archiv.hpkizi.sk
10. kapitola 2/2
The Symmetrical transit
Vložené: Jimmi - 15.02. 2021
Téma: The Symmetrical transit

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Krížom krážom

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: The Symmetrical transit

Autor originálu : everythursday [Sage]

Link na originál : Originál nie je voľne dostupný

Počet slov originálu: : 80 119

Rating : MA 18+ - Rating: 18+ (povídka nejvyšší ratingové kategorie – je tedy určena výhradně pro dospělé. Varování se týká zejména grafických sexuálních scén.)

Éra / Obdobie: Bradavice po kánone Žáner: Adventure, Angst , Hurt/Comfort, Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: sex scény, sprosté výrazy Počet slov originálu: _ 50K-100K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní everythursday [Sage], ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Zhrnutie: Draco verí, že sa svet pokašľal kvôli nedostatku rovnováhy. Všetko na svete musí byť vyvážené: láska a nenávisť, pravá a ľavá, slnko a mesiac. Nikto však nevyrastá v tejto harmónii, čo vedie k deštrukcii. Ľudia sú prinútení existovať v nesúlade, a iba ak majú šťastie, nájdu rovnováhu s pomocou niekoho iného.

10. kapitola 2/2

Deň deväťdesiaty siedmy; 11:12

„Nemôžem uveriť, že sme kvôli tebe chorí.“ Malfoy zazeral na strop a Hermiona na jeho líce.

„No dovoľ, ale keby nebolo tvojho streleného nápadu lietať v noci dve hodiny v mrazivom počasí, nebola by som ochorela. Nie je to moja chyba, že si sa tak rozhodol. Alebo že náhodou bývaš so mnou v tej istej izbe, takže si vystavený mojim bacilom. Keby niečo...“

„Je mi z teba ešte viac zle.“

„Dobre. Dúfam, že sa ovraciaš.“

Uškrnul sa.

„Budem mieriť na teba.“

„Nemysli si, že ti to neodplatím. Mám tu takmer plné vedro zvratkov...“ Malfoy musel mať slabý žalúdok podľa zvukov, ktoré začal vydávať.

Hermiona zavrela oči a pokúsila sa to zablokovať, ale bez väčšieho úspechu. Počkala, kým Malfoy prestane lapať po dychu a utrie si ústa a pozrela sa na neho.

„Si v poriadku?“

„Zomieram.“

„A vraj ja som tá, čo preháňa.“

Namieril na ňu prstom, keď pretočil hlavu, aby sledoval, ako sa vymotkáva z postele.

„Kam ideš?“

„Upokoj sa, nejdem ti znova zobrať deku.“

„Len by si skúsila,“ zamrmlal a ostražito sledoval, ako sa približuje.

„Celý horíš.“ Prekvapivo neprotestoval, keď mu položila ruku na čelo.

„A ty vyzeráš ako zombie. Ako z... Au!“

Malfoy sa naštvane zamračil a odstrčil jej ruku, keď si uvedomil, že ju mohla využiť a bolestivo ho potiahnuť za vlasy.

„Teraz ti nepomôžem.“

„Dobre.“

„Fajn.“

Odmlčal sa a ona cítila, ako ju sleduje, keď sa potkýnala späť do svojej postele.

„Aj tak nechcem tvoju pomoc.“

„A nedostaneš ju, takže na tom nezáleží.“

Niečo zamrmlal a odvrátil sa, nahlas funel nosom plným hlienu.

Hermiona sa schúlila do klbka a znova zaujala polohu na boku, z ktorej na neho zazerala.

 

Deň stoprvý; 12:34

„Neustále na to pozeráš. Uvedomuješ si to?“

Hermiona sa prebrala zo svojich myšlienok a spojila oči s Malfoyom. Zjedol iba polovicu obeda, čo bolo čudné. Z nachladnutia sa uzdravili pred pár dňami a už mal začať normálne jesť.

„Pozerám sa na čo?“

„Na môj nos, Grangerová... čo myslíš, že myslím?“

Malfoy bol znova takmer úplne vo svojom vlastnom svete a Hermiona mala dojem, že mu je srdečne ukradnuté, aké budú jej odpovede. Oprel si líce o päsť a skúmal buď chodcov prechádzajúcich okolo okna, alebo niečo iné, prístupné iba jemu.

„Obťažuje ťa to?“

„Myslím, že už si si na to mohla zvyknúť.“

„Na toto si nikto nemôže zvyknúť. Okrem smrťožrútov, samozrejme.“

„Nikto si na to nemôže zvyknúť,“ zamrmlal a stále dokola otáčal naprázdno vidličku na tanieri.

Nedokázala úplne prísť na to, v akej je nálade. Jeho stav bol podobný obvyklej depresii, ale stále nie celkom. V takýchto prípadoch sa pred všetkým uzavrel. Teraz bol len... čudný.

„Si v poriadku?“

„Grangerová, bolo mi lepšie skôr ako tebe.“

„Nie, mám na mysli...“ pokrútila hlavou. „Nevadí.“

Každopádne by jej aj tak nič nepovedal. Otázka teda nedávala zmysel. Malfoy obrátil svoju pozornosť na Hermionu. Zdalo sa jej, že prižmúril oči, zamyslene si zahryzol do pery a sústredene ju študoval. Vidlička ťapkala na tanieri.

„Grangerová, čo robíš, keď niečo nevieš?“

„Prídem na to.“

„A ak nemôžeš?“

„Vždy existuje nejaký spôsob.“

Vidlička narazila na tanier a Malfoy vypustil vzduch z pľúc, prikývol a prešiel si rukou po tvári. „Áno.“

„Malfoy...“

„Dojedol si?“

„Čo... myslím, že áno.“

Odvrátil zrak a siahol do vrecka. Hermiona sa potichu spýtala:

„Čo nevieš ty?“

Buď vydýchol, alebo sa zasmial, alebo niečo medzitým a pokrútil hlavou.

„Kurva všetko. Poďme.“

 

Deň stoštvrtý; 11:49

„Čo máš dopekla za problém?“ zakričala Hermiona a ukázala na stôl, ktorý práve prekopol.

„Povedal som, aby si si zbalila svoje haraburdy! Kurva, budeš ma poslúchať aspoň raz vo svojom zasranom živote?“

„Nie!“

„Fan...“

„Až kým…“

„...doriti ...

„...čo sa ...“

„...tastické.“

„...deje!“

„Odchádzame! Myslel som, že je to jasné!“

„Ale prečo?“

„Večne tieto hlúpe otázky a...“

„Prečo odchádzame, prečo si taký naštvaný a prečo taký zhon? Sú tu smrťožrúti? Našli nás...“

„Nie! Nie, iba odchádzame, pretože... je čas. Pretože je čas odísť, Grangerová, a to sa len... jednoducho musí urobiť, dobre? Musíme nakoniec odísť. Sakra! Ja som... som sa...“ Pretrel si oboma rukami tvár.

„Zbláznil!“ A bola to pravda.

Keď sa ráno zobudila, nebol tam. O pár hodín nato, keď čerstvo osprchovaná opustila kúpeľňu, našla Hermiona toto. Jeho čudné, tlmené správanie malo slúžiť ako jasné varovanie, že Malfoyovi čoskoro rupnú nervy. A jej to ušlo! Ignorovala to, brala to ako podivné následky vojny alebo niečo také, ale nie! Nie, Malfoy sa len tak zbláznil.

„Nezbláznil som sa! Ty hlúpa mrcha! Si tak zasrane hlúpa mrcha! Prečo? Prečo by si... Prečo si...“ Vydal zvuk, akoby lapal po dychu a súčasne zakričal.

„Prepáč mi?“ Vyšplechla Hermiona, došla rovno k nemu a štuchla do jeho bláznivého ja ukazovákom. „Neviem, o čom hovoríš, ani čo sa stalo, ale aj keby...“

„Ja už to kurva nevydržím!“

„Čože…“

„Nikdy ma do tejto sračky nemali prinútiť! A ministerstvo... A ty. Ty. Ničíš. Všetko. Bolo by to…“

„Ja všetko ničím? Ja neničím nič, Malfoy! O čom to...“

„Ty... ty si mi kurva poplietla hlavu! Ty...! Ty!“

„Hovor rozumne! Nedávaš žiaden zmysel. Čomu rozumiem, pretože ti preskočilo, a si blázon a...“

Zdalo sa, že jej unikol všetok kyslík z tela, keď ju pritlačilo medzi pevnú posteľ a tvrdé telo nad ňou. Nasala vzduch, zhlboka, vtiahla Malfoyov vydýchnutý vzduch do svojich pľúc. Bozkával ju, mal zatvorené oči a ona netušila, čo so sebou robiť. Vôbec nedokázala pochopiť, čo sa deje. Dlane priložil na jej tvár, tak nežne, čo sa ale nedalo povedať o zvyšku jeho tela. Tvrdo ju bozkával, keby to bol niekto iný, odstrčila by ho. Ale ešte stále jej kvôli tomu zvieralo žalúdok a nebola si istá, či by mu mala ten bozk opätovať alebo ho odtlačiť. Takže sa uspokojila s niečím medzi tým a objala ho rukami okolo chrbta. Stuhol, roztrasene dýchal na jej pery a oči mal stále zatvorené.

„Čo robíš?“ zašepkala.

„Neviem.“ A bola tam šedá, srdce jej divoko búšilo v hrudi a ona vôbec netušila prečo.

Z ničoho nič to zabolelo. A v tomto okamihu bolo v Malfoyovi niečo, čo ju nútilo chcieť, aby sa pre neho stala niečím, čo ešte ani nezačala tušiť. Len vedela, že niečo potrebuje a že sa zbláznil, ale že... že jej to nevadí. Pretože toto bolo on a... a možno sa s ním dokáže vysporiadať, aj keď bol bláznivý. Pretože občas... a boli to náhodné, nezabudnuteľné, vzácne, skvelé časy... stál Draco Malfoy za to. Toto skutočne nechápala. Vôbec nie. Ale bolo to tak, ako to bolo a skutočná pravda v tom všetkom bola, že bola rada v jeho blízkosti. Dokonca aj keď to neznášala. Dokonca keď ho nenávidela. Dokonca, keď mu úplne preskočilo a hádzal veci na stenu. A úprimne povedané, mala pocit, že aj jej kvôli tomu tak trošku preplo. Skutočne preskočilo. Takže to bolo v poriadku.

Prikývla. Iba pohla hlavou nahor a dole, aby sa perami obtrela o jeho. Pevnejšie stisla ruky, silnejšie ho objala a zatvorila oči. O sekundu neskôr zdvihla viečka, aby sa ubezpečila, že aj jeho oči sú zatvorené, a znova ich sklopila.

„Dobre.“

Jeho pery boli trošku suché a jej popraskané, ale stále to bolo veľmi dobré. Bolo skvelé ho len bozkávať a pohybovať sa ústami voči sebe. Malfoy sa zhlboka nadýchol, objal ju rukami a pritisol k sebe. Stisol ju tak silno, že ju napadla myšlienka, že ešte trochu a vsiakla by sa mu pod kožu.

Popravde, premýšľala o tom, aké by to bolo byť s ním, dávno predtým, než mali sex a zdalo sa jej, že po ňom to bolo každých tridsať minút. Nedokázala ho dostať z hlavy, zabudnúť alebo dokonca pred ním len tak utiecť. Možno by sa všetko zmenilo, keby s ním ustavične nebola, alebo by to bolo len to najidiotickejšie zamilovanie sa v jej živote – ale ani to nevedela. Keď prišlo na Malfoya, vlastne vôbec nič nevedela. Až na jednu vec: páčilo sa jej to. On sa jej páčil. A čo by bola za odvážneho človeka, aký by mala život, keby sa niekedy nezačala poddávať? Ako sa nepoddať tomu, čo je také nádherné?

Nikam sa neponáhľali. Proste si užívali pocity, ktoré si navzájom poskytovali, a zatiaľ sa uspokojili iba s bozkávaním. Pomalým, zmyselným a trochu mokrým, ale tým najdokonalejším v jej živote. A Hermiona si myslela, že by možno chcela bozkávať Draca Malfoya naveky.

Zovrela jeho tričko a potiahla ho nahor, ale on pokrútil hlavou a mierne sa odtiahol.

„Nie.“

„Nie? Ale…“

„Ja len ...“ Odmlčal sa, znova pokrútil hlavou.

„Nechceš, aby... mám...“

„Samozrejme, že chcem,“ pritlačil si ju bližšie k hrudi, pobozkal ju raz, dvakrát. „Ja len... Nemôžem. Nie keď... Ty by si... Len mi dovoľ ťa bozkávať, dobre?“

Znova chcela explodovať. Vybuchnúť a vziať ho so sebou. Namiesto toho sa usmiala, prikývla, pustila mu tričko a objala ho okolo krku.

„Dobre.“

Usmial sa, len trošku, trošičku... presne toľko, aby cítila, ako sa mu krútia pery. Opäť ju pomaly, ale hlboko pobozkal a vyvolal u nej tie drobné zvuky, ktoré sa mu, ako sa zdá, skutočne páčili. A bozkávali sa veľmi dlho. Až Hermione opuchli a rozboľaveli sa pery a napadlo ju, že teraz už asi dokáže nakresliť mapu jeho úst. Stále však nedokázala opísať, ako sa cítila. To, ako on spôsoboval, že sa cítila.

Keď lapala po dychu zaborená tvárou do jeho krku, zašepkal jej Malfoy do vlasov:

„Vraciame sa späť do Anglicka.“

A mohla položiť milión otázok a vzniesť tisíc námietok, ale na to všetko teraz nebol čas. A dokonca jej netrpezlivosť a zvedavosť ustúpili do úzadia. Tak ho len znova pobozkala. A znova. A znova. A kládla si otázku, či toto nemalo byť jeho zbohom alebo niečo také. Keď sa pokúsila odtiahnuť, Malfoy ju stiahol späť, objal ju mocnejšie a pobozkal ju vrúcnejšie - a ona s ním zostala tak dlho, ako s ňou zostal on.

 

Deň stopiaty; 16:31

Vyzeralo to, akoby keby sa vzdávala. V skutočnosti tomu tak bolo. Bolelo to a bolo hrozné, že sa museli dostať tak ďaleko a potom sa jednoducho otočiť a ísť domov. Ako keby posledné tri mesiace nič neznamenali alebo boli iba úplnou stratou času. A tu, v kupé číslo tridsaťdva, mala Hermiona pocit úplného zlyhania. Ako keby zo seba odrezala nejaký kus a zanechala ho na tej ceste, ku ktorej sa teraz otáčali chrbtom. 

Nepochybovala o tom, že mal na to dobrý dôvod. Niežeby ho poznala, alebo všetky možnosti, ale muselo to mať niečo spojené s jeho vyšilovaním v tej izbe. Hoci to stále bolo veľmi zvláštne. Všetko sa to stalo tak náhle a Malfoy si bol svojím rozhodnutím taký istý.

Vrátia sa do Anglicka, ona dostane nový prútik a potom sa premiestnia do Ríma. Ľahké ako čarodejnícky svet, zlatko. Tak jednoduché. Bolo to pre ňu od začiatku perfektné riešenie a jediný dôvod, prečo na ňom netrvala, bola osoba, ktorá sedela oproti. Spočiatku nemohla odísť sama, ale potom ho jednoducho nechcela opustiť. Toto bolo ich misia. Ich.

Ale teraz on napriek všetkému smeroval do Anglicka. Napriek všetkej svojej paranoji a nedôvere voči ministerstvu. Niečo sa muselo stať. Len jej ešte nechcel povedať čo.

„Všetko sa zmení, keď sa vrátime, však?“ To ju trápilo viac ako dôvod, prečo sa vôbec vracali.

Nemyslela si, že ho ešte niekedy uvidí. Zmizne, utečie s nejakým dievčaťom. Patrili do rôznych spoločenských vrstiev a možno s ním už nikdy viac neprehovorí. Možno ho zbadá na druhej strane miestnosti alebo si niekde v obchode vymenia trápne pohľady. A to bolo všetko. To bolo všetko, čo dosiahli takmer štyrmi mesiacmi strávenými vedľa seba. To bolo všetko, čo sa dosiahlo neuváženým rozhodnutím na metlobalovom štadióne, psychická nerovnováha hormónov a čímkoľvek chemickým, čo ju prinútilo prejavovať sympatie k niekomu ako on.

Rozrušilo ju to. Akoby musela niečo urobiť, aby zmenila situáciu, ale netušila, čo by to malo byť, takže mohla hrať iba o čas, kým sa pohybovala spomalene. Bolo to ťažké, zdalo sa to nemožné a bolo to naprosto frustrujúce. Nechcela ho už nikdy viac nevidieť. Nechcela sa s ním nehádať, nediskutovať s ním, nepozerať na neho, nebozkávať ho alebo jednoducho nespať necelý meter od neho v tichej miestnosti. Ale Anglicko nebolo náhodné muklovské mesto, kde ich nikto nepoznal. Anglicko bolo návratom k normálnosti. K normálnosti, v ktorej Hermiona Grangerová určite neprechováva voči Dracovi Malfoyovi nič iné ako pohŕdanie a nenávisť. V ktorej sa nachádzali na opačných stranách tej hrubej a temnej hranice, ktorá v jej živote oddeľovala dobro a zlo. Teraz sa však tak veľa zmenilo. Pre oboch sa toho toľko zmenilo... A ako to prijme zvyšok sveta? Ako to môže pochopiť? Jej priatelia ho nenávidia. Ona sama ho z času na čas stále nenávidí. Jeho budúcnosť bola oveľa neistejšia ako jej. Jeho rodina ju neprijme a sami sa nikdy nebudú vedieť prispôsobiť životu toho druhého. A to všetko za predpokladu, že Malfoy s ňou vôbec bude chcieť mať všetky tieto ďalšie možnosti.

„Nemáš ani predstavu ako veľa,“ zamrmlal. Tak tu ju máme, malfoyovskú úprimnosť.

Nikdy nič neprikrášľoval. Nezjemňoval údery a nepredstieral úprimnosť, aby to mala ľahšie. Prečo by ste mali začať sympatizovať s blbkami? Jednoducho tresk jej po hlave. Rovno na hlave a život ide ďalej. A musíš to jednoducho prehltnúť, pretože taký je život. A takto to dopadlo.

Pocítila na jazyku horkosť, z ktorej ju trochu bolelo hrdlo. Pretože toto bolo v skutočnosti všetko. Všetky tie sračky, o ktorých si Hermiona v duchu vravela, že sú príliš dramatické, v skutočnosti také neboli. Aspoň do istej miery. Nie je to tak, že by si neuvedomovala, že sa to zmení. Len v duchu bola poriadne silne presvedčená, že ich to neovplyvní... Prinajmenšom sa to nezhorší.

Šialene ju hnevalo, že nikdy nemohla pochopiť, na čo myslí. A ešte viac ju to nahnevalo, pretože sa zvyčajne ukázalo, že to bolo niečo dôležité.

„Čo budeš robiť?“

A iba sa na ňu pozeral, až kým Hermiona nezabudla, že sa má kvôli tomu pohľadu cítiť trápne a nepozrela sa mu do očí tiež.

 

 

Deň stošiesty; 12:32

Kúrenie bolo priamo pri Hermioniných nohách a musela sa podivne nakloniť, aby sa vzdialene dotýkalo len nohavíc a nepieklo jej na pokožku. Malfoy sa zdal byť len mierne mrzutý, že mu strčila nohy po stranách jeho ľavej nohy. Hoci to mohlo byť len obrovským počtom ľudí v autobuse v ten deň a faktom že Malfoy nemal rád davy. Veľa ľudí znamenalo, že bude ufrflaný.

Sedadlá boli obsadené po dvoch či troch a ulička bola upchatá tými, čo boli prinútení stáť. Teplo tiel a kúrenie zapnuté na plný výkon prispeli k tomu, že sa uzavretý priestor autobusu zmenil na saunu. Hermionine vlasy sršali všetkými smermi a musela si neustále utierať tvár od potu. Ruku mala vlhkú a prilepenú k Malfoyovmu predlaktiu, ktorý sa tváril rovnako zhnusene ako pred piatimi minútami, keď vyhlásila, že to dusno je plné cudzích mikróbov a zápachu.

Predná časť bola taká hlučná, že ju okamžite začala bolieť hlava, ale v zadnej časti kabíny bolo smrteľné ticho. S Malfoyom sedeli v strede, ale stále si trel pravý spánok.

Vážne to nebol ten najlepší čas na kladenie otázok, ale to nikdy v skutočnosti nebude.

„Malfoy, prečo sa vraciame?“

To ho otrávilo ešte viac. Bolo to zrejmé z reči jeho tela, z toho, ako stuhol, ako sa mierne odtiahol, ako sklonil hlavu. Ako keď človek, ktorý má za sebou ťažký deň, práve zistil, že vonku už nie je viac kávy alebo že stratil svoje obľúbené pero alebo že sa na ceste k vytúženému domovu vytvorila obrovská zápcha. Nahnevaný, frustrovaný a odovzdaný osudu - koniec koncov, už ste sa vzdali nádeje, že sa tento deň nejako zlepší.

„Poviem ti to neskôr.“

„V hoteli?“

„Keď sa dostaneme do Anglicka.“

„Ne…“

„Potom ti všetko poviem.“

„Nechcem čakať, kým zistím dôvod, prečo si nás odtiaľ vytiahol, a to tak urgentne, keď...“

„Grangerová, len... Nesťažuj to ešte viac, dobre? Nerob to.“

„Čo sa stalo?“ S očakávaním na neho pozrela, ale on ju ignoroval. „Malfoy, len...“

„Už som ti povedal, že ti nič nepoviem, až kým sa nevrátime do Anglicka, takže túto tému nechaj na pokoji,“ zúrivo zasyčal a stratil zvyšok pokoja.

„Nerozumiem.“ Zamračila sa, našpúlila pery a pokrútila hlavou.

Povzdychol si a silnejšie si pretrel spánok.

„Pochopíš... Možno. V skutočnosti pravdepodobne nie, ale možno dokážeš pochopiť časť...“

Hermiona si pritlačila ruky na hlavu, akoby sa snažila zabrániť tomu všetkému zmätku.

„O čom to hovoríš, Malfoy? Panebože, len mi to povedz! Ja...“

„Už sme to prebrali,“ odsekol.

„Je mi to jedno! Neprestanem...“ Zaťal čeľusť a tá hlúpa žila na jeho spánku sa znovu objavila. Ani Malfoy sa nechystal vzdať.

Toto bol problém dvoch tvrdohlavých ľudí. Ich problém. Nahnevaná Hermiona sa rozhodla v hádke nepokračovať.

„Vieš čo? Teraz s tebou ani nechcem byť. Idem sa postaviť.“ Odtiahla sa a vstala, chytila ​​sa opierky sedadla a urobila krok medzi sedadlami, aby vkĺzla do uličky.

„Potom si vymením miesto s tým milým mužom v prepotenej košeli, aby si mohol oddýchnuť...“

„Grangerová, sadni si.“

„Stojí už takmer dve hodiny, takže...“

„Grangerová...“

„...naozaj by sa mal posadiť...“

Chytil ju za nohu tesne nad kolenom a ona musela potlačiť smiech - šteklilo to. Malfoy na ňu zazrel a ona sa odmlčala a prepaľovala mu pohľadom diery do očí.

„Nestrápňuj ma,“ zavrčal.

„Nestrápňovať teba, Malfoy?“ Pokúsila sa ho obísť, ale on zvýšil tlak na jej nohu.

„Máš záchvat ako prekliate decko. Sadni si a správajte sa normálne. Si nahnevaná? Ja som nasraný. Tak už kurva dospej.“

Hermiona sa pohŕdavo uškrnula, chytila ​​ho za zápästie a pokúsila sa vyslobodiť zo zovretia.

„Malfoy, nedotýkaj sa ma.“

„Hmm. Obvykle nie si tou, kto sa na to sťažuje.“

Zarazene na neho pozrela, na jeho starý dôverne známy úškrn na perách a klesla jej sánka kvôli tomu, čo povedal. Z faktu, že to vytiahol a použil proti nej.  

„Naser si!“ vydýchla, strčila ho pliec, kopla do holene, buchla do ruky a odtrhla jeho ruku zo svojej nohy.

Malfoy sa ju pokúsil zachytiť, ale Hermiona vyrazila bokom, pretláčala sa cez ľudí v uličke, aby sa dostala do zadnej časti. Vzhľadom na pohyb autobusu, na vlastnú nemotornosť a skutočnosť, že nevenovala príliš veľkú pozornosť ostatným, neustále zakopávala. Bolo dobré, že okolo bolo veľa ľudí - to ju ochránilo pred pádom.

Na samom konci autobusu stál muž s nechutným výrazom v tvári v košeli zašpinenej od potu. Všetci sa odtiahli a Hermiona zacítila zápach vychádzajúci z neho ešte skôr, ako ho videla spoza chrbta ostatných spolucestujúcich.

Najradšej by sa na toho muža vôbec nepozrela, ale pravdu povediac, neodvážila sa mu otočiť chrbtom. Držala sa teda stĺpika, snažila sa čo najelegantnejšie pokrčiť nos a zízala von cez zadné okno. Nepríjemný spolujazdec na ňu po celý čas hľadel, prezeral si ju štýlom, z ktorého mala husiu kožu.

Zacítila Malfoya ešte skôr, ako sa priblížil. A bola veľmi prekvapená, že vôbec niečo dokázala zacítiť, ale že aj spoznala jeho vôňu. Ale už skôr milovala tú vôňu mydla z ich hostela a Malfoy stále tak voňal. Sladko. A chlapčensky.

Malfoy nepovedal nič, ale priblížil sa tak blízko, že Hermiona mohla odprisahať, že kebyže sa o kúsok zakloní, dotkne sa jeho košele. Bolo mu horúco, vydával viac tepla, ako teraz chcela... Najmä od neho. Horšie by bolo, keby to bol ten cudzinec, ale stále sa na neho hnevala a musela sa prinútiť, aby mu nedupla na nohu.

Ale stál vedľa nej, a keď autobus zastavil, jeho ruka skĺzla po tyči a obšuchla sa o jej. Trhol s ňou preč, kým na neho stihla nakričať, ale pokrútila hlavou a odtiahla sa, aby dala najavo, čo si myslela.

Podivne páchnuci cestujúci niekoľko sekúnd pozeral na Malfoya, a keď sa odvrátil, aj on sa pozrel inam. Oči upreté na zem, pot stekajúci mu po tvári a zápach stále kaziaci vlhký vzduch.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 10. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 15.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Pěkná kapitola a pěkně hnusné topení v buse. Nechtěla bych jím jet.
Jinak zbylý děj podporuje mou teorii. Jestli to bude jinak.. Tak asi nejsem žádný Poirot:-D.
Moc děkuji, Jimmi, je to paráda :-)
Ja som si to dala ešte raz pred zverejnením a je to tam. Kto tuší, tak to vidí. Inak, najviac sa mi páčila tá scéna, keď sa len objímali na posteli... Draco je v tom podľa mňa až po uši, preto aj tak vyšiloval, pretože vlastne teraz o Hermionu príde, bude mať Duo a spol...
Ja ďakujem
PS. Nick funguje, to som rada.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 15.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: BonnieBennett - 15.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 10. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: sisi - 15.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Když bych měla vzpomínat na vlastní cestu do Londýna, autobusem narvaným do posledního místa... v uzlíku jsem měla pár domácích buchet s tvarohem na cestu, ne pro mě, na cestě se jíst nemá. Hlavně jsem je měla předat v Londýně, on ten tvaroh nijak pěkně nevoněl, spíš proto, že buchty byly ještě teplé, když jsem je balila, každý tam na mě koukal, co to smrdí, .... tak si teď připadám, jako ten týpek co stál u okna a urputně se potil, smrděl na sto honů. Ne vlastně si tak nepřipadám, to byla jiná cesta. :-)
Ano, v Jedovnicích nastoupil pocestný, usadil se na zadní sedačce autobusu, zul si boty, pak ponožky a po okolí se rozlinula typická nepříjemná to.... :-) Nikdo mu nic neřekl, jen jsem o tom mluvila se synem, že se to nedělá. Pocestný vystoupil asi až na konečné, protože si nevzpomínám, že by se cestou ještě obul.
Jojo, cestování má svá pravidla a nechápu, jak Draco s Hermionou mohli hrát všem cestujícím takové divadýlko, navíc když tam bylo přetopeno. To je asi jediné, co si užili. Já se těším, jak si užijí domovinu za kanálem.
Moc děkuji za překlad, jsem zvědavá, co Draco chystá. To nebude jen tak.
Už sa blíži vysvetľovacia kapitola, keď už je ten Londýn tak blízko...

tie spomienky na cestu ti nezávidím, najdlhšie sme šli do Bulharska s asi trojročným synom... a jediné, čo si okrem behu na autobus z intráku (vynechala MHD alebo to niekto zle pozrel), tak zavárací pohár ako povinnosť pre také "malé" dieťa, pretože "mimo predpísaných zástavok nezastavujeme...".

Ja nemám čuch, cítim naozaj len pár vôní/zápachov... unikajúci plyn napríklad nie, ale manželov deodorant áno a strašne ma dusí... takže mi vtedy ani nemohlo dôjsť, že čo chudáci spolucestujúci...

Ďakujem krásne za komentár. Sama som z tejto kapitoly vytešená, takže to snáď vidno :)

Krásny večer

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 10. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: Triana - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Keby ju chcel Draco iba využiť tak by po nej skočil... Takto si iba vychutnával jej prítomnosť. Hermiona si to pekne priznala, nieje jemny...nepriklasluje....podla mna zatajuje nejaké informácie... Asi sa jej to nebude páčiť čo jej bude musieť povedať.... A čo ma s tym ministerstvo.... Do čoho ho nutia?
Dakujem Jimmi :) teším sa na pokračovanie... Inak pekna perlička:Prečo by ste mali začať sympatizovať s blbkami? Jednoducho tresk jej po hlave. Rovno na hlave a život ide ďalej. :D
Ďakujem, jo to sa mi tiež páčilo. Fakt dúfam, že si prídeš prečítať odpoveď a zistíš, že je tu ďalšia kapitola.
Re: 10. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: Triana - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
:D si ďábel :D musim najprv deti uložiť

Re: 10. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Chudák Draco. Jeho problém je průhledně jasný, to jen osoba, která ho zapříčinila, si toho není vědoma. Ale na jedno se spolehnout může: na tu její paličatou zvědavost, která jí nedovolí ho opustit, protože je to přece ,jejich' mise! Půjde s ním, i kdyby jí v Anglii zabránil setkat se s přáteli a získat novou hůlku třeba násilím.
Musí mu být hrozně, takový zlom v citech, o kterých se nikdy nenadál, že by jich byl vůbec schopen. Málem už se jí nahlas přiznal, potom se jí to pokusil sdělit neverbálně, ale marně. Nic jí nedošlo. Sice by sama nebyla proti, ale pořád ho má zafixovaného tak jednostranně, že si něco jiného ani nedovoluje připustit. Ta scéna, jak zareagoval na její prohlášení...,, na to( znamení) si nikdo nemůže zvyknout"...chudák!
Ale zároveň mu to trápení i přeju! Přeju mu, aby litoval každou chvilku, kdy se k ní choval surově, ponižoval ji a trápil! Vlastně ji celou dobu v jejím názoru sám opakovaně utvrzoval, tak teď sklízí, co zasel.

Děkuji za bezvadné počteníčko! Už aby to bylo dál! Ách jó, zase týden...
Prišla som na to, že mi vyhovuje pustiť kapitolu, keď môžem sedieť za notebook a odpisovať na komentáre. Takže nemusíš čakať týždeň, pretože som chcela, aby ste mali rozuzlenie čo najskôr.

Jo, Draco dostal slušne zabrať... Ďakujem

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 10. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Dnešní kapitolu jsem si opravdu užila. Myslela jsem si, že vrcholem bude hned první den, kdy jim bylo tak mizerně, že pomalu nemohli ani zvednout hlavu z polštáře, ale potom přišla scéna, kdy Draco Hermionu líbal, opakovaně, dlouho a - láskyplně? "A kládla si otázku, či toto nemalo byť jeho zbohom alebo niečo také."
Celá kapitola se mi zdála být plná náznaků, ale nechala jsem ji plynout a prostě jsem s nimi jen prožívala jejich surrealistický sen. Parádní díl.
Díky.
Za mňa jednoznačne najlepšia časť. Ďalšia možno zo začiatku, ale ako to pravé romantické, bolo asi fakt toto. Inak sa stále hádajú a priečia... to na tej posteli.. proste potešilo dušičku. Ďakujem krásne.

Re: 10. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ach jo, takže se ještě dohadujeme? jako vážně? a je to nutný? fakt nutný? už jste přežili kde co a teď zase frflání. mno jo no, není vše zalité sluncem, že? a k tomu návrat do Anglie, takže mise splněna a nebo bylo v plánu uklidit Hermionu pryč a tak si dopřáli tohle stopování Evropou?
Už je vonku ďalšia kapitola, takže si skontroluj odhad :) Ďakujem krásne, zverejňujem, kým mám čas byť za NB pri tomto, tak nech si tie komentáre fakt vychutnám. A náležite poďakujem. A čo by mohlo byť lepšie, než ďalšia kapitola, kde už všetko praskne :)

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 10. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: lenus - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak u mna táto kapitola vyhráva cenu top kapitola poviedky. Draco je v tom po uši, to že ju chcel Iva bozkávať ... srdco mi plesa :)
A upoteny pán mi je nesympatický... žeby to jeho Zízanie na hermionu donútilo draca vstať? :)
Teším sa na rozlúštenie záhady .. diky jimmi
Presne, jo! moje pocity. Asi fakt najlepšia kapitola, vynahradila mi celú poviedku. Ďakujem

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 10. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: Lupina - 16.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Draco byl občas hnusný, ale Hermiona na zabití. Je jasné, že k ní něco cítí, chtěl se jen líbat. A ona jako blbka, když vidí, že je na nervy, tak do něj bude ještě dál rýt. Chtělo se mi třískat hlavou o stůl, Hermioninou hlavou.
Perfektní kapitola. I když se bojím, že se rozejdou a co bude dál? Draco bude dál sloužit Řádu inkognito a Hermiona si vesele odskotačí za Harrym a Ronem? To doufám, že ne. Přála bych jim a sobě hodně pěkný konec, jestli to s touhle Hermionou je možné.
Děkuji za kapitolu. Jimmi.
Aj ja ďakujem, škoda len že takto zadubené hlavy sa dajú dokopy len vo fanfiction, v reálnom živote by nemali šancu. Díky

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Prehľad článkov k tejto téme:

Sage: ( Jimmi )18.02. 202112. kapitola 2/2 Koniec
Sage: ( Jimmi )16.02. 202112. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )16.02. 202111.kapitola
Sage: ( Jimmi )15.02. 202110. kapitola 2/2
Sage: ( Jimmi )12.02. 202110. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )08.02. 20219. kapitola 2/2
Sage: ( Jimmi )05.02. 20219. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )02.02. 20218. kapitola
Sage: ( Jimmi )08.01. 20217. kapitola
Sage: ( Jimmi )27.11. 202006. kapitola Deň tridsiaty druhý
Sage: ( Jimmi )26.11. 202006. Deň tridsiaty
Sage: ( Jimmi )23.11. 202006. Deň dvadsiaty deviaty
Sage: ( Jimmi )21.11. 202006. Deň dvadsiaty ôsmy
Sage: ( Jimmi )20.11. 202006. Dvadsiaty siedmy deň
Sage: ( Jimmi )19.11. 202006. Deň dvadsiaty piaty
Sage: ( Jimmi )17.11. 202006. Deň dvadsiaty druhý
Sage: ( Jimmi )14.11. 202006. Deň dvadsiaty prvý
Sage: ( Jimmi )13.11. 202005. Devätnásty deň
Sage: ( Jimmi )12.11. 202005. Deň osemnásty
Sage: ( Jimmi )10.11. 202005. Deň sedemnásty
Sage: ( Jimmi )09.11. 202004. Deň šestnásty
Sage: ( Jimmi )07.11. 202004. Deň pätnásty
Sage: ( Jimmi )05.11. 202004. Deň štrnásty
Sage: ( Jimmi )10.10. 202004. Deň trinásty
Sage: ( Jimmi )09.10. 202004. Deň jedenásty
Sage: ( Jimmi )08.10. 202004. Deň desiaty
Sage: ( Jimmi )07.10. 202003. Deň ôsmy
Sage: ( Jimmi )04.10. 202003. Siedmy deň
Sage: ( Jimmi )03.10. 202003. Deň šiesty
Sage: ( Jimmi )02.10. 202003. Deň štvrtý
Sage: ( Jimmi )01.10. 202003. Deň tretí
Sage: ( Jimmi )14.08. 202002. Deň druhý
Sage: ( Jimmi )11.08. 202001. Deň prvý, 00:08
Sage: ( Jimmi )07.08. 202001. Deň prvý, 23:47
Sage: ( Jimmi )04.08. 202001. Deň prvý, 23:17
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2020Úvod