All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon: Zensho (r.2003)
Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.
Preklad: Jenny (32jennifer2)
Kapitola 3 - Causa Comperio
(PP: Pochopenie príčiny)
Prvá vec, ktorú si uvedomila, keď sa prebudila bolo, že niekto vedľa nej v posteli bol. To bol pre Hermionu obrovský šok. Nikdy, za celých sedemnásť rokov života, sa nedelila o posteľ s inou osobou. Druhou vecou, ktorú si všimla, bolo, že jej izba sa zmenila na zelenú. Naozaj to bolo predtým červené?
„Už si hore, sedmospáč?“ ozval sa ospalý hlas.
To bol Malfoyov hlas! Ona, Hermiona Grangerová, bola v posteli Draca Malfoya! Potom si spomenula na udalosti, ktoré sa stali v noci. V tejto situácii naozaj nevedela, ako zareagovať. Prechádzali ňou intenzívne pocity. Po prvýkrát, Hermiona Grangerová, ktorá zdolala Diablovo osídlo a objavila úkryt baziliska, nevedela, čo robiť. Nepomohlo ani to, že ležala na Malfoyovom ramene a nohu mala pohodlne prehodenú cez jeho.
“Pretože si hore, rád by som mal svoju ruku späť, keďže som sa zobudil pred hodinou a moja ruka je už zdrevenelá! Ááá, to je lepšie,“ Malfoy zdvihol ruku a masíroval ju. Smiala sa, vďačná, že celá vec vyznela zábavne a odstránila napätie.
„Nechcel som ťa zobudiť, vedel som, že po minulej noci musíš byť unavená. A každopádne, vychutnával som si pocit byť tvojím ľudským vankúšom, Hermiona.“
Takže stále ju volá Hermiona, však? No, to bola zmena.
„Dobré ráno, Draco,“ obrátila sa k nemu a jemne odstránila svoju nohu z jeho. Usmiala sa na neho a on na ňu, „ako sa cítiš?“
„Príťažlivo, mužne, sexi... och, ako obyčajne.“
„Ty si ale nemožný!“ Posadila sa na posteli. Zvláštne, necítila nutkanie, žeby mala už odísť. Ukradomky na neho pozrela, ležal s odkrytou hruďou, prikrývky vytiahnuté nahor ponad jeho pás, plavé vlasy nemal uhladené ako zvyčajne, ale jemne mu padali do očí. Modriny boli preč, i keď mal ešte nejaké jazvy.
„Páči sa ti, čo vidíš, há?“ riekol s typickou malfoyovskou domýšľavosťou. Doberal si ju. Cítila sa znepokojene a zmätene. Nebola zvyknutá na ten trepotajúci pocit v bruchu a nevedela, ako reagovať na také niečo.
„Len kontrolujem tvoje modriny. Och, v noci ti spadol uterák! Hej, ale rameno sa uzdravilo! Kde je ten uterák? Tu je... myslím, že by som mala ísť zohnať nejaké raňajky. Koľko je hodín? O môj bože! Osem tridsať! Budú sa čudovať, kde sme! Ach nie, počkať, je nedeľa a máme čas. Čo si želáš na raňajky? Myslím, že pôjdem do kuchyne a spýtam sa Dobbyho, aby nám niečo dal. Lepšie bude, keď Harrymu a Ronovi vysvetlím, prečo som vynechala raňajky, môžem povedať, že som bola v knižnici a stratila som prehľad o čase...“
Začula Malfoyov chichot. „Čo je tak zábavné?“
„Vedela si, že keď si nervózna, začneš blabotať? Všimol som si to aj včera v noci.“
„Och,“ Hermiona zastavila príval slov, natiahla sa a zdvihla uterák, ktorý v noci spadol vedľa Draca. Keď sa nad ním sklonila, chytil ju za zápästie.
„Tak prečo si nervózna, Hermiona?“ zašepkal chrapľavo a odpoveď hľadal v jej medovo sfarbených očiach. Jej dlhé gaštanové vlasy, ktoré jej padali okolo tváre, sa dotkli jeho líc. Cítil, akoby to miesto horelo. Jeho oceľovo šedé oči boli nežné a plné otázok. Jeho pevná čeľusť odhodlane zaťatá. Mala pocit, akoby jej po celom tele liezli mravce a hlava jej začala plávať. Zacítila šialené nutkanie pobozkať ho a stratila sebakontrolu. Preboha, veď do včera bol jej úhlavný nepriateľ!
„Ja... ja neviem,“ zašepkala. Na moment si pomyslela, že ju chce tiež pobozkať, potom sa obaja začali smiať a on ju pustil. Intenzívna chvíľa zmizla. Šokovane si uvedomila, že sa jej to páčilo.
“Pôjdem po raňajky a ospravedlním nás. Môžeš ísť do kúpeľne, ale prosím, Draco, potom si znova ľahni.“
***************
„...A tak som povedal Pansy, aby vypadla, ale to Bulstrodove dievča ma stále prenasledovalo. Stratil som trpezlivosť a premenil som ju na žabu a skryl do vrecka. Na moje zdesenie mi neskôr povedala, že jej nevadilo byť žabou, pokiaľ by bola vždy skrytá vo vrecku môjho plášťa!“
Hermiona sa tak smiala, až plakala. Draco bol naozaj dobrý v rozprávaní vtipných príbehov. Prvýkrát v školskom roku raňajkovali hlavný prefekt a prefektka spolu vo svojich izbách. Draco sa opieral o mäkké vankúše a prežúval toast, zatiaľ čo si Hermiona nabodla lievanec a pustila sa do neho. Podarilo sa jej dostať do miestnosti škriatkov, aby im pripravili pomerne slušné raňajky na podnose.
Neskôr sa zase smial Draco, keď mu Hermiona povedala, ako si v šiestej triede Ron myslel, že sa do neho Harry zamiloval a v panike sa pokúsil dať Harryho dokopy s množstvom dievčat, všetky bezútešne zlyhali. Harry musel mať katastrofálny počet schôdzok, aby dokázal svoju mužnosť.
Po celú dobu nemohol Draco uveriť, že viedol príjemný - možno viac ako príjemný - rozhovor s humusáčkou. Po celý život bol vychovávaný vo viere, že humusáci sú hlúpe, bezcenné a úbohé stvorenia. Ale bol tu, s nádhernou, inteligentnou čarodejnicou a ona bola humusáčka.
„Na čo myslíš Malfoy? Chvíľu si vyzeral mimo.“
„Len som premýšľal o tom, že mám skutočný rozhovor s humusáčkou.“
Hneď ako tie slová povedal, oľutoval ich. Hermionina ruka zamrzla, keď si k ústam prikladala lievanec. Jej tvár zbledla ublížením. Ja som idiot! Pomyslel si Draco.
„Nie je to tak, ako si myslíš, Hermiona,“ riekol jemne, cítiac jej napätie, keď jej nežne odtiahol vidličku od úst. „Nemyslel som to tak. Myslím, že nezáleží na tom, čo si. To ma prekvapilo. Mýlil som sa. Lucius,“ pri tom mene sebou mykol, „sa mýlil. Si dobrá, inteligentná, krásna čarodejnica, ktorá mi zachránila život. Moje hlúpe predsudky. Rád sa s tebou rozprávam. Myslím, že mám naozaj rád... rád... rozprávanie s tebou.“
Uvidel, že sa uvoľnila, „ďakujem, Draco. Ale urobil by si mi láskavosť?“
„Čo.“
„Mohol by si ma prestať volať humusáčka? Chcem tým povedať, počas tých rokov som sa naučila vyrovnať s tým a že viac nezáleží, čo mi hovorí nejaký frajer, ale bola by som radšej, keby si to už nehovoril. Pripomína mi to tvoje staré ja.“
Prikývol, „dobre. Sľubujem, že ťa tak už nikdy nenazvem. Ale Hermiona. Stále som ten starý ja. Vieš, že to jedna noc nezmení.“
Pozrela sa na svoje ruky, „nie, myslím, že nie. Len sa zdalo, že dnes si iný. Som hlúpa.“
Draco sa cítil zmätene. Chcel, aby ho mala rada, aby bola jeho priateľka, pravá priateľka, akú nikdy predtým nemal, ale teraz jej potreboval vysvetliť, že ani sám tomu nedokáže uveriť, nie po toľkých rokoch Luciusovho formovania. Ak by bolo po jeho vôli, mohol by jej sľúbiť všetko, čo pýtala, ale vedel, že časť z neho bola zviazaná s Luciusom a tomu, komu slúžil.
"Hermiona ..."
"Zabudni na to, Malfoy."
Zase ho nazvala Malfoyom.
„Nie, musíš to pochopiť, Hermiona. A volaj ma DRACO! Prosím, vypočuj ma, mala by si ma vypočuť, pretože minulú noc sa niečo stalo, keď si sa o mňa starala. V mojom vnútri sa niečo odomklo a ja sa cítim nádherne a priateľsky, ale neviem, ako dlho to bude trvať alebo či sa to bude opakovať a toto je časť problému. Neviem, ako sa mám naozaj cítiť. Ale viem, že to, čo teraz cítim je príjemné, myslím, skutočne príjemné a chcel by som sa takto cítiť po zvyšok života - sedieť tu a rozprávať sa s tebou a jesť medové toasty!“
„Počúvam... Draco,“ riekla slabým hlasom.
„Hermiona, toto je prvý skutočný rozhovor, čo som s tebou na Rokforte mal. Cítim, že tých šesť rokov môjho života som tu žil len napoly, pretože som zanevrel na veľa zaujímavých a skvelých ľudí a vecí dejúcich sa okolo mňa. Zanevrel som, pretože mi to povedal môj otec, moja nenávisť, moje predsudky. Nemôžem uveriť tomu, že som o toľko prišiel. Mám pokračovať? Áno! Vždy som musel konať nemilosrdne a posmešne a nadradene, pretože to bolo, ako mi vraveli, Malfoyovské správanie, koľkokrát som chcel s tebou a Seamusom hrať pľuvadlíky, chcel som Nevillovi pomôcť, keď mu na elixíroch vybuchol kotlík, chcel som na vianočný bál priviesť niekoho iného než Pansy... ale nemohol som! A som SAKRA na to naštvaný!“
Stisla pery vo výkriku, ale zostala pokojná. Videl, že sa snaží porozumieť mu. To mu dalo silu pokračovať.
„Nenávidím Pottera? Neviem. Povedali mi, že musím, že... ale nikdy som nemal šancu vytvoriť si vlastný názor. Vždy bol pre mňa vytvorený... ha, áno, Hermiona, je úžasné, čo dokáže urobiť zopár Cruciatov a bitiek s tvojím názorom. Od tej doby, čo som mal päť, ma Lucius bil, videla si moje jazvy? Moja matka nemohla nič urobiť, pretože bola pod Imperiusom. Keď som bol starší, lepšie som odolával fyzickej bolesti, ale potom na mne používal kliatby. Hrozné kliatby. Bitku, čo si videla včera večer bola sotva tá najhoršia. Chce, aby som sa stal smrťožrútom, slúžil Veď-vieš-komu...ale ja DOČERTA nechcem.“
Odmlčal sa, pevne zovrel ruky, na čelo mu vystúpil pot. Lapal po dychu. Zdalo sa, že mu to dáva zabrať.
„Pre... prečo nie?“ spýtala sa Hermiona starostlivo, chcejúc počuť všetko, ale bála sa, že ho zatlačí priďaleko a mohol by stíchnuť. Našťastie, vyzeral, že je ochotný pokračovať.
„Pretože som Malfoy a ja sa nedám prinútiť do ničoho, čo mi neprinesie prospech! Áno, Hermiona. Si šokovaná, že som taký sebecký? Uvedomil som si to všetko, keď som mal desať a začal som odolávať bitkám. Lucius si vždy myslel, že Voldemort mu dá moc a bohatstvo, ak mu pomôže k moci. Lucius je hlupák. Raz, keď s ním Voldemort skončí, zabije ho, ako všetkých ostatných smrťožrútov, ale oni všetci sú príliš slaboduchí, aby na to prišli. V mojej krvi koluje krv mnohých vzácnych generácií Malfoyovcov, sme bohatí a mocní, ale boli sme vždy sebeckí. Je to cenená slizolinská črta. Takže si nemysli, že ja som dobrák a chystám sa spriateliť s Potterom a Dumbledorom len preto, že ti toto hovorím... pretože ako vidíš, mám to rozriešené... som sebecký, sebecký Malfoy, ktorý urobí hocičo pre svoj osobný prospech, svoju rodinu a svoje meno... čo zahŕňa aj vzdorovať Voldemortovi!“
Horúčkovito sledoval Hermionu. Chvíľu vyzeral, akoby ľutoval, že jej to povedal. Potom v jej očiach uvidel pochopenie, súcit a dočerta, ľútosť, vzdal sa boja a klesol na vankúše.
„Takže, teraz to vieš,“ riekol duto.
Zavládlo ticho, keď Hermiona formulovala svoje myšlienky. Chudák Draco! Čo musel za všetky tie roky prežiť! Všetky tie jeho jazvy.
„Prečo plačeš Hermiona?“ počula ho spýtať sa, nie hrubo.
Potriasla hlavou. Pozrela na neho, koniec - koncov bola Chrabromilčanka, s dušou naplnenou statočnosťou, dôstojnosťou, súcitom a .. spravodlivosťou.
Zopakoval otázku, „prečo plačeš?“
„Kvôli tebe.“