Preklady fanfiction Harryho Pottera

2.  20.december  

Prichádza na miesto, kde býva - celé horné poschodie strešného bytu v jednej z najprestížnejších apartmánových budov Londýna. V muklovskom svete: predstavte si. Výťah ju odvezie rovno do jeho predsiene, ktorá je rovnako veľká ako celý jej byt. Poznamená si v duchu, aby to spomenula pri náhodnom rozhovore s Caroline.

Je jasné a skoré pondelkové ráno, kvôli faktu, že ich očakávajú o dve hodiny. A trvá to takmer dve hodiny sa tam dostať.

Kráča hlbšie do bytu, všíma si ten veľmi moderný, draho vyzerajúci nábytok a zariadenie. Všetko je veľmi... malfoyovské, to musí priznať. Vojde do obývačky, aby našla blonďavého čarodejníka sedieť na dlhom, čiernom gauči. Má na sebe tmavosivý oblek - muklovský - s bielou frakovou košeľou, čiernou viazankou a topánkami, ktoré stoja pravdepodobne viac než celý jej outfit - veľký, neforemný, zelený sveter, čierne legíny a tmavohnedé čižmy po kolená. Vlasy má kratšie, než mal pred pár dňami a naježené, aby vyzerali rozstrapatené a predsa sofistikované -  a sexy, hoci by to nikdy nepriznala.

“Uvedomuješ si, že sa ideme stretnúť s mojou rodinou, nejdeme na audienciu ku kráľovnej,” vraví.

“Aj tebe dobré ráno, Grangerová,” zamrmle, odpije si z vysokej, keramickej šálky kávy. “A samozrejme viem to. Keby som sa mal stretnúť s kráľovnou, učesal by som si vlasy.”

Pretočí očami. “Nemusíš mať oblek. V skutočnosti by si ho mať nemal.”

Pozrie sa na ňu ponad svojho Denného proroka. “Nebol som si vedomý, že je pre túto príležitosť určený dress kód.”

“Nie je, je to len...”

“Pochop, Grangerová, ja viem, čo robím.”

“Vážne? Pretože sa mi zdá, že si kvôli tomu budú všetci myslieť, že je to podvod, pretože sa k sebe nehodíme,” vyštekne.

Uškrnie sa, odtlačí sa na nohy. “Po prvé, toto je podvod, takže na to nezabúdaj. A po druhé, mám na sebe oblek len preto, aby som vyzeral, že mám prácu a že som profesionál. Keď ma takto tvoja rodina uvidí, uverí, že som úspešný namiesto toho, aby si im musela povedať, že som. Ak sa ma spýtajú, prečo mám na sebe oblek, poviem im, že som mal stretnutie so správnou radou nemocnice.”

Zažmurká, zíza na neho. “Ty si toto dôkladne premyslel.”

“Samozrejme, že som... čo by som bol za slizolinčana, kebyže nie?”

“Veľmi dobre,” prikývne. Začne sa prehŕňať v kabelke a vytiahne z neho mobil, ktorý mu podá.

Tupo naň hladí. Vyzerá atraktívne, iste, s tou jeho plochou obrazovkou.

“Čo s tým mám urobiť?”

“Si doktor, nespomínaš si? Potrebuješ mať telefón kvôli naliehavým prípadom.”

“Ani neviem, ako sa používa a ty chceš odo mňa, aby som predstieral, že jeden vlastním?”

Pretočí očami, vrazí mu ho ruky. “Cestou ti ukážem, ako sa používa. Kde máš batožinu? Musíme ísť.”

“Než pôjdeme, hovorila si s Avalon?”

Vzdychne si. “Áno.”

“A?”

“Je skeptická, ale povedala som jej, aby mi dôverovala - takže sa neopováž spôsobiť, že toto oľutujem.”

X

“Stále nechápem, prečo sme sa nemohli jednoducho premiestniť niekam blízko a potom si odtiaľ zobrať auto,” háda sa po, ako sa jej zdá, stý krát, keď zabočí na úzku, snehom pokrytú cestu len s pár stopami po pneumatikách. “Ušetrilo by nám to dve hodiny.”

“Tiež by sme si nechali ujsť túto krásnu krajinu,” pripomenie ona.

“Mmm, pretože jej nebudeme mať dosť, keď budeme týždeň trčať uprostred zasranej ničoty.”

“Keby som vedela, že sa budeš tak veľmi sťažovať, povedala by som ti, aby sme sa stretli tam,” vyštekne.

“Keby som vedel, že tá jazda bude takáto, nebol by som išiel vôbec a teba by zase ponížila tvoja drahá sesternica,” vráti jej to.

X

Ďalšie dve minúty strávia v tichu, keď zastaví auto za autom svojich rodičov. Vzdychne si, oprie sa dozadu, keď sa zboku na neho pozrie a nájde ho hľadieť von z miesta spolujazdca na tú chatu pred nimi.

“Je väčšia, než som si myslel,” poznamená.

“Spĺňa tvoje štandardy?”

Uškrnie sa. “To sa ešte uvidí.”

Pretočí očami, než ich zatvorí a zakloní hlavu dozadu, aby sa pozrela na strop auta. V bruchu cíti nervozitu - čo ak toto nevyjde? Čo ak prekuknú túto ich šarádu? Čo ak z nej Caroline urobí blázna pred všetkými - pred ním? To je presne to, čo potrebuje... ďalšiu muníciu, s ktorou ju bude môcť neskôr zasiahnuť.

“Bude to v poriadku, Grangerová,” pokojne jej povie. “Som vynikajúci herec.”

“Ja nie som,” zamrmle.

“Len ma nasleduj.”

“Stále môžeš vycúvať, ak chceš,” vraví potichu, hľadí na neho zboku. “Chcem povedať, ešte nie je príliš neskoro.”

“Ja nevycúvam, Grangerová. Keby som chcel vycúvať, bol by som to urobil pred dvoma hodinami, keď si na mňa najačala, aby som vliezol do toho auta.”

“Nuž, áno, ale...”

“Uzavreli sme dohodu - a Malfoyovci dohody vždy dodržiavajú. Otázka je, robia to aj Grangerovci?”

Zasmeje sa, pretočí očami.

“Beriem to ako áno. Takže ako sa dostanem z tohto životu nebezpečného miesta?”

“Potiahni tú kľučku a zatlač do dverí.”

Zamračí sa. “To vôbec nedáva žiaden zmysel,” zamrmle, ale aj tak poslúchne jej pokyny. Dvere sa o dve sekundy neskôr otvoria a on sa víťazoslávne usmeje.

“No, pozrime sa.”

X

V tú sekundu, keď vkročia do domu a Draco vlečie jej aj svoj kufor, vie, že už niet cesty späť. Hlavne preto, že Caroline je prvým človekom, ktorý ju pozdraví.

“Mini!” zapiští žena s havraními vlasmi, vyskočí z gauča, kde sedí vedľa svojho priateľa, než sa k nej prirúti. Hodí sa jej okolo krku, mocne ju objíme.

“Trvalo ti to dosť dlho! Tvoja mama si začínala robiť starosti.”

“Moja mama si vždy robí starosti,” zasmeje sa Hermiona, pretočí očami, keď objatie sesternici opätuje.

Caroline ju pustí a ukročí dozadu. Jej pohľad dopadne na muža za Hermionou.

“Ty musíš byť jej snúbenec,” zacukruje, žiarivo sa usmeje. “Draco, správne?”

Prikývne, položí oba kufre na zem, keď sa k nim vo vstupnej hale pripojí zvyšok Grangerovic rodiny, aby ich pozdravil. Na chvíľu je na neho všetko to predstavovanie a objímanie žien príliš.

“Musíš nám všetko povedať, Mini. Kde ste sa stretli, ako ste sa stretli, ako ťa požiadal...”

“Samozrejme,” rýchlo súhlasí Hermiona, obzrie sa na jediného blondiaka v miestnosti, ktorý znalecky nadvihne obočie.

“Myslím, že si najprv odložíme naše veci, správne miláčik?”

Prikývne.

“To mi znie dobre.”

X

“Jedna posteľ?” spýta sa, obočie nadvihnuté, keď hľadí na veľkú manželskú posteľ pred nimi.

“Prekvapuje ma, že môj otec toto dovolil,” žartuje Hermiona.

“Jedna posteľ.”

Pretočí očami. “Máme mágiu, Malfoy, nepamätáš? Môžeme ju rozdeliť na dve, ak ťa to obťažuje.”

“A ak niekto vojde a zbadá, že sú tu dve postele miesto jednej?”

“Radšej budeš spať na zemi?”

“Prečo by som mal spať na zemi ja? Ja som tvoj hosť,” upozorní.

“Pretože to je správne.”

“Áno, možno, keby som bol tvojím skutočným snúbencom, ale ja nie som.”

“Potom čo navrhuješ?”

Vzdychne si, zdvihne oba kufre na posteľ. “Chrápeš?”

“Nie.”

“Kradneš deku?”

“Môžeme použiť dve deky.”

Prikývne. “Fajn. Podelíme sa o jednu posteľ - hoci nechápem, prečo si nemohla požiadať o izbu s dvoma posteľami.”

“Oh, to by fakt nebolo podozrivé,” vyštekne.

“Páry spia v oddelených posteliach po celý čas...”

“Áno, keď zostarnú. Okrem toho, ako som mala vedieť, že sa tak bojíš deliť sa o posteľ so svojím dievčaťom?”

Uškrnie sa. “Ty nie si moje dievča, Grangerová.”

“Oh, správne, ja hlúpa. Ja som len humusáčka,” zamrmle.

Zažmurká, zazerá na temeno jej hlavy, keď si ona začne vybaľovať veci.

“To som tým nemyslel,” vraví potichu. “Len som chcel povedať...”

“Viem, čo si chcel povedať,” zašepká. “Prepáč, len mi to vyletelo.”

Vzdychne si. “Pozri, som si istý, že sa dokážeme podeliť o posteľ bez toho, aby sme sa snažili vzájomne zabiť, správne?”

“Nič nesľubujem.”

Zasmeje sa.

“Šikulka.”

X

Popoludnie strávia prípravou chaty na vyzdobovanie - ktoré sa udeje zajtra, spolu s vybratím a orezaním stromčeka.

Večera sa podáva o piatej presne. Všetci sa zhromaždia v teplej, útulnej jedálni okolo veľkého stola. Na stole je červeno-biely vianočný obrus a osem miest s taniermi a príbormi. Jim Granger sa posadí do čela stola, kým jeho brat, Hermionin strýko, sa posadí oproti. Od Jima napravo sa posadí jeho žena, Helena. Vedľa nej Hermiona a potom Draco. Na druhej strane, vedľa George je jeho žena Mary, Caroline a potom Tyler.

Po troch zahryznutiach Caroline vyhŕkne. “Takže nám povedz,” začne, keď si odpije z červeného vína.

Hermiona zažmurká, prežúva. “Prepáč?”

“Povedz nám o vás dvoch!” nalieha.

“Oh. Nie som si istá, že je to nevyhnutné...”

“Samozrejme, že je, miláčik,” povie jej jemne Helen, keď sa na ňu pousmeje.

“Vieš, jednu minútu si sama a na ďalšiu si zasnúbená,” zachichoce sa Caroline. “Očividne je tu nejaký príbeh - príbeh, ktorý tajíš po bohvie ako dlho.”

Oblizne si pery, zboku sa pozrie na Draca a ten na ňu prikývne. Prehltne guču v hrdle a nepohodlne sa zamrví na mieste. Precvičovala si túto chvíľu a prechádzala stokrát každý detail - a predsa má prázdnu myseľ. Nespomína si na nič, čo si vymysleli len pred pár dňami.

“Ehm, nuž, už je to tak dávno, že si nie som istá, či si spomeniem,” zažartuje, znepokojene sa zasmeje.

Nikto iný sa nesmeje; len na ňu s očakávaním zízajú.

Draco sa pozrie z Hermiony - zo slečny v núdzi - na zvyšok jej rodiny. Potápa sa, bez pochyby zabudla na všetko, čo si stokrát prešli. Odkašle si a predkloní sa dopredu, položí ruku na jej, ktorá leží na jedálenskom stole.

“No tak, nebolo to tak dávno, miláčik,” vraví, hravo sa uškrnie. “Samozrejme, že si spomínaš - ja si spomínam. A nikdy na to nezabudnem.”

“No teda,” vyhŕkne Caroline, jej pozornosť prilepená na tom bledom, blonďavom mužovi.

Hermiona sa na neho pozrie, pousmeje sa, keď zovrie jeho prsty.

X

“Stretli sme pred niečo viac než pred rokom - 23. novembra,” začne, znova sa oprie o chrbát stoličky. “Snežilo a ja som sa rozhodol ukryť v malej kaviarne na ulici, kde bývam, pri ceste do práce. To miesto bolo plné ľudí, ktorí sa pokúšali zahriať a rada bola takmer von z dverí, ale aj tak som počkal. Nasledujúce, čo viem, je, že sa dvere za mnou otvorili, obrovský poryv vetra fúkol do kaviarne - so snehom a tým všetkým - a nejaká nemotorná, nádherná žena s rozlietanými vlasmi a červenými lícami mi padla do náručia. Doslova...”

“... ja som zakopla, ale on ma zachytil tesne predtým, než som pristála na tvári,” vysvetľuje Hermiona, ktorá konečne našla svoj hlas.

Draco sa uškrnie, zboku sa na ňu pozrie. “Takže som ju postavil vzpriamene, povedal som jej, že som doktor, spýtal sa, či nie je zranená - na čo na mňa vyštekla: ‘Som dokonale v poriadku, ďakujem vám veľmi pekne’...”

“...mala som zlý deň.”

“A potom som jej priniesol kávu a poslal ju jej cestou, než som sa vydal do práce.”

“Potom nedokázal prestať o mne premýšľať,” vloží sa Hermiona, víťazoslávne sa usmeje.

Pozrie sa na ňu, prižmúri oči, keď pristúpi na jej hru. “Hovorí tá, ktorá nedokázala prestať myslieť na mňa.”

Nevinne sa usmeje, odhryzne si zo sendviča.

“Tak či tak,” pokračuje, hrá svoju časť. “Na druhý deň som sa vrátil - mal som voľný deň - keby tam náhodou bola - čo bola, sedela za jedným z tých malých okrúhlych stolíkov chrbtom k rohu a s knihou v ruke...”

“Samozrejme,” odfrkne si Caroline.

Draco sa uškrnie. “Takže som si kúpil kávu aj ja, spýtal som sa, či sa k nej môžem pripojiť... na čo mi položila sériu skúšobných otázok...”

“... musela som si byť istá, či len neplytvám časom,” vraví Hermiona obranne nad matkiných nadvihnutým obočím. Jej otec jej ukazuje vztýčený palec z druhej strany stola.

“Ktorými som prešiel s plným počtom, čo musím dodať a potom sme strávili, koľko, tri hodiny rozprávaním?”

“Štyri.”

“Štyri hodiny rozprávaním...”

“A flirtovaním...”

Nadvihne obočie, hrá urazeného. “Hej, ja som nebol jediný, čo flirtoval.”

Jej líca sa inštinktívne zalejú červeňou, keď sa zaborí do stoličky.

Draco uškrnie, v duchu si poznamená tento fakt k neskoršej munícií, keď sa otočí znova k jej rodine.

“Tak či tak, nasledujúci víkend sme mali tri rande. A odvtedy sme spolu.”

“To je také sladké,” rozplýva sa Mary.

“Ale, počkať sekundu, to znamená, že ste minulé Vianoce boli spolu... pýtala som sa ťa, či sa s niekým nestretávaš a ty si povedala, že nie!” obviní ju Caroline.

Hermiona zažmurká, zaskočená. “Nechcela som sa do niečoho hnať alebo to zakríknuť...”

“V skutočnosti ani jeden z nás. To preto sme to až donedávna tajili,” dodá Draco.

“Ako dlho ste zasnúbení?” spýta sa Helen.

“Tri týždne,” odpovedajú jednohlasne, presne tak, ako si to nacvičili.

“Ako dlho bývate spolu? Bývate spolu, nie?” spýta sa Mary.

“Presťahoval som ju do svojho bytu pred štyrmi mesiacmi,” odpovedá Draco.

“A nikto nevedel o vašom vzťahu? Priatelia, kolegovia?” nalieha Caroline.

“Nuž, naši priatelia to uhádli,” odpovedá Hermiona, Draco prikývne.

“Určili ste dátum?” premýšľa Jim medzi kúskami steaku.

“Čoho?” diví sa Hermiona.

“Svadby, hlupáčik!” odpovie Caroline.

“Oh. Oh! Ehm,” obzrie sa nervózne na Draca. ktorý sa predkloní, aby znova zachránil deň.

“Nič ešte nie je určené naisto, ale uvažovali sme o svadbe na jar. Je to Hermionino obľúbené ročné obdobie,” hovorí.

“Oh, to bude nádherné!” rozplýva sa Mary.

A keď sa jej rodina baví o tom, ktoré ročné obdobie je najlepšie pre svadbu, Hermiona sa otočí tvárou k mužovi vedľa nej. K tomu istému mužovi, ktorý len pred pár dňami bol ku nej riadny blbec 24 hodín denne. Pousmeje sa, zachytí jeho pohľad. Pokrčí nonšalantne plecami a úsmev jej opätuje.

Možno to nakoniec dokážu tento týždeň vydržať.

X

Neskôr toho večera, potom, čo sa prezlečie do pyžama v kúpeľni, Hermiona sa vráti do spálne. Okamžite sa zarazí, keď sa ocitne zoči-voči polonahému Malfoyovi, ktorý pred ňou stojí v zelených pyžamových nohaviciach. Akurát si oblieka jednoduché biele tričko, keď vkročí dnu, hruď má nahú.

“Prepáč,” rýchlo sa ospravedlní, otočí sa na päte, aby bola chrbtom k nemu.

“Už som oblečený,” zasmeje sa.

Keď sa otočí, je, skutočne, oblečený ... a pripravený na spanie tým, že dal preč niekoľko zbytočných vankúšov z čela postele.

“Prepáč, mala som zaklopať...”

Pokrčí plecami, vzhliadne na ňu spopod prižmúrených očí. Uškrnie sa, keď si všimne jej flanelové červené pyžamo s bielymi snehovými vločkami.

“Štýlové,” doberá si ju.

“Býva mi zima,” chabo sa bráni.

“Hmmm,” zamrmle, nepresvedčený.

“Takže, chcela som sa ti poďakovať,” vraví, rýchlo zmení tému, keď kráča k posteli, aby mu pomohla. “Za to, čo si povedal pri večeri. Sama by som to nezvládla.”

“Nuž, nie si sama,” pripomenie. “Moja povesť na tomto taktiež záleží.”

Pretočí očami, keď odtiahne prikrývky. “Tak či tak, ďakujem ti.”

Chvíľu na ňu pozerá, sleduje, ako vlezie pod deky a usalaší sa na matraci chrbtom k nemu.

“Niet za čo.”