archiv.hpkizi.sk
11.kapitola
The Symmetrical transit
Vložené: Jimmi - 16.02. 2021
Téma: The Symmetrical transit

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Krížom krážom

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: The Symmetrical transit

Autor originálu : everythursday [Sage]

Link na originál : Originál nie je voľne dostupný

Počet slov originálu: : 80 119

Rating : MA 18+ - Rating: 18+ (povídka nejvyšší ratingové kategorie – je tedy určena výhradně pro dospělé. Varování se týká zejména grafických sexuálních scén.)

Éra / Obdobie: Bradavice po kánone Žáner: Adventure, Angst , Hurt/Comfort, Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: sex scény, sprosté výrazy Počet slov originálu: _ 50K-100K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní everythursday [Sage], ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Zhrnutie: Draco verí, že sa svet pokašľal kvôli nedostatku rovnováhy. Všetko na svete musí byť vyvážené: láska a nenávisť, pravá a ľavá, slnko a mesiac. Nikto však nevyrastá v tejto harmónii, čo vedie k deštrukcii. Ľudia sú prinútení existovať v nesúlade, a iba ak majú šťastie, nájdu rovnováhu s pomocou niekoho iného. 


11. kapitola

Deň stosiedmy; 7:28

„Správala si sa ako idiot. Bol som nahnevaný.”

Hermiona prevrátila očami.

Bol to jeho druhý pokus o akési ospravedlnenie. Po prvom nasledovalo množstvo kričania z jej strany, štuchania prstom a komentárov o tom, aký je odporný a zlý. Stál tam a prijímal to, čo ju šokovalo viac než pôvodný komentár.

„V ospravedlňovaní si príšerný.”

Potiahol nosom, podal jej zvyšok svojho koláča, pretože v poslednej dobe toho veľa nezjedol. Znepokojilo ju to, ale stále bola na neho trošku nahnevaná a to znamenalo, že mu nebude dávať najavo, ako jej na ňom záleží.

„Všetko, čo mi chýba, kompenzujem šarmom, dobrým vzhľadom a… fyzickou výbavou, bohatstvom, ambí…”

Hermiona si odfrkla. „Nie je taký veľký.”

Vyvalil oči. S koláčom v ústach sa uškrnula.

 

Deň stoôsmy deň; 16:12

„Nie je taký veľký?“ zamrmlal.

Hermiona zastonala a pozrela na Malfoya, ktorý sedel za stolom a nespúšťal z nej zrak, keď sa pohybovala po izbe.

„Vážne si to ešte neprekonal?”

„Bola to horšia poznámka než tá, čo som povedal ja a bolo treba celý deň, aby si to prekonala ty. A rozbitú lampu. A tiež mám modrinu tam, kde si ma tak divošsky tridsaťkrát štuchla.”

„Prosím ťa.”

Stiahla si gumičku z vlasov, pretrepala ich medzi prstami, aby jej spadli na chrbát. Vyzula si ponožky, odtiahla deku, hodila ponožky na zem, než pod ňu vliezla.

„Sexuj si s matracom, keď nie je taký veľký.”

„Čože?”

Malfoy potiahol nosom, starostlivo preskúmal jej zakryté telo a zamieril do kúpeľne.

 

Deň stodeviaty; 8:13

„V poriadku! Srandovala som! Máš veľmi veľkého vtáka, dobre? Je proste obrovský. Obrovský vták, veľmi pekný a… Proste úžasný. Dobre? Máš skvelého, veľkého, fantastického vtáka.”

Malfoy na ňu udivene pozeral. Hermiona mu to zízanie opätovala. Uškrnul sa, usmial sa a potom sa rozosmial. Hermiona klesla do svojho miesta.




8:34

„Napadlo mi, že by som sa mal s tebou znova vyspať, aby som ti dokázal svoju mužnosť.”

Hermiona na neho pozrela, nebola si istá, ako má zareagovať. Malfoy sa na ňu zízal tak, že nebolo pochýb o tom, že to bolo o sexe.

„Ale keďže mám takého skvelého, veľkého a fantastického vtáka,“ uškrnul sa, „myslím, že ti už nemusím nič dokazovať.”

Fajn. Takže chcel mať posledné slovo - a to jej nevyhovovalo.

„To je dobre. Muži zvyčajne pod tlakom nepodávajú dobrý výkon.”

Znova na ňu zazrel.




23:21

Preplietol si prsty s jej, dlane pritlačil na chrbát jej ruky, keď pritlačil jej vlastné dlane na to drevo.

„Pripravená?” Jeho dych jej fúkal na ucho, keď jej obtočil prsty okolo metly.

„Nie. Nie, nie, nie. Nie som... Malfoy!”

S hlbokým smiechom roztiahol ruky do strán.

„Ty letíš.”

„Už som ti povedala, že viem lietať! Len sa mi to nepáči!”

„Nevadí ti to, keď teraz letíme cez hranicu.“

„To je preto, že ja neletím.“ Hermiona vedela, že v jej hlase znel hysterický tón, ale bolo jej to jedno.

„Ukáž mi, ako letíš.”

„Malfoy, prisahám, že ak nepoložíš svoje ruky späť na metlu, zabijem ťa.“

„Áno? Ako to urobíš?”

„Zhodím ťa!”

„A všetky tie dlhé a dlhé kilometre poletíš úplne sama?”

„Nenávidím ťa. Púšťam sa.”

„Tak sa pusti.”

„Zošalel si?”

Malfoy sa zasmial, chytil ju za ruky a strhol jej dlane z metly. Hermiona vykríkla, snažila sa vymaniť a znovu chytiť rúčku.

Zomrieme, zomrieme, zomrieme.

„Uvoľni sa.“ Jeho telo sa chvelo od smiechu.

„Grangerová, hej. Hej! Ukľudni sa. Pozri sa. Sme v pohode.”

Trvalo jej pár sekúnd, kým pochopila jeho slová, ukončila zúfalý boj a prestala si myslieť, že sa zbláznil. Srdce jej divoko bilo a mala pocit, že sa rozplače zo všetkého toho strachu, čo jej tak silno pulzoval v žilách.

„Prečo nespadneme?”

Uvedomila si, že sa usmieva.

„Je to o kontrole. Naša váha, naša rovnováha. Moja mágia. Keby som chcel...”

Roztiahol ich spojené ruky doboku, našiel ich rovnováhu a zakolísal bokmi. Keď to Hermiona vycítila, rozšírila oči. Predok metly poklesol, narovnal sa, znova klesol a znova sa narovnala súčasne s jeho pohybom.

„Panebože,“ zašepkala.

„Máš zavreté oči?”

„Nie.”

Bola to lož.

„Dobre.”

Položil ich ruky znova na metlu, pritlačil ich pevne na to drevo.

Potom došlo k trhnutiu, k tlaku jeho tela a dotyku - a zrazu sa špirálovito pohybovali nadol.

 

Deň stojedenásty, 6:23

Hermiona sa zhlboka nadýchla, keď sa prebúdzala kvôli tlmeným zvukom a pocitu drsnej látky na líci. Zastonala, zaborila svoju tvár hlbšie do… Potiahla nosom, zmätená a otvorila oči. Uvítala ju hladká biela pokožka, a keď zaregistrovala, čo to bolo, zacítila aj zakrivenie pleca pod jej hlavou.

„Dobré ráno, Grangerová.“ Jeho hlas bol tichý a chrapľavý a Hermiona usúdila, že Malfoy sa buď nedávno prebudil, alebo vôbec nespal.

„Už je ráno?” Bolo niečo cez sedem, keď zaspala v rozheganom autobuse a teraz sledovala meniace sa farby útesov, ktoré obklopovali úzku cestu.

„Slintáš.”

Hermiona musela chvíľu počkať, kým jej ospalý mozog pochopil jeho slová.

„Neslintám!”

„Slintáš. Už to uschlo, ale ani nie tridsať minút po tom, čo si si o mňa oprela hlavu, začala si slintať. A tvoje vlasy lezúce mi do tváre sú tou najotravnejšou vecou, akú som poznal.”

Začervenala sa kvôli tomu slintaniu, keď si predstavila výraz jeho tváre v tej chvíli.

„Prečo si ma neodstrčil?”

„Odstrčil. Vrátila si sa.” .

„Mohol si ma odstrčiť znova.”

„Bol som príliš lenivý.”

Hermiona pozrela nabok na svetelný lúč na jeho nohavici a potom vykukla z okna. Slnko, chladne svietiace v mrazivom vzduchu, práve vyšlo nad polia.

„Pekné,“ zamrmlala a zatvorila oči v teple jeho krku pod jej čelom.

„Spala si asi dvanásť hodín.“

„Uhm.”

„A zmeravela mi ruka.”

„Mmm.”

Vydal niečo medzi povzdychom a zavrčaním, načiahol sa, aby ju znova zakryl svojím plášťom. Uťapkal jej vlasy nabok, snažil sa ich odtlačil preč z tváre a znova a oprel o sedadlo.

„Si pohodlný.”

Odfrkol si.

„Len sa nemôžem dočkať okamihu, keď sa vrátime do Anglicka, a už nebudem musieť znášať tvoje uslintané a nepríjemné spacie polohy.“

Hermiona otvorila oči a zažmurkala na to slnko.

„Myslím, že si klamár, Draco Malfoy.“

Nič nepovedal.

 

Deň stotrinásty; 15:32

„Vieš... Čím sme bližšie k Anglicku, tým si odťažitejší.”

Nečakala, že odpovie, ale keď Malfoy prehovoril, jeho hlas bol suchý a tichý.

„Ja som vždy odťažitý.”

„O dvadsať minút sme na King's Cross.“

„Viem.“ Vyzeral zamyslene, ale bolo na ňom niečo, čo jej pripomínalo tú prvú noc v budove.

Výraz jeho tváre, keď ju škrtil. Keď bojoval s niečím väčším ako on sám a nenávidel to.

„Už mi to povieš?”

„Nie.”

„Malfoy, ale povedal si...”

„Grangerová, ja nie som ryšavec, nemusíš mi pripomínať, čo som povedal.“

Bol mrzutý. Nedokázala vysvetliť dôvod, ale vedela, že keby na Malfoya zatlačila trochu silnejšie, explodoval by. Mala pocit, že to všetko súviselo s dôvodom, prečo sa vôbec vrátili. A napriek jeho menej než ideálnemu správaniu v tejto chvíli sa Hermiona rozhodla, že už bola trpezlivá a tichá dostatočne dlho.

„Potom mi povedz...”

„Čakala si tak dlho, môžeš počkať ďalších desať minút. A ak nemôžeš, tak choď do pekla.”

Hermiona si prekrížila ruky, privrela oči a začala odklepávať sekundy nohou, jednoducho preto, lebo vedela, že ho tým vytáča.




15:41

„Po tom všetkom, čo sa stalo, si myslím, že mám právo to vedieť. Niečo sa stalo? Prečo si zmenil názor? Našiel si ho a nepovedal si mi to? Čo? Sme tím, Malfoy. Veľa sme toho prešli a urobili, každý...”

Odmlčala sa, aby sa na neho pozrela. Bolo to, akoby sa opäť ponoril do svojho odpojeného stavu, až na to, že pod jeho pokožkou bublal hnev. Malfoy bol sústredený a rezervovaný, akoby sa ponoril do nejakej spomienky, ktorá ho kedysi nahnevala a zneistela. Keď prehovoril, jeho hlas bol jasný a precízny - dokonalá artikulácia, dokonalá výslovnosť - a bolo v ňom toľko emócií ako v kamennom bloku.

„Neexistuje žiaden viteál.”

Hermiona sa ocitla v situácii, keď nevedela niekoľko vecí naraz. Či ho počula správne; či žartoval; či snívala; či sa toto skutočne dialo; či tu skutočne sedela ako toto dievča a či on tu sedel ako ten chlapec; či klamal a čo sa to vôbec dialo. Mala pocit, ako keby sa vznášala pár centimetrov nad svojím telom… dosť na to, aby sa kvôli tomu cítila čudne.

„Čože?” Naozaj toho nebolo veľa, čo mohla povedať.

„Nechcem znevažovať tvoj mozog opakovaním takej jednoduchej vety, Grangerová.“

„Robíš si srandu.”

„Nie.”

„Klameš.”

„Teraz nie.”

„Ty si... Malfoy. To nemôžeš myslieť vážne.” A zasmiala sa tým príšerne falošným smiechom, ktorý keď ktokoľvek počul, hneď mu bolo jasné, že nie je prirodzený.

Malfoy si odkašľal a ďalej hľadel von oknom, pretože to bolo to, čo robia zbabelci.

„Samozrejme, že tí smrťožrúti neboli súčasťou toho plánu. Crabbeho som však nezabil... nemohol som. Nevedeli o tom, myslím, ale keď sa o tom dozvedel Krum... Informácie sa dostali späť na ministerstvo a celý čas od chvíle, keď sme sa s Krumom stretli, až do dňa, keď sme odišli späť do Anglicka, strávili tým, že po nás pátrali, aby sme sa vrátili.

Mohla prisahať na čokoľvek, že predmety v kupé sa točili okolo nej spolu s ich rozmazanými duplikátmi. Musela zažmurkať, a ešte raz, ale stále sa nedokázala na nič sústrediť. Videla len rozmazané obrysy a Malfoya, ktorý jej neukázal svoju tvár.

V žalúdku sa jej rozšíril ľadový chlad, zalial jej hrudný kôš a vliezol jej do hrdla. Jej srdce kleslo, zachvelo sa a bolestne bilo do rytmu s jej zvýšeným krvným tlakom.. V ušiach mohla počuť len svoje vlastné zrýchlené dýchanie. Pripomenulo jej to tú budovu. Uháňanie po schodoch... A potom ten pád... A Malfoya. A tak dlho po tom už len Malfoya.

„Ty si... utiekla si. Dole schodmi. Narazila si na Bletchleya s Crabbeom. Blížilo sa k nám po chodbe veľa ďalších smrťožrútov. Som síce pomerne dobrý kúzelník, ale nie až taký dobrý. Nedokážem zložiť naraz pätnásť smrťožrútov. Ja ne... neviem podrobnosti, dobre? Ja len... Tonksová, Fletcher a Podmore prišli z druhej chodby a pomohli...”

„Klameš. Malfoy... ani neviem, o čom hovoríš! Čo…”

„Omdlela si. Keď si narazila do steny, tvoje rameno skočilo na miesto, ale omdlela si. Prikázali mi, aby som ťa zobral a ušiel, aby som ťa dostal od toho všetkého preč. Od smrťožrútov, od vojny, od všetkého. Povedal som im, ako si zakrvavila všetky papiere o viteáloch – alebo zhoreli alebo sa stratili… a oni vymysleli príbeh, ktorým som ťa mal kŕmiť. Bol to spôsob, ako sa ubezpečiť, že nebudem musieť stále dávať pozor, aby si sa nevrátila. Vôbec som si nemyslel, že to bude fungovať...”

Pod kožou jej búšila krv a mohla by prisahať, že toto nebolo skutočné. Tento príbeh, tento okamih, toto všetko. Hermiona zdvihla dlane a silno si nimi pošúchala po tvári, aby neplakala alebo neurobila niečo iné.

„Ja... ty...“ Pokrútila hlavou rýchlejšie a silnejšie, až takmer prestala počuť Malfoya kvôli vzduchu a svojim vlastným šialeným myšlienkam.

„Počúvaj, ja... Najprv sa mi to naozaj nepáčilo. Ale potom som si uvedomil, že sa vážne prezradilo moje krytie a starať sa o teba bolo lepšie než papierovačky na ministerstve alebo sa skutočne vrátiť do Azkabanu. A potom... Grangerová, nechcel som... nezamýšľal som, aby sa to stalo. Toto... ty a ja, my... Len sa to stalo. Stalo sa to. Nechcel som, aby to zašlo tak ďaleko, alebo že by som sa dokonca ... nemohol som ti to povedať. Bola to misia, toto chcelo ministerstvo...”

„Myslíš to vážne, Draco Malfoy? Vážne to myslíš vážne?” skríkla Hermiona a odtiahla si hlavu z rúk.

Teraz sa na ňu pozeral. Trochu rozrušenejší, o niečo menej vyrovnaný. Sklonil sa, predklonil sa tak, aby mali oči na rovnakej úrovni.

„Je mi to tak ľúto.”

„Ty... ja... ja! Nemôžem... Uff!” Hermiona vydýchla, nasala vzduch, zdvihla ruky a tvár hore, ako keby mohla nájsť odpoveď na strope. „Ja som taký hlupák! Ja som... najväčší idiot! Na svete! Najväčší idiot kvôli... Kvôli tebe. Pretože som ti verila. Tebe? Malfoyovi? Áno, ja ... Naozaj som taká smiešna? Všetko som ti zožrala. A snažila som sa pomôcť! A spala som s tebou! Spala som s tebou, bozkávala ťa a mám ťa rada, Malfoy! Panebože. Panebože. Ja som taký... zasraný idiot!”

Stávala sa hysterickou. Hlas sa jej zlomil, ruky sa triasli, všetko sa jej rozmazávalo pred očami. Chcela kričať, plakať, smiať sa a bojovať súčasne. Práve bola úplne rozpoltenou ženou.

„Panebože,“ zopakovala trikrát alebo štyrikrát.

„Nemohol som nič zmeniť...”

„Nemohol si nič zmeniť... Ha! Ha! Mohol si mi to povedať! Nemusel si so mnou spať, keď si vedel, že si… a… Vieš čo? Vieš čo? To z teba robí zlého človeka, Malfoy! To z teba robí takého príšerného, nahovno človeka! A chcem sa ti poďakovať - ​​nie, drž doriti zobák - chcem sa ti poďakovať, že si mi to pripomenul! Za to, že si mi dal vedieť, opäť, prečo dievča ako ja... prečo sa dievča ako ja nepribližuje k niekomu ako ty! Pretože dôvera a Malfoy spolu nejdú dokopy a mala by som si nakopať, že som si vôbec – čo i len na jedinú idiotskú sekundu – myslela, že v skutočnosti stojíš za niečo, za čokoľvek pre mňa alebo pre svet.

Chcelo sa jej vracať. Chcelo sa jej vracať a plakať a celé dni spať. Až kým svet neskončí a ona už viac nebude musieť nič cítiť.

Malfoy vyzeral nazúrene. Kompletne vytočene, ale nepovedal ani slovo. Len na ňu zízal, keď vyskočila a spustila. Kričala a revala na neho ďalších päť minút. A bola si poriadne istá, že počas tých piatich minút nedávala veľký zmysel, ale bolo to lepšie než tam len stáť a byť slabá. Sedieť tam a nevedieť čo povedať, alebo pánbohchráň, sa pred tým bastardom rozplakať.  

„Ja som to nechcel urobiť. Snažil som sa nájsť možnosť, ako sa tomu vyhnúť, ale nedokázal som to. Kvôli tvojej bezpečnosti si musela zostať so mnou a nemohol som ti to povedať, pretože by si zdrhla naštvaná späť do Anglicka a dostala sa...”

Teba by som dostala do problémov! Pretože ty si sebecký bastard, Malfoy! Ty. Si. Kurva. Sebecký. Človek. A ja ťa nenávidím! Nenávidím ťa, nenávidím ťa, nenávidím ťa, nenávidím ťa, nenávidím... ťa. Všetko spojené s tebou. A prisahám Bohu, že ak budem taká hlúpa, aby som si… čo i len na teba znova pomyslela…”

„Grangerová, všetko... Nie, počúvaj! Počúvaj! Ja som ne... Áno, klamal som. Dobre, fajn. Som bastard, kretén, môžeš ma poslať do pekla, a áno, hocičo, dobre? Ale ... Klamal som iba do istej miery. Rozumieš tomu? Nie, počúvaj... Ja len ... Klamal som iba o tom, o čom som musel klamať. Všetko ostatné...“ Pokrútil hlavou, pretože nech to bolo čokoľvek, Draco Malfoy bol zasraný zbabelec a nedokázal to povedať.

„Slepo som ťa nasledovala, Malfoy. Keď na to pomyslím… na celý ten čas… na všetko… je mi z toho zle. Už nikdy nebudem taká naivná. A za to ti musím poďakovať, Malfoy. Ďakujem ti, že si zničil môju dôveru v ľudské bytosti. Zase!Ježiši! Ježiši, za tak veľa ti musím poďakovať. Za to, že si ma kedysi naučil o rasizme, o predsudkoch a o slove ‘humusáčka‘. Za to, že si ma naučil, že existuje zlo v iných ľuďoch, krutosť v deťoch k tomu, čo nie ako…

„Nepredhadzuj mi to pred oči! Za to som sa ospravedlnil…”

„Čože? Čože? Žiadneho ospravedlnenia sa mi nedostalo!”

„…mladý, ale teraz všetko robím v snahe napraviť a vážne sa snažím. Snažím sa a nikdy som netvrdil, že som dokonalý. Nikdy som netvrdil, že nie som klamár alebo že ti neublížim alebo že… Doriti! Sakra, Grangerová! Čo som mal asi tak robiť!”.

Povedať mi to!”

„Nemohol som!”

„Si klamár! Ty si…” zabehlo jej, uvedomila si, že plače, ”ty si klamár. A… a ja ťa nenávidím. A… už sa so mnou nerozprávaj, Malfoy. Nehovor ku mne, nepozeraj sa na mňa, nevyslovuj moje meno. Po zvyšok svojho života chcem predstierať, že neexistuješ.”

Musela odísť. Pretože vzlykala, pretože bola stále v šoku, pretože vôbec nemala čas to celé spracovať. Pretože prichádzala o rozum a hľadieť na Malfoya spôsobovalo, že sa jej srdce stiahlo do guličky a naplo všetky žily, trhalo svaly a všetky iné dôvody, ktoré mohli byť príčinou toho, prečo to tak príšerne bolelo. Pretože presne to sa dialo. Bolelo to.

Pokúsila sa odísť, s vlhkou tvárou a rukou pritlačenou na hrudi a takmer hyperventilujúca.

Malfoy ju zachytil za ruku a ona trhla od neho celý telom, ako keby jeho dotyk bol nákazlivý. Kvôli tomu narazila silno do steny a on na ňu ľahostajne hľadel, ale tá maska už bola rozbitá.

Dokázala práve teraz vidieť skrz neho.

„Ja… Ja vôbec som nevidel inú možnosť. A je mi to ľúto.”

„Sklapni, Malfoy. Drž zobák. Sú mi ukradnuté tvoje výhovorky, tvoje ospravedlnenia. Choď zomrieť. Choď niekam a zomri. Je mi to jedno. Len chcem… aby si bol preč.” Pokrútila hlavou, pokúsila sa prehltnúť vlastnú hystériu.

Vytiahol z vrecka jej prútik. Na sekundu by prisahala, že je jeho a nebola si istá, či by mala utiecť alebo počkať, aby zistila, čo plánuje. Potom spoznala veľkosť, tvar, farbu… spoznala ho tak, ako to dokáže len majiteľ.

Podal jej ho. Zovrela ho rukou, ktorá ho sotva dokázala cítiť.

Ale potom ho udrela. Ani si neuvedomovala, čo robí, ale kým sa od neho odtrhla, dlane ju boleli a hánky štípali.

„Na!” vykríkla Hermiona, pretože neexistovali slová, ktoré by sa dali použiť pre nahnevanú spravodlivosť.

Malfoy sa ju pokúsil zastaviť, nahnevaný a niečo iné, ale ona opustila kupé so zatresknutím dverí a v opare neslušných slov.

Cesta po chodbe a do iných oddelení vlaku bola prinajmenšom zmätená a bola si istá, že si vyslúžila pár podivných pohľadov, ale žiaden z nich v skutočnosti nevidela.Skôr sa vypotácala z vlaku, než z neho vyšla, k mase ryšavých vlasov, ktoré rozoznala a jedného aurora, na meno ktorého si nedokázala spomenúť.

Ginnin úsmev stuhol, než úplne zmizol a Hermiona stále vysielala ich smerom obviňujúce pohľady. Pravdepodobne to vedeli, ak všetko, čo povedal Malfoy, bola pravda. Pravdepodobne to vedeli, všetci to pravdepodobne vedeli a len sa na Hermione kráľovsky rehotali. Len žartík veľkosti weasleyovských dvojčiat. Ale nebol to žart… pretože v tom boli city. City, a to všetko tak skomplikovalo. City vždy všetko skomplikujú.

Stočila sa, aby preskúmala ďalšiu cestu, ktorou by mohla uniknúť a zbadala, ako Malfoy vystúpil z vlaku, držal sa držadla. Jeho výraz bol niečím medzi vinou a zmierením a Hermiona ho za to nenávidela. Chcela mu nakopať do tváre len kvôli tomu, aby ho rozzúrila a tak ho mohla zmlátiť. Nájsť si nejaký dôvod na neho zaútočiť, a prekliať ho, a dostať zo seba všetko ten hnev a to ublíženie. Ale v skutočnosti ani toto nechcela a o to to bolelo ešte horšie. Jediné, čo naozaj chcela, bolo už ho znova nevidieť. Už nikoho z nich nikdy znova nevidieť a ísť niekam ďaleko, kde by mohla premýšľať a byť sama. Len byť ďaleko od Malfoya, od spomienok a od všetkého.

Rozbehla sa k premiestňovaciemu bodu. A dosť ďaleko bol len jej byt, a ten bol zamknutý a dosť blízko, aby ho zvážila.

 

 

 

Deň stosedemnásty; 2:44

Hermiona zamkla krb, zamkla dvere a vrhla tlmiace kúzlo, aby nepočula, keby prišli. Nechcela vidieť jediného človeka, kým si to poriadne nepremyslí. Až kým nenájde všetky potrebné odpovede, ktoré potrebovala. Až kým nebude schopná na to prísť a skutočne nebude všetkému rozumieť. Až kým si neuvedomí, čo sa to stalo.

Prehrávala si to stále dokola. Od tej budovy až na stanicu King's Cross. Prešla cez každý uhol, každý rozhovor, každý zvláštny okamih. Prinútila sa spomenúť si na všetko, na čo dokázala zabudnúť, a zahrabala sa do tej katastrofy ako nejaká posadnutá ženská.

A zrazu sa všetko vyjasnilo. Bolo to očividné. A pomyslela si, že to bolo skutočne očividné len preto, že teraz už o všetkom vedela, ale napriek tomu si nepomohla pomôcť, aby nepremýšľa nad tým, ako mohla byť taká slepá a hlúpa. Každý jeden dôkaz ležal pred ňou tak jasne, že si chcela rozbiť hlavu o konferenčný stolík.

Hermiona Grangerová bola taký blázon, keď prišlo o Draca Malfoya. A čím dlhšie nad tým premýšľala, tým to bolo zjavnejšie.




 

Deň stoosemnásty; 11:02

Hermiona potiahla nosom, zdvihla bradu a zbehla ďalším radom schodov. Vlasy mala rozlietané a stále mala na sebe pyžamo, ale teraz sa o to veľmi nestarala. Bola na misii.

Hermiona nie vždy dokázala nájsť odpovede na svoje vlastné otázky. Potrebovala druhý, tretí uhol pohľadu. Človek nemôže dospieť k nejakému faktu, kým nemá všetky informácie, a Hermiona ich, samozrejme, nemala.

Dumala nad tým. Študovala všetko, čo sa stalo, všetky možnosti a všetky zdôvodnenia, ktoré jej prišli na myseľ. A teraz bol čas na odpovede. Nie na názory alebo špekulácie, ale na skutočné, pravdivé odpovede.

Bola bojovníčkou. A mohla na niekoľko dní upadnúť na dno, ale hlavné bolo, že bola opäť späť. Pripravená dobiť svet a neviem čo ešte.

Alebo, podľa okolností, svojich najlepších priateľov.

Päťkrát zabúchala na dvere, kým sa neotvorili.

Ronovou tvárou preblesklo prekvapenie, vzrušenie, šťastie, obavy a potom len strach.

„No doriti.”




 

Deň stodvadsiaty; 13:31

„Nebola by si taká rozrušená, keby sa niečo nestalo. Z nejakého dôvodu ťa veľmi rozrušilo, že ti Malfoy klamal. Hermiona, nemal by to byť pre teba tak veľký šok, nieto ešte taký srdcabôľ.”

Hermiona si povzdychla a pritiahla si prikrývky okolo sebe pevnejšie. Bývala u Ginny už pár dní, pretože jej osamelosť liezla na nervy. Prisahala, že sa zbláznila. Keď si uvedomila, že sedí na gauči a premýšľa o tom, že jej skutočne ten kretén chýba a ako neznáša byť sama, a aké je to bez neho divné, tak utiekla, aby si našla spoločnosť.

A predsa musela odísť.

A niežeby to bola jej chyba alebo také dačo. Človek nemohol stráviť tak veľa času s iným človekom a nezvyknúť si na jeho prítomnosť. Na to, ako dýcha, keď ste šli spať, alebo ako vám pomáha sústrediť sa a premýšľať, ako sa s vami rozpráva alebo vás pekelne rozčuľuje. Niekedy počas ich cesty si zvykla na to, že je Malfoy v jej blízkosti rovnako ako si zvykla, že je ona v jeho. Jeho prítomnosť upokojovala a kým si to neuvedomila, ani jej to neprekážalo.

Bolo to ako nejaký zlý vzťah. Nikto nikdy nevidí, aké je všetko zlé, až kým sa z tej situácie nedostane a už viac ňou nie je zaslepený alebo všetkým tým, čo sa deje.

Ale teraz to už videla v skutočnom svetle, však? A len to viac a viac dokazovalo jej zhoršujúci sa mentálny stav, keď na neho myslela dokonca teraz, po tom, čo sa rozhodla, že už to určite znova neurobí.

 “Je to faktom, že si Rád myslí, že som neschopná. A že s tým Harry a Ron súhlasili...”

„Rád sa obával, že keby sa ti niečo stalo, tak by to ohrozilo Harryho emocionálny stav a koncentráciu, zvlášť po predchádzajúcej misii, keď ťa zachránil pred kliatbou. Oni s tým nesúhlasili. Vôbec nás o ničom neinformovali, až kým si už nebola preč s Malfoyom. Pokúšali sme sa zistiť, kde si, tak aby sme ťa mohli kontaktovať, ale nedokázali sme ťa vystopovať. Ani sme nevedeli, že si s Malfoyom, dozvedeli sme sa to len pred pár týždňami – chalani takmer dostali infarkt, myslím. Mala si vidieť, ako sa tvárili.”

Pokrútila hlavou a dlaňami si silno pošúchala čelo, pretože jej to pomáhalo sústrediť sa a okrem toho sa zase chcela rozplakať. Bola teraz taká rozcitlivená, až to bolo nechutné.

Toto všetko už vedela. A ako s tým chalani nemali nič spoločné a ako sa ju pokúšali vystopovať a že Ron kvôli tomu vyletel na Tonksovú. Neobviňovala ich, hoci s nimi ešte nehovorila, čo odišla z ich bytu. Jednoducho to bolelo. Všetko to bolelo. Bolelo to tak veľmi, že skrátka chcela byť nahnevaná na všetkých.

„Bolo to hlúpe rozhodnutie. Ak nechceli, aby si bojovala, mali dať nejakú prácu s papiermi alebo niečo také. Alebo ťa poslať do bezpečného domu, možno.”

„Nechceli, aby som bola schopná sa vrátiť alebo sa vykradnúť na nejakú bitku či niečo. Čo ti môžem zaručiť, že tam na poslednú bitku budem, je mi to ukradnuté. Pôjdem s Harrym.” Hermiona potiahla nosom, zažmurkala, aby zahnala vodu z očí. „Bolo to len…” Znova pokrútila hlavou. Úprimne nevedela, prečo sa rozhodli urobiť to tak, ako to spravili. Hoci im to zožrala, však? Bola by s Malfoyom po tom prekliatom viteále šla celú večnosť. Stačilo, aby jej naďalej klamal.

A ako mu to mohlo byť skutočne ľúto? Mal celý čas sveta, aby jej to povedal. Ak by to skutočne ľutoval, bol by šiel proti príkazom a tej zasratej misie a povedal by jej to. A keby bol dobrým človekom, určite by to urobil skôr, ako sa s ňou vyspal. Alebo by s ňou nevyspal vôbec. Možno preto bol taký rezervovaný. Taký vzdialený a čudný. Ale prečo s ňou nespal tej noci, čo jej povedal, že sa vracajú do Anglicka? Možno mu došlo, že by bol bastardom, keby to urobil.

Ale jednako na to už bolo neskoro. Už spolu raz spali. Stále bola do toho kreténa tak trochu zamilovaná.

„Hermiona… si v poriadku?”

 “Som v pohode.” Odmával ju, zhlboka sa nadýchla, znova a znova, až kým nezačala normálne dýchať. Ginny sa odmlčala.

„Hovoríš v spánku jeho meno.”

„To nehovorím!”

Prikývnutie.

„Hovoríš.”

„Iba keby to bola nočná mora, to ťa uisťujem!”

„Hermiona. Prestaň.”

A ten okraj, na ktorom Hermiona balansovala posledné dni, sa konečne spod jej nôh vyšmykol a ona sa znova rozplakala. Ginny niečo súcitne zamrmlala a objala svoju priateľku.

„Tebe nie je ľahostajný?”

„Už mi je!”

Ginny ju pohladila po chrbte a vzdychla si. „Podľa toho, ako kvôli tomu už nejaký čas chodíš ako bez duše, myslím, že klameš samu seba.”

Hermiona prudko vydýchla, stiahla sa do seba a dala si načas, kým odpovedala.

„Už nechcem, aby mi na ňom záležalo.“

Ginny nevedela, čo na to povedať, a tak len pokračovala v kreslení kruhov na jej chrbte. Hermione to pripomenulo Malfoya, to, ako ju hladil, ako sa dotýkal sám seba pred spaním. Pripomenulo jej to tak veľa vecí o ňom a ona nenávidela, že nedokáže na neho prestať myslieť. Ako jej ho všetko pripomínalo.

„Dobre, klamala som. Nehovoríš jeho meno, ale aspoň je teraz pravda vonku,“ vyhŕkla Ginny, pretože v klamaní bola len o máličko lepšia než Hermiona… dokázala klamať, ale vždy sa cítila previnilo.

Hermiona sa odtiahla, aby sa v šoku pozrela na svoju kamarátku.

„Nemôžem uveriť, že si to urobila!”

„V dôležitom čase svojho dospievania som randila so slizolinčanom.”

„Pcha!” Hermiona od nej odtiahla úplne a pretrela si oči a líca. Tá malá podrazáčka. Ale mala to vedieť. Ginny vždy vedela vytiahnuť z človeka, čo chcela vedieť.

„Povedz mi to.”

Hermiona si povzdychla, prižmúrila na ňu a oprela sa znova o gauč.

„Neviem, či o tom chcem niekomu povedať.”

„No tak, Hermiona. Len mi to povedz. Nájdeme riešenie.”

„Ja už si všetko vyriešilal! Proste s ním už nikdy nebudem hovoriť, nikdy na neho ani nepomyslím, nebudem s ním mať nič spoločné. A myslím si, že to bude fungovať skvele.”

Ginny pozrela na Hermionu, s prázdnym výrazom v tvári, kútikmi pier poklesnutými a obočím zvrašteným. Hermiona si obzerala steny, podlahu, svoje papuče a potom obrátila pohľad späť na Ginny.

„Nebuď naštvaná. Inak… inak, len…”

„Ty si s ním spala, však? Och, Merlin, ako ho má veľkého?” Hermiona s úžasom vyvalila oči na svoju priateľku a ona sa začervenala. „Prepáč.”

„Ježiši, Ginny.“

„Povedala som prepáč,“ odkašľala si Ginny. „Dobre, tak teda od úplného začiatku.”

Hermiona sa zhlboka nadýchla a rýchlo vydýchla.

„V poriadku.”

 


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: BonnieBennett - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 11.kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak, tajemství je, zdá se, venku a teď se s ním popasovat, to je oč tu běží. Ale myslím, že zmijozelské kouzlo účinkuje. Zlý chlapec určitě zaboduje;)
Díky Jimmi, hned budu lépe spát.
Tak keď sa krásne vyspíš, zastav sa tu :) Ďakujem za komentár, odmena je vonku

Re: 11.kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Moc příjemné překvapení, děkuji!
Takže už se nemusíme užírat, případ vyřešen. Napadlo mě to u čtení Static. Tam to bylo podobné, že nechtěli, aby se Hermiona účastnila.
No ale tak mohli udělat aspoň nějaký fejkový viteál, aby se necítila tak špatně, ne? Tohle je hnusné, strávili ne vždycky příjemným cestováním čtyři měsíce. To je prostě strašné. Byla bych taky tak zuřivá. Kdyby to aspoň vymyslel Harry s Ronem, protože těch se to týká, ale nějací řadoví bystrozoři. Fuj.
Moc se mi líbil začátek, než se to dozvěděla. Jsou spolu děsně roztomilí. To s tou jeho výbavou, létání na koštěti, probuzení na cestě..
„Prečo si ma neodstrčil?”
„Odstrčil. Vrátila si sa.” .
„Mohol si ma odstrčiť znova.”
„Bol som príliš lenivý.”
To je prostě sladké:-))

No a potom.. Zajímalo by mě, co řekla Ronovi.
A Ginny tomu dodala sladkou tečku na závěr :-).
Ha, tak ešte jedno, ak ešte nespíš. No ja som to tušila, pretože som pred prekladom skontrolovala koniec poviedky, či obaja prežili... ako moc som nechápala o čom točia, ale že ju nejako oklamal, to mi došlo.

Myslím, že Rád bol nad Harrym, aspoň v mnohých FF to tak je, že decká musia poslúchať.

PS. Nemôžem mať rozprekladané tri poviedky, takže som to vyriešila takto :)

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 11.kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Škoda.
Já se tak těšila na viteál, na ten boj o něj, rvačku se Smrtijedy, hotovou divokou honbu...a ona to byla jenom bžunda? Fígl, jak odklidit dvě momentálně nepohodlné osoby co nejdál? Nedivím se, že má holka vztek. Teď už taky chápu, proč byl Malfoy zkraje tak naštvaný. Vědět, že o nic nejde, muset se chovat jako superšpión a navíc zvládat ukecanou a protivnou ženskou, kterou mu hodili na krk ke hlídání, no, celkem to zvládl! Ale chytil se přitom do vlastní pasti, když si asi myslel, že sex bude jenom takový jeho bonus za námahu.
Teď jsem zvědavá, jestli něco podnikne, aby si ji udobřil. Asi se bude muset hlasitě přiznat, jinak mu neuvěří.

Děkuji za kapitolu.
Určite si viteály v nejakej poviedke užiješ, snažím sa spomenúť si, ale myslím, že v mojich už nie. Hoci tá, čo ešte nie je ohlásená a kvôli ktorej sa tak ženiem, bude napínavá riadne (vo význame, ako že záhadná, samý zvrat, nie že bude smutná)

Práve mi došlo, že čakáreň je vám u mňa naprd, keď to takto rozbijem :) hehehe

Dúfam, že si prídeš prečítať odpoveď a uvidíš, že je tu predposledný kúsok.

Ďakujem

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 11.kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Lupina - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Takže žádný viteál neexistoval, byla to jen akce pro uklizení Hermiony. Nedivím se, že je tak ublížená. To byla fakt zrada. I když Draco nemohl prozradit svůj úkol, Hermioně to velmi ublížilo. Je zlé, když člověku někdo takto lže. To se pak jen těžko odpouští.
Moc děkuju za tuto kapitolu, Jimmi.
Myslím, že to trošku rozhodlo, keď som zistila zo záveru, v čom bude pointa. Ale nečakala som taký náročný preklad, tie prvé kapitoly to bola hrôza. Bohužiaľ Rádio sa tomu podobá, ako je možné, že niekto píše krásnou angličtinou, kde nestíhaš prstami prekladu v hlave a u niekoho mám pocit, že vedľa seba postavil náhodne vybrané slová alebo vyberal synonymá, ktoré dohromady vôbec nedávajú zmysel.

Tu je jasné, ako to asi dopadne, ale Draco ublížil aj sám sebe. Zamiloval sa...

Ďakujem.

PS. Je sranda, že pri dokončovaní ma to vôbec netrklo, každý deň zabúdam viac a viac. Našťastie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 11.kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Triana - 17.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
:O
Čože?!?!? Tak toto som nečakala..... Vrrr... Ale tak dufam že schladi hlavu a začne uvažovať... Pritom niekomu nafacka... Aby si prestali myslieť ze je niečo čo môžu takto manipulovať... A Draco.... V podstate ho ľutujem lebo vyšiel ako najhorší a pritom plnil nariadenie s osobou ktorú vtedy neznášal.... No hold zalubil sa a to to skomplikovalo. Ďakujem krasne Jimmi :)
Draco bol fakt chudák, neznášal ju, zavesili mu ju na krk... a bola fakt hnusná, mám dojem, že vedela vychádzať len s Duom a Ginny, takže v Ráde musela liezť poriadne na nervy. Asi nemali čas naučiť sa ju chápať... a ten poskytli Dracovi, takže po pochopení, že nie je taká zlá, že sa stačí naučiť ju akceptovať, nastúpilo zamilovanie sa... a kvalitný sex asi tiež zobral svoju úlohu.
A potvrdil si že je v niečom lepší... v lietaní na metle...
Fakt sa nečudujem, že autorka patrí top 5 autoriek dramioniek, ale osobne si myslím, že to strašne dlho naťahovala... možno to mal byť taký typ poviedky, netuším. Ale zato do posledných kapitol napchala taký uragán citov, že všetko vynahradila. Som nakoniec rada, že som to preložila, keď si spomeniem na tú scénu z minulej kapitoly, priblblo sa usmievam...
Ďakujem

Re: 11.kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: zuzule - 17.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Jo takhleeee! Oni ji proste potrebovali odsoupnout... Mno to bylo vazne hnusny, ale Draco se ji dostal moc hluboko pod kuzi, takze.. :)
Dekuju!
Aj ja ďakujem

Re: 11.kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 17.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Aha, takže jsem opět přehlédla kapitolu, jak je mimo termín, prostě ji nevidím :-)
Nedivím se, že Hermiona je naštvaná a ublížená. Chudák Draco, ten to schytal ze všech stran. Jestli by to na druhé straně neměl lepší... Zajímalo by mě, který odporný míšenec Voldemorta a Brumbála si vymyslel tuhle nechutnou šarádu. Ginny je tedy fakt kamarádka...
Díky.
Prišla som na to, že ako teraz používam Operu, tak mi neskutočne kešuje stránky... až CTRL-F5 zaberá, alebo sa pozriem v Chrome a potom refrešnem Operu...

Myslím, že zo záverečnou do piatka vydržím... hoci je šanca 50/50 že pôjde ešte vo štvrtok po tebe.

Náhodou, Ginny zaválela... nezdá sa, nie som si istá, či tu chodí s Harrym, ale asi by nemal vedieť, čo ju prvé zaujímalo.

Ďakujem

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 11.kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: MichelleF - 17.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Aaaha, tuhle kapitolu jsem přeskočila, ony byly rychle po sobě..
Tak konečně to dává smysl!!!
Tak tu situaci Dracovi nezávidím, ani Hermioně.
To sa ti zdá, dve hodiny po sebe... musela som si ju prečítať a potom sa mi zdalo nefér podvádzať :) tak som ju pustila. Ale nie, skutočný dôvod je iný. Už mám vyhliadnutú ďalšiu, takže som potrebovala zrýchliť :)
Ďakujem

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Prehľad článkov k tejto téme:

Sage: ( Jimmi )18.02. 202112. kapitola 2/2 Koniec
Sage: ( Jimmi )16.02. 202112. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )16.02. 202111.kapitola
Sage: ( Jimmi )15.02. 202110. kapitola 2/2
Sage: ( Jimmi )12.02. 202110. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )08.02. 20219. kapitola 2/2
Sage: ( Jimmi )05.02. 20219. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )02.02. 20218. kapitola
Sage: ( Jimmi )08.01. 20217. kapitola
Sage: ( Jimmi )27.11. 202006. kapitola Deň tridsiaty druhý
Sage: ( Jimmi )26.11. 202006. Deň tridsiaty
Sage: ( Jimmi )23.11. 202006. Deň dvadsiaty deviaty
Sage: ( Jimmi )21.11. 202006. Deň dvadsiaty ôsmy
Sage: ( Jimmi )20.11. 202006. Dvadsiaty siedmy deň
Sage: ( Jimmi )19.11. 202006. Deň dvadsiaty piaty
Sage: ( Jimmi )17.11. 202006. Deň dvadsiaty druhý
Sage: ( Jimmi )14.11. 202006. Deň dvadsiaty prvý
Sage: ( Jimmi )13.11. 202005. Devätnásty deň
Sage: ( Jimmi )12.11. 202005. Deň osemnásty
Sage: ( Jimmi )10.11. 202005. Deň sedemnásty
Sage: ( Jimmi )09.11. 202004. Deň šestnásty
Sage: ( Jimmi )07.11. 202004. Deň pätnásty
Sage: ( Jimmi )05.11. 202004. Deň štrnásty
Sage: ( Jimmi )10.10. 202004. Deň trinásty
Sage: ( Jimmi )09.10. 202004. Deň jedenásty
Sage: ( Jimmi )08.10. 202004. Deň desiaty
Sage: ( Jimmi )07.10. 202003. Deň ôsmy
Sage: ( Jimmi )04.10. 202003. Siedmy deň
Sage: ( Jimmi )03.10. 202003. Deň šiesty
Sage: ( Jimmi )02.10. 202003. Deň štvrtý
Sage: ( Jimmi )01.10. 202003. Deň tretí
Sage: ( Jimmi )14.08. 202002. Deň druhý
Sage: ( Jimmi )11.08. 202001. Deň prvý, 00:08
Sage: ( Jimmi )07.08. 202001. Deň prvý, 23:47
Sage: ( Jimmi )04.08. 202001. Deň prvý, 23:17
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2020Úvod