Preklady fanfiction Harryho Pottera

Deň 2: Pondelok

Na druhý deň ráno prebudilo Hermionu hlasné búchanie na dvere. Len čo ich otvorila, vrazil dnu Malfoy a zavrešťal: „Ty mrcha! Mohla si ma varovať!“

„To som mohla,“ odpovedala Hermiona s rukou na zívajúcich ústach, „ale ty si predsa dal výrečne najavo, že moju pomoc nepotrebuješ, takže...“

„Toto je niečo iné!“ zavrčal.

„Vážne?“ sarkasticky sa spýtala Hermiona.

„Áno, dopekla s tebou!“

„Takže...“

„Čo takže?“ zamračil sa Malfoy.

„Takže...“ zopakovala Hermiona a nadvihla posmešne obočie, keď Malfoyovi zjavne došlo, čo mala na mysli.

„Takže mohla by si mi s týmto pomôcť?“ nevrhlo sa spýtal.

„Zabudol si na čarovné slovíčko,“ protestovala Hermiona.

„Žartuješ, že?“ zavrčal Malfoy.

Miesto odpovede Hermiona znova nadvihla obočie, aby zdôraznila, že tomu tak nie je. V žiadnom prípade nemala v pláne mu to uľahčiť. Zahnala ho do úzkych a obaja to vedeli. Možno by ho počas toho mohla prinútiť trpieť.

„Fajn!“ bezmocne vyšplechol Malfoy. „Mohla by si mi, prosím, s týmto pomôcť?“

„Nebolelo to, však?“ veselo odpovedala Hermiona, ktorá mala zo seba dobrý pocit. „Poď so mnou,“ pokračovala, keď kráčala do kúpeľne. Draco sa vliekol za ňou, stále nafučaný, ale bezpečne to držal v sebe, kým od nej nedostane to, čo potrebuje. Hermiona otvorila zásuvku pod umývadlom, vytiahla modrú krabičku a podala mu ju.

„Dobre, takže toto,“ vravela, kým zdvihla niečo zabalené v bielom kúsku papiera, „je tampón s aplikátorom.“

Až priveľmi to vyzeralo, že jediné, čo Malfoy chce, bolo prepadnúť sa od hanby, ale maximálne sa snažil nedať to najavo. Vďaka tomu celá táto trápna situácia stála Hermione za to. Stiahla obal a pokračovala vo vysvetľovaní. Vážne sa cítila nepríjemne, že toto musí ukazovať Malfoyovi. Problém nebol v samotnom vysvetľovaní, ale skôr v tom, že ju znepokojovala predstava, že sa nasledujúce dni bude Malfoy ňúrať v jej spodných partiách. Ale nemohla s tým veľa urobiť, takže len musela prepnúť do ‘učiteľského módu’ a pomôcť mu toto prekonať.

„Takto to chytíš,“ vravela, kým jasne ukazovala, ktorý prst ide kam. „Potom špičku priložíš k vchodu do pošvy, zatlačíš to dnu až potiaľto (ukázala na druhý koniec vonkajšej trubičky) a zatlačíš na vnútornú trubičku ukazovákom. Vyberieš aplikátor a voilá. Budeš v pohode niekoľko hodín. Len sa uisti, že šnúrka na vytiahnutie zostane trčať vonku.“

„Správne,“ vecne odpovedal Malfoy, kým sa pokúšal zachovať toľko dôstojnosti, ako človek dokáže v takejto situácii.

„Tak môžeš ísť na to,“ vyhlásila Hermiona, zatiaľ čo vrazila Malfoyovi krabičku tampónov do rúk. „Skús to.“

„Čože? Tu?“ prekvapene sa spýtal Malfoy.

„Nuž, áno,“ odpovedala, keď sa vydala preč z kúpeľne, aby mu poskytla trochu súkromia. „Prečo to vadí? Vážne to chceš urobiť sám?“

„Fajn!“ zavrčal Malfoy, ale vedel, že má pravdu. Mohlo sa mu zísť trochu pomoci, ak sa niečo pokazí, niežeby chcel vôbec na to myslieť.

„Počkám za dverami,“ riekla Hermiona. „Pretože je to prvý krát, čo takého niečo robíš, radšej by si sa mal predtým niekoľkokrát zhlboka nadýchnuť a uvoľniť sa. Inak sa ti stiahnu svaly a bude to dosť náročné, ak...“

„Fajn, fajn, fajn!“ odmávol ju Malfoy. „Chápem to, len choď!“

„Dobre. Oh, a možno by si chcel čupnúť. Je to najľahšia poloha na...“

„PADAJ!“

„Dobre,“ zatvorila Hermiona za sebou dvere.

***

„Si v poriadku, Malfoy?“ spýtala sa. Už tam bol päť minút a žiadna známka úspechu.

„Áno,“ odpovedal, ale znel dosť napäto.

„Dostal si to dnu?“

„Ešte nie.“

„Nie si uvoľnený, však?“ Bolo to skôr vyhlásenie než otázka.

„Ako mi to doriti môžeš dávať za vinu?“ vyšplechol Malfoy. „Chlap by nemal nič strkať do svojho tela. Nikdy! Nie je to prirodzené. A tieto veci kurevsky bolia, dopekla s tebou! A nepasujú!“

„To preto, že nie si uvoľnený,“ pripomenula Hermiona.

„Ja nedokážem zniesť pohľad na krv,“ pokračoval Draco, ako keby nič nepovedala. „Nie je to hygienické!“

„Ak si skončil s prednáškou, mohla by som navrhnúť iný prístup,“ len tak prehodila.

„Ktorým je?“

„Vložky.“

„Vložky?“

„Áno. Sú v skrinke pod umývadlom. Vytiahni jednu z krabičky, odtrhni papier a vlož ju do svojich... mojich, nohavičiek. Odbaľ krídelka a pretoč ich cez okraj. Máš to?“

„Áno,“ odpovedal.

Po minúte ticha vyšiel Malfoy z kúpeľne v pomerne neupravenom stave.

„Mám pocit, ako keby som mal plienku,“ sťažoval sa.

„Viem. Preto mám radšej tampóny,“ odpovedala. „Navrhujem, aby si si ich aj tak vzal so sebou a skúsil ich neskôr znova.“

„Ako povieš,“ súhlasil Malfoy, keď sa vydal von a pri hrudi zvieral dve krabičky. „Prisahám, Grangerová, ak o tomto niekomu niekedy povieš, použijem na teba Avada Kedavra a rád strávim zvyšok života v Azkabane.“

„Považuj ma za varovanú,“ náhlivo odpovedala, keď sledovala ako odchádza o svojej izby.

‘Celá táto situácia je totálne pokašľaná,’ uvažovala. ‘Malfoy dostane menzes, požiada ma o pomoc a potom zdrhne s mojimi ženskými vecami. Keby som o tom nevedela, poslala by som samu seba na vyšetrenie k Mungovi.’

***

Podľa Dracovho názoru sa život kráľovsky posral.

Nielenže bol v dievčenskom tele, bol v Grangerovej tele; muklorodenej, chrabromilčanky, svätuškárky, dievčaťa, ktorého menštruačný cyklus nemohol byť horšie načasovaný a ktoré malo ten najnudnejší rozvrh na svete!

Prečo musela byť taká intelektuálka? Prečo?

Pokročilá aritmancia?

Staroveké runy?

Kto to prepánakráľa potrebuje?

A k tomu tu bola mierne znepokojivá skutočnosť, že Draco nikdy vo svojom živote nebol ani na jednom z týchto predmetov. Ešte viac, pretože Grangerová v nich bola na špici triedy. Draco sa dostatočne pripravil na to, aby sa zapojil do zdvíhania ruky tým neslávne známym ‘och, prosím, prosím, ja som taká bystrá, tak mi dovoľte odpovedať na túto otázku’, s ktorým sa Grangerová preslávila od prvého dňa školy.

Tá vec s rukou ho veľmi rýchlo prešla.

Problém bol v tom, že na žiadnu z otázok nepoznal odpoveď.

A zo všetkých tých prekliatych poznámok mu meravela ruka. Obvykle len švihnutím prútika skopíroval poznámky niekoho iného. Teraz to urobiť nemohol, všakže? Mal len šťastie, že si nikto zatiaľ nevšimol, že sa Grangerová cez noc magicky stala ľavoruká. Niežeby s tým mohol veľa urobiť.

A naozaj nemal rád dievčenské školské uniformy. Pod tými sukňami fúkalo! Ustavične musel bojovať s nutkaním stiahnuť si tú prekliatu vec nižšie, aby si nohy zakryl viac. A tie silonky svrbeli! Prečo vôbec nosili také príšerné veci? Je leto! Len po piatich minútach, čo ich mal na seba, sa mu podarilo, aby mu utiekli očká na dvoch miestach.

A ako môžu baby vyzerať tak uvoľnene, keď sedia s prekríženými nohami? Keď Draco konečne dokázal prehodiť nohu cez nohu (čo bolo pekelne neprirodzené), mal ustavične pocit, že stačí malé štuchnutie a zletí zo stoličky.

A ešte stále si nezvykol na tú prekliatu podprsenku! Bolo poriadne nepohodlné, keď vám celý deň niečo tlačilo na váš hrudný kôš. A obliecť si tú sprostú vec bolo založené len na náhode a šťastí. Draco tiež prišiel na to, že zahodiť tú vec cez izbu v čistej frustrácii veľmi nepomáhalo. Takže po veľmi dôkladnom zvažovaní sa mu podarilo premeniť niektoré Hermione podprsenky tak, aby mali zapínanie vpredu. Oveľa ľahšie! Nedokázal pochopiť, prečo ich takto nevyrábali. To sa snažia sami sebe komplikovať život? Ženské!

Ale zo všetkých vecí sa mu najviac hnusila tá záležitosť s menzesom. Vážne, skutočne vážne sa mu to nepáčilo. Nemohol uveriť, že si tým prechádza každé jedno dievča.

Ako to dokážu vydržať?

Všetku tú krv a to všetko...

Vážne nemal rád pohľad na krv.

Dopekla so všetkým!

****

„Toto nazývaš poznámkami?“ rozčúlene sa spýtala Hermiona, kým mávala pergamenmi Dracovi pred nosom.

„Hej, na týchto som sa fakt namakal,“ bránil sa Draco, stále pociťoval bolesť v ruke.

„Možno, ale ja ich budem musieť lúštiť, ak s nimi mám urobiť svoje domáce úlohy,“ vysvetľovala Hermiona.

„To nie je moja chyba, že nevieš čítať.“

„Oh, ja viem čítať. Ty len nevieš písať!“

„Ach, netrep nezmysly, Grangerová,“ zavrčal Draco. „Mal som náročný deň, takže ma nechaj na pokoji. Je vyčerpávajúce byť tebou, aby si vedela. Ustavične poskakovať na mieste, keď mávaš rukou vo vzduchu, má sklony pripraviť ťa o energiu.“

„Ach, prosím ťa,“ vravela Hermiona. „Ako keby si nejakú odpoveď poznal.“

„Hej! Som bystrejší, než si myslíš. Darilo sa mi celkom dobre, ďakujem veľmi pekne.“ Klameš, klameš, s ohňom zájdeš.

„Fajn, ako povieš. Idem sa pokúsiť rozlúštiť to,“ odsekla Hermiona, keď odkráčala do svojej izby, aby pracovala. Mala kŕče v tvárových svaloch, niečo, o čom ani nevedela, že človek môže dostať. Celý deň si musela pripomínať, že sa musí mračiť, vrčať alebo zazerať. Ale po chvíli na to zabudla a jej tvár sa vrátila k normálu.

Niežeby si Malfoy na jej mieste viedol lepšie. Hoci to predtým trénovali, a naučil sa uvoľniť viacej tvár, stále sa tváril priblblo. Ako keby prekonal lobotómiu alebo niečo také. A ešte horšie bolo, že to vyzeralo, ako keby to ani nerobil úmyselne.

Desivé!

A Hermiona bola prinútená prakticky si celý deň pchať päsť do úst. Bolo zvláštne, aké vyčerpávajúce bolo neodpovedať na každú otázku, keď prekliato dobre poznáte odpoveď. Prvé dve hodiny sa musela prinútiť prisadnúť si ruky, aby automaticky nevyskakovali nahor.

Očividne mali k tomu sklony.

***

Pred spaním stála v kúpeľni a nevedela, či má byť nedočkavá alebo pobúrená. Ako dieťa bola často nahnevaná na mužov, že sa môžu vycikať postojačky. Ako dospievala, prekonala to. Ale teraz mala príležitosť naplniť svoju detskú fantáziu.

A okrem toho; zadržiavala to, odkedy si vymenili telá a vážne, vážne, musela ísť. Musela ísť tak nutne, že práve predvádzala neslávne známy tanec ála ‘nohy spolu, pretože vážne musím cikať’.

Zdvihla dosku na záchode, rozopla si nohavice a siahla dnu. Keď končekmi prstov nahmatala to, čo hľadala, myšlienka ‘nemôžem uveriť, že toto robím’ jej naskočila na myseľ a odmietala odísť. Musela sa prinútiť zosilnieť zovretie a vytiahnuť to z nohavíc.

„Panenka skákavá, len to urob, ty trasorítka,“ vynadala si, keď cítila, že sa každú chvíľu objaví prúd vody.

A urobila to.

S výdychom úľavy nutné dodať.

Niekoľkokrát to bolo len tesne, čo sa týkalo mierenia, ale celkovo vzato to dopadlo dobre. Keď skončila, zastrčila ho naspäť (už skôr sa rozhodla, že ho bude nosiť naľavo, pretože na nechystala ísť za Malfoyom a opýtať sa ho na takúto osobnú informáciu) a šla si umyť ruky s podivným pocitom, že z takého jednoduchého úkolu dokáže byť na seba taká hrdá.

***

Koniec druhého dňa.