Preklady fanfiction Harryho Pottera

Deň siedmy: Sobota

„Hej! No tak! Čo robíš?“ zvrešťal Draco.

„Máš nakrivo prsia!“ oznámila Hermiona, keď siahla do Malfoyovovej podprsenky a začala ich naprávať.

„Prestaň! To je obťažovanie!“ zavrčal, keď sa pokúšal dostať z dosahu chrabromilčanky.

„U Merlina! Sú to moje prsia!“

„Páčilo by sa ti, keby som ťa začal ohmatávať ja s tvrdením, že je to moje telo?“

„Ja...“ Hermiona sa na sekundu zamyslela. „Fajn. Máš pravdu.“

„Vďaka,“ povzdychol si Draco úľavou, kým si dával telo do poriadku. „Úprimne, len preto, že už viac nedokážeš uľaviť svojím chúťkam na Pansy, neznamená to, že si ich môžeš uspokojovať na mne.“

„To je nechutné a ty to vieš!“ zamračila sa Hermiona.

„Viem,“ priznal Draco s úškrnom. „Kvôli tomu som to povedal.“

Bol to posledný deň, ktorý mali stráviť v tele toho druhého a Hermiona musela priznať; začínali spolu vychádzať lepšie než tomu bolo na začiatku. Nuž, nechceli sa vzájomne zabiť. To bolo dobré znamenie.

****

„Hermiona? Môžem sa s tebou na chvíľku porozprávať? V súkromí?“

‘Nie,’ pomyslel si otrávene Draco, keď zbadal Lasičiaka, ako sa k nemu približuje po chodbe.

„Kam chceš ísť?“ spýtal sa s povzdychom.

„Aj sem,“ odpovedal, keď mu podržal otvorené dvere do opustenej učebne.

‘Prisahám Salazarovi,’ pomyslel si Draco, keď za ním kráčal, ‘ak práve prišiel o poctivosť a chce sa so mnou o tom porozprávať, budem kričať! Čo vyzerám ako nejaká prekliata sociálna pracovníčka?’

„No?“ začal. Cítil sa trochu nervózne, keď bol sám s Lasičiakom, ale pokúšal sa nedať to najavo. Koniec koncov, bol teraz Hermionou. Ona sa s Weasleym priatelila a jej nechcel odkliať gule alebo niečo podobné.

A nielen kvôli tomu, že to bolo fyzicky nemožné.

„Len som chcel vedieť,“ začal, keď nehrabane prestúpil z nohu na nohu, „tebe sa páči Harry?“

Draco si odfrkol.

„Nie!“

„Potom prečo si ho pobozkala?“ spýtal sa Weasley, očividne začínal byť trochu rozrušený.

„Len som chcela, aby ľudia prestali myslieť na tú lesbickú záležitosť,“ pokrčil Draco plecami.

„Takže, ty si?“ spýtal sa.

„Čo som?“ zamračil sa Draco.

„Na rovnaké pohlavie?“

„Nie!“ vybuchol Draco, ale uvedomil si, že tú otázku odpovedal viac za seba než za Hermionu. Niežeby na tom veľmi záležalo, odpoveď by bola rovnaká, pokiaľ vedel.

„Si si istá?“

„Áno,“ podráždene odpovedal Draco.  „Niekam týmto mieriš?“

„Nuž, pochop, len som uvažoval, že či by si nejakou náhodou nechcela, neviem,...“ bľabotal Weasley, kým sa jeho tvár stávala viac a viac červenšou.

„Vysyp to!“ zavrčal Draco.

„Nechceš so mnou chodiť?“ vyhŕkol.

Draco sa zamračil.

„Chodiť kam?“

„To sa tak hovorí,“ bezmocne vravel Weasley. „Chcem povedať; chceš byť mojou priateľkou?“

„Oh ježiši...“ zavrčal Draco. Vážne by sa týmto nemal zaoberať on. Ak všetci chrabromilčania jednali so ženami ako Potter, Weasley a Thomas; bol zázrak, že sa dokázali rozmnožovať. ‘Chodiť so mnou?’ No tak vážne!

„Počúvaj, Ron, mám ťa rada a to všetko a viem, že máme svoje chvíľky, ale nemyslím si, že niekedy môžeme byť viac než priatelia,“ vyhŕkol nie príliš priateľským spôsobom, v zásade zopakoval to, čo mu povedala Grangerová v prvý deň výmeny. A takisto mu nemohlo byť viac ukradnuté, či mu vtedy klamala.

„Oh,“ zareagoval Weasley, trošku sa zmenšil.

„Áno,“ pokrčil Draco plecami.

Po pár okamihov trápneho ticha a mumlania medzi ‘áno’, ‘v poriadku’, ‘dobre’, ‘správne’, ‘zbohom’, ‘uvidíme sa’ na oboch stranách, odišli a zamierili k rozličným miestam určenia. Z nejakého dôvodu už bolo Dracovi jasné, že nepovie Grangerovej, že Weasley chcel ‘chodiť s ňou’. Nedokázal povedať prečo, ale ak to musel nejako zdôvodniť, tak by povedal, že to bolo pre jej vlastné dobro.

***

Hermiona stála v chlapčenskej kúpeľni na druhom poschodí. Dnes bol posledný deň, kedy tu mohla stáť a trošku to ľutovala, pretože si na ňu zvykla. Rozopla si zips, pripravená ísť na to, keď zrazu začula, že sa dvere otvorili.

„Takže povedala ‘nie’?“ začula Harryho hlas.

„Sakriš,“ spanikárila. Stála tam, jej... ‘nádobíčko’ jej trčalo von, pripravená močiť a dnu vošli dvaja jej najlepší priatelia, aby pravdepodobne urobili to isté. Mohla si už navyknúť robiť to chlapčenským spôsobom, ale nie na verejnosti!

„Áno,“ začula, ako si Ron vzdychol.

„To ma mrzí, kamarát,“ riekol Harry. „Ale aspoň si sa pokúsil. Takže ak dovolíš...“

A... vtedy ju zazreli.

Hermione sa uľavilo, keď si všimla, že sa ju zjavne rozhodli ignorovať a len pokračovali vo svojej ‘práci’. V duchu zahrešila, že si vybrala miesto uprostred, výsledkom čoho bolo, že teraz mala po bokoch Harryho a Rona. Úprimne, ako toto môžu chalani zvládnuť... kým sa na nich pozerajú? Hermiona mala problém cikať dokonca, keď vedela, že by ju niekto mohol počuť. Nieto ju vidieť. Ale rýchlo postrehla, že to nevyzeralo ako nejaká neobvyklá situácia. Nikdy by si nedokázala predstaviť Malfoya, Harryho a Rona ako stoja vedľa seba, kým im vykúka ich ‘vybavenie’. Došlo jej, že sa vrhla po hlave do niečoho, čo bolo akýmsi mužským rituálom; bol toto čas a miesto, kde sa nebrali na vedomie žiadne osobné nezhody, aby ste mohli... ehm... čúrať?

„Vidíš niečo, čo sa ti páči, Malfoy?“ vyštekol Harry.

Oh môj bože, práve sa naklonila, aby sa nakukla na Harryho vybavenie? Dopekla s pervezným podvedomím!

„V skutočnosti nie,“ durdila sa.

‘Len čum nadol a šti, dopekla s tebou!’ nadávala si v duchu, kým sa chcela odtiaľ dostať čo najskôr.

„Máš problém, Malfoy?“ pobavene sa spýtal Ron.

„Čože?“ zapišťala Hermiona veľmi nemalfoyovským spôsobom.

Ron kývol smerom k jej ‘nádobíčku’.

„Nikdy by ma nenapadlo, že si typom človeka, čo má na verejnosti problém.“

„Nie som,“ odsekla Hermiona.

„Na mňa to tak nepôsobí,“ uškrnul sa Harry, keď si zapol zips a šiel si umyť ruky s Ronom v pätách. Opustili miestnosť a Hermiona jasne počula z chodby sériu pobavených odfrknutí.

„Och, vďakabohu,“ riekla, keď konečne odišli úplne preč a ona to mohla vykonať bez obecenstva.

Keď skončila, umyla si ruky a odišla, veľmi sa snažila necítiť sa príliš hrdo z toho, že sa zdalo, že jej vybavenie je o niečo väčšie ako Harryho.

***

Večer sa obaja nachádzali v klubovni; čítali si. Zjavne medzi nimi došlo k nepísanej dohode, že strávia večer v súkromí. Čiastočne preto, že obaja vážne nemali pocit, že by mali ešte ďalšie povinnosti voči vonkajšiemu svetu, kým boli v tele toho druhého. Bolo to tak trochu ako deň, keď sa vrátite z dovolenky; stále ste ešte čiastočne na nej, ale už sa to nejako viac nepočíta.

Draco bol trochu naštvaný. Mal dostať svoje staré telo späť práve, keď to prekliate krvácanie prestalo.

Prekliate načasovanie!

Ale bol rád, že sa konečne vráti k svojmu starému ja. A keď sa to stane, bude musieť prvých pár dní urobiť nejaké vážne mužské veci. Viete, ako keď vás pochytia tie mužné nutkania: keď len musíte ísť niečo zabiť, opraviť, kempovať v prírode...

Dobre, fajn, takže sa bude musieť trošku viac zorientovať v tom, čo človek v skutočnosti robí, keď ho chytia ‘mužské chute’, ale stále mal pocit, že by mal dokázať nejakým spôsobom svoju mužnosť.

Hoci mu bude chýbať neobmedzený prístup k ženským krivkám.

‘Pá, pá, kozičky,’ pomyslel si s povzdychom.

***

Hermiona si uvedomila, že jej v skutočnosti bude chýbať byť oblečená celá v čiernej. Vo svojom bývalom tele by jej vážne takáto farba neprešla, pri jej pokožke by vyzerala ako chorá. Takže kedykoľvek si nemusela obliecť školskú uniformu, obvykle šla do žiarivejších farieb. Ale týždeň v tajomnom upírskom vzhľade bola zábava. Hoci by sa starostlivo vyhla koženým nohaviciam. Raz si ich zo srandy vyskúšala, ale považovala ich na chalanovi za príliš odhaľujúce.

Niežeby pravdepodobne namietala vidieť ich na Malfoyovi, keď bude späť vo svojom tele.

A niežeby to niekedy povedala nahlas.

Ale bola tu malá otázka, ktorá jej vŕtala v hlave už niekoľko dní a ktorú vážne nahlas položiť chcela.

„Povedz mi, Malfoy.“

„Áno,“ odpovedal Draco, ani nevzhliadol od knihy, čo čítal.

„Čo sa stalo medzi tebou a Blaisom Zabinim.“

Draco zatvoril oči a zavrčal.

„Čo si počula?“ spýtal sa mierne rozladený.

„Nič konkrétne. Je tu niečo, čo sa dá počuť?“ šibalsky sa spýtala.

„Fajn, poviem ti to. Ale nie je to, čo si myslíš.“

„Určite nie je,“ odpovedala Hermiona, ale neznela presvedčivo.

„Nie je!“ naliehal Draco. „Minulý semester, počas hry Vadí Nevadí -  vieš, kam až tieto hry dokážu zájsť, správne?... nuž, Blaisa vyzvali, aby ma pobozkal a... obaja sme boli vážne poriadne ožratí... nuž, ten bozk trval trošku dlhšie, než sa očakávalo.“

„O koľko dlhšie?“ spýtala sa Hermiona.

„Ehmm, asi tak minútu.“

Hermiona sa prehla smiechom.

„O trošku dlhšie?“ zopakovala medzi záchvatmi smiechu.

„Je ťažké vedieť koľko to trvá, keď si opitá a nemáš časovač!“ pokúsil sa brániť Draco.

„Fakt, že ti dochádza kyslík by ti mal naznačiť, že to trvá dosť dlho,“ postrehla Hermiona.

„Rozkošné, Grangerová,“ sarkasticky komentoval Draco. „Ale to je všetko. Nič viac sa nestalo. Veci sa len vymkli spod kontroly. V tomto to mám jasné ako facka.“

„Dobre,“ zaznelo od Hermiony.

„Čo je?“ zamračil sa Draco.

„Nuž, rozhodol si sa trošku príliš rýchlo pobozkať Harryho, aby si to mal ‘jasné ako facka’.“

„Nuž, on je hrozne dievčenský,“ poznamenal Draco, kým vrátil svoju pozornosť ku knihe.

„Nie je!“ uškrnula sa Hermiona. Myslela si, že bude jej doberanie ignorovať. Nestalo sa tak.

„Samozrejme, že je. To preto som si ho vybral. Prečo inak by známa lesba, ktorá prvá pobozkala Lavender Brownovú, pobozkala Harryho? Pretože; ak prižmúriš oči, môžeš si myslieť, že je to dievča,“ vysvetľoval Draco s vážnou tvárou, ako keby vravel, že jedna a jedna sú dve.

„Ja si myslím, že to asi zabalím,“ oznámila Hermiona s úškrnom, keď vstala z gauča a vydala sa do svojej izby. „Dobrú noc, Draco.“

„Dobrú noc, Hermiona,“ odpovedal, keď zmizla vo svojej izbe.

A bude im to v noci trvať veľmi dlho, kým si každý z nich uvedomí, že sa práve oslovili krstnými menami.

Koniec siedmeho dňa.