Preklady fanfiction Harryho Pottera

Severus bol rozladený, keď Lucius navrhol, aby sa namiesto hostinca U kančej hlavy stretli v akejsi teplošskej vinárni nedávno otvorenej v Šikmej uličke.

„Bolo by fajn, keby som nemal v pohári žiadne papierové dáždničky,“ podotkol, „ale jantárovú tekutinu s chuťou ohnivej whisky.“

Lucius postavil pred priateľa nápoj, ktorý spĺňal stanovené požiadavky. Sám si usrkával z nejakého miešaného drinku ozdobeného olivou na špáradle. „Ty si vážne otrokom zvyku,“ prehodil. „Celkom predvídateľný.“

Severus už otvoril ústa, aby sa posťažoval na výber podniku, no potom tie slová prehltol. Falošne sa na Luciusa usmial a zapriadol sladkastým hlasom: „Som ti vďačný za príležitosť vyskúšať niečo nové, starý priateľu.“

Lucius, ktorý sa práve chystal napiť, si nahlas odfrkol a rozstrekol koktail na stôl. „Ty sviniar!“

Severus sa zaškľabil, keď jeho priateľ rýchlo zoslal čistiace kúzlo.

„To som,“ prisvedčil. „Je to súčasť môjho osobného čara.“

„Ach, prestaň!“ namietol Lucius. „Snažím sa napiť.“

„Takže načo toľké tajnosti?“ spýtal sa Severus. „Nechystám sprisahanie proti ministerstvu.“

„Takéto sprisahania sa plánujú na panstve, ako iste veľmi dobre vieš.“ Uškrnul sa. „Sme tu, aby sme sa kochali pohľadom na Grangerovú v jej prirodzenom prostredí.“

„Prosím?“

„A predebatovali, čo s ňou budeš robiť.“

„Robiť? Čože?“

„Práve to tu teraz zistíme. Mal si s ňou príležitostný sex, alebo niečo trochu vážnejšie?“

Iba vďaka svojim dlhoročným špiónskym skúsenostiam, spojeným s pracovnými poradami s viac než bežným stupňom podráždenia, si tú hlúpu otázku vypočul bez toho, aby sa na celý bar opýtal, prečo by mal súložiť s Grangerovou? „Čo tým myslíš, sex s ňou?“ zasyčal so zúrivosťou, ktorú jeho študenti dobre poznali.

„Vidím, že máš na krku šál.“ Luciusov úškrn sa rozšíril.

„Je to pekný šál,“ odvetil Severus. „No šál nie je pozvánka na styk.“

„Ale vzal si si ho.“

„Je to pekný šál.“

„Takže, ak by to bola pozvánka na styk, neodmietol by si?“

Severus nevraživo pozrel na priateľa. „Je to iba šál.“

„Bol k nemu priložený aj nejaký lístok?“

Severus zalovil vo vrecku a hodil ho na stôl.

Vážený pán profesor Snape,

prosím, prijmite tento šál ako darček. Dúfam, že sa Vám páči.

Hermiona Grangerová

„Musím uznať, nie je to veľmi ústretové. Žiaden návrh, či by si sa s ňou nechcel stretnúť na večeri, ani že by sa chcela spýtať na nejakú otázku týkajúcu sa výskumu. Nejednoznačné. Interesantné. Pravdaže, mohlo to byť zámerné.“

„Zámerné? V tom prípade by sa musela strašne zmeniť.“

„Potom je to prvý krok. Musíme skrátka počkať a uvidíme.“

Severus stiahol po kartičke a strčil si ju späť do vrecka, dôsledne pritom ignoroval Luciusov úškrn.

„Zastaví sa tu približne o desať minút na drink po práci s kolegami z ministerstva. Zvyčajne sa zdrží asi hodinu, vypije dva poháre suchého bieleho vína a potom si v podniku dva bloky od bytu vyzdvihne čosi, čo sa nazýva hotové jedlo. Posledný piatok v mesiaci chodí na večeru s Potterom a Weasleym.“

Severus spýtavo nadvihol obočie.

„Draco s nimi občas zaskočí na drink, keď teraz pracuje na ministerstve.“

„Aha.“

Keď sa o osem minút objavila Hermiona, chystali sa na druhú rundu.

„Si na rade,“ riekol Lucius a kývol smerom k baru, kde si Hermiona objednávala pohár bieleho vína.

Severus, konfrontovaný s tajomným rituálom rundy, nemohol namietať a poslušne vykročil k baru. „Dve ohnivé whisky,“ povedal. „A bez dáždničkov.“

Vedľa sa ozvalo slabé vypísknutie a keď sa otočil, Hermiona si neúspešne utierala šaty obliate vínom. „Ach, pán profesor! Nevšimla som si, že ste vošli.“

„Asi preto, že som tu už bol.“

„Aha, to by to vysvetľovalo.“ Rýchlo pátrala po niečom, čo by ešte mohla povedať. „Ehm, chodíte sem často?“

Nepatrné zaváhanie pri platení za drinky naznačilo, že si je vedomý, prečo muklovia kladú takéto otázky. „Nie, ani nie. Luciusovi sa páči, keď ma raz za čas vytiahne na nejaké nové miesto.“

„Och!“ hlesla. Preletela pohľadom po miestnosti a hľadala Malfoya staršieho. „Draco sem občas zaskočí. Asi sa o ňom zmienil pred otcom.“

„Je to možné.“ Odlevitoval poháre z barového pultu a chystal sa vrátiť na miesto. „Ak ste s Dracom zadobre... možno by ste sa k nám mohli pripojiť.“

„Ehm... azda mohla.“

Pobrala sa za Severusom k stolu a s nepatrnými šibalskými iskričkami v očiach sa usadila na stoličku, ktorú jej vysunul Lucius.

„Dobrý večer, slečna Grangerová,“ pozdravil ju. „Dúfam, že sa máte dobre.“

„Ehm, áno. A vy?“ spýtala sa.

„Taktiež,“ odvetil vážne.

Nastalo trápne ticho a všetci hľadeli na svoje poháre. Severus zacítil ostrú bolesť v píšťale, keď ho Lucius kopol, aby mu jemne naznačil, že by mal niečo povedať.

V tej nervozite a zmätku nebol schopný zastaviť slová, ktoré sa mu drali na jazyk. S hrôzou počúval, ako sa pýta: „Takže, chodíte sem často?“

Lucius sa takmer rozosmial. Iba kopanec do členka prerušil veľmi neslizolinský chichot postaršieho čarodejníka.

„Áno, dosť často.“ Zhlboka sa nadýchla. „Myslím, že je dobré občas si dopriať zmenu.“

„Áno,“ súhlasil Severus. „Lucius mi to stále hovorí.“

Prekvapilo ho, keď sa Hermiona na neho usmiala. „Draco mi hovorí to isté. Len kvetnatejšie a nemusím ho počúvnuť.“

„Ani ja Luciusa,“ odvetil Severus.

„Napriek tomu si tu,“ podotkol. „A máš aj nový šál.“

Lucius si zjavne zoslal na píšťalu štítové kúzlo. Pri ďalšom kopanci sa ani nemykol.

„Áno, ďakujem vám za darček,“ riekol Severus. „Bolo to od vás veľmi... ehm... milé.“

„Som rada, že sa vám páči. Napadlo mi, že je to prinajmenšom vaša farba.“ Natiahla ruku a dotkla sa jemného kašmíru. Prstom prešla po ohybe šálu až k miestu, kde bol zastrčený do Severusovho saka.

„Dobre ťa pozná,“ skonštatoval Lucius.

Hermiona sa zapýrila. „To by som nepovedala.“

„Všetci ma dobre poznajú,“ povedal Severus a podráždene posunul pohár. „Môj život je otvorená kniha, najmä tá, čo napísala Skeeterová.“

„To však nie ste vy, však áno?“ vyhlásila Hermiona a potľapkala ho po ruke. „Ja rozhodne nie som pobehlica a stále ma tak nazýva. Je jasné, že v podstate všetko, čo o vás píše, v istom zmysle nezodpovedá realite.“

„Neuviedla správne ani môj vek.“ Myklo mu kútikmi úst. „Urobila ma o rok starším.“

„Ženy majú rady starších mužov,“ chlácholivo podotkol Lucius. „Sú oveľa zrelší. Všakže, slečna Grangerová?“

„Rozhodne je to lepšie, ako chodiť s niekým, kto má emocionálny rozsah čajovej lyžičky a sotva dokáže žuť so zavretými ústami,“ skonštatovala.

„Weasley?“ opýtal sa Severus.

„Weasley, Krum, Dean Thomas, vcelku šesť týždňov.“ Pokrčila plecami, „Krum mal aspoň dobré spôsoby.“

Lucius si pritiahol k sebe jedálny lístok a začal študovať vínnu kartu. „Mohli by ste to skúsiť s niekým... zrelým.“

Hermiona na neho prekvapene zažmurkala. „Ehm, nemáte na myslí vás, však?“

Severus si odfrkol. Bol rád, že nemal v ústach drink.

„Vaše odmietnutie tohto nápadu je dosť nelichotivé, iba som vyjadril všeobecný názor.“ Rozrušene na ňu pozrel ponad okraj jedálneho lístka.

„Ach!“ Hermiona si odpila posledný dúšok z pohára a preglgla. „Potom možno máte pravdu.“

„Dovoľte, aby som vám objednal ďalší pohár vína, slečna Grangerová, a pokúsil sa vás presvedčiť o sile svojich argumentov.“ Usmial sa. „Prejavím svoju veľkorysosť a do objednávky zahrniem aj tie čerstvo usmažené hranolky, ktoré máte tak rada.“

Hermiona sa oprela o stoličku. „Draco?“

„Aj,“ odvetil Lucius.

Severus sa zachechtal. „Prekukla ťa, to je isté.“

* * * * *

Lucius hovoril o prednostiach starších mužov a Hermiona pila víno. Potom si objednali ďalšiu rundu a ešte jednu. Kládla veľa sarkastických otázok a Severusa dosť prekvapilo zistenie, že si to užíva.

Hermiona bola zábavná, Lucius sa snažil správať čo najlepšie a on pil kvalitnejšie víno, než na aké bol zvyknutý U kančej hlavy.

A aj tie mastné hranolky boli dobré.

Na takéto niečo by si vedel privyknúť.

Vstal a trochu sa zatackal. „Ospravedlňte ma na okamih,“ riekol dôstojne a pobral sa pohľadať toaletu.

O pár minút neskôr sa k nemu pripojil Lucius a porušil tým základné pravidlo pánskych toaliet: nerozprávať sa s niekým pri pisoári. „Povedal by som, že si zabodoval,“ skonštatoval. „Myslím, že je to tá moderná terminológia.“

„Tomu je ťažké uveriť.“ Severus sa zapravil a zapol si rázporok. „Zdá sa však, že asi máš pravdu.“

„Vari si si nevšimol, ako ti celý večer zízala na rozkrok...“

Severus prekvapene pozrel na priateľa. „Vážne? No to ma podrž!“

„Takže sa tam radšej vráť a snaž sa ju oslniť.“

„Možno som trošku pripitý, ale asi nemám veľkú šancu.“

„Tak skús byť menej pesimistický.“ Otočil sa k pisoáru a prerušil rozhovor.

Severus si v zrkadle upravil kravatu a vydal sa hľadať Hermionu a údajný románik.

* * * * *

Hermiona síce nemala na druhý deň opicu, ale z niečoho ju bolela hlava.

Zo zlého svedomia.

Užívala si popíjanie so Severusom a Luciusom, hlavne so Severusom. A teraz sa jej nezdalo správne pokračovať v tej hlúpej hre, ktorú začal George.

Vytiahla z tašky pergamen so svojím plánom a chystala sa ho aktualizovať na základe nových informácií.

Úloha: Zmerať Snapov penis

Možnosti:

1. Získať od krajčíra vnútornú dĺžku nohavice a prehnať ju cez štatistiku pomocou tretieho stupňa rekurzie aritmantickej progresie.

2. Obhliadka? Dokážem odhadnúť veľkosť penisu cez nohavice? Odpoveď: Môžeš mať dobrý odhad, ale George s tým nebude spokojný.

3. Ísť za ním na toaletu a pozrieť sa? Všehodžús??? Očividne to nie je vhodné ani hygienické.

4. Spýtať sa ho.

5. Zjavne to nebude fungovať, pokiaľ sa nepoužije veritaserum.

Alebo Imperius.

A potom Obliviate, inak ma dostihne a potrestá.

6. Omračovacie zaklínadlo, za ním krajčírsky meter. A Obliviate.

7. Opiť ho, vytiahnuť krajčírsky meter ??? Pri dostatočnom množstve alkoholu nebude potrebné Obliviate. Aktualizácia: Neprichádza to veľmi do úvahy, lebo ťa môže ľahko tromfnúť v pití.

8. Stávka? Hrať karty so Snapom.

9. Dohoda. Čo by Snape chcel odo mňa? Odpoveď: Mám nejaké predstavy.

Naozaj mala nejaké predstavy a bol v nich zahrnutý aj pohľad na jeho výbavu.

* * * * *

Trávila deň v knižnici. Čítala knihy a metodicky si robila poznámky, aj keď toho veľa nezaznamenala. Našťastie bola iba vo fáze zhromažďovania informácií a zatiaľ sa im nepokúšala porozumieť, takže popritom mohla premýšľať nad záležitosťou so Snapom.

Hárok s jej plánmi bol schovaný medzi stránkami výskumu a starostlivo začarovaný tak, aby písmo videla iba ona. Očami sa k nemu zas a znovu vracala.

Omráčenie nikdy neprichádzalo do úvahy a bolo na zozname iba pre úplnosť. Bolo nelegálne, nemorálne a pochybovala, že by ho na neho dokázala zoslať, dokonca v mierových časoch.

Spýtať sa ho bola posledná možnosť.

Takže jej zostávalo iba jedno: rozprávať sa s ním, pokiaľ nebude mať príležitosť zistiť, na čom by sa s ním vedela dohodnúť, alebo pokým sa jej nenaskytne šanca opiť ho. Poprípade si znovu zahrať karty, aj keď tentoraz s neoznačeným balíčkom.

Vyzliekací poker? Doplnila do zoznamu a potom pripísala ešte tri otázniky.

Ukradnúť lekárske záznamy? To bola ďalšia alternatíva, hoci bolo nepravdepodobné, že by si Poppy Pomfreyová myslela, že je niečo také potrebné zaznačiť do zdravotných záznamov pacienta.

Bývalé priateľky? Nejaké predsa museli existovať a možno by boli ochotné podeliť sa s takou indiskrétnou informáciou. Spomenula si na trpkú skúsenosť, keď zaskočila do krčmy na pohárik s Ginny a jej kamoškami: bola dôverne oboznámená s podrobnými detailmi Harryho penisu a na dôvažok aj s penismi priateľov všetkých jej kamošiek. Aj keď na počudovanie nikto nikdy nechcel vedieť, aký veľký je Ronov penis.

Keď nadišiel čas večere, Hermiona si bola nepatrne istejšia, že cieľ je dosiahnuteľný. Pokojne sa usadila vedľa Snapa, veď mala plán A, B a C až po M.

„Ako pokračuje váš výskum?“ opýtal sa.

„Som iba v počiatočnej fáze, hľadám zdroje a uvažujem nad najvhodnejším plánom,“ odvetila a zo všetkých síl sa snažila nemyslieť na jeho výbavu uloženú v nohaviciach len šesť palcov opodiaľ. A potom sa usilovala nemyslieť na šesť palcov a na to, či bude väčšia alebo nie.

„Aký je váš konečný cieľ?“

„Zamýšľam sa nad premenami animágov a či sa dá nejako predvídať alebo dokonca vybrať, akým zvieraťom sa napokon stanete.“

„Je to zriedkavý druh transformácie. Nemyslím, že existuje dostatok údajov na vyvodenie nejakých záverov.“

„No, viete...“ Hermionino rozprávanie ich sprevádzalo od polievky až po hlavný chod. Napokon sa dostala k záveru, až keď Severus vyjedol z taniera posledné omrvinky yorkshirského nákypu. „Prepáčte, už o tom pridlho rozprávam.“

„Nie, je to zaujímavé.“ Uškrnul sa. „Predpokladám, že ste sa o túto oblasť výskumu začali zaujímať po tom incidente so všehodžúsom v druhom ročníku.“

„Vlastne nie.“

„Ale?“

„Nedokážem sa premeniť a som zvedavá, prečo to tak je.“

„Aha,“ podotkol. Potom dosť dlho mlčal, zjavne bol sústredený na večeru, ale vrhal jej smerom kradmé pohľady.

„Máte nejakú teóriu,“ ozvala sa, „ale nechcete mi ju prezradiť, lebo viete, že sa mi nebude páčiť.“

„Nuž áno, naozaj nebude,“ prisvedčil. „Navrhujem, aby sme tento rozhovor odložili na neskôr, možno v mojich komnatách nad pohárikom portského.“

Polovica jej mozgu mala oslavovať, že sa jej podarilo získať prístup do jeho izieb a dostať ho do tesnej blízkosti alkoholu, druhá polovica však horúčkovito uvažovala, čo sa jej chystal povedať, že by ju to tak vytočilo.