archiv.hpkizi.sk
8. kapitola
The Symmetrical transit
Vložené: Jimmi - 02.02. 2021
Téma: The Symmetrical transit

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Krížom krážom

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: The Symmetrical transit

Autor originálu : everythursday [Sage]

Link na originál : Originál nie je voľne dostupný

Počet slov originálu: : 80 119

Rating : MA 18+ - Rating: 18+ (povídka nejvyšší ratingové kategorie – je tedy určena výhradně pro dospělé. Varování se týká zejména grafických sexuálních scén.)

Éra / Obdobie: Bradavice po kánone Žáner: Adventure, Angst , Hurt/Comfort, Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: sex scény, sprosté výrazy Počet slov originálu: _ 50K-100K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní everythursday [Sage], ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.




Kapitola ôsma

Deň šesťdesiaty ôsmy; 20:01

Zacvakol zámok a Hermionina hlava vystrelila nahor. Vymotala sa z postele a cestou k dverám sa jej podarilo dvakrát zakopnúť.

„Čo sa tu do pekla stalo?” Malfoy sa zmätene zamračil a pošúchal si ruky.

„Neviem! Šla som dole a snažila som sa im vysvetliť, že nám vôbec nefunguje kúrenie, že je tu ešte chladnejšie ako vonku, ale žiadna reakcia! Myslím si, že im došlo, že mi je zima, ale nikto sa sem nedostavil, hoci som im to snažila naznačiť posunkami. A to… čo má byť?”

„Ty máš na sebe môj kabát?” Samozrejme, že mu bolo jasné, že to tak bolo, pretože Hermiona nemala svoj vlastný, a aj keby mala, vyzeral by inak ako ten, čo mala oblečený.

„Áno. Môžeš si ho umyť, vyčistiť kúzlami, rob, čo chceš, ale bola mi veľká zima... myslím, že som mrzla... A musela som na seba navliecť všetko, čo... Čo je?”

Trnutie kútika jeho úst sa zmenilo na krivý úsmev a pokrútil hlavou.

„Nič.”

„Nie, čo sa deje? Nie je so mnou niečo v poriadku? Ja...” Zmätene sa na seba pozrela.

„Len som si predtým neuvedomil, aká si malá. Si ako dieťa v otcových šatách. No alebo niečo podobné.”

Hermiona na neho zazrela.

„Nie je to také zlé.”

„Nie až tak. Ale utopila si sa v ňom.”

„No, áno. Som nízkej postavy a na rozdiel od všeobecného presvedčenia, nemám chlapčenskú postavu.”

„Neviem, kto by mohol mať tento názor,“ zamrmlal Malfoy a Hermiona na neho pozrela, aby sa ubezpečila, že nežartuje.

„Aj ja vidím, že máš prsia. Aj dvojročné dieťa by vedelo posúdiť, že si žena, aj keď je zaujímavé, že ťa to tak prekvapuje.”

„To ma neprekvapuje, Malfoy. Jednoducho som prekvapená faktom, že si priznal, že nevyzerám iba ako chlpaté morča, veverička alebo akékoľvek iné zviera, ktoré ti príde na myseľ.”

„Nepovedal som, že nevyzeráš ako niečo z toho. Len som povedal, že vyzeráš ako že si ženského pohlavia.” Uškrnul sa a ona na neho škaredo zazrela… čo sa už pre nich stalo štandardom. „Idem dole zistiť, čo sa deje.”

„Dobre.“ Bol už na polceste k dverám, keď na neho zavolala. „Ehm, Malfoy? Možno hrejivé kúzlo alebo niečo?”

„A potom keď prídu, tak si budú myslieť, že si vymýšľam?” Sťažka vydýchla. „Vlez si do mojej postele. Mám vyhrievanú prikrývku.”

Hermiona zalapala po dychu, keď hľadela na jeho ustupujúci chrbát. Keby len o tom vedela pred dvoma hodinami! Alebo všetky tie noci, keď mrzla a myslela si, že je asi zo svojich slizolinských žalárov zvyknutý na chlad.

Posteľ voňala ako on. Šampónom, mydlom a ... Malfoyom. Teplo bolo také príjemné a útulné, že Hermiona takmer spala, keď sa vrátil. Napriek tomu začula, ako Malfoy s niečím krátko zašuchotal, a potom sa zastavil vedľa nej.

„Čo je?” Vydýchla a otvorila oči.

Pokrčil plecami.

„Nikdy predtým som nikoho v mojom oblečení nevidel.”

Hermiona zatvorila viečka; bola príliš unavená na to, aby ich nechala otvorené.

„Chceš, aby som si ho vyzliekla?”

Bude ju musieť vyzliecť sám, práve odhadla, koľko sily by na potrebovala a dospela k záveru, že je to viac ako je ochotná vynaložiť.

„Musia niekoho zavolať, aby to kúrenie opravil a ten príde o hodinu... Napriek všetkým mojim slovám a návrhom.”

„Skvelé.”

„Áno, takže sa posuň.”

„Čože?” Toto stálo za otvorenie očí.

„Posuň sa ďalej, Grangerová, je mi sakra zima.“

„Ja s tebou nebudem spať!” Malfoy na ňu chvíľu pozeral, potom sa uškrnul a Hermiona sa začervenala. „Myslela som... nuž, veď vieš, čo som tým myslela.“

Hoci jej reakcia nebola veľmi dospelá. Napokon, nemohla zabrať jediný skutočný zdroj tepla len pre seba. A čo bola posteľ? Posteľ nič neznamenala. Spala v rôznych posteliach s rôznymi ľuďmi. Ale keby to niekedy mala vysloviť nahlas, potom by určite formulovala svoje myšlienky inak.

„Buď sa posuň alebo sa vráť do svojej postele bez mojej deky. Je mi to ukradnuté, Grangerová, ale uvažuj rýchlejšie.”

„Ja sa nepohnem,“ zamrmlala si popod nos a o chvíľu neskôr zacítila, ako pod ňu vkĺzli silné ruky.

To ju prebralo oveľa rýchlejšie, ako keby na ňu vyliali vedro s vodou. V sekunde, ako ju Malfoy nadvihol, si bola istá, že zletí dole. Skríkla a schmatla ho kvôli väčšiemu bezpečiu za košeľu.

„Dobre! Dobre! Pohnem sa.” Pravdupovediac, už sa hýbala, ale akonáhle vyslovila svoj oneskorený súhlas, Malfoy ju zhodil chrbtom na matrac.

Odplazila by sa preč, aby mu poskytla dostatok priestoru, ale to, že ho zvierala za košeľu, tomu zabránilo. Hermiona prudko vydýchla a zdvihla hlavu, keď na ňu Malfoy netrpezlivo zazeral. Ako keby by mala byť zvyknutá na hrubé zaobchádzanie alebo také dačo.

„Stačilo, keby si ma požiadal!“ Potiahla nahor prikrývky a odsunula sa na vzdialený okraj postele.

„Ja som ťa požiadal.“ Vliezol do postele a potiahol časť deky cez seba.

Potom sa otočil chrbtom k Hermione, ktorá na neho hnusne zazrela a pevnejšie zovrela prikrývku, keď ju k sebe znova potiahol. Potiahla nazad, ale získala len kúsok, keď sa deky zmocnil znova. Potiahol ešte raz, ale potom ňou silno strhol, až kým nepritiahol celé jej telo asi o desať centimetrov bližšie. Hermiona nahnevane privrela oči a posunula sa bližšie, aby sa zabalila do teplej látky a váhou svojho tela získala ukradnuté centimetre. Malfoy sa posunul a zaprel sa do matraca - pripravila sa na silné trhnutie, ktoré okamžite nasledovalo okamžite. Aj tak sa mu podarilo odbaliť ju a ukradnúť decimeter len, aby ju naštval.

„Och, s tebou nie je v posteli žiadna sranda!”

Nastalo ticho, ale nasledujúcu sekundu  Malfoy vybuchol smiechom a Hermiona sa silne začervenala.

 

Deň sedemdesiaty druhý; 10:01

„Grangerová, čo to robíš?” Stočil sa k nej, obočie stiahnuté k sebe a ruka načahujúca sa k zátylku svojej hlavy.

„Grangerová tu už viac nie je. Ja som smrťožrút, ktorý ti prišiel ukradnúť dušu.”

Čože? Ty si sa kurva zbláznila…“ Vankúš mu pristál na tvári. „Hej!”

„Škaredo rozprávaš, Draco Malfoy.“

„A ty...“ Hermiona ho opäť udrela.

„Povedala som, aby si nerozprával!”

„Čože? To si nepovedala...” Úder.

„Hovorím to teraz!” Úder.

„Čo...” Úder. „Gran...”

Zásah.  „Povedala som…”

„Ty...” Úder.  „Daj mi túto prekliatu vec...”

Zásah, zásah, zásah. Malfoy sa pokúsil zachytiť vankúš a minul, potom sa mu úplne vyhol. Hermiona vypálila znova, predstierala, že útočí na jeho bok, ale skrútila sa a znova ho zasiahla do tváre.

„Ha ha!” Vytancovala pred ďalším pokusom o odobratie zbrane, zdvihla ju nad hlavu, švihla a udrela ho do hlavy. „Vy nikdy nevyhráte, mimozemské prsty!”

„Čo si práve...” Buch, buch. „Grangerová!”

„Priznávaš svoju porážku?”

„Priznávam, že musíš dospieť a...”  Buch.

„Nesprávna odpoveď!” Takmer sa mu podarilo zachytiť vankúš, ale Hermiona sa zaklonila dozadu a zo všetkých síl si ho k sebe pritiahla.

„Ja ťa...“ Opäť ho zasiahla a vyskočila na posteľ, aby mu unikla. Dostala ho ešte dvakrát, než si zvykol na nový uhol.

Prestaň...”

„Oh, maličký Drakúšik sa nahnevinkal?”

Zaškeril sa ňu a Hermiona mala čas iba sa víťazoslávne usmiať, keď sa ocitla na chrbte. S rozšírenými očami hľadela do stropu, zvierala zbraň na hrudi a lapala po dychu. Malfoy jej pustil nohy, chytil sa vankúša a vytiahol Hermionu do sedu.

„Ty podvodník!” Zmenila polohu, aby kľačala na kolenách a trhala za vankúš k sebe.

„Všetko je dovolené, blbka.” Presne kvôli tomuto slovu dostal prvýkrát do hlavy.

„Švindliar, dilino.“ Malfoya to tak rozhodilo, čo bolo jej plánom, že sa jej podarilo uvoľniť vankúš z jeho zovretia.

Mala čas len na to, aby ho zdvihla nad hlavu, keď sa vyštveral na posteľ a vrhol sa dopredu ako nejaké zviera, aby sa ho pokúsil uchmatnúť.

„Au! Hej! To nie je... To nie je fér, nemôžeš...”

„Práve sme,“ zavrčal a schmatol ju za ruku, aby sa ju pokúsil stiahnuť nadol, „to prediskutovali.“

„Dusíš ma!” Malfoy sa o ňu opieral celým telom a ona očividne bitku prehrávala.

„Zase zomieraš?” Považoval to za zábavné.

Zdvihla jednu ruku, zaprela sa do jeho hrude a pokúsila sa spod neho vykrútiť.

„Ty zomrieš, ak sa neuhneš!”

Jej ruka klesala nadol a ona sa triasla od úsilia udržať od neho odstup. On si ten jej boj plne užíval. Nadvihol sa na jednej ruke, aby druhou mohol schmatnúť ten vankúš a vtedy spravila svoj ťah.

Malfoy trošku omámene hľadel zdola na ňu a ona dokončila svoj víťazoslávny úškrn, keď ho tresla vankúšom do tváre, kým bol stále omráčený z toho, že ho tak šikovne pretočila.   Ale nestihla mu ani odísť z brucha: Malfoy ju pevne chytil za stehná, posadil sa a vytiahol ju nahor, čím ju prinútil stratiť rovnováhu a padnúť dozadu na jeho nohy. Kým bola schopná vstať, jej zbraň už prešla do rúk nepriateľa.

Dýchala sťažka a snažila sa prísť na to, čo sa stalo. Ten fretčiak! Bola si istá, že ho dostala. Cúvala a dvakrát vankúšom dostala do tváre, až úplne spadla z postele. Malfoy sa na kolenách posúval k okraju matraca, aby pokračoval v útoku, ale Hermiona už vyskočila na nohy. Ďalšia rana jej dopadla na zátylok hlavy, keď sa rozbehla k vlastnej posteli. Chytila ​​ďalší vankúš a lapajúc po dychu sa otočila tvárou k Malfoyovi, pripravenému bojovať.

„Podvádzaš!”

„Všetko je fér, Malfoy! Priprav sa na...” 

Buch.

 

Deň sedemdesiaty šiesty; 10:22

„Grangerová.”

„Há? Och, hm ... Počkaj, čo?

V poriadku, tak podľa pobaveného výrazu v Malfoyovej tvári vyzerala ako idiot, ale ona sa len hlboko zamyslela. A to nebola jej chyba.

„Povedal som, aby si si zbalila veci.”

Čože? Ty chceš odísť? Myslela som si, že čakáme na Valentínsky ples, kde sa dá použiť veľa masiek a maskovacích kúziel a mohli by sme prekĺznuť... Nie? Naozaj sa chceš vrátiť do Anglicka? Ty...”

„Ideme do Belgicka.”

„To... nie je to, čo som čakala,“ Hermiona mierne naklonila hlavu a pokrútila ňou.

„Pred pár dňami som si spomenul, že tento rok v Belgicku koncom januára prebehne výber uchádzačov. Všetky tímy prídu prijímať nováčikov, takže tam bude aj Buckley.”

„Takže sa zúčastníme výberu? Ako hráči metlobalu...”

Ja sa zúčastním. Myslel som, že si povedala, že nehráš metlobal.”

„Nehrám, ale ... Takže, počkaj, odchádzame odtiaľto? Skutočne? Naozaj odchádzame?”

Malfoy prikývol, ako keby nebol z odchodu nadšený, hoci Hermiona vedela, že je. Zatlieskala rukami, pretože to bol prejav vzrušenia, spolu s poskakovaním, keď sa na neho usmievala ako slniečko na hnoji. Ako keby šťastie malo smiech na to, aby z neho trošku uniklo. Ako keby vzrušenie malo pohyby, pri ktorých človek vyzeral ako blbec, ale bolo to v pohode, pretože to tomu všetkému len pridávalo dobrý pocit. 

„Toto je tvoj najlepší nápad! Bude to fungovať! A Viktor! Malfoy, Viktor! Dostaneme sa tam, porozprávam sa s ním, aby ťa zapísal na nábor, takže sa nebudeme musieť báť, že vás vpustia bez potrebných odporúčaní alebo čo sa tam ešte vyžaduje. A bude postačovať ľahké maskovacie a… A my odtiaľto vypadneme!”

„Už žiadne sledovanie ľudí alebo dobrá horúca čokoláda.“

„A žiadne sexuálne postavičky z origami všade roztrúsené. A žiadna ponorka alebo nuda!”

„Mimochodom,“ uškrnul sa Malfoy a vytiahol jej z prstov príšernú verziu labute.

Pozeral sa na tú figúrku, akoby ho mohla uhryznúť, a zdvihol ju, dívajúc sa na Hermionu. Usmiala sa, príliš šťastná, aby sa o niečo starala, ale potom zrazu vedela medzi údermi srdca, že ho chce pobozkať. Len… len jeden bozk. Pretože toto bola dobrá chvíľa a šťastný okamih a už to chcela urobiť nejakú dobu.

Tak to urobila. Jednoduchý, letmý bozk. Božtek, ktorý venovala chlapcom pri rozličných príležitostiach, keď opito a nepozorne minuli alebo len tak. Áno, o nič vlastne nešlo, ale hneď ako sa to stalo, došlo jej, že to nebol tento prípad. Pretože toto bol Malfoy. A pretože toto nebol jeden z jej chlapcov, ktorým mohla dať cudný bozk a všetko by zostalo v poriadku. Pretože Malfoy jej neprehodil ruku okolo pliec a nepokračoval v táraní nezmyslov či v niečom inom. On tam len stál. Skamenený. Ako muž z mramoru. Len tam stál a vyzeral, akoby z neho vysala dušu a zmrazila telo.

Hermiona klesla na päty, pretože to bol zlomok sekundy, v ktorej pritlačila svoje pery na jeho a jej žalúdok spravil premet, keď zbadala plný účinok toho, čo urobila. Uvedomila si, aká hlúposť sa dá urobiť, keď podľahnete bezmyšlienkovitému impulzu.

Pozerala na neho s vytreštenými očami a bála sa žmurknúť, akoby sa bála premeškať okamih, keď na ňu Malfoy začne kričať.

„Prepáč. Je to... Je to len muklovská tradícia, keď niekto... hm... Keď niekto... prináša dobré správy, mal by si ... ho pobozkať pre šťastie.”

Preto bola taká úbohá klamárka. Preto jej nikdy nič neprešlo. A preto Malfoy naďalej stál, zízal a neprehovoril ani slovíčka. Napokon sa jeho oči pohli a pozrel sa inam. Preletel znova po jej tvári, ako keby na nej mala byť napísaná pravda a on ju teraz prijímal a absorboval. Podľa toho, čo vedela, tomu tak mohlo byť.

„Tradícia?” zamrmlal.

Preglgla a prikývla.

„Tradícia, áno. My...”

Odmlčala sa, keď sa Malfoy predklonil a zdvihol ruku, aby ju chytil za zátylok hlavy. Posunul ju nahor až k jej drdolu, zovrel ho a zaklonil jej ju. Stále jej sústredene hľadel do očí, zízal, keď priblížil tvár k jej. Až keď jeho dych ofúkol pokožku na jej lícach, uvedomila si, že ona sama zadržiavala dych, až kým ju takmer nepálil v pľúcach.

Vydýchla, ale v bruchu jej naďalej zúril hurikán. Srdce jej búšilo kdesi v hrdle a Hermiona sa hystericky zachichotala. Jeho oči takto blízko boli také čisté a jeho ofina ju šteklila na čelo. Bol teplý, silný a tak... blízko, že keby Malfoy teraz nič neurobil, mohla by explodovať na kúsky. Len sa rozletieť do vzduchu a pristáť v kope na zemi pri jeho podivných prstoch.

„Zavri oči.” Zašepkal hlasom, ktorý vôbec nespoznávala ako jeho, ale ktorý vyslal nával krvi z jej nôh do hlavy.

„Dobre.“ A začervenala sa, pretože sa opäť cítila ako idiot.

Len čo Hermiona zatvorila viečka, pobozkal ju. A zalapala po dychu voči jeho ústam, pretože takýto pocit neočakávala. Bol vrelý, a to brnenie nervov a krv v žilách, a všetky možné reakcie – ani netušila, že také má.

Kedysi si myslela, že jeho bozkávanie bude ako dotyk hada... chladné, bez emócií, klzké. Nepamätala si, prečo si to myslela, ale zjavne to pasovalo k jeho osobnosti. Ale bolo to úplne iné. Bolo to nežné a horúce a ona sama sa v ňom roztápala viac, ako by sa akékoľvek dievča roztápať malo.

Odpovedala tak, že do bozku vložila všetky emócie, ktoré v sebe práve objavila. Zovrela päsťou jeho košeľu, nadvihla sa na špičkách a objala ho. Malfoy len prispôsobil jej telo tak, ako sa voda prispôsobuje telu, ktoré do nej spadlo, pritlačil si ju pevnejšie k sebe a naklonil jej hlavu, aby to mal pod kontrolou.

Prešiel jazykom po krivke jej spodnej pery a Hermiona sa zrazu zadýchala. Všetok kyslík jej ukradli z pľúc a neexistovala ďalšia sekunda, ktorú by bez neho dokázala prežiť. Odtiahla hlavu dozadu a nadýchla sa, lačne a hltavo a zachytila ​​Malfoyov pohľad, ktorý sám bol trochu zadýchaný.

„Pobozkať klamára je zase čarodejnícka tradícia.“

Hermiona sa opäť zhlboka nadýchla a prikývla. Oblizla si pery a pozrela na jeho ústa.

„Dobre. Čo by som to bola za čarodejnicu, keby som sa s touto tradíciou neoboznámila.”

Bez toho, aby počkala na odpoveď, ho opäť pobozkala a Malfoy iba hlučne vydýchol nosom. Jeho ruka uvoľnila drdol jej vlasov a po chvíli ťahania, jeho pokusov zbaviť sa gumičky, to zostalo trošku bolestivé. Mykla sa, načiahla sa nahor, aby mu pomohla a on si zamestnal ruky tým, že jej kĺzal po krivkách chrbta. Podarilo sa mu poriadne jej zamotať vlasy a musela vynaložiť silu vôle, aby tú úlohu neopustila a nedala prednosť tomu, aby sa ho dotýkala. Pre ňu to bolo naliehavé, pre oboch - pretože v každej chvíli ktorýkoľvek z nich mohol prísť k rozumu a odtiahnuť sa. A to by znamenalo, že už nebude znova dovolené žiadne dotýkanie sa, takže si toho museli nachabrať čo najviac, než sa to stane.

 

Gumička skončila niekde za ňou, keď jeho prsty pohládzali jej stehná a jeho jazyk sa vsunul do jej úst. Hermiona vydala tlmený zvuk a načiahla sa nahor, aby ho chytila za krk, čo mu umožnilo sondovať jej ústa, než si preplietol jej jazyk so svojím. Prirazil sa k nej – a jej srdce sa na chvíľu zastavilo, keď ju zovrel za stehná a nadvihol ju. Hermiona na okamih zaborila svoje nechty do jeho pokožky, ale on tomu nevenoval pozornosť a čoraz silnejšie ju bozkával.

Roztvorila oči, keď narazila o stôl a pozrela sa do jeho  tmavých s rozšírenými zreničkami. Zahryzol jej do pery a opustil jej ústa, aby sa venoval čeľusti, brade a krku. Skúšala polapiť dych, ale zadržala ho zakaždým, keď našiel ďalšie citlivé miesto. Malfoy ju dlaňami hladil po stehnách až ku kolenám a naspäť a sal citlivý bod pod jej čeľusťou.

Keďže to už dlhšie nedokázala zniesť, potiahla ho za vlasy, aby mu videla tvár. Okamžite pochopil a zdvihol hlavu, zanechajúc jej na tvári mokrú cestičku, než sa vrátil k jej perám. Sama prehĺbila bozk, ochutnala jeho ústa a tentokrát ju nechal viesť. Jeho silné ruky sa vrátili k jej zadku, zatiaľ čo jeho jazyk dráždil ľahkými dotykmi. Jednu ruku mu zaborila do vlasov  a druhou mu vkĺzla pod tričko, čo spôsobilo, že prudko pritiahol Hermionu k sebe, aby na neho bola pevne pritlačená. Medzi jej roztiahnutými nohami na ňu tlačila jeho celá, rozvášnená mužnosť a keď obaja zastonali, Hermiona otvorila oči.

Zadychčaná zdvihla zrak od jeho pier. Ignoroval to, vrátil sa k jej krku a celým telom sa opäť naklonil dopredu. Zavrela viečka a spustila ruku z jeho vlasov a položila mu ju na rameno. Chlad kolabujúcej reality bol porovnateľný s horúčavou vzrušenia, ktorú práve zažívala.

Zašlo to príliš ďaleko, vyvíjalo sa to príliš rýchlo a ona to jednoducho nedokázala. Pred piatimi minútami pochybovala o vhodnosti nevinného bozku a teraz takmer spolu sexovali priamo na stole. Nie, nemohla to urobiť. Mala ho zastaviť už teraz, predtým... Ach... Skôr ako sa všetko zhoršilo ... Zhoršilo viac, ako to už bolo.

„Mal...“ zastonala a zatlačila mu rukou do pleca, aby ho prinútila ho urobiť krok späť. „Malfoy, ja nemôžem.“

Na pár sekúnd zatajil dych a zrazu Hermioninou mysľou prebleskol milión myšlienok o tom, čo jej chce povedať a aký bude nahnevaný. Snažila sa spomenúť si na každú možnú urážku, len aby sa pripravila na prípad, že by teraz mali byť vyslovené.

Trvalo mu chvíľu, kým odtiahol hlavu od jej krku, a keď sa konečne vzpriamil, nepozrel sa na ňu. Jeho pery boli mierne pootvorené - červené, vlhké - a ježiši, tak chcela vziať svoje slová späť. Zmeniť názor. Ale skutočne mala svoje vlastné princípy. Jej predstavy o tom, čo a ako by sa malo stať, a  ktoré nemohla vyhodiť z okna len preto, že Malfoy bol fešák a ona ho skutočne chcela.

Och Bože, čo to urobila? Pošúchala sa rukou po tvári, ako keby z neho chcela vymazať všetko, čo sa stalo. Malfoy ustúpil o krok dozadu, spustil z nej ruky, vďaka čomu sa Hermiona cítila nepríjemne a chladne.

„Je mi to tak ľúto.”

„Je to v pohode.” 

Takmer jej zabehlo, pretože dokelu, ak toto nebola jedna z tých najsexy fráz, akú kedy počula.

Bolo to dokonca ešte lepšie ako jeho chrapľavý hlas skoro ráno, ktorý z neho posledné tri týždne Hermiona úmyselne získavala rozhovormi hneď po prebudení.

„Len ... trochu sa mi to vymklo spod kontroly. Nechcela som zájsť takto a potom ťa zastaviť. Ja som... Cítim sa...”

„Je to v pohode, povedal som ti to. Len sa... pobaľ. Vlak odchádza o dve hodiny. Pôjdem sa... osprchovať.”

Stále sa vyhýbal pohľadu na jej tvár. Hermionin žalúdok sa skrútil do uzla a ona zaváhala, či to bolo zo zvuku jeho hlasu, alebo zo skutočnosti, že sa na ňu akoby nemohol pozrieť. Pravdepodobne z oboch dôvodov naraz.

Pozerala sa na jeho chrbát, až kým sa dvere kúpeľne nezatvorili, potom si skryla tvár v rukách a nevedela, čo má teraz robiť: či plakať alebo sa rýchlo urobiť skôr, než skončí on.  A súčasne nemala potuchy, ako teraz čeliť takejto situácii.

 

Deň sedemdesiaty deviaty; 5:24

Cesta vlakom do Českej republiky bola prinajmenšom nepríjemná. Cesta k hotelu bola rovnaká a celá nasledujúca noc, ráno a presun do iného mesta. Malfoy sa s ňou vôbec nerozprával a až na hranici s Nemeckom ho Hermiona pristihla, že sa na ňu vôbec pozrel.

Nevyčítala mu presne to, že sa hneval. Ale koniec koncov, ona s tým nezačala s úmyslom mať sex, a potom na poslednú chvíľu zmenila názor. Pobozkať niekoho predsa nemusí zakaždým viesť k sexu. Ale zjavne to bolo to, o čo išlo Malfoyovi. Všetky tie bozky slúžili iba ako predohra a samotný sex pre neho nič neznamenal.

Hermiona nespala s každým mužom, ktorého pobozkala. Pobozkala Malfoya, pretože chcela a pretože sa pritom cítila dobre a chcela zistiť, čo sa stane. Všetky tie nasledujúce pohladenia boli výsledkom straty kontroly. Čo bolo prirodzené - vždy mali zložitý a premenlivý vzťah. Mala predvídať, že niečo... čokoľvek… romantické? Sexuálne? Že to tiež bude veľmi premenlivé. Vášnivejšie, náročnejšie než normálne. Bolo to tým, kým boli, najmä teraz, navzájom prepojení. Obaja dokázali toho druhého pripraviť o rozum.

Hermiona bola rada, že s ním nespala. Napokon, nevyzeral ako typ, čo je na vzťahy. Zaobchádzal by s ňou rovnako potom, ako by uspokojili svoje potreby? Ona by to na to nemala žalúdok. Nebola takýmto typom dievčaťa. Nikdy ním nebola. Bola príliš emotívna a vytvárala si vzťahy k ľuďom, s ktorými súcitila, nehovoriac o mužoch, s ktorými spala. Nedokázala oddeliť pocity od postele.

 

Malfoy sa oddeľoval po celý čas. Možno by sa správal, akoby sa medzi nimi nič nestalo, alebo ešte horšie - nejako by ju ponížil. A zostala by sama so svojimi pocitmi a ohavnou príchuťou dokonalej chyby. Keby to vtedy dokončili, nič dobré by z toho nevzniklo.

Ťažko povedať, či sa Malfoy skutočne hneval. Nemračil sa, neusmieval sa, nezatínal čeľusť a ani na nič nezazeral. Bol pasívny. Bol v jednom zo svojich zvláštnych stavov. Možno mu to bolo tiež nepríjemné a nevedel, ako sa správať po tej Udalosti - tak to Hermiona v duchu pomenovala, pretože ona všetkému dávala menovky.

Nevedela. Nedokázala ho prečítať. Bola to jedna z piatich vecí, ktoré ju na ňom najviac štvali. Na vrchole bola jeho príťažlivosť, ten totálny kretén. Keby niekto znovu prestaval jeho tvár, Hermionin problém by bol vyriešený. Ale namiesto toho ju to trápilo ako nejaká choroba, ktorá čoraz viac ovládala jej telo. Jeho účes ráno, jeho nervózne oči, keď sa nahneval, jeho prsty a pokrivený úsmev. A všetko sa len zhoršovalo, až kým sa nestala úplne obeťou tejto pohromy. Keď sa nahneval, považovala ho za sexi. Myslela si, že Malfoy vyzeral skvele, keď bol zádumčivý. Myslela si, že je pekný, keď bol ospalý. A bol to chorý, zvrátený, nesprávny pocit. Niečo, čo vyvolávalo nerovnováhu v jej hlave. To, že sa jej Malfoy páčil, sa rovnalo tomu, ako keby si sama pichla do oka. Bolo to rovnako retardované, oslepujúce a bolestivé.

 

Deň osemdesiaty prvý; 21:07

Malfoy opustil izbu, keď ešte neboli štyri, a vrátil sa až po deviatej večer. A celú tú dobu Hermiona čakala, kým sa naje, pretože prázdny žalúdok sa jej neustále pripomínal. Do siedmej hodiny čakala trpezlivo, do ôsmej sa začala hnevať a do deviatej zúrila.

Keď sa konečne objavil vo dverách, bola pripravená zabudnúť, že ju posledné dni ignoroval, ale potom, čo Malfoya štyrikrát preskúmala, si uvedomila, že so sebou nepriniesol žiadne jedlo. Hermiona sa neveriacky dokázala vyrovnať so svojím hnevom - a v tomto mal Malfoy šťastie.

„Nič si nepriniesol?” Spýtala sa bez premýšľania a toto boli prvé slová, ktoré jeden z nich povedal druhému za posledných päť dní.

Malfoy sebou mierne trhol a zdvihol hlavu zo šnúrok, ktoré si práve začal rozväzovať.

„Nie...”

„Ja som hladná.“ Pre istotu ukázala na seba pre prípad, že by si nebol istý, o kom hovorí.

A nebola len hladná – ona umierala od hladu. Bola vyhladovaná dosť na to, aby zvažovala, že ho vystopuje, prehľadá izbu, aby našla niečo na zjedenie, alebo zíde dole na recepciu a pokúsi sa vyžobrať si krekry.

Malfoy sa vyrovnal a prekvapene na ňu pozrel, ako keby bola nejakým cudzincom, ktorého práve našiel v izbe.

„Nechal som ti peniaze.”

Zažmurkala, rozhliadla sa po miestnosti a všimla si bankovky ležiace na stole. Špičky jej uší ostali karmínové.

„Och.”

Malfoy nadvihol obočie a ďalej pozeral na Hermionu, až kým sa necítila totálne trápne a potom sa vrátil k vyzúvaniu topánok. Zohla sa a nazula si svoje vlastné topánky. Ponožky mohli počkať.

„Kam ideš?”

Teraz ona takmer prekvapím nadskočila a len tesne minula hlavou roh nočného stolíka.

„Čože? Idem sa najesť.”

Venoval jej hodnotiaci pohľad.

„Majú v ponuke donášku na izbu. Nechal som ti peniaze na jedálnom lístku.”

Hermiona sa mu chystala povedať, že to dobre vedela a že sa chcela len prejsť, ale rozmyslela si to. Nakoniec, jej odpoveď by určite viedla k hádke a oni sa len teraz začali spolu rozprávať. Namiesto toho sa len vyhla očnému kontaktu a vyzula si topánky.

„Kde si bol?” Bol preč päť hodín v neznámom meste a bolo to čudné.

Malfoy toto robil zakaždým.  Na dlhé hodiny niekam mizol. Niekedy to skrátil iba pätnásť minút, ale častejšie bol neprítomný niekoľko hodín v kuse.

„Prechádzal som sa,“ mykol plecami Malfoy a vzhliadol na ňu od cestovného poriadku.

Nastala pauza, kedy sa na seba mlčky pozerali a Hermioninou hlavou sa v krátkom časovom úseku prehnalo množstvo rozličných myšlienok. Jej myseľ uháňala tak rýchlo, že veľa nedokázala zachytiť, ale jediné, nad čím skutočne premýšľala, bolo, čo má povedať. Vyzeralo to ako vhodný čas na to, aby sa tejto téme venovali a vyjasnili vzduch, ale nebola si istá, či je vôbec čo povedať. Bolo to to, čo to bolo a ona pochopila, čo z toho chcel on a nebolo to presne to isté, čo chcela ona. Hoci si nebola celkom istá, čo od neho chcela, ale sex to nebol. Nuž… len sex.

Pauza sa natiahla, nikto z nich nedýchal, ani nevydával žiaden zvuk, až sa Malfoy konečne vrátil k svojmu rozvrhu a zvalil sa na posteľ. Nechcel diskutovať o tom, čo sa stalo. A prvýkrát v živote s ním Hermiona celkom súhlasila.

„Musíme premyslieť, ako najlepšie kontaktovať Viktora.”

„Spala si s ním, však?”

Čože?”

Potom si jeho slová prehrávala stále dokola v hlave a analyzovala tón jeho hlasu, možné akcenty a možné skryté významy.

„Snažím sa prísť na to, ako veľmi ti bude chcieť pomôcť.“

„Malfoy, túto otázku si nemusel položiť. Ak si chcel vedieť o našom vzťahu, jednoducho si sa mal opýtať.”

„Grangerová, nebuď taká prekliata puritánka. Bola to jednoduchá otázka.”

Začervenala sa, a predtým by sa to nestalo, ale teraz mal dobrý dôvod, aby ju tak nazýval.

„To nie je tvoja vec.”

„O nič nejde.”

„Spal si niekedy s Pansy Parkinsonovou?”

„Áno.”

Nuž. Nemyslela si, že odpovie, a práve jeho mlčanie malo byť podkladom pre to, čo sa snažila dokázať.

„Vážne? S Pansy Parkinsonovou?” Nos sa jej zvraštil z vlastnej vôle.

Malfoy si odfrkol.

„Prosím ťa. Spala si s chrochtajúcim bulharským valibukom a stále máš tú drzosť, aby si krčila nos na mojím vkusom?”

„Viktor je veľmi milý človek...”

„Takže je to áno?”

„Čože?”

„Spala si s ním.”

„To som nepovedala.“ Pokrútil hlavou a obrátil pozornosť späť k plánu. „Ani som vôbec...”

„Hej, keď ťa berú takéto veci...“ Malfoy pokrčil plecami a znova pokrútil hlavou.

„Fuj. Ty máš čo hovoriť. Viktor je skvelý chlap. A Parkinsonová si tu vykračuje s kopou mejkapu, oblečenia vhodnejšieho pre prostitútku, čo sme videli na Slovensku, pripravená spať pre peniaze a meno, ale hej...  keď ťa berú takéto veci.”

Stisol pery a vzhliadol na ňu, keď sa prevrátil na chrbát a prekrížil si členky.

„Grangerová, objednaj si jedlo, aby si si zamestnala ústa. Mám radšej, keď mlčíš.”

„A ťa mám radšej, keď tu vôbec nie si.”

„Ha. Takže dokážeš zomrieť od hladu?”

Nahnevane na neho pozrela.

„Ty hlupák.”

„Blbka.”

„Debil.”

„Mrcha.”

„Nemôžem ťa vystáť.“

Zdvihol telefón, podal ho Hermione a päť dlhých úderov srdca neodvracal zrak.

„Myslím, že klameš.“

Je to čarodejnícka tradícia pobozkať klamára.

Začervenala sa, on sa uškrnul.

 

Deň osemdesiaty tretí; 12:27

„Vážne to bolo takéto?”

„Áno. Vyrastal som relatívne normálne. Žiadne bitie, žiadne vraždy v obývačke. Ani žiadne mučenie v žalároch... Pokiaľ viem. Moji rodičia sa skutočne milujú, len sa tým nechvália. Mám panovačného otca a prehnane starostlivú matku a taký bol môj život. Moje detstvo. Teraz mi daj to diaľkové ovládanie.”

Podarilo sa im naraziť na hotel, ktorý bol síce stále lacný, ale ktorý mal v izbe televízor, hoci vysielal iba niekoľko kanálov. Malfoyovi sa, na oplátku, podarilo získať novú závislosť.

„Takže si nebol vystavený smrťožrútom...“

„Vystavený? Grangerová, ľudia, ktorí boli a sú smrťožrútmi, sa zúčastňovali plesov v Manore, večerali s nami za jedným stolom a rozmaznávali ma na dovolenke. Toto bolo bežné. Bolo to presne takto. Vyrastal som tak a bolo to v poriadku. Pre ostatných to znie hrozne: dieťa vychovávané v takom prostredí a vedené, aby pokračovalo v stopách svojho otca, učené genocíde a ničeniu sveta. Ale takto je to v každej situácii, kde je na štíte napísané 'hocikto a synovia'... ”

„Ale byť...”

„Nechaj ma to dokončiť, než sa nadurdíš a skočíš mi do reči. Chcem tým povedať, že som vyrastal rovnako ako ty, ale odlišne. Grangerová, tiež ma naučili rozlišovať medzi dobrom a zlom, ale tieto hodnoty sú náhodou opakom od tých, ktoré naučili teba. Ale rovnako presne ako si ty vedela, že som sa mýlil, keď som im veril, ja som vedel, že ty sa mýliš, keď veríš svojim. Ale moje detstvo nebolo naplnené bolesťou, smrťou a všetkým, čo by deti nemali vidieť. To všetko prišlo neskôr.”

„Ale...”

„Daj mi ten diaľkový ovládač. Splnil som tvoje požiadavky...”

„Ale neuspokojil si ma!”

Malfoy si odfrkol, otvoril ústa, stuhol a viditeľne zmenil názor na to, čo plánoval povedať.

„Napadnem ťa.”

Hermiona prevrátila očami, prekrížila ruky a ofučala sa.

„Áno, čo... Hej. Hej, čo... Au!”

„Len mi to daj... Vráť mi ho... Fuj.”

„Neopovažuj sa ... Ah! Och! Sto... Au!”

„Prestaň sa... mykať.”

„To bolí!”

„Oh, pretože je to taký dobrý pocit!”

„Daj mi to...”

„Súkromná zóna. Nechoď sem!”

„Panebože! Ja som...”

„Perverzáčka, to si...”

„Nemyslela som to vážne... Nedotýkaj sa ma tam!”

„... rovno nad tvojim...”

„Hej, au!”

„To je... Ty sa ma pokúšaš obťažovať?”

„Ja som ani...”

„Ja ťa...”

„Zlezomňa!”

„Tu si ma práve uhryzla? Ty...”

„Zlomil si mi kosti!”

„Len mi ho daj!”

„Zabijem ťa, ak...”

„Ja krvácam! Ty... Len po... Ja ťa... Hups!”

„Ha ha! Babrák! Zlyháš v živote, Mal ... Oj-uh!”

„Pištíš ako umierajúci hlodavec.“

„A ty udieraš ako dievča.”

 

Deň osemdesiaty piaty; 9:10

„Moja obľúbená farba je žltá.”

„Klameš.”

„Fialová.”

„No tak…”

„Kráľovská farba je fialová.”

Hermiona stíchla.

„Je to naozaj fialová? Tvoja obľúbená farba?”

„Samozrejme, že nie, za koho ma berieš? Mám rád šedú.”

„Šedú.”

„Šedú. Niekedy modrú, občas zelenú, ale zvyčajne šedú.”

„Aké nudné.”

„Dobre... Červená?”

„Tvoja?”

„Tvoja.”

Hermiona si odkašľala.

„Nuž, vlastne, áno.”

„Aké... predvídateľné.“

„Sklapni. Všetky dobré veci sú červené, Malfoy. Chrabromil...”

Prerušil ju odfrknutím.

„... obloha pri západe slnka, jahody, čerešne, melón, deň svätého Val...”

„Opäť ty s tou tvojou romantikou.”

„Každé dievča je aspoň trochu romantické. Ako každý chlap istým spôsobom. Či už v tom, čo robia alebo v tom, po čom túžia. Malfoy, nemôžeš povedať, že si nikdy nechcel lásku. Že si nechcel byť milovaný.”

„Nikdy.”

„Och, takže ty chceš, aby ťa všetci celý život nenávideli?”

„Áno, mám pocit, že mi to úplne vyhovuje.”

Hermiona prevrátila očami.

„Valentín sa spája s červenou farbou, pretože to je to, o čo sa všetci usilujú. O lásku. Chcú cítiť a byť prijatý iným človekom, byť ním zbožňovaný. Aby vytvorili... ehm... rovnováhu, ktorú hľadajú po svoje životy, ak chceš...”

„Ja nechcem. Nepoužívaj moju teóriu na preukázanie svojich nezmyslov.”

„To nie sú nezmysly. Tvoja teória tu dokonale zapadá. Malfoy, čo nakoniec vedie človeka k rovnováhe? Nemôžeš dostať všetko. Nemôžeš do svojho života pridať nudu, aby si vyvážil veľa drámy, a bolesť nemôžeš vždy kompenzovať šťastím. A tak je to so všetkým. Ale láska? Láska je najzákladnejšia vec... Prestaň sa mi smiať. Keď máš lásku, Malfoy, nemusíš byť dokonalý. Nepotrebuješ všetko a nemusíš sa snažiť vyvážiť svoju minulosť. Nemusíš napravovať každú jednu vec vo svojom živote. Pretože si nedokonalý - nevyvážený, nevyrovnaný, bez ohľadu na to, ako to nazveš. Ale je tu niekto, kto ťa miluje takého, aký si. A toto je rovnováha.

Venoval jej úsmev, ktorý na ňom mala najradšej a pokrútil hlavou.

„Už si bola zamilovaná?”

„Neviem.”

„Zdalo sa mi, že taká významná udalosť by sa mala dať ľahko rozpoznať.”

Hermiona ignorovala jeho poznámku.

„A ty?”

„Áno. Do veľmi pekného muža.“ Malfoy sa zasmial nad šokom a nedôverou odrážajúcou sa v jej tvári. „S telom boha, vysokým, úžasným, s blond vlasmi...”

„Do seba?” spýtala sa sucho.

„Áno, do seba. Milujem samého seba, Grangerová. A preto nikoho iného nepotrebujem. V skutočnosti sa príliš ľúbim, aby som sa tomu vystavil.”

Hermiona sa zasmiala.

„Jedného dňa, Malfoy. Jedného dňa sa nájde žena, ktorá ťa zrazí na kolená a ja tam budem, aby som sa ti vysmiala do tváre.”

Niekoľko sekúnd na ňu pozeral a potom sa uškrnul.

„Grangerová, ja kvôli ženám kľačím zakaždým. A úprimne dúfam, že ak tam nabudúce budeš ty, nebudeš sa smiať.”


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 02.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Jak tu poslední větu myslel? Že počítá s nějakým příště a pak nejenže se mu nebude smát, ale už ji ani nenapadne ho zastavit? A že ať už se on v té situaci bude chovat jakkoliv, nikdy to nebude o ní, ale jen o něm? Jestli sám sebe miluje tak moc, jak tvrdí, co tam potom vůbec dělá? Tolik tělesného nebezpečí a nepohodlí, to se tedy zrovna moc nemiluje! Spíš to vypadá, že se začíná bránit, protože cítí, že se mu dostává pod kůži.
A je jenom dobře, že se Hermioně nelíbí Pansy a Dracovi Viktor. V opačném případě by měli problém. Takhle se můžu těšit na Viktora a na reakci Draca, až ho třeba uvidí Hermionu líbat!
Doufám, že v příští kapitole se dozvíme víc, co se stane v Belgii, když Německem a Českem jenom tak profrčeli.

Děkuji za kapitolu! Moc se těším na další!
Jemu podľa mňa nedošlo, čo povedal a Hermione, že sa preriekol (podvedomie?) Pretože mne z toho vyšlo, že to Hermiona ho zrazí na kolená (že kvôli nej padne na kolená) a smiať sa nebude, pretože jej bude robiť oné veci.

To teraz idú do Belgicka na ten výber kvôli metlobalu, že? Už som stratila prehľad. Pretože v Belgicku sa toho stane fakt moc. Už to tromfne až Londýn.

Díky

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: zuzule - 02.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Mnooo, jestli mu zas nezmeni nazor na zacatku muchlovacky, tak verim, ze se urcite smat nebude.
Dekuju!
No, hm, ja by som si taká istá nebola... toto je veľmi neohrabaná a do všetkého narážujúca Hermiona.... ten smiech by som takto razantne nevylučovala. Ale už mlčím.
Ďakujem

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 02.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tuhle krásně dlouhou kapitolu jsem si velice užila, nejdřív boj o vyhřívanou přikrývku a pak polštářová bitva, polibek, který málem přerostl v něco mnohem víc, a ještě svěřování. Moc se mi líbilo Dracovo prohlášení, že jeho rodiče se milují, akorát s tím prostě nechodí na trh, což zřejmě nedělá nikdo z určitým způsobem vychovaných kouzelníků.
Dostalo mě: „Ha ha! Babrák! Zlyháš v živote, Mal ... Oj-uh!”
„Pištíš ako umierajúci hlodavec.“
Díky.
To som si vôbec nepamätala, ale s odstupom musím povedať, že sa mi zadarilo.
Ďakujem krásne
PS. To je tá bitka, čo som nadávala na skype... ako fakt som robila, čo som mohla.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 02.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
80 dní a Hermiona zvládá konverzovat s Dracem.... hosana, hosana....dokonce ji rozpálil.... mno, to jsem zvědavá, kdy zjistí, že muclovat se s ním nění taková hrůza,jako si teď myslí...

Jimmi, děkuju za překlad, bylo to dobré. konečně dávají útržky nějaký smysl, ne jen cáry myšlenek a blíží se k Anglii, to je dobré...
Už to dlho nepotrvá a naberie to slušné grády. Tento mesiac skončíme, takže vydrž!!! Ja som ti královsky užila, poviedka sa rehabitovala, fakt jej to kúskovanie asi uškodilo...

Strašne moc ma teší, že stále čítaš. Ďakujem
Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 02.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
No, přiznám se, že zmatený začátek jsem překousávala hlavně kvůli tobě:-)
když se to bude číst v kuse, asi to není tak roztříštěné.

Hlavní dík patří tobě, že si to nevzdala a těším se na ty grády:-)

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: BonnieBennett - 02.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 02.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Pěkná kapitola, moc. Jejich vztah se vyvíjí, poznávají se.. Myslela jsem, že mi z vášně té líbací scény shoří telefon :-D.
Děkuji :-).
Škodoradostne sa práve uškŕňam... nemôžem, pšt, bol by to spoiler... len povedzme že po preklade ďalšej jednej či dvoch, fakt už neviem, kapitol to malo taký dôsledok, že som dokázala vrátiť a v pohodičke preložiť tú scénu z Tampónov... pričom predtým som ju rovno preskočila. Som zvedavá, či potom nebudeš kupovať nový telefón :)

Ďakujem krásne
Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 02.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak teď nevím, jestli mám být natěšená nebo vyděšená :-D

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: sisi - 02.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak nějak jsem se teď domnívala, že Malfoy byl zamilovaný do Lockhearta, což by svým způsobem vyrovnávalo skóre, protože Hermiona vlastně taky byla zakoukaná do bývalého profesora, lži-spisovatele, pseudo-dobrodruha a vítěze týdeníku čarodějek o nejkouzelnější úsměv.
Draco a Hermiona na cestě. Jejich putování je už hodně dlouhé a únavné. Pro ně. Být ve filmu, sestříhalo by se to do patnáctiminutové sekvence i s průjezdem přes střední Evropu a plánování kontaktů s Viktorem Krumem. Máme štěstí, toto je povídka a je velmi podrobná i co se šeptaných rozhovorů týká.
Je těžko pochopitelné pro každého, kdo nebyl v severních zemích, že u nich je běžná pokojová teplota nějakých 16°C ve dne, 14° v noci. Je to proto, aby teplotní rozdíly při přecházení z budovy do budovy, případně na delší vycházce, či při štípání dřeva v kůlně, poklízení ve chlévě, ochutnávání vodky ve sklípku, a pod. nenapáchaly takový zmatek v lidském těle a to se lépe adaptovalo. Proto na sever jezdí lidé až po otužovací kúře, někdy ani pak ne. ( Např. z Helsinek do Oulu jezdí vlak - polární expres - 2x denně, ale ne každý dojede až do cíle). Jediné teplo na severu je totiž v sauně. Tam je ho hodně.
Moc děkuji za sáhodlouhou kapitolu. Těším se, jak Draco pořídí na závodech v Belgii, jestli se tam přecpou waflemi a hranolkami. :-)
Ja ďakujem. Ja by som tam zmrzla, potrebujem v byte o desať viac.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Triana - 02.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Asi som uplietla bič keď som začala čítať. Jimmi je to uzasne a skvele a neodolala som. Ach... Vy tu budete moja smrť.... Ale v dobrom. Potrebovala som útek od bežných problémov ale toto....toto je tak skvele... Teším sa na pokračovanie a patrí ti veľká vďaka, ten preklad musela byť smrť... Tie vety su tak nabite emóciami. Ďakujem
Tvoj nick ma tak potešil, fakt, keby si videla, ako sa teraz usmievam ako slniečko... môžem, už je to dokončené a tento mesiac to skončí. Je to fakt úžasná poviedka, ako škrípala som zubami, ale tí dvaja... ach jaj. musím si počkať, keď sa k tomu dostanete.
Ďakujem
Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Triana - 03.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
:) viem že každá z vas prekladateliek potrebujete oporu a pozvdbudenie ze odvadzate skvelú prácu. Lebo to tak proste JE! :)
Skvela sprava pre moju nedočkavu dušičku že sa dočkam konca tak skoro.... A potom to dam naraz, lebo fakt ta atmosféra pribehu a ich interkacia... Aaaach.....no skvelé.
Moc sa teším :) keby si vedela .. Ja som sa včera tiež usmievala ako slniečko z toho pribehu...aj deti sa čudovali čo sa tak usmievam

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 03.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Parádní polštářová pranice podpořená pusou:) Vývoj vztahu mě potěšil. Díky Jimmi, za překlad, je to skvělé a gradující.

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: lenus - 03.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak ja som si na osvieženie pamäte musela prečítať aj predchádzajúcu kapitolu a teda ušli riaden kus cesty :) chcela by som vedieť, ako to všetko vníma draco... bude nakoniec kľačať pred hermionou? :D vyzerá to, že ešte bude veselo, teším sa , to napätie medzi nimi je celu dobu, len to trosku zmenilo formu... :) diky

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: lenus - 03.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak ja som si na osvieženie pamäte musela prečítať aj predchádzajúcu kapitolu a teda ušli riaden kus cesty :) chcela by som vedieť, ako to všetko vníma draco... bude nakoniec kľačať pred hermionou? :D vyzerá to, že ešte bude veselo, teším sa , to napätie medzi nimi je celu dobu, len to trosku zmenilo formu... :) diky

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 0)
Od: Neprihlásený - 03.02. 2021
Huraa, tahle povídka mi moc chyběla. Pořádně žhavá kapitola, pěkně to mezi nimi jiskří.
S Belgií je to velký zvrat, ale nebyl Krum v Bulharsku? Asi změnil působiště..
Jsem moc zvědavá, jak se vše zamotá a jestli bude Draco žárlit..
Ta poslední věta zněla jako příslib..
Děkuji za překlad.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 8. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Lupina - 04.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Děkuju moc, toto byla výživná kapitola, tolik tam toho bylo.
A Hermiona mi pořád občas leze na nervy :D
Děkuji moc, Jimmi. Těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

Sage: ( Jimmi )18.02. 202112. kapitola 2/2 Koniec
Sage: ( Jimmi )16.02. 202112. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )16.02. 202111.kapitola
Sage: ( Jimmi )15.02. 202110. kapitola 2/2
Sage: ( Jimmi )12.02. 202110. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )08.02. 20219. kapitola 2/2
Sage: ( Jimmi )05.02. 20219. kapitola 1/2
Sage: ( Jimmi )02.02. 20218. kapitola
Sage: ( Jimmi )08.01. 20217. kapitola
Sage: ( Jimmi )27.11. 202006. kapitola Deň tridsiaty druhý
Sage: ( Jimmi )26.11. 202006. Deň tridsiaty
Sage: ( Jimmi )23.11. 202006. Deň dvadsiaty deviaty
Sage: ( Jimmi )21.11. 202006. Deň dvadsiaty ôsmy
Sage: ( Jimmi )20.11. 202006. Dvadsiaty siedmy deň
Sage: ( Jimmi )19.11. 202006. Deň dvadsiaty piaty
Sage: ( Jimmi )17.11. 202006. Deň dvadsiaty druhý
Sage: ( Jimmi )14.11. 202006. Deň dvadsiaty prvý
Sage: ( Jimmi )13.11. 202005. Devätnásty deň
Sage: ( Jimmi )12.11. 202005. Deň osemnásty
Sage: ( Jimmi )10.11. 202005. Deň sedemnásty
Sage: ( Jimmi )09.11. 202004. Deň šestnásty
Sage: ( Jimmi )07.11. 202004. Deň pätnásty
Sage: ( Jimmi )05.11. 202004. Deň štrnásty
Sage: ( Jimmi )10.10. 202004. Deň trinásty
Sage: ( Jimmi )09.10. 202004. Deň jedenásty
Sage: ( Jimmi )08.10. 202004. Deň desiaty
Sage: ( Jimmi )07.10. 202003. Deň ôsmy
Sage: ( Jimmi )04.10. 202003. Siedmy deň
Sage: ( Jimmi )03.10. 202003. Deň šiesty
Sage: ( Jimmi )02.10. 202003. Deň štvrtý
Sage: ( Jimmi )01.10. 202003. Deň tretí
Sage: ( Jimmi )14.08. 202002. Deň druhý
Sage: ( Jimmi )11.08. 202001. Deň prvý, 00:08
Sage: ( Jimmi )07.08. 202001. Deň prvý, 23:47
Sage: ( Jimmi )04.08. 202001. Deň prvý, 23:17
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2020Úvod