archiv.hpkizi.sk
10. kapitola 1/2
The Symmetrical transit
Vložené: Jimmi - 12.02. 2021
Téma: The Symmetrical transit

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Krížom krážom

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: The Symmetrical transit

Autor originálu : everythursday [Sage]

Link na originál : Originál nie je voľne dostupný

Počet slov originálu: : 80 119

Rating : MA 18+ - Rating: 18+ (povídka nejvyšší ratingové kategorie – je tedy určena výhradně pro dospělé. Varování se týká zejména grafických sexuálních scén.)

Éra / Obdobie: Bradavice po kánone Žáner: Adventure, Angst , Hurt/Comfort, Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: sex scény, sprosté výrazy Počet slov originálu: _ 50K-100K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní everythursday [Sage], ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.




10. kapitola 1/2

22:36

„Tak čo ti povedal Buckley?“ Hermiona stále nevedela, ako sa správať k Malfoyovi, ale táto téma sa zdala dostatočne bezpečná a k tomu to bolo niečo, čo museli spolu prediskutovať.

Snažila sa ho na to spýtať od chvíle, čo opustili čarodejnícky svet, ale Malfoy ju požiadal, aby počkala - najskôr sa museli dostať na bezpečné miesto. Hermiona vydržala presne do chvíle, kým sa za nimi nezatvorili dvere.

„Buckley dal prívesok svojej bývalej priateľke,“ odmlčal sa, keď zastonala. „A naposledy, keď o nej počul, bývala v Ríme.“

„V Ríme.“

Malfoy prikývol.

„V Ríme.“

„Fan. Tas. Tické. Zistil si jej meno?“

Znova prikývol, poškriabal si zátylok hlavy, pozrel sa na Hermionu a kývol hlavou smerom k kúpeľni.

„Chceš ísť do sprchy prvá či...?“

„Och, ehm, hm...“ Naozaj si pripadala špinavá a prahla po vode, odkedy sa v tom sklade postavila na nohy. „Je mi to jedno.“

Malfoy neisto stuhol, odvrátil zrak od Hermiony a mávol rukou smerom k dverám.

„Tak choď.“

Hermiona uvažovala, či je normálne, že si ho po celý čas predstavuje nahého. Aj teraz, keď Malfoy stál pri stole a triedil nejaké papiere, v duchu ho vyzliekla a znovu si vybavila krivky jeho tela. Akordy svalov na jeho chrbte, zaoblenie zadku, priehlbiny na hrudníku a bruchu, znamienko na panvovej kosti, jazva hneď pod ľavou bradavkou.

Všetko sa jej to prehrávalo pred očami, keď sa pokúsila zmeniť okolie, čo ich obklopovalo zo zaprášeného a preplneného skladu na ich súčasné prostredie.

V kúpeľni, v zrkadle, dokázala rozoznať všetky stopy, ktoré zanechal. A keď sa vyzliekla, uvedomila si, že jej pokožka vonia ako Malfoy. A znova a znova sa zhlboka nadychovala nosom, až kým sa jej hlava nezatočila od toľkého kyslíka.

 

Deň deväťdesiaty; 8:21

Keď sa zobudila, Malfoy bol preč. Pravdepodobne hľadal informácie a získaval mapy, alebo aspoň dúfala, že to je to, čo robí. Na začiatku ich spoločnej cesty sa vždy hnevala, že to robí bez nej.

A teraz už s istotou vedela, že behanie po lesoch, neustále vzrušenie, nocovanie na náhodných miestach v celej Európe jej postačovali k tomu, aby si pripadala ako „súčasť“ toho všetkého.

Navyše sa nezdalo, že by nevedel, ako získať informácie. Malfoy občas sledoval iba svoju intuíciu, ale zakaždým to fungovalo.

Je dobré, že ju chvíľu nechal samu. Poskytlo jej to príležitosť premýšľať. A problém nebol v tom, že by toho nebola schopná, keď bola s ním, len mala dojem, že keby vyzerala, že o niečom tuho premýšľa, jednoducho by vedel, že to bolo o ňom. Čo bolo hlúpe a trochu paranoidné, ale koniec-koncov, Hermiona trčala s Malfoyom príliš dlho.

Miatol ju. Tak veľmi ju miatol. A tak premýšľala o včerajšku (veľa) a začala si dávať dokopy podrobnosti. Predtým si bola istá, že celú tú dobu Malfoy potreboval iba sex. Že bol osamelý a ona ho fyzicky priťahovala dosť na to, že sa s ňou chcel vyspať – ale nič iné. Avšak, keď sa zastavila, aby uvažovala, spomenula si, že Malfoy bol pripravený prestať. Navyše bol presvedčený, že bude musieť prestať tak či tak, ale aj tak ju pobozkal. Takže sex bol sotva jeho hlavným cieľom. A tento záver priviedol Hermionu k myšlienke, že k nej možno niečo cítil. Veľmi zlé bolo, že ona sama, ako si občas priznala, cítila niečo k nemu. Že ju možno mal tiež rád, a nielen ako jednorazovku na zemi v sklade.

Najviac znepokojujúce však bolo to, že to stále existovalo v jej hlave. Pretože vážne obrovská časť z nej si myslela, že vyspať sa s Dracom Malfoyom spôsobí, že na neho prestane reagovať tak, ako doteraz reagovala. Že to boli len hormóny a žiadostivosť, a že ak to skrátka urobí, už to viac prestane byť problémom. Ale ako sa zdalo, nebol to tento prípad.

Keby tu bola Ginny, povedala by jej, aby tak veľmi nepremýšľala. Aby len prijala to, čo sa stalo. Ale Hermiona mala vždy potrebu analyzovať a kategorizovať. Oddeliť od seba každú jednu sekundu, a každý pohyb, a každé slovo a prísť na to, čo znamenali. Ale Malfoy, a jej pocity k tomu blbcovi, zjavne neznamenali nič. Zakaždým, keď si myslela, že na to prišla, kvôli niečomu jej to vybuchlo rovno pred očami. Malfoy bol nepredvídateľný. Jej city k nemu boli nepredvídateľné. A dohromady to bola neustále sa meniaca a nepredvídateľná situácia, čo bola jedna z trojice vecí, ktoré Hermiona neznášala najviac.

Na dôvažok k tomu netušila, kam sa má odtiaľto vydať. Konečne si priznávala, že to nebola len žiadostivosť, ale nejaká hlúpa chemická reakcia v jej hlave, ktorá sa nedala napraviť žiadnym spôsobom, na ktorý dokázala prísť. Malfoy k nej neprehovoril odvtedy, čo sa jej včera večer spýtal na sprchu a hoci vedela, že sa jej nepáči, ako sa vďaka tomu cíti, stále nevedela, či to chce zmeniť alebo nie.

Povzdychla si, prehodila prikrývky cez hlavu a schúlila sa do klbka. Stále predsa mohla spať.

 

Deň deväťdesiaty druhý; 14:39

„Nikdy predtým som nepoznal dievča, ako si ty.“

Hermiona zdvihla zrak od omaľovánky, ktorú niekto zabudol vo vlaku a so širokými očami pozrela na Malfoya. Okrem diskusií o tom, čo robiť a kam ísť, od chvíle, keď opustili metlobalové ihrisko, spolu nehovorili.

Ak Hermiona očakávala, že sa porozprávajú, s takýmto úvodom nepočítala. Ale opäť, toto je Malfoy. A už sa toľkokrát presvedčila, k čomu povedú jej očakávania.

„Oh.“ Čo asi tak mala povedať na niečo také?

„S tebou je všetko iné, Grangerová.“ Odvrátil pohľad, do okna, sledoval, ako do neho udiera dážď.

„Mala by som sa uraziť?“

Uškrnul sa, pokrčil plecami. „Nepovedal som, že je to zlá vec.“

Ale ani nepovedal, že dobrá. „Nuž, ani ja som nikdy predtým nestretla chalana ako si ty.“

„Je to zlá vec?“ Otočil sa k nej, teraz sa tváril vážnejšie a nie tak pobavene.

Hermiona sa rozhodla vsadiť na úprimnosť... to bolo to, čo poznala najlepšie. „Ešte som sa nerozhodla, či sa mi to páči alebo nie.“

Pozrel sa na ňu spôsobom, z ktorého sa jej chcelo zamrviť sa na mieste a založila si ruky na hrudi.

„To je celkom fér.“



Deň deväťdesiaty tretí; 1:01

„Bojíš sa metiel.“

Odula pery a škaredo na neho zazrela.

„Ja sa nebojím metiel. Len ich nemám rada.“

„Prečo? Ktorá čarodejnica nerada lieta na metle?“

Táto.

Uškrnul sa, zaťal a roztiahol svoje dlhé prsty na rúčke metly. Okamžite ju to prinútilo myslieť na iné veci, ktoré súviseli s tými prstami a na to, čo videla a čo cítila, že dokážu urobiť a čo jej myseľ odohnalo od súčasnej situácie ďalej, než by si priala.

„Takže nevieš lietať?“

„Samozrejme, že viem lietať. Absolvovala som základný kurz lietania na Rokforte a splnila som požiadavky... koniec koncov bolo to povinné. Len neviem, ako urobiť tie... divné pohyby, čo robíš ty, ale dokážem lietať, áno.“ Založila si ruky na hrudi a on dlaňou poťapkal metlu.

„Vpredu alebo vzadu, Grangerová? Dnes je mesiac slabý, takže si musíme švihnúť, kým ešte niečo vidíme.“

Hermiona sa naozaj nemohla sťažovať. Nerada sa pohybovala vzduchom, ale všetko to behanie po lesoch jednoducho neznášala. Malfoy bol dosť bystrý, aby myslel dopredu a vzal so sebou metlu, ale stále sa nedokázala zbaviť nervozity spojenej s nadchádzajúcim letom. Po prvom ročníku si prisahala, že sa už nikdy na metlu neposadí.

Hermiona s povzdychom vyliezla za neho a okamžite ho pevne objala. Znova sa ho dotýkala a páčilo sa jej to natoľko, že to bolo takmer absurdné. Žiadny normálny človek by nemal zažiť taký hurikán v žalúdku, keď sa dotkne inej osoby... Jednoducho to ohrozovalo fyzické a duševné zdravie.

„Si tam stuhnutá ako tehlová stena.“

Naozaj sa trochu napla.

„Nie som.“ Dokázala sa na celé dve sekundy uvoľniť, než sa metla začala hýbať.

Malfoy sa buď zasmial, alebo zakašlal alebo prudko vydýchol a vzlietli. Nie tak vysoko, ako si myslela, že ich vezme, ale musel pamätať aj na muklov. A to bolo povzbudivé... Čím nižšie leteli, tým bol pád bezpečnejší. Aj keď Hermiona vedela, že Malfoy je vo vzduchu dobrý: videla ho v akcii dosť často. Takže stačilo len vydržať.

„Snažíš sa ma zabiť? U Merlina...“ Malfoy jej strhol ruku zo svojho žalúdka a posunul ju vyššie, kde mu to nebolo také nepríjemné.

„Ruky na metlu!“

Len ho to rozosmialo. Ten bastard.

 


Deň deväťdesiaty štvrtý; 00:12

„Myslím si, že sa to nikdy neskončí.“

Malfoy bol vo svojom mlčanlivom a meditatívnom stave, v ktorom Hermionu úplne ignoroval a neznášal, keď mu venovala pozornosť. Dnes však nemala náladu mu to dopriať. Ležal na tvrdej podlahe, pretože kreslil niečo ako mapu krajiny, keďže sa nedalo písať perom na stenu, pretože vždy došlo. Sledoval, ako mu ventilátor pracuje nad hlavou, minimálne taký mala dojem. Zariadenie sa prerušovane otáčalo a za chvenia vydávalo zvuk rach, rach, čo prinútilo Hermionu myslieť si, že sa každú chvíľu tá jednotka uvoľní a oskalpuje ju jednou zo svojich čepieľok.

Sadla si vedľa Malfoya, dosť blízko na to, aby sa dotýkala jeho ramien a bokov. A aj ona zízala na ventilátor, ktorý sa stále otáčal a otáčal, a myslela na to, ako vzdialene a osamelo Malfoy vyzeral, keď zostal takýto. Mohla by byť Bohom a jednako by nedokázala tomu mužovi znova vdýchnuť život. Desilo ju to spôsobom, ktorý nedokázala vysvetliť. Chladilo vnútornosti a zanechávalo vo vnútri prázdnotu.

„Myslím, že nájdeme jeho bývalú a ukáže sa, že ho dala svojej sestre, ktorá ho dala priateľovi, ktorý ho odovzdal do obchodu, a ten ho zasa predal nejakému boháčovi v Timbukte, ktorý ho daroval svojej exmanželke žijúcej na druhom konci sveta. Prirodzene, ona ho prehrala v stávke s dobrým priateľom dobrého priateľa, ktorý ho dal nemenovanému okoloidúcemu, ktorý by mohol byť kdekoľvek, a jediný dostupný popis bude 'tmavé vlasy, hnedé oči, stredná výška'“.

Hrala sa s rukami položenými na bruchu, dobre si uvedomovala, že Malfoyova dlaň odpočíva vedľa nej, len tesne sa jej dotýka. Jeho malíček, na jej boku.

„Čo vôbec nevyznelo optimisticky a myslím, že väčšina ľudí, ktorých poznám, by bola z môjho prístupu prekvapená. Ale došli sme tak ďaleko a... A jednoducho sa zdá, že tento príbeh sa nikdy neskončí. A toľko vecí mi chýba. Chýba mi domov, priatelia, rodina, prútik. Chýba mi, že neviem, čo sa okolo deje. Chýba mi... všetko. A čím dlhšie som tu, tým viac sa zdá, že sa už nikdy nevrátim. Neexistuje spôsob, ako by sme sa mohli priblížiť, Malfoy. Stále sme stále ďalej, ďalej a ďalej.“

Hermiona mávala ťažké chvíle. Dni, keď sa ráno zobudila a nevedela, čo so sebou a so svojím životom. Takéto chvíle spôsobili, že sa aj normálni ľudia začali nudiť a deprimovať, nieto ľudia, ako bola ona. Ľudia, ktorí vždy potrebovali vedieť. Hermiona sa bála neznámeho. Bála sa toľkého. A to bola tým najodvážnejším dievčaťom, aké kedy stretol.

„Ja len...“ Prehltla, pokrútila hlavou a spustila ruky.

Jej ľavá ruka sa dotkla jeho pravej, keď klesala nadol popri látke jeho nohavíc. Hermiona sa začervenala a pokúsila sa vrátiť ruku na brucho, ale Malfoy ju zovrel prstami. Posunul, stisol, preplietol si prsty s jej tak, že nezostal ani milimeter prázdneho miesta, a jeho studená dlaň sa tlačila na jej teplú pokožku.

Žalúdok sa jej skrútil, srdce poskočilo a Hermiona pomyslela na rovnováhu. Horúca a studená, dve pevne stlačené dlane, dopĺňajúce sa bez prázdnych miest. Rovnováha. Ako voda a telo. Rovnako ako strach a bezpečie. Ako láska a nenávisť. Ako bremeno a sloboda. Ako on a ona.

Ležala vedľa neho, v jeho teple - jeho uvoľnená ruka zahrievala jej - a sledovala otáčanie lopatiek ventilátora. Snažila sa tie otáčky spočítať, až kým myšlienky nestratili ostrosť a okolo neostávalo nič iné ako Malfoy a búšenie jej vlastného srdca.

 


Deň deväťdesiaty piaty; 19:02

„Nuž, potom čo som naposledy takmer spadla...“

„Ty si takmer nespadla...“

„Pokĺzla som sa bokom, takmer som sa ťa pustila a ty si sa mi smial, kým som sa pokúšala neovracať ti tvoj nevďačný chrbát. Tentoraz nebudem taká ohľaduplná...“

Uškrnul sa a zvraštil nos, pohnal ju vpred.

„Fajn, tak dopredu.“

Potiahla nosom a zdvihla bradu dosť vysoko na to, aby nemohla dovidieť na zem, takže keď urobila krok vpred, zakopla na nejakom hrbole. Malfoy sa na ňu uškrnul a ona neplytvala časom a okamžite do neho strčila tak silno, ako v tejto chvíli dokázala. Nanešťastie to nebolo dosť silno, aby zletel z metly.

„Neustále mi pripomínaš, prečo ťa neznášam.“

„Prečo by si mala neznášať, mimochodom.“

„Nie. Prečo ťa neznášam.“

„Nie si ty tou, ktorá má nazvala priateľom a...“

„Povedala som trošku. A to neznamená, že ťa nemôžem neznášať.

Potlačil smiech. „Neklam kvôli mne.“

Odfrkla si, prehodila nohu cez metlu. „Vieš, začínaš byť príliš drzý, keď si začneš myslieť, že poznáš moje city k tebe. Pretože ja ťa neznášam, Malfoy. Skutočne neznášam.“

„Správne.“

„Ja...“ Zapišťala, keď ju schmatol okolo pása a trhol ju chrbtom k sebe.

„V sekunde, čo by sme boli vo vzduchu, bola by si nás pretočila dole hlavou, keď sedíš tak veľmi vpredu, Grangerová. Vyrovnaj váhu... nikdy si ne...“

„Mohol si ma požiadať, aby som sa posunula dozadu.“

„Prehnané.“

„Tss.“

„No?“

„Čo no?“

„Leť, trubka. Nie sme tu, aby sme tu vysedávali a...“

„Vieš, že ťa neznášam, keď si...“

„... a užívali si ten prekliaty výhľad...“

„... a ty to v tom neustále pokračuješ, aj keď o tom vieš! Si ako malý chlapček...“

„Malý chlapček?“

„Áno. Malý chlapček...“

„Na mne nie je nič malé, Grangerová.“

Hermiona sa začervenala a odmlčala sa. „Si perverzný.“

Zasmial sa, tlmene a načiahol sa okolo nej, aby chytil metlu pred ňou. „V skutočnosti, Grangerová, som vôbec nehovoril o niečom fyzickom. Len som mal na mysli svoju osobnosť. Svoju dospelosť a...“

„Klamár.“

„Dokáž to.“ Hermiona vydala podráždený zvuk, ale vážne sa príliš sústredila na to, ako sa jeho hruď pritláča na jej chrbát a ako sa jeho vlasy dotýkajú jej. „Ak niečo, Grangerová, ty si tá, kto je tu perverzný, keďže očividne premýšľaš o takých veciach. Som poctený....“

„Zavri. Klapačku.“

„... ale nenamietala si, keď si mala dojem, že hovorím o tamtom. Ako...“

„Vážne ťa neznášam.“

„Mala by si.“

A humor bol preč.

Ďalších desať minút leteli bez slova. Pokúsila sa zovrieť metlu, ale zakaždým sa vydesila alebo sa na to prestala sústrediť, takže ich podvedome začala otáčať alebo trhla metlou opačným smerom. O štyri pokusy a Malfoyovu podráždenosť neskôr sa chytila jeho rúk. To mu tak veľmi nevadilo, ale vydal naštvaný zvuk zakaždým, keď sa pokúsila myknúť za jeho ruku, aby ich vyhla stromu, ktorý bol dobré dva metre ďaleko.

„Vieš, prečo milujem lietanie?“

Vytrhla sa z myšlienok na piaty príbeh o spadnutí a prepichnutí vetvou stromu. „Prečo?“

Prestal držať metlu ľavou rukou a objal ju okolo pása. „Drž sa.“

„Čo...“ Prerušilo ju vlastné zvýsknutie, ktoré pritlmila jeho druhá ruka, keď otočila ústa do jeho ramena, aby sa umlčala kvôli utajeniu. Prsty zaborila do ruky, čo ju objímala, ale Malfoy stále stúpal prudko hore korunami stromov až do tmavomodrej oblohy. Zdalo sa, že im to trvá celú večnosť, keď letia nahor tým modrým závojom ku hviezdam.

„Uvoľni sa. Naposledy som spadol z metly, keď som mal jedenásť, Grangerová. Nenechám ťa spadnúť, sľubujem. Si v úplnom bezpečí.“

Ha. Milión metrov pod nimi, zaručená smrť v prípade pádu a len tenký kus dreva a blázon, ktorý ho drží... tomu hovoril bezpečnosť?

Vyrovnal metlu. Bola zima, ale bol to najčerstvejší vzduch, aký kedy dýchala - nevedela, či to tak naozaj je, alebo si to len predstavuje. Malfoy nepatrne uvoľnil zovretie jej pásu, posunul ruku na jej brucho, ktoré začal v kruhoch hladiť. Okamžite ju to vrátilo späť do toho skladu rýchlejšie, než by dokázala jej pamäť. Niekde vo vnútri nej vírili tlmené pocity - tlmené, pretože boli v minulosti... boli to iba spomienky na prežité emócie. Boli úplne rovnaké ako tie, ktoré vtedy zažila na štadióne, ale ktoré nemali nič spoločné so súčasnosťou a z ktorých zostala iba spomienka. Lenže samotná myšlienka, že to v nej Malfoy vôbec dokázal prebudiť, nieto ešte znova, spôsobila, že ešte citlivejšie reagovala na jeho blízkosť. Zovrelo sa jej vnútro a srdce jej šialene búšilo v krku. Točila sa jej hlava, možno kvôli nemu, alebo možno kvôli spomienkam alebo kvôli výške, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to bolo všetkým naraz.

Bolo to tými kruhmi, odlišným smerom myšlienok alebo ich kombináciou, že uvoľnila vražedné zovretie jeho ruky. Súhlasne jej zahmkal do ucha a ona cítila na svojom chrbte vibrácie v jeho hrudi.

„Pozri sa na hviezdy, Grangerová. Už si ich niekedy videla také obrovské?“

Nevidela. A práve ich počítala, zaraďovala ich a popri tom si v duchu spomínala na mená súhvezdí. Malfoy sa mierne posunul, jeho vlasy ju pohladili na líci a potom bolo jeho vlastné líce len maličký kúsoček od jej.

„Tu hore je všetko. Si to len ty a celý svet sa rozprestiera pred tebou. A nikto ťa nemôže vidieť alebo vedieť, že si tu, ale na tom nezáleží. Si tu hore súčasťou niečoho. Si súčasťou vzduchu, a toho výhľadu, a oblohy a tohto okamihu. Všetko okrem teba znehybnelo a ty môžeš zmeniť sekundu na niečo ako večnosť. Je to jedna z najlepších vecí, ktorú som kedy dokázal cítiť. Ako keby si mohla žiť večne.“

„My.“

„Čože?“

„Sme to my. Tu hore.“

Pred odpoveďou si dvakrát povzdychol.

„Áno. Sme to my.“

Dýchali a dívali sa na hviezdy, ktoré svietili, ale nikdy sa nezmenili. Stále viac a viac sa stmievalo, ale nikto z nich tomu nevenoval veľkú pozornosť.

„Ľutuješ to?“ zašepkal a nemusel ani vysvetľovať, čo presne myslel, pretože práve v tom momente Hermiona myslela na to isté - a premýšľala o tom už dlho.

„Nie.“

Malfoy ju opäť plne zovrel okolo pása a pritlačil si líce na jej, ktoré bolo rovnako ľadové ako jeho, ale vzájomný chlad vyvolal teplo. Hermiona čakala, kým povie niečo ďalšie - možno jej dá vedieť, čo si on sám o tom myslí alebo o celej ich situácii všeobecne. Ale bol ticho, iba jemne dýchal a držal ju v náručí. Hermiona sa už chystala položiť otázku, ale Malfoy prehovoril.

„Zavri oči.“

„Čože?“

„Zatvor ich.“

„Prečo?“

„Pretože chcem, aby si v tejto chvíli nič nevidela.“

„V akej chvíli?“

„Keď ťa zabijem, Grangerová.“ Povzdychol si. „Keď letíme.“

„Ale nie. Nie, nie, nie. Vždy radšej viem, kam idem.“

„Nemusíš stále vidieť, kam máš namierené.“

„Nie, musím,“ zasmiala sa Hermiona, ale bol to smiech z nervozity a Malfoy to pravdepodobne pochopil.

„Povedal som ti, že ťa nenechám spadnúť. Neurobím nič neuvážené. Ja poletím a ty... Existuje istý spôsob, ako by si to mala precítiť. Tak zatvor oči.“

„Nemôžem. Ja musím vidieť, inak neviem, a ja...“

„Grangerová.“

„Skutočne nie. Toto…“

„Neznášaš lietanie, pretože príliš premýšľaš. Musíš to cítiť, Grangerová, všetko analyzuješ tak príliš, že potom príliš málo vnímaš...“

„Och, toto je...“

„...zatvor ich. Len to skús. Ak ťa to bude desiť priveľmi, chrabromil...

„S tým ani nezačínaj...“

„...môžeš ich otvoriť. Myslím si, že je to férové riešenie.“

„Samozrejme, že si to myslíš. Si slizolinčan, takže férové riešenie je to, z ktorého budeš mať prospech...“

„Ale budeš z toho mať úžitok aj ty. Len to urob. Vyskúšaj to aspoň. Ako to budeš vedieť, keď to neskúsiš? Si príliš tvrdohlavá, aby si kedy sama nasadla na metlu alebo požiadala niekoho o pomoc. Viem, že umieraš od zvedavosti. To...“

„Drž hubu, Malfoy. Uvedomuješ si, že na slizolinčana dokážeš presvedčovať človeka príšerne?“

Odmlčal sa, tuhšie ju objal, pritlačil si ju pevnejšie k sebe.

„Grangerová, prisahám, nedovolím, aby sa ti teraz stalo niečo zlé. Poletíme a pristaneme a nič sa ti nestane. Dobre? Prisahám. Sľubujem. Urobím čokoľvek, čo robia v tejto situácii chrabromilčania.“

„Napľujeme si do dlane a podáme si ruky.“

Ticho.

„Čože?“

„Áno. A potom si nimi tajne potrasieme a potom tancujeme a tlieskame rukami.“

„Ha. To iste, aj keď to pľuvanie nespochybňujem.“

„Áno. Čo robia Slizolinčania? Porežú si navzájom dlane alebo niečo podobné?“

„Vlastne to robia pokrvní bratia...“

„Čože?“

„Grangerová...“

Hermiona si povzdychla, naklonila sa dozadu a znovu ho chytila ​​za ruku. Pozrela nahor na oblohu, pretože dobre vedela, že je lepšie nepozerať sa dole.

„Dobre,“ vydýchla... a potom zavrela oči.

Ak niekde havaruje alebo s ňou niečo urobí, vlastnoručne mu oholí hlavu a vytrhá mu nechty.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: BonnieBennett - 12.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 10. kapitola 1/2 (Hodnotenie: 1)
Od: zuzule - 12.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ale no tak! Takova romantika. Hvezdna obloha. Nic kolem. A ona se zacne hadat... Nemohla proste zavrit oci a uzit si to...
Dekuju!
No povedzme že som sekla nielen kvôli dĺžke (komu sa chce čítať 20 strán naraz) ale hlavne, aby táto romantická / pekná časť ostala oddelená a nepokazil sa dojem ďalším dejom. Keďže už len 2,5 kapitoly, tak je jasné, čo sa bude diať...
A myslím, že si to nakoniec užila... Díky

Re: 10. kapitola 1/2 (Hodnotenie: 1)
Od: Adrianaban - 12.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Opět velmi děkuji za překlad, při prvních kapitolách jsem opravdu netušila, že si tu povídku tak oblíbím :-) Akorát jsem teď ve fázi kdy trnu hrůzou a čekám kdy přijde nějaký temný zvrat, protože ta romantika která tryskala z této části mi na Draca vykresleneho v této povídce moc nesedí ???? A nebo by i seděla, ale ne, že všechno půjde tak hladce po prvním sexu ???? s napětím se nemůžu dočkat další kapitoly a ještě jednou děkuju za překlad, jak jsme se bavily již při jedné z minulých kapitol, jde vidět, že nejde o lehkou záležitost :-)
Mňa strašne štvala, pretože som originál nepochopila a preklad príšerne drhol. Zvrat príde, už len 2,5 kapitoly a vôbec nevieme ešte nič nevieme. Áno, takže pochopíme, prečo sa Draco tak hnusne (?) - skôr divne správal. Ja si to tu predstavovala tak, že už je zamilovaný až po uši, ale popiera to, - že bol na tej metle tak šťastný, že sa nechal uniesť a dovolil si byť romantický. Alebo bol z toho ešte príliš šťastný. - zámerne som použila minulý čas pri predstavovala.
Keď nad tým premýšľam, tak ani po prvom pokuse to moc neriešil, Neviem, stále mám aj po dokončení pocit, že niečo nebolo povedané alebo vysvetlené, takže si počkám na komentáre. A s chuťou, takmer škodoradostnou :)
Ďakujem

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 10. kapitola 1/2 (Hodnotenie: 1)
Od: Triana - 12.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
No toľko romantiky.... Asi musime čakať ze sa niečo riadne pokazí. Tato idylka nemôže trvať dlho. Ďakujem za preklad a teším sa na pokračovanie :)

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 10. kapitola 1/2 (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 12.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Děkuji za krásnou kapitolku, četlo se to úplně samo, plynulo to jako ranní vánek a konec přišel příliš brzy. Bylo to takové podezřele klidné, bojím se další kapitoly :-D.
Kapitola mala 20 strán, takže som ju rozdelila, aby aspoň pár dní ten pokoj zostal... Mám ale dojem, že ešte sa nič nevysvetlí, až v 11.
Ďakujem

Re: 10. kapitola 1/2 (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 12.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
"A čím dlhšie som tu, tým viac sa zdá, že sa už nikdy nevrátim. Neexistuje spôsob, ako by sme sa mohli priblížiť, Malfoy. Stále sme stále ďalej, ďalej a ďalej.“ - Tento pocit jsem měla taky, Hermionu jsem naprosto chápala, měla jsem z toho všeho putování úplně stejný dojem. A pak přišla úchvatná scéna pod hvězdami - Draco je v přemlouvání docela dobrý, je vidět, že má Hermionu moc dobře přečtenou.
Díky.
Toto je presne to... nemôžem, bol by to spoiler, ale presne na tento komentár si spomeň, keď budeme na konci. Ďakujem
Re: 10. kapitola 1/2 (Hodnotenie: 1)
Od: Petuska - 13.02. 2021
Há :-). Ještě že ty komentáře čtu. Mám hypotézu. Tak uvidíme, jestli je správná. Teda není to úplně moje teorie, ale četla jsem nedávno jednu povídku, která měla jistý aspekt, který mě inspiroval. Snad nepuknu zvědavostí :-D.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 12.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 10. kapitola 1/2 (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 12.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nějak mi uniklo, jakou formu měl ten viteál mít. Takže přívěsek? Ten už ale mezitím opravdu mohl x krát změnit majitele! Teď má být sice někde v Římě, ale nějak mě bere podezření, aby za ním nakonec nemuseli zpátky do Anglie. Taky mi ušlo, že má Draco sebou metlu a jak to, že se ji už nebojí použít. Asi se nějak dozvěděl, že jejich pronásledovatelé jsou momentálně mimo. Tolik se toho děje, co vyjde najevo a co mi následně dojde vždycky až z dalších úryvků! I když, o to víc je to zábavnější!!
Hermionu chápu, taky nesnáším reálné výšky, nemám závrať jedině když létám ve snu.
Ale zato se krásně vyvíjí jejich vztah! Začíná být oboustranný a silný! Jenže, jak už někdo zmínil výše, po chvílích klidu je na obzoru vždycky nějaký průšvih!
Tak jenom čekám, kdy se místo hvězd objeví mraky a začnou lítat blesky !

Moc děkuji za překlad, jimmi!
Tú metlu si vzal z toho tréningu či skúšok, mám dojem, že v minulej kapitole bolo spomenuté, keď mal na sebe metlobalovú uniformu. Ale môžem sa mýliť a len som si to domyslela. Oni predtým žiadnu metlu nemali, takže lietať nemohli ale predierali sa cez hranice lesom. Však Shengen, nie?

Čo si pamätám, tak si najprv mysleli, že je to auto. Potom sa to zmenilo na prívesok... tu sa stopnem, lebo spoiler... Už sa teším až všetko preberieme po poslednej kapitole, pretože fakt niektoré veci potrebujem prediskutovať... v zmysle: To ako vážne?

Ďakujem krásne

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 10. kapitola 1/2 (Hodnotenie: 1)
Od: lenus - 12.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Je to tam, napätie a motýle v bruchu nezmizli, super! Som zvedavá ako si užije hermiona lietanie pod vedením draca. Ďakujem :)
Už dlho čakať nebudeš musieť... ďakujem

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 10. kapitola 1/2 (Hodnotenie: 1)
Od: sisi - 12.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Dracoušek je záhada sama. Vzal Hermionu na výlet na koštěti, vynesl ji ke hvězdám a pak jí vyhrožoval, že ji zabije, když se předtím dušoval, že se jí nemůže nic stát, že na ni dá pozor. Musím se přiznat, že spíš než nad neměnností hvězd jsem přemýšlela o správném úhlu náklonu zemské osy, aby se dosáhlo toho správného okamžiku polárního dne, polární půlnoci a jak na rovníku bude v noci zima. Pardon, to jen že uhodily mrazy. :-)
Draca a Hermionu na cestách už nic nepřekvapí. Zdánlivě nekonečný řetězec dočasných majitelů řetízku najednou skončí a bude jasné, kam se vydat. Nezbývá, než aby si prostě užili společný čas. Na stará kolena budou moci vyprávět vnoučatům, jaké to je nocovat v lese, spát bez střechy nad hlavou, nemít ponětí, kdy se budou moci najíst, nebo vykoupat. Na takový výlet se nezapomíná. Co si neudělají, to nemají. Zlaté pravidlo cestovatelů.
Děkuji za překlad.
Ty si neuveriteľná, normálne si ma navnadila si ísť ďalšiu časť prečítať a možno ju pustím už dnes. Ďakujem

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Prehľad článkov k tejto téme:

Sage: ( Jimmi )18.02. 202112. kapitola 2/2 Koniec
Sage: ( Jimmi )16.02. 202112. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )16.02. 202111.kapitola
Sage: ( Jimmi )15.02. 202110. kapitola 2/2
Sage: ( Jimmi )12.02. 202110. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )08.02. 20219. kapitola 2/2
Sage: ( Jimmi )05.02. 20219. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )02.02. 20218. kapitola
Sage: ( Jimmi )08.01. 20217. kapitola
Sage: ( Jimmi )27.11. 202006. kapitola Deň tridsiaty druhý
Sage: ( Jimmi )26.11. 202006. Deň tridsiaty
Sage: ( Jimmi )23.11. 202006. Deň dvadsiaty deviaty
Sage: ( Jimmi )21.11. 202006. Deň dvadsiaty ôsmy
Sage: ( Jimmi )20.11. 202006. Dvadsiaty siedmy deň
Sage: ( Jimmi )19.11. 202006. Deň dvadsiaty piaty
Sage: ( Jimmi )17.11. 202006. Deň dvadsiaty druhý
Sage: ( Jimmi )14.11. 202006. Deň dvadsiaty prvý
Sage: ( Jimmi )13.11. 202005. Devätnásty deň
Sage: ( Jimmi )12.11. 202005. Deň osemnásty
Sage: ( Jimmi )10.11. 202005. Deň sedemnásty
Sage: ( Jimmi )09.11. 202004. Deň šestnásty
Sage: ( Jimmi )07.11. 202004. Deň pätnásty
Sage: ( Jimmi )05.11. 202004. Deň štrnásty
Sage: ( Jimmi )10.10. 202004. Deň trinásty
Sage: ( Jimmi )09.10. 202004. Deň jedenásty
Sage: ( Jimmi )08.10. 202004. Deň desiaty
Sage: ( Jimmi )07.10. 202003. Deň ôsmy
Sage: ( Jimmi )04.10. 202003. Siedmy deň
Sage: ( Jimmi )03.10. 202003. Deň šiesty
Sage: ( Jimmi )02.10. 202003. Deň štvrtý
Sage: ( Jimmi )01.10. 202003. Deň tretí
Sage: ( Jimmi )14.08. 202002. Deň druhý
Sage: ( Jimmi )11.08. 202001. Deň prvý, 00:08
Sage: ( Jimmi )07.08. 202001. Deň prvý, 23:47
Sage: ( Jimmi )04.08. 202001. Deň prvý, 23:17
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2020Úvod