archiv.hpkizi.sk
12. kapitola 2/2 Koniec
The Symmetrical transit
Vložené: Jimmi - 18.02. 2021
Téma: The Symmetrical transit

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Krížom krážom

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: The Symmetrical transit

Autor originálu : everythursday [Sage]

Link na originál : Originál nie je voľne dostupný

Počet slov originálu: : 80 119

Rating : MA 18+ - Rating: 18+ (povídka nejvyšší ratingové kategorie – je tedy určena výhradně pro dospělé. Varování se týká zejména grafických sexuálních scén.)

Éra / Obdobie: Bradavice po kánone Žáner: Adventure, Angst , Hurt/Comfort, Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: sex scény, sprosté výrazy Počet slov originálu: _ 50K-100K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní everythursday [Sage], ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Bolo mi cťou, vážení... ale je tu fakt koniec :)


Zhrnutie: Draco verí, že sa svet pokašľal kvôli nedostatku rovnováhy. Všetko na svete musí byť vyvážené: láska a nenávisť, pravá a ľavá, slnko a mesiac. Nikto však nevyrastá v tejto harmónii, čo vedie k deštrukcii. Ľudia sú prinútení existovať v nesúlade, a iba ak majú šťastie, nájdu rovnováhu s pomocou niekoho iného. 



Deň stoštyridsaty siedmy; 9:34 hod

„Gratulujem ti k zasnúbeniu,Hermiona.”

Pozrela sa na osobu, ktorú len pred troma sekundami ešte rada videla.

„Odpáľ.”

„Prorok v Klebetníkovi píše, že sa to stalo pred štyrmi dňami, ale Týždenník čarodejník už tvrdí, že máte v júni termín. Júnová svadba. To by malo byť veľmi…”

„To sú také nezmysly. Títo ľudia si zjavne neuvedomujú, že sa tu vedie vojna a že by mali zverejňovať dôležitejšie veci ako fámy a klamstvá.”

Ginny pokrčila plecami.

„Ľudia sa musia niečím zamestnať. Nechcú sa neustále sústrediť len na ťažkosti.”

„Ale to vôbec neznamená, že by sa mali sústrediť na mňa.“

„Potom nerandi so slávnym hráčom metlobalu.“

„Ja s ním nerandím.”

„Tak sa s ním nekamaráď a nebozkávaj ho na líce v takom uhle, že s foťákom, po dôkladne pripravenej a šťastnej zhode okolností, to môže vyzerať ako bozk na pery.“

Ginny sa zamyslela.

„Takže sa z toho istého dovôdu nekamaráď s Harrym Potterom.”

Hermiona prudko vydýchla. Jej dnešné podráždenie sa umocnilo tým, že keď na chodbe narazila do Malfoya, ani sa na ňu nepozrel. Bola by radšej, keby na ňu vrhol nejakú urážku, než aby ju úplne ignoroval. Ten bastard.

„Stretla som ho.”

Hermiona zastonala, hlavu nechala dopadnúť na stôl

„A čo chce?”

„Neviem. Ale bol na ceste sem.”

„Hmm... Myslela som si, že sa vrátil do Bulharska...”

„Nie Krum, Hermiona. Malfoy.”

„Čože?” Narovnala sa, ľavou rukou si automaticky zakryla škvrnu od kávy na blúzke a druhou si uhládzala vlasy, ktoré jej trčali na všetky strany.

Ginny vyzerala, že sa rozosmeje. Hermiona zase, že ju plesne po čele, ak také niečo spraví.

„Čo do pekla Malfoy chce?“

„Ja ne…”

„Myslím, že to isté, kvôli čomu chodí do tvojej kancelárie väčšina ľudí, Grangerová. Teda pokiaľ sa sem nechodia vykecávať.“ Uškrnul sa na Ginny, než znova upriamil zrak na ňu, rovnako chladný a rezervovaný ako vždy. „Alebo pokiaľ to nie je tvoj snúbenec, ktorý sa zastavil po pozdrav a po možno niečo viac.”

Ginny prevrátila očami.

„Skús si ujasniť fakty...”

„Môj snúbenec a moji priatelia sa ťa netýkajú, Malfoy.“ Zdvihla bradu, Ginny sa zamračila a Hermiona po prvý raz za niekoľko týždňov uvidela, ako mu na spánku navrela tá žila.

„Aj mne sú srdečne ukradnutí, Grangerová, takto je to lepšie, všakže? Kahenov spis.”

Odsunula stoličku, pozrela na Malfoya a vytiahla zásuvku na spisy. Malfoy zazeral späť, ich stará rutina a schmatol prázdny formulár z jej stola.

„Nedotýkaj sa mojich vecí, Malfoy. Ja...”

„Mám málo času, keďže musím robiť dôležitejšie veci, ako sedieť v kancelárii, preusporiadavať papiere a popíjať čaj s priateľmi. Nie je môj problém, že ti musím pomáhať, pretože si tak nekompetentná, aby si dokázala svoju prácu vykonávať dostatočne rýchlo...”

„Nie, Malfoy, ale je to tvoj problém, že si taký kretén...“

„Vlastne skôr tvoj. Ja s tým žiaden problém nemám.”

„Áno? Tak čo keby som ti nejaký problém spôsobila…”

„Dobre, dobre, takže jednoducho... spravíme to takto.“ Ginny vstala a vypáčila zložku z Hermioniných zaťatých prstov.

Potom vzala podpísaný formulár, podala ho späť svojej naštvanej priateľke, ktorá zazerala na Malfoya, a posunula kalamár bližšie k nej. Malfoy bubnoval prstami po stole s takou energiou, že zaplavovala Hermionu vo vlnách.

„Myslím, že si mi už doteraz spôsobila dosť problémov, Grangerová.“

„Ty nevieš, čo to problémy sú, Malfoy, ja...“

„Podpíš sa, Hermiona. Nech odtiaľto vypadne.” Hermiona privrela oči, na chvíľu stuhla a chytila ​​brko. Rýchlo naškriabala svoj podpis a odhodila brko cez stôl. Zdvihla formulár a znovu sa pozrela Malfoyovi do očí.

„Zakaždým, keď ťa vidím, Malfoy, som vďačná, že už s tebou viacej nemusím tráviť čas.“

Vyzeral príliš pokojne. Nebol pokojný - bolo to zrejmé z celého jeho vzhľadu - ale už nebol toxický. Iba sa na ňu pozeral a pozeral, až kým sa dostatočne neupokojila a neprestúpila z nohy na nohu. Keď bola pripravená použiť svoje brko ako šípku, Malfoy sklopil pohľad k stolu, prehltol a znova pozrel nahor k nej. Vzal jej ten papier z dlane a prstami ho vyhladil.

„Vieš, že vždy, keď klameš, zahryzneš si do líca a pošúchaš si rameno, Grangerová? Zakaždým.”

Ginny počkala, kým zvuk jeho krokov utíchne, a jej priateľka nezíska viac-menej normálnu farbu pleti.

„Tak to šlo dobre.”

Hermiona pokrútila hlavou a zrútila sa na stoličku.

„Bože.”

„Nechala si ho, aby si myslel, že Krum je tvoj snúbenec. Snažila si sa, aby žiarlil.”

„Snažila som sa mu dokázať, že som sa pohla ďalej.”

„Nepohla si sa.“ Žiadna odpoveď. „Fungovalo to.”

„Čo?”

„Žiarlil.”

„Nežiarlil.“ Hermiona opäť pokrútila hlavou.

Ginny sa uškrnula.

„Vyzeral, že je pripravený preskočiť stôl a označkovať si ťa, než ťa unesie do svojej postele...”

„Ty si večne vymýšľaš také divoké príbehy, Ginny, úprim...”

„Hermiona.“ Ginny počkala, až sa jej priateľka vymaní zo sebapodceňovania. „On ťa chce.”

„Sklapni.”

„Čo urobíš, ak sa rozhodne s tým niečo urobiť?”

„Nemáš potuchy, o čom hovo...”

„Vyspi sa s ním, o tom hovorím.”

„Ginny!”

„Čo je? Vážne! Vyspi sa s ním. Si v depresii, vyzeráš príšerne, zazeráš na neho, ako keby ti vyťahoval cez pupok vnútornosti a je to jedna z najnávykovejších veci, čo si kedy cítila…”

„To nedáva žiadny zmysel.”

„Myslím, že ho miluješ.“ Ginny ju sledovala.

Nastala dlhá pauza.

„Si šialená.”

„Hermiona, nemôžeš to nechať tak. Viem, že to naozaj kráľovsky pohnojil, ale...”

„Nemilujem Draca Malfoya.“

„Miluješ.”

„Neviem, že ho milujem, Ginny! A ak si zamilovaná, mala by si o tom vedieť.”

„Alebo by si to mala byť ochotná pripustiť.“ Uprene sa na Hermionu zadívala.

„Keby som milovala Draca Malfoya, bolo by to podobné ako závislosť od heroínu. Cítiš sa vďaka tomu dobre, ale zhoršuje ti to zdravie, ničí ti to život a si odsúdená zomrieť mladá.”

Ginny sa zasmiala a pokrútila hlavou.

„Áno. Keby si mala v tejto veci na výber, nepochybujem, že by si sa rozhodla pre niečo bezpečnejšie. Napríklad pre knihu alebo...”

„Och, to stačí!” Hermiona sa odmlčala. „Milovať Draca Malfoya! Si šialená.”

Ginny sa uškrnula.

 

Deň stoštyridsaty ôsmy; 00:07

Sotva mala čas prísť na to, čo sa stalo. Takže boli tu dvere, ktoré otvorila, potom uvidela Draca Malfoya. Hermiona si naozaj stihla všimnúť, ako mu ofina padá do očí, keď zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu. Ale potom zostalo iba rozmazanie. Ťahy bielej, šedej a modrej farby a trvalo jej oveľa dlhšie, ako jej malo trvať, kým prišla na to, o čo ide. Kým si uvedomila, že sa silné teplé dlane pritláčajú na jej líca a suché pery na jej ústa.

Vo chvíli, keď jej mozgu došlo, čo sa deje, jej telo mechanicky zareagovalo. Na jej hrudnom koši sa hojdali hordy škriatkov, krv jej prudko búšila v žilách a tlkot jej srdca sa stratil niekde na pozadí explózie v jej hlave.

Hermiona prekvapene zalapala po dychu a Malfoy prudko vydýchol nosom, silnejšie sa do nej vtlačil, keď sa sústredil na to, aby ju bozkával vrúcnejšie. Bolo to také dobré. Skoro tak dobré, ako si pamätala, ale ešte lepšie. Akoby sa mohla v tomto pocite rozpustiť a nemusela nikdy viac myslieť na nič iné než na to, ako to vnímala.

Bozk prešiel z chaotického do pomalého a dôsledného - a trochu zúfalejšieho. Do trochu senitimentálneho, ktorý bol dokonalý. Vlhký, a teplý a dokonalý. Malfoy pevnejšie pritlačil dlane na jej tvár, akoby sa chcel uistiť, že sa Hermiona neodtiahne; oči mal zatvorené a jeho tvár bola sústredená.

Hermiona pootvorila ústa iba na zlomok sekundy. Ale to stačilo na to, aby si to Malfoy všimol a pritlačil jej spodnú peru svojou, aby mohol vkĺznuť dnu. Zaváhala, akoby zamrznutá na kraji, a on znova pohol hlavou, pobozkal ju na hornú peru, potom ju vcucol, dlane posunul dozadu, aby sa jej dotýkal po stranách hlavy.

Iba sa k nemu mierne pohla. Sotva odpovedala na bozk a on zastonal. Akoby urobila niečo dôležité, príjemné alebo významné. Ale toto bol pre ňu impulz – Hermiona mu zrazu bozk opätovala. Vrúcne ho bozkávala, zvierala mu tričko a hltavo nasávala vzduch, ktorý sa jej vôbec nedostal do pľúc.

Jej reakcia mu vyrazila dych. A už nič nebolo naplánované, riadené alebo technicky konzistentné. Bozkával ju, akoby sa s ňou lúčil alebo zdravil tým najlepším spôsobom na svete. Ako keby ho Hermiona mohla odmietnuť znova ho pobozkať, ak by to neurobil správne. Bozkával ju, ako keby v jej obývačke mal nastať koniec sveta a on chcel s ňou zomrieť tým naozaj najlepším spôsobom.

Bol zúfalý, inštinktívny a absolútne - bože! - neuveriteľný.

Malfoy sa od nej sťažka zadýchaný odtiahol, ale Hermiona sa predklonila. A ešte trikrát, štyri, päťkrát ju pobozkal na pery a potom sa opäť stiahol. Predtým, ako bola túžba po vzduchu príliš silná, aby sa dalo robiť niečo iné.

Spustil ľavú ruku, vankúšikmi prstov sa dotkol jej líca a pohladil ju. Vystrel palec a pohladil ju po perách, keď prehltol vzduch; Hermiona ho nasledovala, doplnila si nedostatok kyslíka a pohla sa k nemu. Aby si pripomenula, aké to je cítiť jeho telo.

A potom Malfoy ustúpil. Najmenej dva metre dozadu, späť k dverám. Hermiona pocítila chlad, bola zmätená a vôbec to nebolo to, čo chcela.

„A ako sa vďaka tomu cítiš?”

„Čože?” Hermiona pokrútila hlavou, pretože očakávala, že od neho bude počuť odpovede, nie otázky.

„Grangerová, ako si sa pri tom cítila?“

Hermiona sa odmlčala a znova pokrútila hlavou.

„Malfoy, o čom...”

„Pretože žena, ktorá sa má vydávať za niekoho iného, by nemala takto bozkávať iného muža. Nie je to...”

„Vydávať sa? Ja...”

„To je všetko, čo som chcel povedať, Grangerová,“ zasmial sa arogantným spôsobom, ktorý sa vôbec nezhodoval s jeho výzorom, a otočil sa a vykročil k východu.

Hermiona lapala po duchu ako ryba na suchu, váhala, ale nakoniec sa pohla.

„Malfoy! Malfoy!”

Už bol v strede chodby, keď sa otočil a pozrel na ňu s trochou očakávania, ale s tak chladným pohľadom, ktorý nenávidela. Napadlo jej, že práve teraz je najzmätenejším dievčaťom vo vesmíre.

„Ma... ja sa ne...“ Pokrútila hlavou. „Prečo si sem prišiel?”

Pozrel sa cez plece, akoby mu už dochádzal čas, a stále tam bol zástup žien, ktoré ešte musel do rána pobozkať. Dvakrát sa rýchlo nadýchol a s výrazom strachu a zadumania v tvári stočil pohľad na podlahu. Nervózne zavrčal, odhrnul si vlasy z tváre, zdvihol hlavu a díval sa na Hermionu celé dva údery srdca. Potom urobil krok vpred. Jeho pohyb spôsobil, že sa jej prudko zvýšil tep srdca.

„Pýtala si sa, prečo sa starám. V tvojej kancelárii.” Odmlčal sa a Hermiona pokrútila hlavou, potrebovala chvíľku, aby si spomenula a prikývla. „Ide o to, že neviem. Netuším, prečo mi na tom všetkom záleží. Nechcem, aby mi záležalo. A uvedomujem si, že to nie sú slová, ktoré by mal muž vravieť žene a očakávať, že ich bude vnímať normálne alebo začne skákať od radosti. Alebo niečo podobné. Ale snažím sa byť úprimný, Grangerová, pretože viem, čo to pre teba znamená. Úprimnosť. Takže, úprimne povedané, neviem. Nikdy som nechcel, aby som ťa mal rád, nechcel som, aby mi na tebe akýmkoľvek spôsobom záležalo a vôbec netuším, ako sa to stalo. Vlastne tuším... mám veľa rozličných dôvodov, ktoré sú veľké a množstvo malých dôvodov a ktoré sú kompletne irelevantné k čomukoľvek okrem toho, akým si človekom...”

Vydal zvuk, niečo medzi povzdychom a zavrčaním, opäť si zasunul vlasy dozadu, pokrútil hlavou a spôsobil, že mu ofina zase padla do očí. Hermiona ho považovala za rozkošného, za ​​sexi a proste... za všetko. Bol všetkým, práve teraz. Už jej chýbal. Tak veľmi jej chýbal, keď si myslela, že jej chýba, ale dokonca teraz keď stál pred ňou, jej chýbal ešte viac. Dokonca jej chýbalo len pred ním stáť a pripadať si trápne.

„Ide o to, v skutočnosti, že... že mi záleží. A možno to, ako sa niekam dostať nie je vôbec dôležité v porovnaní s faktom, že už si tam. Ja som sa… Ja som sa za všetko ospravedlnil a viem, že to nemá pre teba veľkú cenu, ale myslel som to vážne. Vždy som robil veci, o ktorých som si myslel, že sa musia urobiť, Grangerová, a nikdy som nič z iných dôvodov neurobil. Nezamýšľal som… aby to dopadlo tak, ako to dopadlo.”

„Malfoy, ja nie som zasnúbená.” Vyhŕkla to naozaj rýchlo, skôr než začal znova hovoriť. Niežeby nechcela počuť zvyšok jeho reči, ale pripadala si kvôli tomu hrozne. On sa tu pokúšal byť úprimný, ale myslel si, že je zasnúbená a… a musela to ujasniť skôr, než sa veci pohnú ďalej, pretože takto to bolo správne a takto ona fungovala.

Pozrel na ňu.

„Och.”

„Áno, ja som len... Noviny... Niečo uvidia a vymýšľajú si veci a... nezmysly.”

A nezmysly. A nezmysly, pretože práve teraz nebola dostatočne inteligentná, aby zvládla čokoľvek iné, než počúvať každučké slovo, čo povedal. Pretože občas máte šťastie. Niekedy skrátka viete, že sa deje niečo skutočne dôležité, čomu by ste mali venovať plnú pozornosť.

Zdalo sa, že chvíľu nedýchal a potom prikývol.

„To je dobre.”

Naozaj, naozaj sakra dobre.

„Ty... ty si mi stále nepovedal, prečo si tu.“ Bola trošku zadýchaná.

„Ty vieš, prečo som tu.“ Občas ju nazval hlúpou a myslel to vážne a inokedy očakával od jej intelektu nemožné.

Aj keď vedela. Prinajmenšom mala vážne podozrenie na to, prečo tu bol. Ale chcela to počuť. Chcela ho sledovať, ako váha, ako je zmätený a zamotáva sa, pretože si to zaslúžila. Zaslúžila si každé slovo a každé gesto.

„Povedz to.“ Pretože už vedel, aká zlá klamárka je, ani sa nesnažila predstierať, že nechápe, o čo ide.

„Ty… je to... vzduchom.”

„Vzduchom?”

Prikývol a podišiel bližšie.

„Molekulami vzduchu. Myslím, že keď si so mnou, dostanú sa do rovnováhy. Pretože, Grangerová, keď si vystúpila z toho vlaku, pripadal som si mimo. Pripadal som si úplne rozhodene, podivne a zničene a všetko to bola tvoja chyba. Je to úplne tvoja vina za to, že si ma takto pokašľala. V tom, ako si sa mi dostala pod kožu. Ja som... Dlho som o tom premýšľal. O tom, ako ľahko teraz bez teba vydržím a ako sa mi nepáčilo, že si pri mne a ako som nechcel, aby si bola v mojej blízkosti. Myslel som si, ako teraz budem šťastný, keď som sa ťa zbavil, a aká si bola protivná a akí rozdielni sme ty a ja. Ale potom som si uvedomil, že klamem sám seba. Keď som si ťa predstavil s Krumom... Ja som len...”

„Ty si čo?” zašepkala.

„Premýšľal som. O našej ceste a o všetkom, čo sa stalo. A snažil som sa prísť na to, ako si to dokázala, ale ani to neviem. Je veľa vecí, ktoré neviem, keď príde na teba.”

A Hermiona mu dokonale rozumela - cítila ohľadne neho to isté.

„Ale niečo som si uvedomil. Že je tu táto veľká vec, táto obrovská vec, ktorá mi ani nenapadla, až kým si nevystúpila z vlaku. Až kým som bez teba nestrávil pár dní a nemusel som riešiť následky. Je to ako ... Je to ako rovnováha, Grangerová.”

„Rovnováha.“ Spomenula si na rozhovor, ktorý mali v hosteli o hmotnosti a vode, o bezpečí a strachu.

O tom, ako veril, že všetko na svete potrebuje svoju polovicu, aby udržalo rovnováhu. Láska a nenávisť, dobro a zlo, ľavá a pravá, úsmev a zamračenie. Všetko.

„Áno. Ty vyvažuješ vzduch. Ty... vyvažuješ mňa. A nenaz... Viem, že si strašne romantická, Grangerová, ale nenazvem ťa svojou spriaznenou dušou. Nehovorím, že som do teba zamilovaný, ani iné podobné kraviny. Ja len ... len hovorím, že je lepší, keď si so mnou. Vzduch. A moja hlava. A ja a celý môj život všeobecne, dobre? Cítim, že so mnou bez teba niečo nie je v poriadku. Nie som stratený, či zničený alebo tak, tak sa prestaň tak priblblo usmievať. Je to proste len... nesprávne. Jednoducho v nerovnováhe. A ja som veľmi... ja som naštvaný človek. Je vo mne veľa zlosti a všelijaké zlé veci a ja jednoducho nie som... najlepším človekom. Ty... Ty si taká pozitívna. A ja som len... ja som len rád, keď si nablízku.”

Srdce jej búšilo ako kladivo do hrude a krátko sa obávala, či sa ten orgán nemôže vo vnútri zlomiť a práve teraz ju zabiť. To búšenie na rebrá však bolo dosť silné, aby tie obavy boli opodstatnené.

Ale o také hlúposti sa nestarala. Dokonca nedokázala nájsť ani sekciu vo svojej mysli, kam by si túto myšlienku uložila na neskôr - všetka jej pozornosť sa sústredila výlučne na Malfoya, na jeho slová a pohyby.

Pomyslela si, že by sa mohla rozplakať. A explodovať. A začať sa usmievať ako idiot.

„Asi si myslím, že aj ty ma tiež trošku vyvažuješ, Malfoy.“

Perami mu trhlo a on prikývol, dívajúc sa na svoje dlane. „Takže teraz už môžem prestať byť sentimentálny?”

„Toto sa sotva dá počítať ako sentimentálnosť.“

„Mala by si ma poznať dosť dobre.“

Poznala.

Vyzeral tak nerozhodne a pochybovačne, že Hermionu napadlo vyskúšať, či niekto nepoužil Všehodžús. Jej Malfoy si bol vždy istý sám sebou, aj keď na to nemal nijaký zvláštny dôvod. A teraz stál tu a stratil všetku tú vyrovnanosť kvôli nej. Kvôli Hermione Grangerovej. Kvôli dievčaťu, ktoré nikdy nemalo byť tým pravým.

Urobil krok vpred, potom ďalší. Sledoval jej tvár, ako keby hľadal známky niečoho, o čom sama nevedela a potom zdvihol ruku o pár centimetrov. Dosť na to, aby sa obtrel končekmi prstov o jej hánky.

„Stále sa na teba hnevám,“ zašepkala Hermiona s prikývnutím.

„To je v poriadku.”

„Ale môžeš ma pobozkať. Ale asi až o chvíľku neskôr.”

Ústa sa mu mierne pootvorila a pohľadom skĺzol po jej tvári ku krivke jej pier.

„Až o chvíľku neskôr?”

Omotal jej palec a ukazovák okolo zápästia a potiahol ju k sebe, čím uzavrel vzdialenosť medzi nimi. Keď jej telo narazilo do jeho, položil jej ruku na chrbát a pritlačil ju k sebe. Hermiona vyrovnala svoj dych, až kým sa nezjednotil s jeho.

„Áno.“ A nebola ani z dvoch tretín tak nahnevaná ako pred piatimi minútami, čo znamenalo, že nebola nahnevaná vôbec, ale aj tak to povedala. Len aby vedel, že mu všetko neprejde. Len aby vedel, že jej stále musí nejaké veci vynahradiť. Táto otázka ešte nebola uzavretá. Nemôže sa len tak ukázať, pobozkať ju - bez ohľadu na to, aké to bolo úžasné – vykoktať to najdesivejšie vyznanie, aké kedy počula, a myslieť si, že teraz už je všetko v poriadku. Dávala mu šancu. To je všetko. Už len jednu poslednú šancu.

Jeho ústa sa obtreli o jej, pohli sa nahor a nadol, jeho dych, teplý a vítaný, pálil jej pokožku. Sotva ju pobozkal a trochu sa odtiahol - takže sa jeho pery takmer dotýkali jej.

„Až o chvíľku?” zašepkal, presunul sa, obtrel si špičku nosa o jej a zachytil jej pohľad.

„O ešte jednu chvíľku,“ odšepkala späť, pevne zovrela v rukách jeho košeľu a pritiahla ho k sebe.

Usmial sa do jej pier a pobozkal ju tak, ako Hermiona chcela, a ona mohla prisahať, že letí. Presne ako na metle, keď ju prinútil zavrieť oči. Opäť letela.

Rovnováha.

Dokonalé prelínanie pier, rúk a tiel.

Dokonalá zhoda negatívneho a pozitívneho, lásky a nenávisti, zúrivosti a mieru.

Správna rovnováha vášne, nálady a odlišných osobnostných vlastností.

A občas to malo zmysel. Aj keď sa to nemalo stať alebo bolo všetko okolo proti tomu. Každý človek potrebuje v sebe a v živote rovnováhu.

Možno sa ona a Malfoy nebudú vyrovnávať naveky. Možno sa jedného dňa od seba odstrelia tak ďaleko, že to bude horšie ako na Rokforte. On to môže všetko pokašľať a ona to môže oľutovať. Možno im to vybuchne do tváre.  

Ale čím boli práve teraz, v tejto chvíli, na tomto mieste, v tomto okamihu, títo dvaja ľuďia?

Dokonalou symetriou.

Dokonalou rovnováhou.

Dokonalou nedokonalosťou.


KONIEC.

 


PP. Tak neviem, či som schopná stvoriť nejaký zmyslupný záver. Jediné, čo ma teraz napadá, je... vlastne nič... len priblblo čumím na stenu a usmievam sa ako slniečko. Tak som rada, že som dala na intuíciu a preložila to. Tie posledné kapitoly to bola jazda, ktorá stála za to. Moc a moc ďakujem všetkým, ktorí komentovali a nútili ma vydržať, či doslova nasadiť toto raketové tempo. Hovorte si, čo chcete, bola to skvelá poviedka.     


Dodatočné PS: A viem, že som vás vydesila, aké je Rádio neveselé, ale odporúčam mu dať šancu.  Vyberala som ho v čase Denníka, kedy som fakt chcela, aby Draco trpel, čo sa v tej poviedke skutočne udeje. Myslím, že v žiadnej inej ešte nebol tak na dne (kľudne ma opravte, ak sa mýlim). Lenže medzitým som ho vzala na milosť, takže ďalší preklad bude ten pravý Malfoy.  Vo WA je vraj príliš mäkký/sentimentálny (mne sa nezdá, takého ho mám rada), ale keď zistíte, čo ďalšie vás čaká...   Lenže k tomu dôjde, až keď sa s oboma poviedkami dostanem pod stotisíc... a to závisí od vašeho komentovania :) 


 


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 18.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Wow, tak rovnováha nastolena, paráda.
Díky Jimmi, to jsem dnes potřebovala. Trochu té romantiky a sentimentu. Prostě rovnováha musí být, dnešní realita si žádá silný kalibr, tak houšť a větší kapky. Věřím, že další výběr bude zase skvělý.
Ďakujem, ja som z tých záverečných kapitol mala takú radosť, že som nevydržala... túto zapíjam s pohárom vína Bola to úžasná poviedka a ďakujem, že si to vydržala

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 18.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Souhlasím, byla to skvělá povídka. Úplně jiná než ostatní. A moc ti děkuji, že ses na ni vrhla.
Ten konec byl nakonec i romantický, ne? Takové vyznání.. co víc chtít? :-)
Asi si to dám ještě jednou celé v kuse.
Tady mě pobavilo:
Pozrel sa cez plece, akoby mu už dochádzal čas, a stále tam bol zástup žien, ktoré ešte musel do rána pobozkať.
To je vtipné, ať si kdo chce co chce říká:-).
Ještě jednou moc děkuji! :-)
Je to vtipné, ja s tebou súhlasím, tiež ma to pobavilo. A dokonca si to viem predstaviť, v pár fimoch som to už videla.

Ja ďakujem, za všetky komentáre a podporu

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: lenus - 18.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Diky Jimmi, veľakrát som nechápala súvislosti ale táto poviedka sa Mi od začiatku páčila, bola iná... a to jeho skoro romantické vyznanie- vlastne na jeho povahu v tejto poviedke bolo romantické až až, krása :)
A tento draco teda vedel bozkávať! :D

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 18.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak už je konec...
Nikdy som nechcel, aby som ťa mal rád, nechcel som, aby mi na tebe akýmkoľvek spôsobom záležalo a vôbec netuším, ako sa to stalo. - Fantastická upřímnost, hodně mi to připomnělo vyznání pana Darcyho v Pýše a předsudku.
Ty poslední kapitoly se četly moc dobře, ale stejně - tuto povídku si budu pamatovat kvůli dokonale vystižené atmosféře v prvních kapitolách. Možná, že až si příběh přečtu znovu, teď, když už vím, zapůsobí na mě jinak, ale na ten první dojem asi hodně dlouho nezapomenu.
Depresivní, ale brilantní.
Díky.
Záver snáď depresívny nebol. Ale tiež som sa usmievala, že aké romantické vyznanie, len ho trepnúť pohrabáčom po hlave...

Takže tento rok tu budeme mať 4 Dracov (Tampóny nepočítam, to ani neviem zaradiť, to bolo moc off)

- z Tranzitu - akési neromantické čudo, čo má divné stavy, ale presne vie, čo chce a čo nechce, len sa mu to trošku zamiešalo.

- Z Rádia - Draca zničeného vojnou a jej následkami

- z WA - romantického a trošku akčného Draca z Rokfortu v naozaj mnohých "polohách", pre ktorého je svet gombička. Teda bol.

- a LM - typického pána Manoru, aristokrata každým kúskom, to si zgustneš, s plánmi v plánoch, intrigami, pomstou...

Neviem, či budeš mať čas vracať sa k starým prekladom :)

Každá verzia je iná, po toľkých rokoch nájsť niečo, čo tu ešte nebolo... fakt sa teším...

A to vynechávam veci, čo som mala na tento rok v rezerve a odsúvam na ďalší....

Ďakujem, že tak poctivo komentuješ, ja si dám asi Hermionu naraz alebo v čakárni u lekára. Mám na budúci týždeň termín o 20,30! to nie je preklep, robia 16 hodín.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: BonnieBennett - 18.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 18.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Jimmi, děkuju že si vydržela:-))) i navzdory mému brblání... vím, mohla jsem si to nechat pro sebe, ale byla to upřímnost, ne zlý úmysl.
I proto váhám nad Rádiem.

Děkuju za pěkný závěr, dopadlo to dobře. Dracovo přiznání a touha po rovnováze mně dojala:-)

Sice se pořád ztrácím, co bylo mezitím a jak to, že když jsou ve válce, tak oba pracují na ministerstvu, baví se mezi sebou, neschovávají se. Toto jsou detaily, které mně rušily, nemám ráda nelogičnost a nezodpovězené otázky... grrrr

přesto se ti povedlo mne vtahnout do děje a těšit se na další kapitolu.

Děkuju.

PS. proč že si to vybíráš tak složité povídky, když ses u Lupinky vyznala, že špatný děj a konce těžko snášíš, protože to uvízne v energetickém poli (souhlasím:-)
Mne vadia, hm, zlé slovo, zle robia je vhodnejšie, poviedky, kde sa popisujú choroby a umiera. A keď láska nezvíťazí... naposledy som s mužom bola v kine na Zrodila sa hviezda, prerevala som hodinu celú cestu domov v aute a dva dni sa so mnou nedalo baviť. A samozrejme, že som mu to vyčítala, že keď vie, ako ma tieto veci rozhodia, tak prečo ma vezme ako že na romantický večer na takýto film. Asi preto vždy najprv čítam poslednú kapitolu, neviem...

Fakt som sa zamyslela, a možno je to len, keď sa to týka Hermiony. Draca si škodoradostne vychutnávam. Život je zložitý, v tých mojich poviedkach je to o nádeji... Draco dostane zabrať, ale vždy preklad končí s nádejou a s happy endom. A o tom, že sa aj zo dna postavíš na nohy. Zakaždým. Dá sa tomu uveriť. Pri chorobách to buď zle skončí alebo je vyliečenie tak nereálne, že to ani FF svet nezachráni a vieš to. ja sa nevyrovnávam so smrťou blízkych, ignorujem ju, Myslím, že to bude chcieť dlhé roky, kým sa zmierim s tou poslednou.

Rádio (teda po správnosti vysielačka, rádio je to na šnúre), mi uviazlo v hlave kvôli druhej časti. To vo mne zanechalo taký dojem že to nedokážem popísať. Jo najradšej by som skočila na ňu... ale ***spoiler*** ten Dracov stav z jednotky sa vysvetlí v dvojke, neviem či dodatočne, alebo to mala tak premyslené, to zistím až pri preklade. Vôbec to nie je slaboch, ako to celý prvý diel vyzerá. A vzťah Tria s ním. Srdiečko zaplesá.*** koniec spoilera***

A tie chyby v Tranzite - predpokladám, že to môže byť aj prekladom... vojna sa mohla odohrávať aj v pozadí, nemusela sa odohrávať oficiálne... a možno bol Voldy v ilegalite... alebo som urobila chybu... alebo to autorke nedocvaklo... netuším, myslím, že šlo len ich dvoch a všetko ostatné bolo kulisa.

Ďakujem, že si to vydržala

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: silrien - 18.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ah, prostě děkuji. Tuhle povídku si rozhodně přečtu znovu. A jdu pokračovat ve snění
Presne, ako sa po piatich minútach tak pochytia, že budú lietať taniere, aby to o hodinu zrovna zmierovacím sexom... a poriadne vášnivým...

Ďakujem

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: Triana - 18.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
A jaj :) tak predsa uz koniec.
Tím ze som začala čítať neskôr, tak ma nezmiatli tie useknutia. Nesmierne sa teším ked si to prečítam pokope.
Ďakujem Jimmy za krasny pribeh, zblíženie dvoch ludi ktorí sa neznašali a boli prinútení tráviť spolu čas.
Zo začiatku to vyzeralo riadne akčné a nakonci sa to zameralo iba na nich.

Jasnéeeee... Je to vzduchom :D ako inak...

A este jedna perlička ktora mi utkvela v hlave
"Bozkával ju, ako keby v jej obývačke mal nastať koniec sveta a on chcel s ňou zomrieť tým naozaj najlepším spôsobom." :) no sladučke
Moc ďakujem :)
Ja som vedela, že ťa ten záver poteší.... vieš ako moja dušička plesala? Ale napríklad až v polovici tej záverečnej scény mi došlo, že sú u nej doma... (lebo tam bolo slovo obývačka).... až potom začala dávať zmysel chodba a smer, ktorým sa každý pohyboval (takže som to musela prepísať)

A preklad bavil a mám z neho radosť.

Ďakujem krásne

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 18.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
To Dracovo přiznání svých citů, lépe řečeno spíš vysvětlení svých pocitů, bylo docela přiměřené a vkusné. Žádné přeslazené přísahy typu šťastně až navěky, prostě jen poskytnutí oboustranné šance. Tak, jak se to občas píše do svatebních blahopřání: Při společném skoku do tmy hodně světla!
Taky jim to přeju.
Milá Jimmi, děkuji za skvělou povídku! A víš, že bych si docela přála, aby bylo pokračovaní?
Jak oba vynadali Tonksové a všem, kdo to celé zosnovali, jak reagovali kluci, když poprvé uviděli, jak se spolu muchlují, a jak jim Ginny začala zapisovat skóre rozchodů a smíření, než ohlásili, právě když to byla plichta 50:50, že se včera vzali. Atakdále.
Takže díky moc!!
P.s.No, a protože já osobně Malfoyáka moc nemusím, klidně se začtu i do toho tragického Rádia, co o něm referuješ.
A jsem odhodlaná, tedy jestli tam bude skutečně trpět, ho dokonce pokrytecky litovat.
Díky za skvělé překlady! Bývají pro mě často jedinou příjemností dne.
To som rada, že si spokojná. Tvoje komentáre stoja vždy za to, človek sa na ne teší ako na nejakú odmenu.
Ja už som sa "vyřádila" na komentároch včera, takže dnes len obyčajné Ďakujem a máš za odmenu prvú kapitolu :)

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: zuzule - 19.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Byla jina a tim zajimava, uzila sem si ji a nejspis si ji dam jeste jednou celou v kuse.
Radio urcite sanci dostane.
Dekuju!
Aj ja by som si to celé chcela dať znova, prípadne učesať tak, aby to dávalo väčší zmysel, keď už viem, ale nestíham... fakt nestíham.
Ďakujem

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: dianiita6 - 19.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Úžasná poviedka, sem-tam chaotická že som sa nevedela vyznať, no stále úžasná. No a nakoniec aj romantická a ja také milujem... Teším sa keď si ju prečítam znovu pekne pokope keď je tu teraz celá...
Ďakujem za preklad a moc sa teším na ďalšie poviedky :)
Aj ja ďakujem, nakoniec to dobre dopadlo a sama som spokojná. Hor sa na ďalší preklad.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: Lupina - 19.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tohle byla neuvěřitelná jízda. Nedala se vynechat jediná věta. Vše se muselo číst poctivě. A stejně jsem z toho měla zamotanou hlavu. Těším se, až si udělám čas a přečtu to znovu. Draco byl úžasně protivný, ale kupodivu mi víc lezla na nervy Hermiona. Až jsem si říkala, proč se do ní Draco zamiloval. Ale klaním se před autorkou, že ani v závěru z nich neudělala romantické blázny. Romantika tam byla, ale taková Dracovská.
Jimmi, moc děkuji za překlad této náročné povídky. Jsi prostě hvězda.
Vážne si myslíš, že si nájdeš čas? Ja som to totiž mala v pláne tiež, ale už viem, že to nedám... do 18.3 toho musím stihnúť fakt veľa. Ale už mám tretinu Rádia. Ale práve ma zamrazilo... ak som v tretine kapitol 8/9 z 30, približne a zostáva mi stotisíc slov a celá poviedka má 133 tisíc, tak to znamená, že sa kapitoly predĺžia alebo skrátia? Nechce sa mi to rátať, lebo ma to odradí, ale asi predĺžia.

No jo, mám dojem že Tranzit už patrí dávnej minulosti, ten čas príšerne letí.

Ďakujem, že si pri ňom vydržala.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: MichelleF - 19.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Taky se culim jako sluníčko.
Díky moc za překlad. Teď už ty nejasnosti dávají smysl. Tedy ne, že bych chápala úmysl řádu, to ne totálně ooc, ale ok, o řád tady nešlo, šlo o Dramionku a ta se povedla skvěle.
Těším se na další povídky.

Re: 12. kapitola 2/2 Koniec (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 19.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Moc děkuji za překlad. Tahle povídka byla síla. Wau.

Draco mě dokonale zmátl. On si myslel, že Hermiona je zasnoubená s Krumem, protože to bylo v novinách, ale tak strašně po ní toužil, že si nemohl pomoci a chodil k ní do kanceláře provokovat a hledat pravdu, nebo to byla Holoubková, kdo to všechno domotal, zasnoubila Hermionu s bulharským letcem, aby každý věděl, že i mudlorození mohou mít šanci u kouzelníků ze starobylých rodin, pokud jsou dostatečně silnými jedinci, fakt jsem zmatená,, jestli Hermiona chtěla a toužila po Dracovi, sama si to ale neuvědomila, dokud ji nepostrčila Ginny, tím správným směrem, to je pak těžké. Láska je prevít a nemůže se nikdy dvakrát zjevit. Hermiona teď bud muset hodně utíkat, aby ji dohonila a zastavila. Pokud chce nastolit rovnováhu světa, je to prostě na ní.
Děkuji za tuhle povídku, děkuji, že končí relativně dobře, jako by už nehrálo roli nic o viteálech, o válce, ne prostě už jen normálně žijí a pracují a mají své dospělácké problémy. Děkuji za překlad, bylo dobré sledovat vývoj vztahu H a D na cestě, při poslání. Děkuji.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Neskutečná povídka. Nesmírně tě obdivuji, překlad byl bravurní. Někdy byla složitá jen na čtení, nedokážu si představit, jak složitý byl překlad! Děkuji, děkuji
Ďakujem, ale mám pocit, že Rádio je ešte horšie. Ono bohužiaľ aj v preklade tá zložitosť musí ostať, asi je to zámer, aby to nebolo hneď jasné, takže musím kamufľovať.... alebo u nich nevieš kto čo hovorí, takže je to len na tvojej fantázii... u nás v minulom čase máš koncovku podľa rodu, takže to jasné je a preložiť to tak, aby to bolo v tretej osobe je občas záhul.
Ale komentár potešil

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Prehľad článkov k tejto téme:

Sage: ( Jimmi )18.02. 202112. kapitola 2/2 Koniec
Sage: ( Jimmi )16.02. 202112. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )16.02. 202111.kapitola
Sage: ( Jimmi )15.02. 202110. kapitola 2/2
Sage: ( Jimmi )12.02. 202110. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )08.02. 20219. kapitola 2/2
Sage: ( Jimmi )05.02. 20219. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )02.02. 20218. kapitola
Sage: ( Jimmi )08.01. 20217. kapitola
Sage: ( Jimmi )27.11. 202006. kapitola Deň tridsiaty druhý
Sage: ( Jimmi )26.11. 202006. Deň tridsiaty
Sage: ( Jimmi )23.11. 202006. Deň dvadsiaty deviaty
Sage: ( Jimmi )21.11. 202006. Deň dvadsiaty ôsmy
Sage: ( Jimmi )20.11. 202006. Dvadsiaty siedmy deň
Sage: ( Jimmi )19.11. 202006. Deň dvadsiaty piaty
Sage: ( Jimmi )17.11. 202006. Deň dvadsiaty druhý
Sage: ( Jimmi )14.11. 202006. Deň dvadsiaty prvý
Sage: ( Jimmi )13.11. 202005. Devätnásty deň
Sage: ( Jimmi )12.11. 202005. Deň osemnásty
Sage: ( Jimmi )10.11. 202005. Deň sedemnásty
Sage: ( Jimmi )09.11. 202004. Deň šestnásty
Sage: ( Jimmi )07.11. 202004. Deň pätnásty
Sage: ( Jimmi )05.11. 202004. Deň štrnásty
Sage: ( Jimmi )10.10. 202004. Deň trinásty
Sage: ( Jimmi )09.10. 202004. Deň jedenásty
Sage: ( Jimmi )08.10. 202004. Deň desiaty
Sage: ( Jimmi )07.10. 202003. Deň ôsmy
Sage: ( Jimmi )04.10. 202003. Siedmy deň
Sage: ( Jimmi )03.10. 202003. Deň šiesty
Sage: ( Jimmi )02.10. 202003. Deň štvrtý
Sage: ( Jimmi )01.10. 202003. Deň tretí
Sage: ( Jimmi )14.08. 202002. Deň druhý
Sage: ( Jimmi )11.08. 202001. Deň prvý, 00:08
Sage: ( Jimmi )07.08. 202001. Deň prvý, 23:47
Sage: ( Jimmi )04.08. 202001. Deň prvý, 23:17
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2020Úvod