Preklady fanfiction Harryho Pottera

Vianoce s rodinou Grangerovcov

Draco sa zadíval na hrubý štós papierov, ktorý mu práve pristál v rukách. „Toto je kniha.“

„Nie,“ povedala Hermiona pokojne, „je to zoznam.“

„Grangerová-“

„Hermiona. Vidíš, o tomto hovorím. Bod číslo dvanásť.“

Rýchlo prešiel pohľadom papier pred sebou, keď mu padli oči na odsek, na ktorý narážala. „Prečo by som ťa nemohol volať Grangerová?“

Hermiona sa naježila. „Ty vieš prečo. Nemyslíš si, že by bolo čudné, keby si ma volal priezviskom?“

„Nie, naozaj si to nemyslím.“ Pristúpil k nej a ovinul okolo nej ruky. „Hermiona ťa volajú tí dvaja hlupáci. Grangerová ťa volám ja.“

Unavene si povzdychla. „Malfoy-“

„Draco,“ samoľúbo ju napomenul a Hermiona celá očervenela. Mal pravdu, na toto sa ťažko zvykalo.

„Jedno poobedie.“ Vymanila sa mu z rúk a vydala sa dobre známou uličkou, na ktorej vyrastala. „Drž sa inštrukcií-“

„-pravidiel-“

„-ktoré som ti napísala, a všetko dobre dopadne,“ dokončila, ignorujúc jeho vsuvku.

Ticho ju nasledoval a rukavicami listoval zoznamom jej „inštrukcií“. „Bojíš sa, že sa im nebudem páčiť?“

Hermiona si ovinula okolo seba ruky, nech jej nie je taká zima, a zrýchlila krok. Pôvodne nechcela túto tému vyťahovať. „Poďme si to zhrnúť. Vedia, že si ma urážal-“

„-detinsky sa ti posmieval.“

„Vedia o Inkvizičnej čate-“

„-mojom pokuse byť proaktívny a ujať sa vedenia.“

Prestala kráčať a nahnevane zafučala. „Vedia o tvojom znamení.“

Draco sa zachmúril. „Pripomeň mi, kde to Weasley býva?“

„To by si sa neopovážil,“ povedala Hermiona a prevrátila oči. Vedela, že aj napriek tomu, že sa považovali za nepriateľov, v skutočnosti nimi vôbec neboli.

„A na to si ako prišla? Nott mi minule ukazoval jedno veľmi šikovné kúzlo-“

„Sme tu,“ rýchlo ho prerušila, vzala ho za ruku a nasmerovala k ich domu. „Chcem vidieť, že sa snažíš. Žiadne smrťožrútske vtipy. Žiadne trápne historky o Ronovi, Harrym alebo mne. A najdôležitejšie zo všetkého – volaj ma Hermiona. Rozumieme si?“

„Takže žiadne dráždenie mimo postele?“

Jej ľadový pohľad mu bol viac než dobrou odpoveďou. Draco sa na tom len pousmial.

Vykročili ruka v ruke zasneženým chodníkom k obydliu Grangerovcov a Draco pocítil ako sa pri ňom Hermiona nervózne ošíva.

„Nestresuj sa. Ľudia ma milujú. Keď zistia, že som Malfoy-“

„Všetci v dome sú muklovia.“

„Tak začnem rozdávať stolibrové bankovky, môže byť? Nebude čo riešiť.“

Hermiona sa pobavene pousmiala nad jeho neochvejnou sebaistotou. „Z tohto sa peniazmi nevykúpiš. Tu treba zapojiť staré-dobré podlizovanie. Kým otec nezačne vyťahovať poľovnícku pušku, je dobre.“

Draco zastal a vyvalil na ňu oči. „Nie je to náhodou ten muklovský smrtiaci stroj? On ho má?“

Bez slova a so žiarivým úsmevom na tvári vošla do domu. Draco ju neisto nasledoval dovnútra a len pre prípad sa radšej postavil za ňu.

***

Hermiona bola prekvapená, že sa im dnešok tak vydaril. Draco bol pozorný, zdvorilý a z úst mu ani raz nevypadla žiadna urážka - okrem jedinej mimovoľnej poznámky o jej bujnej hrive. Divokou kartou, zdá sa, boli jej dvaja malí bratranci, ktorým Dracove plavé vlasy pripadali ako niečo, s čím sa dá skvele zabaviť. Jeho vysokú postavu v tmavom obleku a s rezervovaným výrazom v tvári považovali za úplne iný druh než bol zvyšok grangerovského klanu. Okamžite si ho obľúbili a prosíkali ho, aby sa s nimi išiel hrať vonku do snehu. Draco odignoroval jej tiché protesty s veľavravným úškrnom na tvári a vyviedol ich von.

Teraz sa Hermiona začala trocha obávať. Ani jedného z trojice totiž už dobrých dvadsať minút nevidela – čo ju prinútilo dať si na seba kabát, rukavice a šál a ísť ich hľadať.

Naďabila na nich niekoľko blokov od domu ako sa v parku hrajú. Zostala však zarazená, keď uvidela s čím sa bavia.

„Mia, pozri, Santov sob!“

Jej dvaja bratranci sa jašili okolo spomínaného mohutného zvieraťa a rozradostene pri tom výskali. Okamžite začala panikáriť, až kým jej zrak nepadol na Draca, ktorý sledoval, ako sa okolo soba  naháňajú, skáču popri ňom, strkajú a štuchajú doňho – a zviera nič. Rýchlo podišla k Dracovi s lícami vyštípanými od zimy. „Čo tu robí sob?“

„Tvoji malí bratranci mi prezradili, že predtým, než Santa zapriahne svoje soby do záprahu, púšťa ich po jednom von, aby sa poriadne vyhrali v snehu.“

„Nie, to som nemyslela...“ Nedávalo to žiadny zmysel. Prečo by také obrovské zviera stálo nepohnuto na mieste, keď okolo neho lietali a besneli dve šesťročné detiská? Hermiona naňho uprela zrak a prižmúrila oči. „Malfoy, povedz mi, čo si urobil?“

Draco sa uškrnul. „Chceli, aby som ich nosil na pleciach. Tak som im radšej zohnal niečo, na čom sa môžu voziť koľko chcú bez toho, aby niekomu vylámali chrbát.“

„Odkiaľ si, preboha, vzal soba?“

„Počul som, že v tomto období celkom letia.“

Zafučala: „Malfoy...“

Draco mierne skrivil tvár. Očakával od nej poriadnu porciu hubovej polievky. „Aký máš vzťah k mačkám?“

Hermiona sa naňho zarazene obrátila. „Akým mačkám?“

„Konkrétne k tej, čo spala na parapete.“

Neveriacky naňho vyvalila oči. „Čo? To je..? Ty si moju mačku premenil na soba?“

„To prekliate zviera aj tak nič nerobilo – len tam tak ležalo. Tak som mu dal príležitosť ukázať svoj potenciál.“

„Ty si...ty si úplne...Čítal si vôbec, čo som napísala?“

„Myslíš tých sto vecí, ktoré mám dnes absolútne zakázané robiť?“

Hermiona sa ho ani neobťažovala opraviť v presnom počte bodov jej zoznamu. „Číslo štyridsať sedem – v žiadnom prípade nič nepremieňaj.“

Chvíľu na ňu len tak hľadel a Hermiona si naozaj myslela, že si uvedomí, akú hlúposť urobil, a premení úbohú Snehuľku naspäť na mačku. Namiesto toho pokrčil plecia a odvrátil sa od nej. „Muselo mi to ujsť.“

Naježila sa, celá ohromená, a po miliónty krát sa sama seba spytovala, prečo sa s ním vôbec dala dokopy. Načiahla sa po prútik, že s tým hneď a zaraz spraví krátky proces, keď ju Draco rukou zastavil.

„Pozri.“ Prešla pohľadom na to, čo jej ukazoval, a oči jej padli na jej dvoch bratrancov, ako sa dusia od smiechu a striedajú sa v pokusoch vyliezť na soba, zakaždým bez úspechu. „Naozaj im to chceš teraz pokaziť?“ Jej oči sa presunuli z detí na muža stojaceho pri nej. Sledoval ich s nefalšovaným nadšením v tvári – ako chlapec, ktorý vidí niečo, po čom vždy túžil, ale nikdy to nedostal.

„V poriadku,“ zašepkala skôr preňho, než kvôli svojím bratrancom. „Desať minút.“

Jeho zasnený výraz prešiel v úškrn. „Nehovoril som ti, že si ma všetci zamilujú?“

Hermiona si odfrkla, no zobrala ho za ruku a naklonila sa k nemu. „Netuším, ako je to možné. Si arogantný, necitlivý a je s tebou absolútna nuda.“

Dracovi čosi zablyslo v očiach. „Prečo si si ma teda zamilovala ty?“

„Netuším,“ povedala Hermiona a uškrnula sa. „Bude to tým slávnym malfoyovským šarmom, ktorý ti zjavne chýba.“

Naklonil sa ku nej a jemne ju bozkal na pery. Potom si ju k sebe privinul a pobozkal ju tak náruživo, že zabudla na všetko, existovali len oni dvaja. Takto ju bozkáva zakaždým - až pokým sa Hermiona nevzdá. Diabol jeden prešibaný.