvi.“ Potom, keď dokončil skúmanie svojho hrozného stavu, potiahol nosom a s nepatrným krívaním pokračoval ku Goylovi. Dracov nos bol stále značne pokrytý zaschnutou krvou, oko sa mu začínalo meniť dožlta z predchádzajúcej modročiernej farby.

„Na,“ povedal a ponúkol mu šálku čaju.

Kým ten čaj zvažoval, prebehol si Goyle rukou cez krátke vlasy. Jeho pohľad znova zachytil Dracov nos a spýtal sa: „To som urobil ja?“

„Ty!“ odvetil Malfoy a kútik pier sa mu vytočil nahor s plachým pousmiatím sa. Oči sa mu rozjasnili, ako keď je otec hrdý na syna, že niečo dosiahol. Mierne cúvol a potom zdvihol voľnú ruku, aby sa svojho nosa dotkol.

„Ale kamarát, dovoľ mi, aby som ti povedal, že stále niekde v sebe máš tú bývalú silu. Možno to nevieš, ale vážne si ma poriadne trafil.“ Zdvihol bradu, pozrel sa na Goyla, aby zistil, či to malo nejaký dopad.

„Pozri sa na toto, há? Celý nos sa mi posunul z miesta!“ S nadšeným výrazom Draco pohol svojím vykriveným nosom, stále v tvári žiaril. „Máš teda poriadnu ranu.“

Ale Goyle mal ďaleko od pobavenia. Zízal na Draca mrzuto a s prižmúrenými očami. S kyslým výrazom povedal vážne: „To nie je vtipné, Draco.“

Malfoyova tvár ochabla. Trošku nevrlo hľadel na zem, prešiel si rukávom po tvári a pokrútil hlavou.

„Máš pravdu,“ presvedčivo vyhlásil, „absolútnu pravdu. Nie je to vtipné.“ S nesmelým povzdychom položil Goylovu šálku čaju na zem. Potom sa skľúčene posadil vedľa neho, vyzeral rovnako nešťastne ako Goyle. Vydýchol, pokúsil sa vyhnúť vlastnému odrazu vo svojej šálke čaju. Ak mal byť úprimný, celkom ho znechutil pohľad na vlastný nos, keď ho dnes ráno zazrel. Napriek tomu slabo zavrčal, pohodil hlavou dozadu a potom sa znova otočil ku Goylovi. Vo všetkej svojej rozpadnutej sláve povedal hlasom, o ktorom si myslel, že niečomu pomôže: „Myslel som vážne, čo som včera večer povedal, Greg. Je mi to ľúto.“

„Áno,“ strnulo odpovedal Goyle. „Aj ja som myslel vážne, čo som povedal.“

Dracova tvár ochabla. Goyle si pamätal, čo hovoril? Možno len narážal na silu jeho poznámky zo včera. Avšak Draco sa to rozhodol ignorovať, stuhol, ako keby ho len sotva počul. Sťažka na nich dopadla chvíľa mlčania. Ani jeden zjavne nedokázal vymyslieť, čo dôležitého je treba povedať. Goyle už povedal Dracovi všetko potrebné a Dracovi, samozrejme, už úplne došli nápady. Goyle sa aspoň zhlboka nadýchol. Zízal na ten čaj, vyzeral, že mu je ľúto námahy, s ktorou ho Draco pripravil. Keby ho zdvihol, bolo by to známkou odpustenia, ale chvíľu mu trvalo, kým sa rozhodol, či sa ho vôbec dotkne. Jeho ústa sa pohli. Otočil sa k Dracovi a spýtal sa ho s letargickým zavrčaním: „Čo ťa vlastne motivovalo, aby si v prvom rade to zasnúbenie zrušil? A potom sa mi kvôli nemu prišiel ospravedlniť?“

Draco zaboril ruku horúčkovito do vrecka a vytiahol odtiaľ malú vysielačku a hodil ju Goyleovi do lona. Neobťažoval sa pozrieť na ten zvedavý výraz v Goyleovej tvári, namiesto toho zdvihol vlastný čaj a čelil svojmu odrazu v ňom. Možno si ten zlomený nos nechá.

„Táto hračka?“ spýtal sa Goyle, keď zízal na ten čierny objekt, „detská hračka?“ Vzhliadol, zažmurkal Dracovým smerom. „Vedel som to. Trávil si s ňou priveľa času.“ Goylov hlas prekypoval nedôverou, ako keby si nebol úplne istý, či tú hračku považovať za dobrú alebo zlú vec. Jednako nadvihol plecia a zvedavo dodal: „Nerozumiem.“

„Hovoríš do nej...“

Goylove oči sa prižmúrili. „Áno,“ odvetil nepobavený, „tú časť chápem, Draco. S kým sa rozprávaš?“

Draco Malfoy stále nevzhliadol od svojej šálky. Chvíľu zvažoval, že zaklame, ale potom sa rozhodol, že tak neurobí. Ako by mu také niečo prospelo? Len teraz sa začal štverať z tej diery, ktorú si sám vyhĺbil a netúžil, samozrejme, klesnúť ešte hlbšie.

„Sľubuješ, že nikomu nepovieš ani slovo?“ spýtal sa, dovolil si zostať stuhnutý.

Keď to Goyle zvažoval, nadvihol obočie. Oči mal stále lesklé od alkoholu, ale podarilo sa mu vyzerať tak pozorne, ako bolo možné.

„V poriadku,“ odvetil, v nervóznom očakávaní si zasunul vlasy za ucho, „dobre, sľubujem.“

Malfoy sa stále sústredil na svoj odraz. Obzeral si to čierne oko, došlo mu, že ešte chvíľu potrvá, kým sa samo od seba zahojí. A s tou novou ranou, čo Goyle pridal k jeho tvári, nebolo veľkej nádeje na zlepšenie jeho zovňajšku. Sklonil plecia, zaťal čeľusť a vážne vyhlásil: „S Hermionou Grangerovou.“

Goylovými ústami trochu trhlo. Neveriacky trasľavým hlasom zareagoval: „Nerob si srandu.“ Ale otočil sa k vlastnému čaju, odpil si, ako keby nepovažoval ani trochu ten žart za vtipný. Ale Draco nepovedal ani slovo. Namiesto toho pokrčil plecami, odvrátil pohľad a vypil tak veľa čaju, ako sa dalo.

„S Hermionou Grangerovou?“ zvážnel Goyle. Úsmev na jeho tvári sa okamžite rozplynul. Jeho zasklené oči stuhli a naklonil hlavu, ako keby sa pokúšal mať na Draca lepší výhľad. Ústa sa mu ledva hýbali, keď sa placho svojho priateľa spýtal: „Draco, o čom to rozprávaš?“

„Ja dostávam... rady...“ Odmlčal sa, poklepal si po nose, „od... Hermiony Grangerovej.“

„Grangerovej!“ Goyle sa rýchlo zdvihol zo zeme a obzeral si tú vysielačku zblízka. „Hermiony Grangerovej... priateľky Harryho Pottera? Tej Hermiony Grangerovej?“

Malfoy zízal na špičky svojich ošúchaných topánok. „Nevedel som, že poznáš ešte nejakú inú,“ nevzrušene vyhlásil.

Goyle si prešiel rukou po tvári, vyzeral súčasne zdesený a ohromený. Spustil ruku s vysielačkou a postavil sa pred Draca, jeho veľký tieň ho úplne pokryl. Ako tam stál, hľadel striedavo na Malfoya a potom na tú hračku. A to robil po pomerne dlhý čas. Začalo mu dokonca trhať ľavým okom, vyzeral, že je úplne mimo. Potom sa mu tvár uvoľnila, konečne začal pokojnejšie dýchať. „Ty si nerobíš srandu.“

Malfoy pokrútil hlavou a premýšľal, ako dlho bude trvať, kým sa mu zahojí tá rozseknutá pera.

„Je... je to dobrá vec?“ spýtal sa Goyle, predklonil sa, stále zízajúc na tú vysielačku. „Rozprávanie sa s Her... Hermionou Grangerovou... ti pomáha?“

Malfoy si odfrkol. Konečne zjavne stratil záujem o svoj dobitý odraz. Ako keby tomu sám neveril, znova si ofrkol.

„Ha! v skutočnosti je väčšou pomocou, než som mohol žiadať.“ Pozrel nadol, v jeho tvári sa opäť objavil vážny výraz. „Predstav si to,“ smutne dodal.

„Nuž,“ zdvihol Goyle ruku k hlave, „taká vec by sa stala len tebe, Draco. Je to karma.“ Potom, keď vydýchol, pokračoval hlasnejšie. „Nuž, myslím, že ti to prospeje. Áno, mať niekoho, s kým si vyrastal a si v pohode, keď sa s ním rozprávaš. Chcem povedať, prečo nie?“

Draco Malfoy rozhodil rukou, trochu rezignovane pravdu povediac a napodobnil Goylov tón hlasu s falošne nádejným úsmevom: „Prečo nie!“

Goyle sa usmial. Oči mu žiarili a zjavne mu nedošla absurdnosť takého vyhlásenia. Namiesto toho sa vystrel, túžobne sa načiahol po svojej šálke a s úsmevom vyhlásil: „To je správny prístup!“ Vzhliadol od šálky a zvedavo sa na Draca pozrel. Ale Malfoyov zrejmý sarkazmus ignoroval. V skutočnosti sa začínal cítiť menej a menej po opici. Pri tomto novom Dracovom odhalení sa mu dokonca zlepšila nálada. Iste, spočiatku bol naprosto šokovaný z tohto tak neočakávaného obratu, ale už sa prispôsobil. Možno bol z tej predstavy dokonca nadšený, keď naklonil hlavu nabok a čakal, kým Draco niečo povie - aj keby to malo byť niečo protirečivé.

Malfoy zvedavo vzhliadol. Zdalo sa, že je súčasne v rozpakoch a frustrovaný.

„Neberieš to nejako príliš dobre, kamarát?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím. Keď to urobil, jeho čelo okamžite zaprotestovalo dokonca len na taký sekundový pohyb.

Goyle rýchlo dopil. Strhol sa pri teple tekutiny v hrdle. Bol trošku príliš dychtivý prehovoriť.

„Možno, Draco, možno. Avšak môj život to nie je. Ja sa nezačínam kamarátiť s Hermionou Grangerovou. Nie, nie, necháp ma zle, Draco, myslím, že je to skvelé, že si našiel niekoho, s kým sa rád rozprávaš o... o čom?“

„Ako vieš, že sa rozprávam rád?“ vyzval ho Malfoy, keď zdvihol plecia. Tváril sa úplne pobúrene. Hypotetické mrazenie mu zbehlo po chrbte, ako keby bol Goylovou poznámkou zhnusený. Avšak to bolo len predstierané. Hoci nebol úplne v pohode s tým, že by mal Goyle poznať každučký detail jeho 'vzťahu' s Hermionou Grangerovou, ak sa to vôbec dalo za vzťah považovať. Ale jednako nebol pripravený, aby ho vypočúval. Napriek tomu Dracove divadlo nebolo, tak ako zvyčajne, dokonalé. Goylovi to okamžite došlo a jeho tvár rýchlo nadobudla sarkastický výraz.

„Ako to viem?“ spýtal sa so širokým úsmevom. Zdalo sa, že sa tento len pridal k tomu predchádzajúcemu a bol preto dvakrát tak veľký.

„Nuž,“ pokračoval, „na začiatok, nosíš so sebou tú vysielačku všade, kam sa pohneš.“

Malfoyova tvár ochabla. Pozrel na tú vysielačku, ktorá mu Goyle ponúkol a zastrčil si ju do vačku. Cítil, ako sa červená, pomerne silno červená. Rýchlo sa prinútil uvažovať rozumne, tvrdým výrazom zahnal ten červený nádych z tváre.

„Ty si... „ povedal, prakticky mu úplne došli vhodné slová, „ty si chorý.“

„Draco, kamarát, tým chorým si tu ty. Nezabúdaj na to,“ zdvihol Goyle prst. Nahol sa k Dracovi, ponúkol mu ruku a keď ho dotiahol do svetla, jeho radostný výraz sa stratil.

„Oh, u Merlina!“ strhol sa. „Ja som ti skutočne zlomil nos. Na dôvažok k všetkým tým sračkám, ktorými teraz prechádzaš.“ Znepokojenie úplne pohltila ľútosť. Cúvol, aby sa načiahol a zľahka ohmatal povrch Dracovho vykriveného nosa. Malfoy ho zvedavo sledoval s očami ako dve štrbinky. Potom, keď ruku odtiahol, Goyle si utrel svoj práve zakrvavený ukazovák o predok trička.

„Len som pridal ďalší k tvojim... tvárovým problémom.“ Všimol si Dracovu nepobavenú grimasu, rozhliadol sa zúfalo po prútiku. „Chceš, aby som to napravil?“

„V skutočnosti by som bol radšej, keby si sa mojej tvári vyhýbal,“ odpovedal Draco, cúvajúc. Sklonil sa a zdvihol svoj kabát zo zeme. Zdvihol čaj a odniesol ho do kuchyne a obliekol si kabát. „Inak ma už nikdy nespoznáš vďaka tej krvavej kaši, čo mi z nej narobíš.“

Goylove plecia poklesli. Podráždene monotónnym hlasom odsekol: „Som rád, že sa tvoja žiarivá osobnosť vrátila.“

Avšak Malfoy nemal čas odpovedať. Z vysielačky sa ozval príliš povedomý statický zvuk. Goyle na mieste stuhol. Malfoy urobil to isté, oči spojené s priateľovými. Potom, keď tam tí dvaja neužitočne stáli, ozval sa unavený hlas Hermiony Grangerovej. „Haló! Si tam? Haló, Malfoy!“

Ale Malfoy bol prvým, kto sa pohol. Zalovil vo vrecku a vo svojich dlhých, štíhlych prstoch zovrel vysielačku.

„Áno,“ rovnakým náhlivým hlasom ako ona, „áno, som tu.“ Ignoroval zaskočený výraz Goyla, ktorý sledoval, ako sa Draco babre s vysielačkou, hlava naklonená nabok. Potom, zvedavo, zostal ticho, keď sa rozhodol, že neprehovorí ani slova. Hoci Draco sa od neho úplne odvrátil, stále v rozpakoch kvôli svojmu vzrušeniu z tej hračky. Prehol plecia, rozprával do tej vysielačky, ako keby do nej vravel niečo absolútne dôverné.

„Hej, ehm... mrzí ma, že som ti včera nemohla pomôcť. Podarilo sa ti vyriešiť tú záležitosť s Goylom?“

Malfoy sa okamžite začervenal. Vydýchol, prešiel si rukou vo vlasoch. „...áno...“ zahanbene odvetil, kým ignoroval Goylov chichot za ním.

Dokonca Goyle mohol počuť, ako sa Hermiona takmer hlasito usmieva cez ten reproduktor. Obtančil Draca, nahol sa, aby mal lepší výhľad na Draco rozpačitý výraz. Ale Malfoy držal hlavu sklonenú, jeho tvár červená ako repa.

„Vidíš!“ víťazne zajačala Hermiona. „Vedela som, že to zvládneš!“ Malfoy nakoniec vzhliadol, aby sa pozrel Goylovi do očí. Jeho sklonená hlava sa takmer nepohla, ale určite Goylovi narážka došla. Zakryl svoj očividne hlasitý smiech s predstieranými záchvatmi kašľa.

„Nuž, tak či tak, Draco... Bola som predtým na tej čistinke a premýšľala som, čo práve robíš.“

„Teraz?“ Draco zažmurkal. Prešiel od absolútne otráveného k úžasnuto omráčenému. „Akože práve teraz? Ja... ja sa prechádzam,“ klamal.

„Ah, nuž, keby si sa tu chcel ku mne pripojiť.“ Avšak okamžite ako to navrhla, vzala to späť. S náhlivosťou maskovala svoju pochabosť vlastným slabým kašľom. „Len čisto z pracovných dôvodov, samozrejme. Aby sme, ehm, popracovali na ďalšom... kroku...“

„Ako sa pohnúť ďalej?“ navrhol Malfoy, mal chuť byť trošku nápomocný.

„Áno,“ odpovedala Hermiona, „toto.“

Goyle nadvihol obočie. Samozrejme, rýchlo ho počúvanie Dracovho rozhovoru zaujalo. Bol prinútený hrýzť si spodnú peru a nedočkavo si prekrížiť ruky na hrudi.

„Iste,“ odpovedal Draco. „Budem... tam.“

Hermionin hlas zostal trošku hlasnejší a nadšenejší. „V poriadku, skvelé!“ potešila sa, ale potom, bez ďalšieho slova, sa úplne odmlčala.

„To bol rozhovor!“ vyhlásil Goyle, jeho tváre sa už teraz úplne zmocnil úsmev. Avšak jeho pobavenie Draco kompletne ignoroval, doobliekal si kabát a rozhodol sa nevšímať si Goylove šaškovanie. Prehltol svoju hrdosť a zmieril sa s tým, že na svoju obranu nič nepovie. Jednako bolo niečo na tom, že bude mať možnosť vidieť Hermionu, trochu povznášajúce. A hoci nevedel prečo, prečo sa s ňou tak túžil stretnúť na tej lesnej čistinke, pokračoval v príprave. Už úplne zabudol na svoju dobitú tvár, nazul si topánky a chaoticky ich zaviazal. Tie boli obité svojim vlastným spôsobom, doškriabané z predchádzajúceho večera. Goyle, ktorý sledoval, ako sa Malfoy preberá k životu, zostával nehybný vo svojom fascinujúcom skúmaní. Keď jeho úsmev začal slabnúť, nasadil nový znepokojený výraz, ale zostal ticho a nič nepovedal.

Potom konečne, keď si bol istý, že Draco jednoducho len vypáli z dverí, znepokojene začal: „Neurob niečo hlúpe, Draco. Nezabudni, že práve teraz vôbec nie si v správnom duševnom rozpoložení, dobre?“

Malfoyove oči sa prižmúrili. Stále náhlivo odvetil zadychčane. „Ty si tu bol ten opitý, Goyle. A nepoučuj ma.“

Ale Goyla to nepresvedčilo. Sledujúc, ako sa Malfoy ženie von z obývačky, bol mu okamžite v pätách.

„Hej, Draco. Draco! Po-počúvaj ma! Héj!“ Keďže už bol Malfoy vonku pred dverami, Goyle vyšiel z domu spolu s ním. Avšak zostal sa pridŕžať zárubne. Zavolal cez ten poryv vetra, ktorý sa prehnal okolo neho. „Nezabudni, s kým sa rozprávaš, Draco! Je to Hermiona Grangerová!“

Ale Draco ho už nevnímal. Goyle si vzdychol a sledoval, ako Draco náhlivo odchádza.

„Dopekla,“ zamrmlal pod nosom, porazený, keď Malfoyova štíhla postava mizla. A keď šiel Draco Malfoy svojou vlastnou cestou, díval sa za ním, až kým už ho vôbec nedokázal rozoznať.

 

Obloha sa začínala meniť na oranžovú. Menila sa takým spôsobom, že sa zdalo, ako keby celý svet okolo bol zúfalý, pripravený skončiť s nádherným treskom. Hoci sa deň snažil naťahovať čas tak dlho, ako mohol, Draco sa pohyboval rýchlym krokom. Ruky mal zastrčené hlboko do vreciek a bol, celkom úprimne, úplne stratený. Jeho očakávanie stretnutia s Hermionou Grangerovou bolo dokonca záhadou aj pre neho. Napriek tomu sa nemohol dočkať, kedy ju uvidí. A z nejakého dôvodu sa zdalo, že dokonca aj tá krátka cesta bola trochu dlhšia ako obvykle. Možno to bolo len jeho zvedavosťou a, rozhodne, vravel sám sebe, že to vzrušenie bolo len jej dôsledkom. Jednako to neskrátilo jeho kroky podobné skokom.

Chladný vietor útočil na jeho tvár spŕškou ihličiek. S každým bodnutím sa slabo strhol. Jednako sa neobťažoval napraviť svoj príšerný zovňajšok. Vážne teraz o niečom takom nepremýšľal, vôbec si nedokázal nájsť čas, aby niečo také zvážil. V jeho bzučiacej mysli sa toho dialo príliš veľa, aby sa zaoberal takým nezmyslom a, dosť smiešne, Draco považoval tento nedostatok záujmu za veľkú vadu charakteru. Kedysi mu na jeho výzore veľmi záležalo. V tých časoch by na sebe nezniesol čo i len škvrnku. Nikdy by nedovolil vlasom, aby sa stali príliš mastnými. Ale teraz? Teraz to bolo iné. Teraz bol odlišný čas a možno, možno bol toto významne odlišný Draco. A kým bola táto nová bytosť? Tento nový človek, ktoré mu bolo srdečne ukradnuté, či jeho tvár vyzerá alebo nevyzerá čudne či trápne a ktorý bol pre neho stále cudzincom? Draco Malfoy takmer netušil, kým je. A jedna vec bola istá: nebola veľká šanca vrátiť sa späť. Ale či bol alebo nebol schopný vrátiť sa k svojim starých spôsobom, bol v takomto rozhodovaní bezmocný. A, absolútne, už sa s tým zmieril.

Tento nový Draco mieril k čistinke uprostred lesa, ktorú tak často osamote navštevoval. Tento nový Draco ignoroval škaredosť, ktorá sa zmocnila jeho kedysi dokonalej tváre. Bol mu ukradnutý jeho vzhľad a nestaral sa, či má v ústach železitú chuť. Tenký mdlý prameň, ktorý bol súčasťou jeho blonďavých vlasov, mu padol pred spotené čelo a vedel, že ho je asi cítiť. Kráčal pešo, jeho cieľ bol už na dohľad. A nič z tých povrchných nezmyslov ho netrápilo, hlavne nie vtedy, keď si bol istý, že ju tam zbadal sedieť. Jej štíhly tieň na zemi, keď sa opierala chrbtom o dosť silný kmeň. Prútik mala vytiahnutý pred sebou, pred tvárou, a mávala ním v malých kruhoch. Bez slova vyčarovala biele záblesky niečoho, čo vyzeralo ako malý ohňostroj. Vo svojom magickom sebaklame si nevšimla Draca, keď sa pretlačil pomedzi stromy a ktorý potiahol nosom, aby dostal zo zlomeného nosa sopeľ, ktorý ho upchal.

Ale Malfoy nepovedal ani slovo, a možno to bolo kvôli bolesti, ktorá trápila jeho čeľusť. Napriek tomu Hermiona nakoniec vzhliadla, úsmev na jej pomerne bledej tvári.

„Nuž,“ povedala s úsmevom, ktorý bol skutočne nádherný, „to bolo skutočne veľmi rýchlo.“

„Bol som v susedstve,“ zaklamal Draco po druhý raz. Ale Hermiona len poťapkala miesto na listoch vedľa seba, nechala tie malé iskričky vyblednúť. Malfoy zaváhal len na chvíľu. Potom, jemne, sa zviezol k zemi, oprel sa o ten hrubý kmeň s vlastným ťažkým povzdychom. Spýtal sa s trochou sarkazmu, ktorému nedokázal zabrániť.

„Aký bol obed s Potterom a Weasleym?“

Hermiona nadvihla obočie. „Fajn,“ vecným hlasom odpovedala. Prehltla, neinformovala ho, že v skutočnosti vôbec fajn nebol. Namiesto toho sa mu prizrela do tváre, naklonila hlavu, aby na ňu mala lepší výhľad v svetle vychádzajúceho mesiaca. Usmievala sa, keď sa k nemu priblížila, ale jej výraz sa menil na zvedavý. Oči jej zaiskrili s absolútnym údivom a ústa sa jej pootvorili. Potom keď sa jej dostalo plného výhľadu, cúvla, vlasy jej spadli do zdesenej tváre. Avšak znova sa k nemu priblížila, agresívne zvedavo. Zdvihla ruky a chytila ho pevne za bradu.

„Čo to krucinál?“ spýtala sa priamo. „Malfoy, čo to krucinál je?“

Ale Malfoy sa len strhol. Neodtiahol tvár preč, ale zdvihol vlastné ruky, ktoré sa triasli z toho, ako to bolelo. Jej reakcia ho v skutočnosti prinútila zamyslieť sa nad svojím zovňajškom.

„Ach,“ odpovedal trochu zachrípnuto. „Vlastne to trochu bolí!“ prosil.

Hermionina tvár ochabla. Jej zdesený výraz sa rozplynul a pozerala na neho len ľútostivo. „Prepáč,“ okamžite stiahla ruky z Malfoyovej tváre. „Prepáč.“

Ale Malfoy nepovedal jediné slovo. Namiesto toho sklopil pohľad, pokračoval v zízaní na zem. Ale Hermiona sa nechystala nechať to tak. So smútkom na neho pozrela, jej hlas zašepkal: „Draco, čo sa stalo?“

„S Goylom sme sa pomerili,“ odpovedal Draco.

A Hermione plecia ochabli ako ďalšie. Pokrútila hlavou, ale vzchopila sa, stále dokázala cítiť voči Dracovi nesmierne množstvo ľútosti. Zdvihla znova ruky, ale skôr ako sa dotkla jeho tváre, spýtala sa: „Smiem?“ a Malfoy len prikývol, vzhliadol zo zeme. Hermiona sa priklonila a Draco ju sledoval s úplne tichým záujmom. Srdce mu v hrudi bilo rýchlejšie, ale zostával nehybný, keď sa Hermione prsty dotkli jeho čeľuste. Tentoraz bolo jej zovretie nežné a jemné; ten pocit jej prstov ho zahrial. A zvedavo prešla rukou po tej hlbokej chraste v jeho čeľusti, prešla prstami po zlomenom nose a potom našla jeho čiernomodré oko. Zjavne bola uchvátená v tom láskavom skúmaní Dracovej tváre. Ale Draco len sledoval, ako ho Hermiona sleduje, dvojsmerná výmena, ktorú si ani jeden z nich nevšimol.

Stále polapená vo svojom skúmaní Hermionine jemné prsty prešli nahor k Malfoyovmu čelu a pohladila ho rukou po spotenom čele, hoci sa nezaksichtila nad jeho upoteným stavom. Namiesto toho vkĺzla rukami do jeho blonďavých vlasov, sledovala tú dlhú ranu, ktorá viedla na jeho hlave. Jej prsty boli ako prsty muzikanta, takmer pôvabné pri ich dotyku. A keď sa dostala na koniec chrasty, zarazila sa, odvrátila oči, aby sa pozrela do očí Draca, ktorý zostával naprosto omráčený, oči široké a zvedavé. Hermiona sa nadýchla, pomaly prikývla, ale stále nechávala ruku položenú na boku jeho hlavy. Prehltla, konečne vydýchla. „Dokážem to dať do poriadku,“ presvedčivo povedala cez šepotanie toho slabého vetra.

Malfoy, ktorý ju zblízka sledoval, ju potichu informoval: „Časom mi zostanú len jazvy.“

Avšak Hermiona sa načiahla vedľa seba, zdvihla svoj štíhly prútik zo zeme a zasunula mu spotené vlasy za ucho.

„Ver mi,“ povedala a potom, pokojne, prikázala: „Nehýb sa. Episkey.“ Okamžite Draco počul, ako sa mu nos vrátil s prasknutím na miesto. Mykol sa dopredu, slabo zažmurkal, ale potom len nastavil tvár. Hermiona sa neusmievala, ale vyzerala úprimne znepokojená kvôli Dracovi.

„Dobre,“ povedala, „teraz si ľahni.“

„Ľahnúť si?“ spýtal sa Malfoy, ale Hermiona len prikývla. Vyzliekala si tmavoružovú bundu a poskladala ju do balu. Malfoy váhavo poslúchol, položil hlavu na Hermioninu bundu, ako keby to bol vankúš.

„Dobre,“ povedala a priblížila sa k nemu na kolenách. Zdvihla prútik a pohybovala ním nad jeho tvárou. „Vulnera Sanentur,“ chlácholivo zašepkala a potom nakoniec cúvla dozadu. Vydýchla, posadila sa na stehná a založila si ruky vbok.

„Hotovo,“ pokorne oznámila.

Malfoy sa nepohol. Namiesto toho sa načiahol k tvári, dotýkal sa zvedavo svojej hladkej pokožky. Trochu omámene povedal: „Keď si sa so mnou predtým rozprávala, neočakával som, že pôjdem na schôdzku k doktorovi.“

Hermiona sledovala, ako si Draco skúma tvár, teraz takmer bez chybičky ako predtým. Okolo oka, ktoré bolo stále pomliaždené, ešte zostávala zaschnutá krv. Avšak poriadne to zlepšila. Neusmiala sa. Namiesto toho si prehrabla rukou vlasy, vyzerala unavene.

„Keď som sa s tebou predtým rozprávala ja,“ citovala ho, „neočakávala som, že budeš vyzerať takmer k nespoznaniu.“

Draco nadvihol ťažkú hlavu. „Ty sa pokús pomeriť s Gregorym Goylom a vyjdi z toho bez poškvrny.“ Nadurdený buchol hlavou späť, vyzeral rovnako unavený ako Hermiona. „Naprosto nemožné,“ podráždene si pre seba zamrmlal.

Hermiona sa trošku posunula, hrýzla si spodnú peru. Zasunula si vlasy za ucho a porazenecky povedala: „To je mimo pointy.“

Malfoy zvraštil tvár. „Ako chceš,“ vydýchol. Nemohol si pomôcť, aby nezačínal byť trochu frustrovaný. Bolo nepochybné, že bol vďačný za ten čistiaci úkon, ktorý odviedla s jeho tvárou, ale aj tak, Hermiona Grangerová mala svoj vlastný spôsob, ako sa mu dostať pod kožu. Ale napriek tomu zažmúril jej smerom, stále si nenápadne utierajúc tú zaschnutú krv, ktorá mu zostávala na bledej tvári. Tá bolesť bola v skutočnosti stále prítomná.

„Prečo si sa so mnou vôbec chcela stretnúť?“

Hermiona sa začervenala. Zdalo sa, že ju zaskočil. Avšak pokrútila hlavou, vzhliadla na oblohu a žartovne povedala: „Nemala som šancu včera doobeda ti pomôcť. Bola som znepokojená, to je všetko.“

„Ach, nuž... ďakujem ti, Grangerová,“ odpovedal Draco, cítiac sa trochu previnilo, že na ňu vyštekol. Avšak Hermiona si ľahla na chrbát, stále ďaleko od neho na lesnej hrabanke. Rozhodila rukami, teraz bola na rade ona, aby zatrpknuto povedala: „Ako chceš.“

Dvojica tam ležala bez jediného slova dlhú chvíľu, to ticho na nich pomerne sťažka dopadalo. Hermionine vlasy na zemi boli rozsypané, uvoľnené svojim vlastným vlnitým spôsobom okolo jej hlavy. A Malfoyove blonďavé vlasy ležali za ním, keďže sa ešte vôbec nepohol, odkedy si prvý raz ľahol. Ani jeden z nich nebol príliš veľkým nadšencom ticha, ale zdalo sa, že ich pohlcuje ich vlastná hrdosť. Ani jednému z nich sa nepodarilo nazbierať dosť odvahy, aby povedal niečo vhodné. Jednako v Dracovej hlave bzučalo. Zvažoval celý zoznam vecí čo povedať, ale zjavne sa nič z toho nehodilo. Napriek tomu otvoril ústa, hypnotizovane hľadel na hviezdy a potom sa priamo spýtal: „Prečo mi pomáhaš?“

To Hermionu zase zaskočilo. Keďže tiež skúmala tie hviezdy, nepozrela sa nikam inam. Namiesto toho odpovedala popravde s rovnako priamosťou, s akou dostala tú otázku.

„Možno verím v myšlienku vykúpenia. Možno si si to ešte neuvedomil, Malfoy, ale ja vidím, že je na tebe niečo iné. Už nie si viac ten sedemnásťročný chalan. Jednoducho nie si.“

Malfoy sledoval temnú oblohu, vôbec si nevšimol, že večer sa už úplne presunul do čiernoty, keď nad tým teraz premýšľal. Ale tak či tak, odpovedal: „Ako to vieš?“

„Tá vysielačka pomohla,“ naznačila Hermiona.

Ale Draco ju ignoroval. Namiesto toho sa spýtal nahlas. „Takže ak už nie som ten istý sedemnásťročný chalan, potom kto som?“ Avšak v jeho otázke nebola zvedavosť. Na druhej strane sa zdalo, že sa to pýta Hermiony požadovačným hlasom, ako keby nahnevaný, že došla ohľadne neho k takému záveru.

Hermionina pozornosť sa presunula. Otočila hlavou k Malfoyovi a posadila sa, takmer, ako keby ho vyzývala. Malfoy urobil to isté, mierne sa nadvihol a sledoval ju s trochu nahnevaným pohľadom. „Si dvadsaťdvaročný muž. Nie si tvoj otec a nie si tvoja teta. Si nešťastný, pretože nedokážeš zvládnuť premýšľať o tamtých veciach a ja to v skutočnosti považujem za dobré... áno, za dobrú vec, Draco Malfoy. Keby si pokračoval vo svojom živote a správal sa úplne normálne, potom by si si mal robiť starosti. Bol by si tým istým človekom, ktorým si bol pred piatimi rokmi. Istým spôsobom to, že si nešťastný, je pravdepodobne ideálne.“
Draco sa nadurdil. „Povedz to mojej terapeutke,“ nevďačne odvrkol.

Hermionine ústa sa stočili do slabého úsmevu.

„Neboj sa,“ povedala, keď sa znova zvalila na zem, „ty to vyriešiš.“ A s tým konečne zostala ticho, keď tam ležala s mierne nadradeným pocitom, pretože vedela, že Dracovi Malfoyovi, pre tentokrát, došli slová.

10680

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: *Kapitola 28*: všetkým Od: Jimmi - 12.05. 2021
Ste úžasní, miesto odpovedí som prekladala a mám ďalšiu kapitolu na hrubo. Ale čítam a ženie ma to vpred. Ďakujem

Re: *Kapitola 28*: Keď dôjdu slová Od: Octavie - 12.05. 2021
Krásná kapitola :-). K tomu mi hraje písnička Rádio, vše se v lepší obrátilo. Děkuji za překlad:-).

Re: *Kapitola 28*: Keď dôjdu slová Od: MichelleF - 11.05. 2021
Tak dnešní kapitola je vyloženě milá.. Hluboké přátelství mezi Dracem a Goylem prostě jde cítit, i když jsou oba zranění. A tiché porozumění, které si budují s Hermionou je taky slibné. Konečně obrat lepšímu. Děkuji za překlad.

Re: *Kapitola 28*: Keď dôjdu slová Od: luisakralickova - 11.05. 2021
Díky Jimmi, dnes to bylo nadějné. Tak doufám, že už postupujeme a žádné chmurné zvraty nás nečekají.

Re: *Kapitola 28*: Keď dôjdu slová Od: lenus - 11.05. 2021
Toto na mna pôsobilo konečne tak vyrovnane, skoro až prijemne :) draco zalieceny a mám pocit že sa lieči vďaka hermione už aj zvnútra :) vďaka

Re: *Kapitola 28*: Keď dôjdu slová Od: margareta - 11.05. 2021
Hermiona je kanón, jak lehce shrnula do pár vět nejen Dracovu diagnózu, ale i návrh léčby. Asi je to tím, že něčím podobným si prošla i ona nebo možná její přátelé a tak ví, jak tomu čelit. Dala mu naději! A podle toho, jak to fungovalo u Gregoryho, Draco poznal, že to je to pravé! Proto se jí drží a dává na její rady a chodí za ní tak, jak by ho k tomu žádná oficiální terapeutka nepřinutila. A pro vševědku Hermionu znamená Draco problém k rozlousknutí, takže i ona si dělá naděje na úspěch. Jenom nevím, co na to řeknou jejich příbuzní a přátelé, až se to dozví. Děkuji, jimmi! To se tak krásně čte!! Už mě to tak nedrásá, takže teď se už jenom těším na pokračování!!

Re: *Kapitola 28*: Keď dôjdu slová Od: Lupina - 11.05. 2021
Grega žeru. Chlapi mají rychlé řešení problémů - dají si do brady, pak do nosu a jsou v pohodě. Greg je fakt dobrý přítel. A Hermiona má pravdu, kdyby Draco neměl problémy, bylo by to k zamyšlení. Takto je osud svedl dohromady a Hermiona nemůže jinak a musí Dracovi pomáhat. Jako skutečně pomáhat. Tato kapitola byla takovým balzámem na duši. Děkuji, Jimmi. Neskutečně se těším na pokračování.

Re: *Kapitola 28*: Keď dôjdu slová Od: zuzule - 11.05. 2021
Tak to vypada, ze s Goylem jsou zas kamosi. A s Hermionou to mezi nima pekne jiskri. :) Dekuju!

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )20.05. 2021Kapitola 30: Nič neočakávať (Záver)
Va Vonne: ( Jimmi )18.05. 2021Kapitola 29: Na to musíš prísť sám
Va Vonne: ( JImmi )11.05. 2021*Kapitola 28*: Keď dôjdu slová
Va Vonne: ( Jimmi )04.05. 2021*Kapitola 27* Bod zvratu
Va Vonne: ( Jimmi )26.04. 2021*Kapitola 26* Návrat
Va Vonne: ( Jimmi )16.04. 2021*Kapitola 25* Lekcie plávania
Va Vonne: ( Jimmi )07.04. 2021*Kapitola 24*: Šatník
Va Vonne: ( Jimmi )06.04. 2021*Kapitola 23*: Všetko je možné
Va Vonne: ( Jimmi )05.04. 2021*Kapitola 22*: Hlas na druhom konci
Va Vonne: ( Jimmi )04.04. 2021*Kapitola 21*: Až na dno
Va Vonne: ( Jimmi )01.04. 2021*Kapitola 20*: Dokonalé šťastie
Va Vonne: ( Jimmi )31.03. 2021*Kapitola 19* Za dverami
Va Vonne: ( Jimmi )29.03. 2021*Kapitola 18*: Na streche
Va Vonne: ( Jimmi )28.03. 2021*Kapitola 17:* Trošku vína a príliš veľa stolovania
Va Vonne: ( Jimmi )27.03. 2021*Kapitola 16*: Sedem mŕtvych
Va Vonne: ( Jimmi )26.03. 2021*Kapitola 15*: V šatníku
Va Vonne: ( Jimmi )25.03. 2021*Kapitola 14*: Haló?
Va Vonne: ( Jimmi )18.03. 2021*Kapitola 13*: Šťastie v procese vytvárania
Va Vonne: ( Jimmi )12.03. 2021*Kapitola 12*: Poučený Draco
Va Vonne: ( Jimmi )09.03. 2021*Kapitola 11*: Trošku podcenenia
Va Vonne: ( Jimmi )06.03. 2021* Kapitola 10 *: O zamilovaní sa
Va Vonne: ( Jimmi )05.03. 2021* Kapitola 9 *: Akým si býval vždy
Va Vonne: ( Jimmi )05.03. 2021* Kapitola 8 *: Naliehanie
Va Vonne: ( Jimmi )02.03. 2021* Kapitola 7 *: Pekné tváričky, škaredé miesta
Va Vonne: ( Jimmi )01.03. 2021* Kapitola 6 *: Kde spočíva problém
Va Vonne: ( Jimmi )23.02. 2021* Kapitola 5 *: Haló, haló
Va Vonne: ( Jimmi )22.02. 2021* Kapitola 4 *: Skvelé správy
Va Vonne: ( Jimmi )21.02. 2021* Kapitola 3 *: Rokville po záverečnej
Va Vonne: ( Jimmi )20.02. 2021* Kapitola 2 *: Chlapec, ktorý prežil
Va Vonne: ( Jimmi )19.02. 2021* Kapitola 1 *: Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )24.12. 2020Úvod