Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. 22.december 2/3

Po dobe, ktorá jej pripadá ako tri hodiny, sa Hermiona konečne rozhodne na to vykašľať. Sama, ubolená a totálne strápnená si čupne, než zmení polohu, aby si mohla odopnúť lyže.

“Čo robíš?”

Vykukne na pobaveného, hoci zmätene sa tváriaceho Draca Malfoya, ktorý má ruky prekrížené na hrudi a v každej lyžiarsku palicu.

“Už sa viac nelyžujem. Idem späť do chaty.”

Vzdychne si.

“Grangerová, no tak. Sme vonku len pol hodinu.”

“A ja som sa nedostala absolútne nikam!” sťažuje sa, rozhodí vo frustrácii rukami. “Povedala som ti, že v tom nie som dobrá, nedokážem si dať dole ani tie prekliate lyže.”

Uškrnie sa, ponúkne jej ruku. “Chyť sa.”

“Čože? Prečo?” skepticky sa spýta.

“Len mi daj ruku.”

Vyzerá vyčerpane.

Nadvihne obočie. “A to si hovoríš chrabromilčanka? Kde máš odvahu? Svoje hrdinstvo?”

Prižmúri na neho pohľad. “Nechala som ich v búde na vrchu kopca,” sucho odpovedá.

Pretočí očami. “Len mi daj tú prekliatu ruku, u Merlina.”

Neochotne urobí, ako jej povie a vkĺzne rukou do jeho, načo ju rýchlo vytiahne na nohy.

“Dobre, stoj... len stoj chvíľku nehybne,” povie jej, pohne sa tak, aby stál za ňou.

“Rachnem...”

“Nerachneš...”

“Určite rachnem..:”

“Nenechám ťa rachnúť. Pôjdeme pomaly.”

“My?”

Pohnú sa dole kopcom, on za ňou, s rukami pevne na jej bokoch, aby ju udržal na mieste.

“Vidíš? Nie je to také zlé.”

Pustí ju a ona zostáva na nohách ešte pár metrov bez neho, keď si pomáha palicami. O chvíľu neskôr stratí ťažisko a pristane s buchnutím na zadku.

Draco sa smeje, keď sa zastaví vedľa nej a pripojí sa k nej v snehu na zemi.

Zboku na neho zazrie. “Povedal si, že ma nenecháš rachnúť.”

“Nenechal som ťa. Rachla si úplne sama,” pripomenie.

Hermiona pretočí očami, nakoniec sa jej podarí rozopnúť viazanie, aby si uvoľnila nohy. Namiesto odpovede naberie za plnú hrsť snehu a hodí ju na neho. Vietor mu vženie snehové vločky do tváre, ktorá zaiskrí túžbou po odplate – a tá sa následne rozhorí do plnohodnotnej vojny.

A, aj keď len na malú chvíľu, obaja zabudnú, kde sú a čo tu robia.

X

Po horúcej sprche, ktorú si dala, aby sa zahriala, sa Hermiona vydá dole schodmi, aby sa pripojila k zvyšku rodiny - a k Dracovi. Avšak na ceste ju vyruší zvuk hlasu jej sesternice, ktorý vychádza z izby, v ktorej býva Tylerom. Dvere sú pootvorené a tak, zvedavá, sa pritlačí o stenu, aby počúvala.

“Hovorím ti, že sa ešte ani raz nepobozkali,” zašepká Caroline - a Hermiona presne vie, o kom hovorí.

“Možno nie sú veľkými fanúšikmi verejných prejavov náklonnosti ako ty,” logicky poznamená Tyler - toto je dôvod, prečo má toho chlapíka rada: je bystrý.

“Toto nie sú prejavy lásky na verejnosti, my sme jej rodina.”

“Potom sa možno len hanbí. Povedala si, že je to prvý chlapík, ktorého priviedla domov, správne?”

“Áno, len si myslím, že je čudné, že si neprejavujú žiadnu náklonnosť - vieš, človek by si myslel, že pri tom ako sú oh-tak zamilovaní a vášniví, tak by stále po sebe liezli. Sú prepánakráľa zasnúbení, mali by sme im vravieť, aby sa stále neobchytkávali!”

Keď už počuje dosť z Carolininho sťažovania - ako keby to bola jej vec - pokračuje dole schodmi. Nájde Draca v kuchyni s matkou. Varia, všimne si - a ona ich chvíľu sleduje, keď mu jej mama hovorí, čo má robiť - pridať “len štipku” soli do hrnca s dusenou zeleninou na šporáku. Urobí tak, nadšene, a dokonca zamieša hrniec matkinou obľúbenou drevenou varechou. Je prvý, kto si ju všimne a neohrabane si odkašle, snaží sa chovať akoby nič, keď odloží varechu a ukročí od šporáka.

“Môžem s tebou na chvíľu hovoriť?” spýta sa potichu.

“Mám problém?” unavene premýšľa, na čo ona pokrúti hlavou.

“Potom áno.”

Odtiahne ho za rukáv svetra po chodbe do kúpeľne.

“Nemyslel som si, že si typom na rýchlovku v kúpeľni, snúbenička.”

“Sklapni,” zamrmle, pretočí očami. “Toto je vážne.”

“Dobre.”

“Práve som začula Caroline a Tylera, ako sa o nás rozprávajú a ona sa sťažovala na náš nedostatok... náklonnosti k tomu druhému. Myslí si, že nám chýba vášeň...”

“...medzi nami je až priveľa vášne.”

“...vášne vo vzťahu, a sťažovala sa na to, že sme sa ešte ani nepobozkali.”

“A?”

“A moja mama sa presne tomu istému čudovala včera!”

“Čo si povedala?”

Pokrčí plecami, zastrčí mokré vlasy za ucho. “Povedala som, že si stále zvykáme na to, že sme náš vzťah zverejnili.”

Zažmurká. “Potom nevidím problém.”

“Problém je v tom, že si to teraz všimla Caroline, a bude naliehať a naliehať a naliehať, až kým nedostane, čo chce. Bude klásť otázky a buď prídeme s veľmi presvedčivou lžou alebo...” odmlčí sa, prehltne guču v hrdle.

Nadvihne obočie. “Alebo?”

“Alebo to musíme trochu rozvíriť. Musíme sa začať správať ako pár.”

Uškrnie sa. “Ty len chceš, aby som ťa pobozkal.”

“Draco, buď vážny,” vyštekne, pretočí očami. “Vôbec som na tieto veci nemyslela - držanie za ruky a tuľkanie sa.” Odmlčí sa, odvráti sa od neho v hlbokom zamyslení. “Možno by sme im mali jednoducho povedať pravdu,” vzdychne si.

“A to by si chcela prečo?”

“Nechcem, ale ty asi musíš. Chcem povedať, že si pravdepodobne myslíš, že predstava, že sa ma dotýkaš...”

“...vôbec sa nepokúšaj povedať niečo o tvojom krvnom postavení,” pomerne ostro ju preruší, prižmúri na ňu pohľad.

“Nechcela som. Len som myslela, že väčšinou sotva znesieme byť v tej istej miestnosti a to...”

“Neviem, myslím, že tu to zvládame celkom dobre, je to zábava,” priznáva s nonšalantným pokrčením pliec.

Prekvapene zažmurká. “Takže... takže ti to nevadí?”

“Vôbec nie. V skutočnosti som ešte lepší v bozkávaní ako v predstieraní,” odpovedá samoľúbo.

“Do-dobre.”

Hravo na ňu žmurkne. “No tak, toto by mohla byť sranda.”

Keď otvorí dvere a vykročí na chodbu, ocitne sa zoči-voči Caroline, ktorá sa zarazí, keď ju nasleduje Draco.

“Oh, ahoj, Caroline,” veselo ju pozdraví. Potom obráti svoju pozornosť k Hermione a skloní sa, aby silne pritlačil svoje pery na jej líce.

“Ešte raz ďakujem, láska,” zamrmle, než ju nechá samu so sesternicou.

Caroline spýtavo nadvihne obočie, takže Hermiona sa len usmeje a nasleduje Draca späť do kuchyne.

X