archiv.hpkizi.sk
* Kapitola 3 *: Rokville po záverečnej
Radio
Vložené: Jimmi - 21.02. 2021
Téma: Radio

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Vysielačka

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Radio

Autor originálu : Va Vonne

Link na originál : Radio

Počet slov originálu: : 133 927

Rating : M 16+ -

Éra / Obdobie: Po Bradavicích Žáner: Hurt/Comfort, Mystery , Suspense Jazyk originálu: EN Varovanie: temné Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Neuvedené
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Va Vonne, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.




Kapitola tretia

Rokville po záverečnej

Čokoľvek, čo Draca posadlo a vyvolalo v ňom túžbu túlať sa, ho už teraz úplne opustilo. Sedel pri bare v zapadnutej krčme, oči podliate krvou a príšerné. Švihnutím zápästia mávol na vysokého barmana, robustného muža, ktorý celú noc Draca sledoval. Nepovedal nič, stačilo mávnutie rukou a muž inštinktívne zdvihol prútik do vzduchu. Okamžite sa vo vzduchu objavila obrovská fľaša whisky a začala sa vznášať nad Dracovým pohárom, ktorý naplnila.

V tomto bare Draco ešte nikdy v živote nebol. Bol malý a tmavý a jediným zdrojom svetla boli mihotajúce sa sviečky, ktoré sa mu vznášali nad hlavou. Vďačný za nedostatok svetla sem Draco konečne dokázal vkročiť so vztýčenou hlavou, hoci jeho malý výbuch sebaistoty netrval dlho. Upaľoval k baru a objednal si jeden pohárik. To, čo neplánoval, bola slušná zbierka prázdnych pohárov, ktorá ho teraz obklopovala. Dokonca si v prvom rade ani nepamätal, že by všetky tie nápoje objednal, ale výraz na barmanovej sliedivej tvári mu zjavne potvrdil, že boli nepochybne jeho.

Rýchlym dúškom vyprázdnil najnovší pohár a utrel si zvyšky nápoja rukávom kabáta. Trošku sa strhol a umožnil očiam, aby ten malý bar preskúmali. Jeho obyvatelia boli zhromaždení okolo malých stolov. Väčšina z nich horlivo pila, cinkala pohármi a opito bľabotala s veselými tvárami a ružovými nosmi. Draco si musel päsťami pretrieť oči. S ďalším pohybom zápästia si vypýtal ďalší pohár.

Keď sa už hostia porozchádzali, barman mu povedal: „Myslím, že už si mal dosť.“ Draco nikdy takú frázu predtým nepočul; ale dokonca hoci bol nepochybne opitý, stále mu znela takmer príliš klišé. Avšak nepovedal ani slova. Vytiahol z vrecka hrubý balík peňazí a šuchol ho smerom k barmanovi. Bez zaváhania mu pohár naplnil až po samý okraj.

Draco Malfoy bol predtým opitý iba raz za celý svoj dvadsaťdvaročný život. Bolo to niekoľko nocí po skončení tej bitky. Sedel pred kozubom, keď sa rozhodol, že chce ísť von. A keď s tým jeho otec nesúhlasil, vykradol sa cez zadné okno, keď si bol absolútne istý, že už zaspali. A bol dostatočným bláznom, aby opustil dom bez kabáta. Na uliciach Rokville vtedy prebiehali nekonečné oslavy. Z každej budovy viseli transparenty a na nočnej oblohe vybuchovali ohňostroje. Našiel si lavičku na konci ulice a posadil sa na ňu s nohami pritiahnutými k hrudi. Niekto z davu zavolal „Nech dlho žije Harry Potter!“ a Malfoy takmer z tej lavičky spadol.

A potom to na neho priletelo vzduchom; zrelá červená paradajka ho zasiala na ľavom pleci a rozpleštila sa na jeho snehobielej košeli. Vyskočil, zakopol o okraj lavičky. Zmätený sa pri malom stolíku stočil a zhodil zo seba zvyšky rajčiny. S roztrasenou rukou si utrel prskance z líca. Okolo neho sa ozval zbor nikomu nepatriacich hlasov: „Patríš do Azkabanu, ty nebezpečný hajzel!“

Keby nebolo jeho absolútneho šoku, možno by niečo zakričal na oplátku, minimálne by sa pokúsil brániť. Avšak vtedy dokázal len stáť, zízať na tú temnotu s tak omráčeným výrazom, že skupina vrhačov paradajok odišla neidentifikovateľná. Nestrácal čas. Ako získal alkohol bol zázrak sám o sebe, hoci to nebolo celkom ťažké. Zbalil balenia liehovín, ktoré ležali na zemi, ešte nedotknuté pri oslave. Nebol si celkom istý, ako sa mu podarilo to značné množstvo preniesť späť do svojho domu. Ale keď sa vkradol späť a prehliadal si ho vo svojej vlastnej izbe, bolo mu to srdečne ukradnuté.

Odpil si z fľaše, keď sa postavil pred čisté zrkadlo, sledoval, ako mu pracuje ohryzok pri každom prehltnutí. Prechádzal sa po izbe, pil fľašu za fľašou a keď už viac nedokázal stáť rovno, klesol k zemi a zízal na zostávajúce fľaše. Vypil ich s chrbtom opretým o stenu svojej obrovskej spálne, až kým si nedokázal spomenúť, ako v prvom rade prišiel k tomu oranžovému fľaku na košeli.

Ten prvý a jediný krát vo svojom živote, kedy sa opil, urobil to úplne sám. Keď o tom teraz uvažoval, nebol si istý, prečo tak príšerne chcel vypadnúť von.

Vlial do seba ďalší pohár tak rýchlo, že barman ešte od neho ani nestihol odísť, keď naznačil, že chce ďalší.

Keď sa znova naplnil až po okraj, naklonil sa dopredu a zízal na svoj odraz v tej hanebnej tekutine; zakrpatená verzia jeho samého na neho hľadela späť a Draco zastonal od znechutenia. S ďalším stonom, ktorý naznačoval, že sám seba ľutuje, sa znova predklonil, podoprel si búšiacu hlavu dlaňou roztrasenej ruky.

Avšak niečo vysokého a pomerne veľkého vkĺzlo vedľa neho. Narušiteľ, pretože tak sa to zdalo, zjavne čakal, kým Draco zareaguje na jeho prítomnosť, ale keď si nevyslúžil nič iné okrem zastonania, predklonil sa smerom k blondiakovi a pokúsil sa zachytiť pohľadom jeho bledú a mrzutú tvár.

Keďže to Draco úplne nepostrehol, nezdvihol pohľad, aby videl, ako novoprišelec presunul svoj pohľad späť k baru a zažmurkal s novým zmäteným výrazom. Neveriacky sa zasmial a potom, keď potriasol svojou veľkou hranatou hlavou, otočil sa znova k Dracovi s naprostým šokom v jeho bledej tvári.

Draco?“ riekol so zarazením, „Draco Malfoy?“ Pri zvuku svojho mena Draco zdvihol blonďavú hlavu a tupo čelil cudzincovi. Avšak zdalo sa, že ten má radosť z náhlej chlapcovej pozornosti. Rozžiaril sa s takou istotou a zízal späť na opitého Malfoya v naprostom šoku.

Malfoyova tvár zjavne stratila všetku farbu, ktorá mu predtým ešte stihla zostať. Predklonil sa, mierne sa zapotácal, ale zjavne sa mu rovno pred očami práve zjavil obrovský Goyle. Odpovedal mu s vyschnutým hrdlom, ako keby tomu nemohol uveriť: „G-Goyle?“

Goylova tvár prepukla do okamžitého úsmevu. Dychtivo prikývol a rukami vzrušene mával v tom malom špinavom bare.

Vedel som to!“ vravel novo nadšený Gregory Goyle, rukou si pleskol po svojom obrovskom čele. „Ja som to vedel! Ale na druhej strane tá obrovská kapucňa ti zakrývala celú tvár, však?“

Vystrel ruku a poťapkal starého priateľa po zhrbenom chrbte. Vo svojom jasote si Goyle zjavne nevšimol opitý stav svojho bývalého najlepšieho priateľa.

„Najprv som si bol stopercentne istý, aby si vedel, keď som do teba narazil. Ale keď si len tak odkráčal preč, už som si istý nebol.“

Ale zdalo sa, že Draco nedokáže úplne pochopiť toto prekvapujúce stretnutie. Vyzeral zmätený, keď následne prehovoril.

„A-ako...“

Goyle bol stále vo svojom vzrušenom stave rozprávania. Prehrabol si rukou krátke vlasy a predklonil sa.

„Ako si sa mal, kamarát?“

Tentoraz zjavne Dracovo mlčanie po prvý raz upútalo jeho pozornosť. Chvíľu si priateľa obzeral od hlavy po päty, potom naklonil hlavu nabok, ako keby ho len teraz plne analyzoval. Smutne sa pozrel na pohár vedľa Draca a potom mu unavene poklesli plecia. Jeho oči sa spojili s Dracovými zasklenými a zjavne až teraz si všimol, aký má červený nos. Začal si žuť svoju tenkú spodnú peru a takmer ako na výsluchu sa spýtal: „Odkedy si začal piť?“

Malfoyovi sa začkalo a pokrčil bezradne plecami. Pohľad mu švihol späť k plnému poháru a pomerne ostýchavo povedal: „Neviem.“ Ale keď vzhliadol, aby sa znova pozrel do očí svojho priateľa, pokračoval s priblblým úsmevom. „Ale je to skvelé. Myslím, že by som to mal robiť častejšie.“ Hruď sa mu opäť zdvihla, keď sa mu znova začkalo a slabo si zahryzol do spodnej pery celým radom predných zubov. „Dáš si niečo?“

„Ehm,“ nadvihol Goyle obočie, „nie, kamoško, prestal som piť pred štyrmi rokmi.“

Malfoyov výraz bol zmesou naprostého zmätenia a ľútosti. Pokrútil hlavou, ako keby skutočne ľutoval svojho priateľa a vážne odpovedal: „Prečo by si prepánakráľa niečo také urobil?“

Goyleove telo sa okamžite zmenšilo. S mierne porazeneckým pohľadom na vysokého barmana kývol hlavou na iskrivý pohár silného alkoholu. „Koľko už toho mal dnes večer?“

Šedivejúci starý muž len pokrčil plecami. „Nemám potuchy,“ odpovedal, ako keby takéto niečo bolo typickou každovečernou udalosť. „Stratil som prehľad,“ pozrel sa na hodiny na stene za hlavou a s istou dávkou istoty dodal, „pred hodinou a pol.“

Goyle prikývol, oddane sa vrátil k svojmu priateľovi a sledoval, ako sa načahuje po pohári a leje si ho do hrdla, čo bola záležitosť pár sekúnd. Takmer pri tom nedýchal a potom sa zdalo, že nad tou situáciou starostlivo rozjíma. Malfoy sa rozhodol pokývať hlavou sem a tam, a potom ako keby mu ten rýchly pohyb privolal bolesť hlavy, s náhlou stratou rovnováhy sa zviezol z barovej stoličky. Goyle nič nepovedal, ale naďalej sledoval Draca, ako sa znova postavil a potom sa oprel o bar, ako keby sa pokúšal dočiahnuť niečo za ním. Avšak namiesto toho, aby poskočil ponad naň, zviezol sa naň trupom a schoval si tvár v rukách. S tvárou na hladkom barovom pulte Draco vydal dlhé a ťahavé zastonanie. Goyle pomerne pomaly bledému Malfoyovi povedal: „Draco? Draco, dokážeš sa postaviť? Potrebujem, aby si sa postavil, dobre?“

Ale Malfoy nič také neurobil. Namiesto toho zdvihol jednu ruku spod búšiacej lebky a ukázal, aby sa mu znova naplnil pohár. Goyleove oči sa rozšírili a takmer mu zabehlo. Postavil sa zo svojho miesta a predklonil sa, aby odrazil prosiacu ruku svojho priateľa. „Ach, nie, už nie, kamarát,“ vyhlásil a potom vrazil ruku do vrecka nohavíc a vylovil odtiaľ zostatok Dracovej hotovosti, nech bol akýkoľvek. Rýchlo hodil peniaze na bar a jednu ruku zasunul pod Dracovu a nadvihol ho do vratkého postoja.

S Dracom pridržiavaným pri boku ich Goyle vyviedol zo slabo osvetlenej krčmy a hneď, ako dostal svojho trhane sa pohybujúceho priateľa na ulicu, dovolil mu, aby sa oprel chrbtom o tehlovú stenu budovy a vyrovnal sa. Nočný život v Rokville začal práve utíchať a poslední z hostí neskoro vonku sa začínali vracať do svojich domovov. Keď prechádzali okolo, venovali Dracovi a Goylovi zmätené pohľady, ale súčasne neuvedomujúc si ich, pokračovali ďalej. Keď si bol istý, že väčšina oneskorencov šla svojou cestou, Goyle venoval Malfoyovi ďalší zvedavý pohľad. Pomaly pokrútil hlavou a potom zhlboka vydýchol, keď jeho oči našli Dracove. Bol to však Draco, kto ako prvý z nich dvoch prehovoril. Naklonil hlavu na jednu stranu a až príliš potichu zašepkal: „Ako to robíš?“

Goyle chvíľu mlčky stál a premýšľal, či svojho priateľa počul správne. Ale akonáhle si bol istý, čo sa ho Draco pýtal, nebol si úplne istý, ako odpovedať. Znova si prehrabol rukou svoje nepoddajné vlasy a spýtal sa: „Ako robím čo?“

„Veď vieš,“ Draco vyzeral trochu naštvane, ako keby sa cítil trápne z toho, že to musí vysvetľovať. Mierne pokrčil nosom, zdalo sa, že sa zo všetkých síl snaží nezadriemať. „Ako sa ti podarí dostať sa von? Myslím tým, videl si ma už skôr, vravel si to, však? Goyle, to bolo pred pár hodinami. Ako vydržíš tak dlho zostať vonku?“

„Ako sa mi podarí dostať sa von? Draco,“ povedal Goyle a jeho plecia sa zmenšili. „Draco, je to už päť rokov.“

Aj keď sa zdalo, že Draco nechápe, prečo by to malo znamenať nejaký rozdiel. S úplne vážnym hlasom povedal: „Budú po tebe hádzať ovocie, aby si vedel.“ Teraz bol na rade Goyle, aby tam stál úplne zmätený. Draco opatrne prikývol a vecne pokračoval v mumlajúcej reči: „Na to si musíš dávať pozor. Príde to odnikiaľ.“

Na chvíľu sa zdalo, že Goyle to všetko vstrebáva; svojho opitého priateľa, výhľad na Rokville po záverečnej. Ten skľučujúci pocit v Goylovej obrovskej hrudi naznačoval, že skutočne dúfal, že sa jeho priateľovi počas posledných niekoľko rokov podarilo udržať sa pohromade. Nepovedal ani slovo, ale miesto toho stále upieral oči na Dracovu potiacu sa tvár. Aj keď po chvíli ani jedného z nich nenapadlo nič moc čo povedať. Stáli tam vo svojej vlastnej forme zatrpknutej tichosti a potom Goyle nervózne presunul váhu. Pri zmätenom mlčaní svojho priateľa si dovolil začať bľabotať.

„Draco, tých päť rokov ma skutočne prinútilo premýšľať, rozumieš? Myslím, skutočne ma prinútilo premýšľať a myslím si, že všetko to premýšľanie mi prospelo. Môj otec bol zúrivý šialenec. Ani si na jeho pohreb veľmi nepamätám, okrem toho, že zomrel ako starý muž, zatrpknutý a naštvaný. Ani neviem, na čo som vtedy myslel. Krucinál, pripadá mi to ako pred stáročiami.“

Ako keby sa Draco pokúšal pohnúť vpred a položiť podpornú ruku na široké plece svojho priateľa, naklonil sa dopredu, ale o kus minul svoj cieľ. V opitom stave sa potkol a čelom narazil so slabým zastonaním do Goylovho ramena. Ten sa pozrel nadol na Malfoya, zrazu šokovaný a rozhodujúci sa, či ho odstrčiť alebo nie. Ale s tvárou pritlačenou na jeho hruď Draco tlmene povedal: „Aj ja som premýšľal, Goyle.“

So štipkou novonájdenej nádeje Goyle nadvihol obočie. Hľadel na vrch Malfoyových nápadne blonďavých vlasov a potichu sa spýtal: „Vážne?“

Stále opretý o Goyla Malfoy len prikývol.

„V poriadku,“ riekol Goyle so slabým úsmevom. Pomohol Dracovi znova sa oprieť o stenu, potom ho schmatol za chudú ruku a prehodil si ju so zavrčaním cez plece.

Bol asi o desať centimetrov vyšší než štíhly blondiak, takže zohol jedno koleno a jemne vytrhol Dracov kabát z jeho zovretia. Pri neprítomnosti kabáta Dracova ruka voľne klesla k jeho boku a slabo sa zasmial nad svojím vlastným vratkým postojom.

Goyle sledoval Draca, keď sa zakymácal smerom k zemi chvíľu dlhšie než okamih a potom pokračoval v chôdzi podobnej chôdzi dieťaťa. Jeho zahmlené oči sa chvíľu rozhliadali po prázdnej uličke a potom, keď zjavne niečo zbadal, vydal sa k tomu s posledným pobaveným a patetickým chichotom.

„Goyle,“ zašepkal so širokými očami, „vidíš to?“ Vydal sa opitou chôdzou k pomerne malému objektu na konci uličky, hlavu zvedavo naklonenú nabok.

Goyle však iba pokrčil plecami. Znova sklonil hlavu, bez záujmu a unavene ako dieťa, ktoré ťahajú po nákupoch, povedal: „Draco, ja nič nevidím.“ Ale blondiak pokračoval vpred a akonáhle sa dostal na vzdialený koniec uličky, sklonil sa a zdvihol zo zeme malú čiernu vec. Znepokojene ju skúmal a keď sa mu podarilo dopotkýnať sa späť ku Goylovi, tá vec si stále udržiavala len štipku jeho pozornosti. Keď bol kúsok od Goyla, vystrel ruku a nechal ten objekt zažiariť v nočnom svetle. pozornosti.

„Čo je to?“ spýtal sa Goyle, hoci jeho hlas bol tlmený nedostatkom empatie.

Ale keď Malfoy iba pokrčil plecami, Goyle sa naklonil a vytiahol čiernu vec z jeho tenkých prstov.

„Vysielačka?“ spýtal sa a nadvihol obočie: „Toto je muklovská hračka. Prečo by to prepánabeka bolo tu?“ Skúsil sa rozhliadnuť po uličke a pripravil sa, že tú vysielačku zahodí späť do hĺbky uličky. Ale Draco spravil rýchly pohyb a vzal ju z Goylových hrubých rúk skôr, ako sa vôbec stihol zahnať dozadu.

„Ty ju chceš?“ spýtal sa Goyle so zvedavosťou prehnutým obočím. Draco, červený v tvári, ostro prikývol.

„Dobre,“ zopakoval Goyle a znova si prehodil Dracovu ruku okolo krku, „poďme ťa dostať domov.“

-------------------------------------------------

So štíhlym telom Draca prilepeným k jeho boku ich Goyle vyviedol z dediny a ulicami. Blúdili týmto nakloneným spôsobom zadnými časťami uličiek a obchádzali dvory spiacich domov. Bola to, vzhľadom na okolnosti, pomerne tichá noc, hoci Goyle nedokázal zabrániť opitému táraniu Draca Malfoya. Opretý o svojho priateľa Dracovi ústa neprestajne mleli o krčmách, Rokville a spoločnom popíjaní. Ale keď si bol Goyle istý, že zamrmlal: „Chcem povedať, kto hádže rajčinami? Úprimne?“ úplne prestal počúvať.

Práve sa im to podarilo prejsť krovím, ktoré ležalo ako smaragdový kryt pred Malfoyovým obrovským domom. V noci za svitu mesiaca vyzeralo panstvo veľké a skľučujúce, a keď sa obaja priblížili k dvojbránke, Goyle odmotal Malfoyovu ruku zo svojho mohutného krku a ponaťahoval sa, aby sa vystrel.

„Ako sa majú tvoji rodičia?“ spýtal sa, keď sa na to miesto dlho dívali. Sledoval, ako Malfoy hlučne potiahol nosom a pokúsil sa kráčať vpred, paže držal mierne vystrčené, ako keby balansoval na nejakom brvne.

„Fajn, ďakujem,“ vravel trošku náhlivo, ako keby sa skutočne nechcel o tej záležitosti viac baviť. „Keď sa dostanem dnu, budú poriadne naštvaní.“

Goyle s úškrnom prikývol. „Ach, o tom niet pochýb. Tomu sa nevyhneš.“

Malfoy znova slabo zastonal. Keď pred Goylom dosiahol uspokojivé miesto, zdvihol ľavú ruku a rukávom svojej peknej bielej košele si utrel zasoplený červený nos. Analyzoval ten rukáv a potom spustil ruku späť k boku a nervózne sa spýtal: „Ako vyzerám?“

„Ach.“ Goyle si ešte raz prezrel Malfoya odhora nahor. Úprimne povedané, Malfoy sa zdal byť presne tým, čím v tom okamihu bol – tackajúcim sa opilcom. Kedysi dokonale dozadu ulízané vlasy sa rozlietali a niekoľko zlepených prameňov mu viselo pred spoteným čelom. Jeho biela košeľa mala vyhrnutý jeden rukáv a odhaľovala Temné znamenie. Druhý rukáv mu voľne visel, manžeta rozopnutá. Oči mal červené, široké a podliate krvou. Niekoľko horných gombíkov na krku jeho košele sa rozoplo a polovica goliera mu voľne prevísala. Spodok košele bol iba čiastočne zastrčený do čiernych nohavíc. Zodpovedajúca čierna kravata okolo krku vyzerala, že je zaviazaná až na jeho hrudi.

„Ak tom mám pekne povedať,“ začal Goyle a mierne sebou trhol, „radšej by si mal byť dobrý klamár.“

Na úprimné Goylove odhalenie, Malfoy okamžite vystrel držanie tela. Zdvihol roztrasené ruky a uhladil si vlasy na ich pôvodné miesto. Potom tie ruky našli kravatu a upravili ju. Znova si zapol vrch košele a rýchlo si napchal košeľu späť za kožený opasok. Potiahol rukáv späť dole a skryl značku na bledom predlaktí. Potom si prehodil tmavý kabát cez plecia a pošúchal si koreň nosa, ako keby sa ho pokúšal zbaviť červenej farby. Namáhavo prehltol a následne vrhol na svojho priateľa previnilý pohľad v očakávaní, že vezme svoje slová ihneď späť. Malfoyov vyčkávajúci postoj zvädol a zastrčil ruky hlboko do vreciek, keď sa tak nestalo. S očami upretými do očí Gregora Goyla úprimne povedal: „No, odkedy som ja nebol dobrým klamárom?“

Ani Goyle si nedokázal pomôcť. Rozosmial som, pokrútil hlavou a sledoval, ako sa Draco točí na pätách, a omámene kráča k svojmu mohutnému domu. Zdalo sa, že sa sústredil na každú nohu, keď ju kládol pred tú druhú. A potom, dôrazne, Goyle zavolal: „Draco! Hej, Draco!“ Malfoy sa znova otočil na mieste. Pozrel sa späť na Goyla so zasklenými očami a naklonil opitú hlavu na stranu.

„Dávaj si pozor, dobre?“

Ale Draco nezostal, aby sa porozprával. Zdvihol štíhly prst a ukázal ním späť na Goyla, než sa otočil späť a potácal sa smerom k panstvu. Neisto stál pri veľkých predných dverách, keď chvíľu zachytával tú scenériu. Nadýchol sa, hrudník sa mu nadvihol a potom ich otvoril.

Zdalo sa, že temnota domu bola pre neho prekvapením. Vďačne pritlačil chrbát o dvere a otočil zámkom. Odolal nutkaniu skĺznuť z tých dverí na zem, ale náhlivo začal kráčať po špičkách po mramorovej podlahe. Avšak jeho úzkostlivá snaha o prešmyknutie príliš rýchlo skončila; cez oblúk v stene rozžiarilo inak tmavú obývačku žiariace svetlo jednej sviečky.

Z hlasu jeho otca sa mu zastavilo srdce. Lucius Malfoy bez emócií zavolal na svojho syna:

„Ach, Draco. Aké milé, že si sa k nám pripojil.“


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 21.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

No, tak to na tom Draco ještě nebyl tak zle, když dostal jenom rajčetem. Kdyby ho byli pár dní po bitvě rovnou zabili, nejspíš by to tenkrát nikdo ani moc neřešil. A jeho otec tehdy určitě nebyl v pozici, aby mohl žádat Starostolec o prosazení spravedlnosti.
To panství asi není Manor. Asi je to nějaký dům na přechodný pobyt rodiny, než na Malfoy Manoru skončí prohlídky bystrozorů. Ten smaragdový kryt před domem je divný, taky ta dvojbranka mě mate. Malfoy Manor měl přece kolem velký park s obrovskou vstupní bránou!
Popis opilého Draca mě rozesmál! Udělal hloupost, že se snažil upravit, než vlezl do domu. Kdyby zůstal, jak byl, Lucius by určitě přesunul jakýkoliv rozhovor radši až na ráno.
Je zajímavé, jak rozdílně funguje paměť. Viníkům se zdá, že jejich zlé činy jsou už dávnou minulostí, postiženým připadá, že to bylo včera.

Děkuji za prima čtení, Jimmi! Jsem čím dál zvědavější. Mají skřítky? Ale jestli mají velké zásoby oblečení a potravin a nevzali jim hůlky, neměl by to být problém. Peněz a šperků mají evidentně stále dost, arogance taky, jenom syn se asi nepotatil.
Honem další díl prosím! Je to lahůdka číst!!
Mám osem kapitol a po takýchto komentároch určite nebudem čakať. Je to komplikované, ale takto mi to pomáha vysvetliť si nejaké veci. Vôbec mi nedošlo, že by nemuseli bývať na Malfoy manor... spomína sa tam len manor, ak si dobre pamätám.. To by dávalo zmysel, že by im ho nenechali... super, fakt skvelý postreh. Mohlo mi to dôjsť, pretože tá dvojbrána to sú také tie lietačky, čo bývajú okolo pastvín... Toľko vecí teraz začalo dávať zmysel. ďakujem

Škriatkov im zakázali, to viem naisto. to sa tam už spomenulo.

Márne spomínam, či sa spomenul prútik... To by vysvetľovalo, prečo na seba nepoužil kúzlo, aby sa upravil... ak nemá prútik... Budem na to striehnuť... aj u starších Malfoyovcov.

Ten smaragdový ma zarazil, podľa mňa je to taká zvláštna farba zelenej, ale autorka to s obľubou používa aj na trávu, tak som to tam nechala.

V tej bitke sa niečo stalo, netuším čo, flashbacky som preskočila (autorke vypadlo riadkovanie, taký súvislý text nedám). Tipujem, že niečo prečo ich nechali žiť a vyhli sa Azkabanu. Ale niečo hrozné, tým som si istá.

Ďakujem! Fakt si mi pomohla.

Takže už víme, že Draco byl venku večer po oslavě vítězství, někdo po něm hodil rajčetem, on sebral alkohol a opil se jako zvíře. A pak pět let nevytáhl paty z domu? Takový Šípkový Růženka. A po pěti letech vyjde do vesnice v bílé košili a černé vázance (matinka s diamantovými náušnicemi - to je vrchol vkusu), a ztříská se tentokrát v putyce.
Líbí se mi Greg Goyle, rok po vítězství nad Voldemortem přestal pít. A jeho otec, zuřivý šílenec zemřel. Kde? Doma nebo v Azkabanu? Asi to není důležité. Greg vypadá, že je v pohodě, dokonce doručil Draca až ke dveřím.
Jak už jsi psala, je nezvyklé, že autorka umístila dům Malfoyů za humna Prasinek, oddělený jen nějakým křovinatým živým plotem. Okolo velkého panského domu by měly být kilometry a kilometry pozemků, chráněné vysokou a pevnou zdí...
No, Va Vonne si to vymyslela takhle, to je její právo. Rozhodně umí zaujmout a udržet své čtenáře napjaté a zvědavé. Už se těším na noční rozhovor otce a syna - ačkoli Draco toho ve svém stavu asi moc nenapovídá. Jak se chudák radoval, že se mu povedlo proklouznout :-)
Líbí se mi, že přidáváš kapitoly takhle často, díky.
Vieš čo je sranda, a skontrolovala som aj predchádzajúcu kapitolu... ono tam vôbec nie je spomenuté, že bývali na Malfoy manore... kľudne ich mohli vykázať na nejaký vidiecky dom alebo niečo. Alebo MM vyhorieť do tla. Netuším.
To by dávalo zmysel, aj tá bránka... to je tá nešťastná "kissing" už neviem čo, čo sa používa na ohradách pre dobytok... aby si to neotvorili. Dvojbránka dávala zmysel. Aj to, že sa tam dá dostať humnami alebo že pešo prejdú až do Rokville...

No, diamantové náušnice sú asi u čistokrvných úplne bežná záležitosť,

Ak je to Američanka, tak asi vysoké a pevné zdi nerieši, ale ploty s tými brankami dávajú zmysel...

Díky moc

PS. Kapitoly pôjdu často, keď tu poobede budem, kým nedôjdu...

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

S každou kapitolou přibývá otázek a zatím moc skutečností nevíme.
Zatím nikdo z Malfoyů nepoužil hůlku, nemají skřítky, zajímá mě, jaké další restrikce po válce mají. Vypadá to, že žijí osaměle.
Potom ta vysílačka. Je to opravdu mudlovská dětská hračka? Ty nemají takový dosah.. Nebo je začarovaná? Jsem fakt zvědavá, jak ji začne používat, jak na to přijde, k čemu vlastně slouží. Nechal ji tam někdo schválně? Pro Draca?
Těším se na rozhovor s Luciusem, jestli bude. Sama si vzpomínám na podobnou situaci a bývá to docela vtipné. Ale nevíme, jestli má tento Lucius smysl pro humor:-).
Děkuji dvakrát, za super překlad i že nás nenecháváš dlouho čekat! :-)
Určite je v originály použité "toy" , ale prútiky asi majú, zase som sa zabudla v originále a Draca o x kapitol ďalej pokúsi jeden použiť. Na druhej strane, kúzelníci to môžu považovať za detskú hračku, ale môže to byť normálna vysielačka.
Ja netuším, a asi preto tak ženiem, dej poznám, ale tieto detaily nie. Musím si dať pozor, či to použila aj Hermiona, vďaka za posteh.
Ja ďakujem,

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Goyle byl paradni, doprovodil ho az ke dverim. Ale koukam, ze to asi nebude Malfoy Manor, kdyz se tam da dojit z Prasinek.
Dekuju!
No k tomu sme spoločným uvažovaním tiež došli... takéto veci ti nemusia dôjsť, kým nemáš preloženú celú poviedku, a dosť mi to vŕtalo v hlave... ale automaticky za manor považuješ Malfoy manor, takže stáva sa.
Teraz čakám, či sa to nejako vysvetlí, fakt neviem, či sa bude záverečná bitka riešiť už v tejto časti alebo až v pokračovaní...
ˇĎakujem

Děkuji za postřeh, že asi nebydlí na Manoru. Dává to takto smysl. Třeba po válce o vše přišli a teď bydlí někde v Prasinkách. Aspoň je to kouzelnická vesnice, pochybuju, že by dokázali zapadnout mezi mudly.
Goyle se tu jeví velmi sympaticky. Zjevně po válce hodně přemýšlel. Zdá se vyrovnaný. Mohl by mít na Draca dobrý vliv.
Děkuji moc za kapitolu, Jimmi.
Goyle v tejto poviedke asi najviac prekvapil. Niečo také by som čakala od Blaisa, ale autorka si vybrala Goyla a fakt sa jej podaril.

To, že nepoznám odpovede, ma ženie vpred... prečo tam žijú? Prečo nevyliezli päť rokov z domu? (možno mali domáce väzenie?) Prečo kašlali na charitu (možno to robili tajne a nikto o tom nevie). Prečo neskončili v Azkabane?

Zatiaľ priveľa otázok. Skoro som spomenula topánky, ale asi to ešte nebolo vonku. Kruci, musím si dávať pozor na spoilery...

Ďakujem

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Ženy, já obdivuju, jak vám pracují mozky, fakt. Já po dvojitém mateřském výmazu čtu jako relax a tak nějak to beru, jak to přichází, příliš nepátrám.. Povídka Boží, komentáře velmi zajímavé, musela jsem si to přečíst ještě jednou :D

Objevení Goyla na scéně mě velmi potěšilo. Nějak to celé dostalo na barvě a plastičnosti, doufám, že se ještě ukáže.
Díky za překlad, Jimmi.

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )07.04. 2021*Kapitola 24*: Šatník
Va Vonne: ( Jimmi )06.04. 2021*Kapitola 23*: Všetko je možné
Va Vonne: ( Jimm )05.04. 2021*Kapitola 22*: Hlas na druhom konci
Va Vonne: ( Jimmi )04.04. 2021*Kapitola 21*: Až na dno
Va Vonne: ( Jimmi )01.04. 2021*Kapitola 20*: Dokonalé šťastie
Va Vonne: ( Jimmi )31.03. 2021*Kapitola 19* Za dverami
Va Vonne: ( Jimmi )29.03. 2021*Kapitola 18*: Na streche
Va Vonne: ( Jimmi )28.03. 2021*Kapitola 17:* Trošku vína a príliš veľa stolovania
Va Vonne: ( Jimmi )27.03. 2021*Kapitola 16*: Sedem mŕtvych
Va Vonne: ( Jimmi )26.03. 2021*Kapitola 15*: V šatníku
Va Vonne: ( Jimmi )25.03. 2021*Kapitola 14*: Haló?
Va Vonne: ( Jimmi )18.03. 2021*Kapitola 13*: Šťastie v procese vytvárania
Va Vonne: ( Jimmi )12.03. 2021*Kapitola 12*: Poučený Draco
Va Vonne: ( Jimmi )09.03. 2021*Kapitola 11*: Trošku podcenenia
Va Vonne: ( Jimmi )06.03. 2021* Kapitola 10 *: O zamilovaní sa
Va Vonne: ( Jimmi )05.03. 2021* Kapitola 9 *: Akým si býval vždy
Va Vonne: ( Jimmi )05.03. 2021* Kapitola 8 *: Naliehanie
Va Vonne: ( Jimmi )02.03. 2021* Kapitola 7 *: Pekné tváričky, škaredé miesta
Va Vonne: ( Jimmi )01.03. 2021* Kapitola 6 *: Kde spočíva problém
Va Vonne: ( Jimmi )23.02. 2021* Kapitola 5 *: Haló, haló
Va Vonne: ( Jimmi )22.02. 2021* Kapitola 4 *: Skvelé správy
Va Vonne: ( Jimmi )21.02. 2021* Kapitola 3 *: Rokville po záverečnej
Va Vonne: ( Jimmi )20.02. 2021* Kapitola 2 *: Chlapec, ktorý prežil
Va Vonne: ( Jimmi )19.02. 2021* Kapitola 1 *: Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )24.12. 2020Úvod