archiv.hpkizi.sk
Kapitola 6: Dobré ráno
Lady Malfoy
Vložené: Jimmi - 08.05. 2021
Téma: Lady Malfoy

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Lady Malfoy

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Lady Malfoy

Autor originálu : cherrypie3601

Link na originál : Lady Malfoy

Počet slov originálu: : 224 342

Rating : M 16+ -

Éra / Obdobie: Po Bradavicích Žáner: Adventure, Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: sex scény, sprosté výrazy Počet slov originálu: sakra dlhé 200K-300K Párovanie: Dramione, Ron+Pansy
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní cherrypie3601, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


 


Prvé ráno na panstve!



Kapitola 6 Dobré ráno

 

Hermiona ležala pri Ronovi na zadnom dvore Brlohu na tenkej deke. On sedel vedľa nej s očami prilepenými k jej nádhernej tvári a s rukou na jej. Sladko sa na neho usmievala a obdivovala krásu oblohy, pod ktorou sedeli. Bola noc a tak hviezdy jasne žiarili a zalievali jemným leskom všetko pod sebou.

„Je taká nádherná noc,“ zašepkala Hermiona.

„Dúfam, že nebude pršať,“ poznamenal Ron, keď hľadel na mraky, ktoré sa začínali formovať.

„Prečo na tom záleží?“

„Vieš,“ neohrabane začal Ron. „Nechcem, aby sme zmokli alebo niečo také.“

Hermiona pretočila očami. „Dážď je krásny, Ron.“

„Ako to?“ nechápavo sa spýtal Ron. „Je to len voda.“

„Padá predsa z oblohy!“ podráždene odpovedala Hermiona. „Prichádza z miesta, o ktorom vieme tak veľmi málo - z toho, čo vieme, by to mohli anjeli zasypávať požehnaniami zem dole.“

Ron pretočil očami a vzdychol si.

„To bolo čo?“

„Čo bolo čo?“ nevinne sa bránil.

„Prečo si práve nado mnou pretočil očami?“

„Hermiona, prisahám, občas tak preháňaš.“

„Preháňam?“ Hermiona začínala byť trošku nahnevaná.

„Nuž, chcem povedať... je to len voda.“

„Čo tým myslíš?“

„Je to len voda, Hermiona. Nič viac na tom nie je.“

„Nič viac?“

„To neplačú anjeli, ani nás nepožehnávajú... anjeli neexistujú!“

Hermiona sa nadurdila a posadila sa vzpriamene, hľadela Ronovi priamo do tváre. Už mala mierne začervenané líca a jej výraz mal ďaleko od priateľského.

„Keď som bola malým dievčatkom, rodičia mi povedali, že mágia vôbec neexistuje!“

Ron sa tiež vystrel a sťažka si vzdychol.

„Nezačínaj zase, Hermiona!“ prosil.

„Počúvaj ma, Ron! Len pretože nevieš, či niečo existuje, neznamená to, že by si to mal odmietať. Nepohŕdaj neznámym, akceptuj ho - pýtaj sa naň!“

„Tu sa nedá pýtať na nič! Je to len dážď!“

„Ron, toto nie je len o daždi! Je to o tebe, ktorý si skrátka.... skrátka nie si otvorený voči ničomu, čo poviem!“

„To sa zase budeme hádať o tomto?“ vyšplechol zatrpknuto Ron, keď vystrelil zo zeme a začal kráčať preč.

„Áno, budeme! Kam prepánakráľa ideš?“

„Idem dnu!“ zakričal, keď začali dažďové kvapky padať k zemi. Hermiona cítila, ako jej jedna dopadla na líce a stiekla po brade.

„Prečo ideš dnu?“ spýtala sa Hermiona. „A čo večera?“

„Ak ma ospravedlníš, ale tvoji anjeli práve začali plakať,“ odsekol Ron, keď pochodoval ďalej preč. „A nechcem sa váľať v ich slaných slzách.“

S tým vrazil do zadných dverí a nechal tam Hermionu stáť samu, keď sa silne rozpršalo. Oči jej zvlhli a mohla cítiť, ako sa jej slzy na tvári miešajú s dažďovými kvapkami.

 

Keď otvorila oči, aby preskúmala okolie, veľmi jemne zasiahlo slnečné svetlo jej tvár. Matne si spomínala na izbu, do ktorej včera v noci vošla, s béžovou farbou a dubovým nábytkom. Veľmi pomaly sa na posteli posadila a došlo jej, že jej na Malfoy manor. Okamžite zalapala po dychu, keď si spomenula, kde je, a zalapala ešte hlasnejšie, keď si uvedomila, že v jej izbe niekto je a zalapala najsilnejšie, keď si uvedomila, že je to Malfoy.

Okamžite schmatla prikrývky, aby sa zakryla, ale potom jej došlo, že nie je čo zakrývať. Mala na sebe vyťahané a veľmi voľné modré kockované pyžamo.

„No dovoľ!“ skutočne nahlas zakričala, keď sa Malfoy uškrnul. „Čo tu dopekla robíš?“

„Toto je môj dom,“ uškrnul sa Malfoy. „Môžem si ísť, kam sa mi zachce.“

Hermiona pretočila očami a hoci mala na sebe veľké oblečenie, pritiahla si prikrývky pevnejšie k sebe.

„Myslíš si, že sa na teba pokúšam pozerať?“ zhnusene sa spýtal Malfoy.

„Možno,“ odsekla nahnevane Hermiona.

„A prečo by som to robil?“

Hermiona pokrčila plecami. „Neviem. Je len málo ľudí, čo dokážu pochopiť perverznú myseľ.“

Malfoy si nahlas odfrkol a mávol rukou vo vzduchu. „V tom pyžame by možno Hagrid vyzeral príťažlivejšie než ty práve teraz,“ odsekol. Okamžite sa mu úškrn začal formovať v kútiku úst, keď si všimol Hermionin urazený výraz.

„A to čo má znamenať?“

„Znamená to to, čo znamená. V stave, v ktorom si, Grangerová,“ začal Malfoy, „sa nikto nebude pokúšať tajne sa na teba pozerať.“

Hermionine padla sánka, keď sa v hneve dostala z postele, napochodovala do rohu izby a hodila topánku na Malfoya. Bol tak zaskočený tým náhlym výbuchom, že nemal čas uhnúť a nakoniec ho zasiahla do ľavého boku.

„Čo to dopekla?!“ zjačal, keď sa prikrčil bolesťou.

Hermiona nahnevane mrmlala a Malfoy dokázal rozlíšiť niekoľko vyberaných slov, ktoré by pravdepodobne nechcel zopakovať.

„Aby si vedel,“ začala Hermiona, „Ron by dal prednosť mne bez ohľadu na to, ako by som vyzerala.“

„Áno, správne.“ Malfoy zakašľal, skôr pre seba než pre Hermionu.

„Čo je?“

„Oh, nič,“ nevinne odvetil.

„Len to povedz!“

„Podľa toho, ako si nahnevane zo spánku jačala jeho meno, veľmi o tom pochybujem.“

Hermiona okamžite odvrátila hlavu, aby ukryla pred Malfoyom slzy. Takže sa jej muselo snívať o tej noci. Keď sa prebudila, len matne si spomínala, že sa jej snívalo niečo spojené s Ronom, ale teraz si spomenula presne, čo to bolo.

„Čo tu robíš?“ nahnevane sa spýtala, keď si utrela slzy.

„Potrebujeme urobiť nejaké bezpečnostné opatrenia,“ hrubo oznámil Malfoy. „Musím ti ukázať únikové cesty z manoru a prejsť s tebou niektoré ochrany, ktoré tu máme. Švihni si a obleč sa.“

„Ja mám času dosť,“ odsekla Hermiona.

„Fajn,“ vyštekol Malfoy. „Len neočakávaj, že sa tu ukáže Lestrange a počká na teba, kým si nájdeš prútik a pripravíš sa, než ťa zabije.“

Hermiona na Malfoya veľmi škaredo zazrela, keď zamieril k dverám spálne. Zovrel kľučku a dosť hrubo otvoril dvere dokorán, než sa pred odchodom otočil k Hermione.

„Raňajky sú o tridsať minút.“

„Blbec.“

****

Hermiona nie príliš elegantne vkročila do jasne osvetlenej jedálne Malfoy manoru. Po tom, čo vykopla Malfoya z izby a niekoľkokrát zahrešila, prezliekla sa z toho rozťahaného pyžama a obliekla si svetlomodré tričko s krátkymi rukávmi a čierne džínsy.

Keď sa rozhliadala po tej nádhernej jedálni, nebol to ten impozantný stôl, ktorý obklopovalo minimálne dvadsať stoličiek, čo upútal jej pozornosť, ani ten obrovský luster, ktorý visel zo stropu, ale skôr ten malý, bucľatý mužíček uprostred izby, ktorý na ňu čakal.

„Slečna Grangerová,“ povedal Eliáš, úctivo prikývol. „Dúfam, že ste sa sladko vyspali.“

Hermiona sa pousmiala. „Už som zažila lepšie noci,“ poznamenala, keď kráčala k jedálenskému stolu. „Toto je rozkošná jedáleň.“

„Vtipné, že to hovoríte,“ zareagoval Eliáš.

„Čo tým myslíte?“

„Pracujem tu už veľa rokov a toto je pravdepodobne po prvý raz, čo som počul, aby niekto túto jedáleň nazval rozkošnou.“

„Určite nie je škaredá,“ bránila sa Hermiona.

„Oh, ja viem, drahá, ale to je tým, že v porovnaní so zvyškom zámku takmer všetci Malfoyovci zjavne považujú túto jedáleň za veľmi obyčajnú a pomerne skromnú.“

„Skromnú?“ vyhŕkla Hermiona s neskrývaným podráždením v hlase. Prekliati Malfoyovci a ich domýšľavosť, pomyslela si v duchu.

„Nie je taká honosná ako hosťovská jedáleň,“ odpovedal Eliáš.

„Tu je viac jedálni?“ spýtala sa užaslo Hermiona.

„Ešte tri ďalšie,“ odpovedal Eliáš, ktorý sa usmieval nad Hermioniným šokom. „Dve na treťom poschodí a jedna na druhom poschodí.“

„Kto prepánakráľa by potreboval štyri jedálne pre tak malú rodinu?“

„Nuž, Malfoy manor nebol vždy len pán Malfoy a jeho rodičia.“

„Čo tým myslíte?“

„Svojho času, dávno pred Abraxasom, na tomto panstve žil každý jeden člen rodiny. Nespomínajúc tie stovky väzňov, ktoré tu každý deň mučili v podzemí pod nami. Vajíčka, slečna Grangerová?“

Hermiona pomaly prikývla, keď jej Eliáš naložil na tanier dve volské oká a poprášil ich troškou soli. „Toast?“ navrhol.

„Nie, ďakujem vám,“ odpovedala Hermiona, keď si vzala vidličku a začala odlupovať z bielka. „Vy ste ich piekli, Eliáš?“

„Vajíčka? Áno, áno... obávam sa, že by mohli byť trošku málo slané.“ Zachichotal sa pod nosom, keď siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ veľmi starý a poškodený prútik. „Tento prútik už nie je čo býval.“

„Oh, nie,“ rýchlo povedala Hermiona. „Chcela som povedať, že sú to veľmi dobré vajíčka. Už dlho som nemala tak skvelé raňajky.“

„Ďakujem vám, slečna Grangerová,“ zdvorilo prikývol.

Hermiona sa srdečne usmiala a zabodla vidličku znova do vajíčok, keď nepríjemná a dôverne známa postava vrazila cez dvere.

„Raňajky skončili, Grangerová,“ uškrnul sa na ňu Malfoy, keď vošiel do jedálne.

„Nádherný spôsob ako sa správať k hosťom,“ odsekla Hermiona, keď pokračovala v jedení vajíčok.

„Musím o pár hodín odísť,“ oznámil Malfoy. „Chceš alebo nechceš vedieť, ako opustiť toto panstvo bez toho, aby ťa zjedla trojmetrová mäsožravá rastlina?“

Hermionina vidlička cinkala o tanier, keď zvažovala predstavu takej rastliny. „Klameš.“

„Skutočne?“ samoľúbo odpovedal Malfoy. „Skús vyjsť prednými dverami a uvidíme, čo sa stane.“

„Neskočím ti na tvoje prvácke blafovanie, Malfoy,“ odsekla Hermiona.

„Fajn, neskoč.“

„Dobre, pretože neskočím.“

Hermiona na neho škaredo zazrela a vrátila sa k vajíčkam. Sledovala, ako si Malfoy sadol na druhý koniec stola a privolal vznášajúci sa pohár s tekvicovým džúsom.

„Ak by som smel mať návrh,“ pomaly prehovoril Eliáš.

Obaja, aj Hermiona, aj Malfoy, vzhliadli na toho starého čarodejníka.

„Áno, Eliáš?“ vyzval ho Malfoy.

„Možno, slečna Grangerová, by ste mali ísť s pánom Malfoyom po tom, čo sa najete.“

Hermiona sa na Eliáša neveriacky pozrela. „Nemôžem uveriť, že stojíte na jeho strane,“ durdila sa.

„To nie je tak...“ začal Eliáš, ale bol prerušený Malfoyom.

„To nie je pravda! Je to presne tak,“ zamrmlal. „Samozrejme, že Eliáš bude stáť na mojej strane!“

„Tvoje ego je neuveriteľné, Malfoy,“ uškrnula sa Hermiona.

„Slečna Grangerová,“ chabo začal Eliáš. „Možno...“

„Teraz nie, Eliáš,“ odvetila Hermiona.

„Nerozprávaj sa s ním tak!“ vybuchol Malfoy.

„Oh, drahá...“ zamrmlal si Eliáš pod nosom s veľmi zmäteným výrazom v tvári.

„Eliáš, môžeš povedať všetko, čo si chcel,“ detinsky vyzval Malfoy.

„Ja som mu nepovedala, aby bol ticho!“ protestovala Hermiona.

„Môžeš ho prosím nechať hovoriť?“

„Prečo jednoducho nesklapneš?“

„No prepáč? Toto je moje panstvo!“

„Oh, strč si ho niekam, ty cimprlich!“

„To vezmeš späť!“

„Určite nevezmem!“

Treskla vidličku na stôl a vyrútila sa z miestnosti, v ktorej zanechala Malfoya s Eliášom.

***

Hermiona sa rútila po dlhej béžovej chodbe, ktorá viedla z jedálne do... kam? Zhlboka sa nadýchla, keď si uvedomila, že okolie jej vôbec nie je povedomé.

„Haló?“ zavolala, keď sa jej hlas ozýval po prázdnej chodbe.

Otočila hlavu sem a tam, aby sa pokúsila nájsť povedomý a bezpečne vyzerajúci priechod späť do svojej izby a po minútach váhania zabočila na pravú stranu chodby v nádeji, že má pravdu. Keď kráčala ďalej a ďalej po chodbe, došlo jej, že možno nakoniec pravdu nemala, keď tá nádherná a matná zlatá žiara začala blednúť do temných a tajomných tieňov.

„Haló?“ zavolala znova. Mala pocit, že zostupuje nižšie a nižšie do hradu.

„Je tu niekto?“

Jej kroky sa začali odrážať od stien.

„Eliáš?“

Keď nevidela nič len tmu, vystrela ruku a pokúsila sa nahmatať steny, aby nespadla. Keď jej ruka nahmatala studenú kamennú stenu, uvedomila si, že zašla ďalej, než si myslela a okamžite sa otočila.

Náhlivosť jej otočenia jej však podvrtla členok a ona zletela dole dlhým radom schodov. Keď jej hlava dopadla tvrdo na kamennú podlahu, pokúsila sa posadiť, stále zízajúc to tmavej ničoty. Prikrčila sa od tej silnej búšivej bolesti v členku a pokúsila sa ju stlmiť tým, že si naň pritlačila prsty - nepomohlo to. Len zjajkla od bolesti a oprela si ruky o stenu, aby sa pokúsila dostať do vzpriamenej pozície.

„Ako sa mám krucinál odtiaľto dostať?“ zahrešila.

Hlava sa jej začala mierne motať, keď si predstavila to obrovské panstvo, ktoré včera večer videla. Mohla byť v tom hrade hocikde...

Oči si jej pomaly začali privykať na temnotu a poskytli jej nejasný obrys toho, čo vyzeralo ako prázdna chodba.

„Eliáš?“ zavolala znova. „Malfoy?“

****

„Pán Malfoy, takéto malicherné hádky nikomu neprinesú nič dobrého,“ pochmúrne povedal Eliáš Malfoyovi, keď ten nahnevane prežúval chlieb.

„Niekto musí naučiť tú humusáčku spôsoby,“ uškrnul sa Malfoy.

„Bude potrebovať čas, aby sa prispôsobila, to je všetko.“

„Nie, nie, Eliáš. Ty si o tej hlúpej malej blbke môžeš veriť, čomu chceš, ale ja ju poznám príliš dobre.“

„Čo na nej tak nenávidíte, pán Malfoy?“

Malfoy si vzdychol. „Kde začať?“

Eliáš sa veľmi pomaly usmial. „Možno ste vy dvaja vykročili nesprávnou nohou.“

„O tom pochybujem.“

„Nuž, pane... keď na tom trváte.“

„Kde prepánabeka vôbec šla?“ spýtal sa Malfoy, keď si vhodil krutón do úst. „Toto sú mimochodom veľmi dobré krutóny.“

„Nemám potuchy,“ odpovedal Eliáš. „A ďakujem vám. Myslím, že šla do svojej izby.“

Malfoy si arogantne odfrkol a vyzrel cez dvere, ktorými pred pätnástimi minútami Hermiona odišla. „Vie vôbec, kde je jej izba?“

„Zaiste dúfam, že áno,“ znepokojene odpovedal Eliáš. „Tu nie je veľmi ťažké zablúdiť.“

„Dokážem si predstaviť jej tvár, keď sa stratí,“ zachichotal sa Malfoy. „Bude to celkom odmena vidieť pre zmenu znepokojovať sa ju.“

„Keď sa všetko zváži, je to pomerne priama cesta len čo zahnete doprava z jedálne.“

„To je čudné,“ povedal Malfoy. „Prisahal by som, že som ju videl zabočiť doľava.“

„Oh môjbože!“

„Čo... čo sa deje?“ spýtal sa Malfoy, keď zbadal Eliášov znepokojený výraz.

„Pán Malfoy, chodba vľavo vedie rovno do...“

„Do žalárov!“ dokončil Malfoy, s vážnymi znepokojením v tvári. „Ako ja tú humusáčku nenávidím!“ Skôr než Eliáš stihol niečo povedať, vybehol z jedálne a zabočil vľavo.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: BonnieBennett - 08.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 08.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: MichelleF - 08.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Kdopak je asi v žalároch?? Jsem čím dál zvědavější.. A Malfoy je tady na ránu teda..

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 09.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
To Hermionino - nepohrdej, akceptuj, ptej se - to by měli rodiče dětem vtloukat do hlavy už od školky! Těžko jim ovšem mohou předat, co sami neznají. Nebo neuznávají.
Ostatně, dost pochybuju, že arogantní Malfoy bude v tomhle jiný než zabedněný Ron. Hermiona by se však měla Draca zeptat, jaké postavení na Manoru vlastně zaujímá; protože, na rozdíl od vězně, do ložnice hosta přece žádný hostitel bez dovolení nevejde - tedy pokud zrovna nehoří! Mohl poslat Eliáše, ne? Kam za ní vleze příště? Do koupelny? Být Hermionou, kopla bych ho do brňavky, šmíráka!
Teď jsem ale zvědavá, kam to zaběhla a koho tam potká, než ji najdou.

Děkuji za kapitolu a moc se těším na další!
Fakt netuším, či s ním bude riešiť anjelov :) Pred pár dňami som narazila na jeden komentár na YTB pri HP hudbe na sústredenie, teraz som ti to preložila:

"Len by som vám všetkým chcel niečo pripomenúť. Existuje teória, že VY všetci ste skutočne chodili na Rokfort. Predstavte si to. My všetci sme tam boli spolu. Vo Veľkej sieni, v Zakázanom lese, možno ste stretli Hagrida, Dumbledora a pravdepodobne ste viac než raz cestovali Rokfortským rýchlikom. A teraz pozorne čítajte: Čo sa stalo niečo, čo bolo také neodpustiteľné a zlé, že sa ministerstvo mágie rozhodlo vymazať čarodejnícky svet všetkým študentom Rokfortu pre ich vlastné dobro?.... Nikto si už nikdy nespomenie, že tam bol. čo zažil, čo videl a koho stretol. Jediné, čo nám nechali, je táto kniha a príbeh, ktorí niektorí nazývajú fikciou. Ale zakaždým keď niekto z nás, kto tam skutočne bol, začuje túto hudbu, číta tieto slová alebo počúva tie hlasy, je v nás niečo, čo nedokážeme popísať. Možno ministerstvo mágie mohlo vymazať naše spomienky, ale nedokázalo vymazať naše emócie... Dvakrát si toto pozorne prečítajte a uvidíte: Nikto z nás nemôže dokázať, že je táto teória chybná. A kto vie, možno som tu len preto, aby som vám poskytol len malý náznak toho, čo sa skutočne stalo."

https://www.youtube.com/watch?v=BQrxsyGTztM

U mňa by to vysvetľovalo, prečo je moja pamäť ako piesok na pláži, každý ďalší príliv vymaže všetko zlé, ale aj dobré.

Ďakujem
Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 09.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Možná je to tím, že v každém z nás dřímá kousek anděla i čerta, Voldemorta i Merlina.
A pokud dojde k probuzení, započne boj kdo z koho. Pak už záleží na každém, ke komu se přidá a proti komu bude bojovat. Vymazat paměť není nic platné. Ta vnitřní vzpomínka, ať už na anděla nebo čerta, se v podobě emoce stejně znovu vrátí, stejně tak, jako se vrací příliv ke svému břehu. A posléze vždycky začne člověka nutit hledat. Jak zdroj, tak i důvod jeho zapomnění.
Takže čas zapomnění bývá v podstatě jenom klid před bouří.
( ale to jen můj názor!)
Bohužiaľ asi viem presne o čom hovoríš. A preto robím toľko vecí, aby nebol čas spomínať... Tá búrka totiž potom zanecháva príšerné šrámy na duši.

V teto kapitole me nepotesil nikdo jiny krome Eliase. Ron se ukazal jako omezeny buran, jak si ho jeste vybavuji z knihy, Hermiona je chytra ale detinska a Malfoy je... no, proste Malfoy. Jestli to mezi nimi ma klapat, musi ujit jeste kus cesty. A chudak Elias jim pri tom musi asistovat. :-)
Dekuji za minuly typ ohledne Google Earth. Hned jsem se vrhla do objevovani. Mohla by si mi doporucit nejaky hard/panstvi, ktere bych mohla proskoumat?
Dekuji za dalsi kapitolu, doufam, ze na masozravou kvetinu jeste v budoucnu dojde. ;-)
Na online používam tú ikonku Voayger - akurát mi ukazuje hrady (castles) vo Francúzsku - dúfam, že kvôli vyhľadávaniu z LM. Ale ono to má aj aplikáciu do počítača (Google Earth Pro) je zdarma, napriek tomu, že to ešte ukazuje staré ceny. Tam sa mi dali zapnúť aj pamätihodnosti u nás...
Bacha, žerie to moc času :)
Díky

To vypadá, že Hermiona pozná "všechny odstíny Manoru," aby mu jednoho dne mohla dokonale vládnout. Od podzemních kobek až k luxusním jídelnám a sálům plným přepychu a nádhery. Od tvrdých schodů a chodeb plných průvanu, schodů strmých jako brána do pekla až po volánky závěsů, ozdobné střapce u oken až plyšové koberce a polštářky z prachového peří. Chytré a dobré pro tuto velkou knihomolku. Doufám, že Ronalda pošle velmi brzy k šípku. Nebo by bylo lepší, kdyby ROnald sám a dobrovolně upustil od svých vazeb na ni. Nemá rád déšť ani anděly? Jeho smůla. Nikdo mu netvrdí, že je magie všemocná, ale musí se naučit vážit si druhých lidí i jejich názorů. Bojím se, že právě on okusí žalář vlastního srdce první.
Moc děkuji za překlad, je to dobré ráno, když začíná dobrým čtením a bude to dobrý den.
Ron je asi postava, ktorá v tejto poviedke prejde najväčšou zmenou, hlavne takou, ktorú by sme nečakali. Neodpisuj ho. Ďakujem

Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 09.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak nevím. Zdá se, že jediný rozumný člověk v domě je Eliáš :-)
Málokdy je mi líto Rona, tady bylo. On nemůže za to, jaký je, a Hermiona do něj neustále ryla.
Snídaně byla úžasná - jako v mateřské školce :-) Neskutečně protivná Hermiona a Draco, který jí zdatně sekundoval, to byl koncert :-)
Díky.
Jo, to sa nedalo nepreložiť, to šlo samo :) Musela som sa kuknúť na originál, pretože to šlo fakt prirýchlo - a ono je to najkratšia kapitola zo všetkých :)

Inak v teba dúfam, že nám vyriešiš ten problém s hradom/zámkom. Už vieme, že má 3 poschodia a 2 veže a že je ako Rokfort. Čo je to? zvonka hrad a zvnútra zámok? Hrad má poschodia, ale tak nejako inak... Zatiaľ som to vyriešila tak, že keď je v tej peknej časti, hovoria o zámku a keď v tej starej, tak o hrade. A sú to veľké veže, keď na nich pristaneš s kočiarom, žiadne zámocké vežičky. Na druhej strane sú to čarodejníci, prečo by nemohli mať zámok v hrade? Predpokladám, že sa o tom panstve dozvieme viac, ale nad týmto premýšľam. V AJ stále hovoria len o "castle"... Som čím viac ďalej naklonená hradu, ale prerábať to už nejdem.

Ďakujem
Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 09.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Zkusím se na to podívat večer, ano? Teď čekáme velkou návštěvu ;-)

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: Claire - 09.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ha, zvrat v ději? Že bychom se díky nezvladatelným záchvatům vzteku už takhle brzy dozvěděly, kdo/co je obyvatelkou sklepení? Odbočím - nedávno jsem v nějaké povídce četla, že Narcissa měla moc ráda zvířátka a vlastnila svou soukromou mantichoru....
Možná, kdyby se Hermiona upamatovala na elementární pravidla slušného chování hosta na návštěvě, kde se jí nota bene snaží nepříliš nadšený hostitel chránit život - tak bychom snad mohly ještě nějakou dobu setrvat v blažené nevědomosti. No, mám pocit, že důvodů k
tápání a dohadování se dostaneme od autorky ještě pěkných pár, jedna případně rychle vyřešená tak nemusí být zklamáním.
Btw, mít doma nakvartýrovanou ředitelku zeměkoule, tak kašlu na masožravky a uchýlím se ke starým dobrým jedům :-D
Díky za nečekanou kapitolu - málem jsem ji úplně přehlédla... asi jarní únava či co.
Jo, Královnička :), Queens, tá je favorit, rovnako ako Narcissa v čižmách... Ja som si na ňu spomenula tiež, keď Draco hovoril o veľkej mäsožravej rastline :)
No, autorka nás oboznámi so všetkými záhadami či postavami veľmi skoro, len si slušne počkáme na rozuzlenie. Už som písala vyššie, že ma samu prekvapilo, ako rýchlo som to mala preložené a ono to bolo o polovicu kratšie. Takže toto bola skôr výnimka.
Ďakujem

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: zuzule - 10.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
To soutezili o nejprotivnejsi postavu kapitoly? :D Tady byli vsichni na ranu, jen Elias z toho vychazi dobre. Jsem zvedava, co nebo koho tam najde...
Dekuju!

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

No, jsme tam, kde jsme byli...
Vážně... nedivila bych se, kdyby se ti dva pohádali pořádně do krve a průběhu házení nadávek všeho druhu vyšlo najevo, že na sebe vzájemně kvůli něčemu žárlí... i kdyby to byla naprostá malichernost.
Jak se dalo očekávat, Hermiona skončila v žalářích (ha-ha-ha). Praštila se do hlavy, vymknutý (snad to nebude tak vážné) kotník, a pravděpodobně bez hůlky (proč ji pořád nenosí u sebe?)...
Bylo mi líto Eliáše... stál mezi nimi u snídaně jako neutrální Švýcarsko a pokoušel se je přivést k rozumu... nuž, ani jeden ho neposlouchali. Tvrdohlavý mezci... (sobečtí).
Jsem si jistá, že to od Draca ještě pořádně schytá...
Ale děkuju za další díl :)

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: TaraFaith - 10.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Hmm... Tak z této části příběhu jsem hodně zmatená..
Sen nebo vzpomínka, nejsem si úplně jistá, jak to brát, ukazovala Hermionu jako romantickou duši, která se moc neslučuje s Ronovým praktičtějším pohledem. A očividně na ni v tomto ohledu nemá nervy, takže romantická chvíle skončila, tak jak skončila. Vztah mezi "hostem" a "pánem domu" je hodně dynamický, nepřátelství z něj jenom srší.. Reakce na Dracovu přítomnost v "jejím" pokoji byla celkem pochopitelná, i když na mě trošku vyhrocená..
Scéna v jídelně byla podobného duchu, oba očividně nejsou se situací spokojení, tak proč to neudělat ještě těžší než to je.. Chudák Eliáš se snažil být nárazníkem, aby se situace uklidnila a ani to mu ti dva nedovolili.. :D
Na další stranu, i když ne moc slušně, Draco chtěl Hermioně ukázat, čemu se vyhnout, aby se jí na Manoru nic nestalo, což ona celkem lehkovážně zamítla vhledem k tomu, že je to nejbezpečnější místo, kam se jen tak někdo nedostane, tudíž ochrany budou nebezpečné pro někoho, kdo neví kde jsou a jak se jim vyhnout.. A to i když mají chránit jeho/ji...
Když se Hermiona pádem dostala do sklepení, hodně ta scéna naháněla strach z neznámého, protože na rozdíl od ní, víme, že tam něco/někdo řádí, i když nevíme kdo a proč tam je..
Zatím tu mám nejraději Eliáše. :) Jsem moc zvědavá na pokračování a jsem zvědavá, jestli Hermionu najde dříve Draco nebo obyvatelka sklepení. Nebo taky oba zároveň. :D
Moc díky za překlad nemůžu se dočkat pokračování.

Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: Lupina - 10.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ha, tak mám dojem, že jsem na tom jako ostatní. V podstatě celou kapitolu jsem v duchu ječela: Dospějte! Kolik jim vlastně asi je?
Ron byl pragmatický chlap, to je normálka. Moc jsem ale nepochopila, proč to Hermiona tak hrotila, hlavně s její analytickou myslí (nebo tady není super mozkovna?). Rozhodně tuto scénu beru jako počátek jejich rozchodu.
Draco projevil vrchol nečistokrevné etikety, když jí vlezl do ložnice. No fuj!
Ale Eliáš, to je jiná. Ten jedinýu tam má rozum :D
A jsem moc zvědavá na tu Adélu, co ještě nevečeřela!!!
Děkuji moc za kapitolu, Jimmi, a neskutečně se těším na další.

Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 10.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nejdřív mě Ron na začátku zvedl mandle, ale pak jsem si uvědomila, že se chová prostě jako chlap :-). Myslím, že takového, který by se při dešti rozplýval, že nám zehnaji andělé, by chtěla málokterá.
Jak se říká, chlap musi smrdet i z fotky.
Zato Malfoy mi přijde trochu jako zastydly puberťák, který si své chování náramně užívá. Hermiona je trochu samonasiraci. Asi v sobě vzájemně probouzí to nejhorší:-D.
Tak jim musíme držet palce, ať se to zvrati.
Eliáš je kanón, moc sympatický.
Děkuji, Jimmi!
Mám chuť na vajíčka:-D.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: seviesnape321 - 16.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: Kapitola 6: Dobré ráno (Hodnotenie: 1)
Od: Sally - 16.05. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Neviem sa rozhodnut, kto ma vytaca viac, ci Hermiona alebo Malfoy. Kolka vdaka za Eliasa, ktory upokojuje hladinu ako sa da :D
Som zvedava ake trampoty budu este Hermionu trapit pri jej pobyte na Manore a dufam, ze pride k rozumu - chyba mi rozvazna a prefikana Hermiona.
Mozno sa to uz v komentaroch spominalo, ale vsimli ste si, ze autorka akosi ignoruje Hermioninu prvu navstevu Manoru...?

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Prehľad článkov k tejto téme: