Preklady fanfiction Harryho Pottera

24. december 2/2

O pár hodín neskôr sa Caroline s Tylerom bozkávajú rozvášnene na gauči, opitá Hermiona dopíja fľašu vína a ako keby prvý raz v živote sleduje, ako sneží. Mierne podnapitý Draco ju sleduje z gauča na druhej strane miestnosti.

Tyler s Caroline rýchlo zmiznú hore, smejú sa a potkýnajú na ceste do svojej spálne. Hermiona sa otočí k Dracovi, oprie si hlavu o zohnuté kolená. Opilo sa usmeje a on jej opätuje úškrn.

„Si taká opitá,” vyhlási.

Prikývne, zatvorí oči.

„No tak, poďme ťa dostať do postele.” Prejde cez izbu a pomôže jej na roztrasené nohy, ale keď už stojí, nepohne sa.  Namiesto toho na neho vzhliadne a nezbedne sa usmeje.

„Zatancuj si so mnou.”

„Prepáč?”

„Zatancuj si so mnou,” zašepká.

„Nehrá hudba.”

„Všetci sú v posteli, môžeme použiť mágiu!” zvolá.

„Pššt, u Merlina, si hlučná, keď si pod vplyvom,” hravo ju hreší.

Zachichoce sa s “ups” a on použije na piano kúzlo, aby hralo pomalú, pokojnú pieseň, než ju pritiahne k sebe a pozorne ju roztočí.

X

Draco pomáha Hermione dopotkýnať sa do spálne. Zakopne na koberčeku a takmer zletí dopredu. Keby ju nedržal okolo pása, pristála by na tvári.

„Myslím, že už viem, prečo veľmi často nepiješ, Grangerová,” komentuje to, uškrnie sa na ňu, keď ju vedie okolo postele.

Zachichoce sa, keď ju posadí na jej stranu a ona sa zvalí na matrace, oči zatvorené.

Sleduje ju, ruky si zastrčí do vreciek. “Neopováž sa takto zaspať, Grangerová, hovorí jej. Keď neodpovedá, skúsi to znova.

„Grangerka. Hej...”

„Pšššt. Použi svoj vnútorný hlas,” zašepká.

„Toto je môj vnútorný hlas.”

Poťapká na miesto vedľa seba, aby sa posadil. Urobí tak, ako mu bolo mlčky povedané a ona použije jeho ruky, aby sa vytiahla nahor, nohy poskladá pod seba. Hľadí na neho a on jej pohľad pokojne opätuje.

„Máš vo svojich očiach modrú,” zamrmle.

Zaskočený zažmurká. “Čože?”

„Tvoje oči, máš v nich modrú. Nikdy predtým som si to nevšimla. Sú pekné,” mumle, priblblo sa usmieva.

„Si opitá, drahá,” uškrnie sa.

„Môžem sa ťa niečo spýtať?”

„To sa spýtaš aj tak...”

„Prečo si šiel so mnou?”

„Vieš, prečo som s tebou šiel.”

Pretočí očami.

„Pretože si chcel rande s Avalon, viem. Ale mohol si prehovoriť kohokoľvek – skutočne kohokoľvek - aby si ju dostal na rande s tebou. Takže prečo ja?”

Pokrčí plecami. „Vyzeralo to ako dobrá príležitosť. Okrem toho som vedel, že tak neľahkú úlohu nemôžem zveriť nikomu inému.”

„Dobre, ďakujem ti, že si prišiel. Zase,” odpovedá, oprie sa plecom o jeho. „Myslíš si, že by sme mohli byť priateľmi, keby všetko bývalo inak?”

Usmeje sa, hravo pretočí očami. „Áno. Myslím. Ukazuje sa, že nie si taká zlí, Grangerka.”

„Aj ja si to myslím.”

„Dobre, ja si zas myslím, že je čas ísť do postele,” oznámi, keď sa postaví.

„Počkaj, mám ešte jednu otázku.”

„Granger...”

„Je na mne niečo v neporiadku?”

Zmätene sa na ňu pozrie. „Čo-čo tým myslíš?”

Pokrčí plecami. „Myslím tým... ty si muž... je tu dôvod, prečo nie som schopná udržať si vážny vzťah? Som... som príliš úbohá? Nie som dosť atraktívna? Som...”

„Všetko je s tebou v poriadku,” odpovedá rozhodne, znova sa vedľa nej posadí. Nemá potuchy, skadiaľ to pochádza, ani by si nikdy nepomyslel, že bude možné, aby takéto slová upustili jeho pery.

Zažmurká, zboku na neho hľadí.

„Nech je tým dôvodom čokoľvek, nemá to nič spoločné s tebou,” vysvetľuje. „Ty si veľmi inteligentná. Si vtipná a máš skvelý - hoci občas morbídny - zmysel pre humor. Si láskavá, máš veľké - hoci občas protivné - srdce, na všetkom ti záleží, dokonca na tých najmenších žijúcich bytostiach. Si odvážna - teda zdá sa, že okrem lyžovania. Si sebaistá a nezávislá. Si v pohode taká, aká presne si.”

„Nespomenul si príťažlivosť. Nie som príťažlivá.”

Odfrkne si, neveriacky pokrúti hlavou. „Si nádherná, Grangerka.” Začervenie sa; on sa uškrnie. „Každý muž by bol šťastný, kebyže ťa má, čarodejník alebo mukel.”

Zaskočí ho nepripraveného, keď sa mu vrhne okolo krku a schová tvár v jeho krku. Tá sila ho trošku prekvapí, ale je aj väčší aj silnejší než ona, takže ho nezvalí.

„Ďakujem ti, Draco.”

Rovnako rýchlo sa odtiahne, aj keď len trochu, pritlačí čelo na bok jeho tváre. Nosom sa dotkne jeho líca a jej dych, horúci a ťažký, ovanie jeho pokožku. Vonia súčasne ako víno, vanilkový šampón a Hermiona naraz.

„Pobozkaj ma,” zašepká.

Zatvorí oči, mierne nakloní hlavu. „Grangerová...”

„Prosím?”

„Si opitá,” zašepká.

Na to sa odtiahne, viac sa zakloní na pätách, keď sa hrá s rukami v lone.

„Potrebuješ si pospať, zajtra máme veľký deň.”

O chvíľu neskôr spí ako zabitá, stále oblečená v tom istom, čo mala na sebe cez deň.

Pobozká ju na čelo, než sám zaspí.