Preklady fanfiction Harryho Pottera

23. kapitola

Hermiona sa pretiahla, keď sa prebudila z dobrého spánku. Napriek tomu, že sa vrátila neskoro a bozkávala sa s Dracom, dopotácala sa do postele a okamžite zaspala.

Usmiala sa, keď premýšľala o minulej noci. Dobre sa bavila - nuž, okrem tej časti o kliatbe, ale dokonca ani to jej neskazilo náladu. Mala pocit, že sa konečne začína zmierovať so svojimi pocitmi k Malfoyovi. Páčil sa jej - potenciálne viac než páčil - a nechystala sa od svojich pocitov utiecť. Vďaka rozhovoru s matkou včera večer si uvedomila, aké zbytočné by bolo niečo také urobiť. No a čo, ak vzťah s Malfoyom nebol konvenčný alebo tým, čo ľudia očakávali?

Zívla, keď sa usadila na stoličku v kuchyni. Naliala si čaj a odpila si. Nemohla si spomenúť, kedy naposledy sa cítila takto spokojne.

"Takže, dostanem nejaké vysvetlenie toho, čo sa včera v noci stalo?" spýtal sa jej otec.

Otočila sa, aby sa na neho pozrela; vyzeral zmätený jej pokojným výrazom a faktom, že ju včera v noci prichytil bozkávať sa s Malfoyom.

"Ehmm... Malfoy sa mi páči," priznala, jej hlas sa na konci zdvihol a takmer to znelo ako otázka.

"No to mi došlo, vzhľadom na to, že si toho chlapíka stále bozkávala."

Hermiona sa usmiala na svojho príliš ochranárskeho otca. V poslednej dobe to mal ľahké, pretože jej milostný život neexistoval.

"Takže s ním chodíš alebo nie?" netrpezlivo sa spýtal Matthew.

Naklonila hlavu nabok. "Oficiálne nie, ale možno sa to tento týždeň upresní."

Jej otec pretočil očami. "Čo sa stalo s tvojou nenávisťou voči nemu?" znel trošku sklamane.

"Dokázal, že sa zmenil. A napriek tomu, že som sa zúfalo snažila držať svojej nenávisti, on ju rozbil tým, že mi to dokázal."

"Ach, nie aj teba."

"Čo tým myslíš?"

"Aj teba získal šarm toho chlapca. Ale aspoň si vydržala dlhšie ako tvoja matka."

Zasmiala sa. Malfoy sa u jej mamy nemusel príliš snažiť. Stačilo, aby na ňu usmial s tými perleťovo bielymi zubami a roztopila sa. Hm... keď premýšľala o tých zuboch, priviedlo ju k jeho perám a netrvalo dlho, než znova prežívala jeho bozky.

"Radšej nechcem vedieť, kam sa ti práve zatúlala myseľ," vravel jej otec. "Ale dávam tomu chalanovi povolenie, že s tebou môže chodiť."

Zastonala a schovala si hlavu v rukách. "Tati! Som dospelá žena, nepotrebujem tvoje povolenie na randenie."

"Áno, potrebuješ. Ja ti nedovolím, aby si sa uspokojila s hocikým. Minimálne Malfoy mal rozum, aby nebol totálne vydesený, keď som sa ho spýtal, aké sú jeho zámery s tebou."

Hermiona vzhliadla, zdesená.

"Prosím, tati, povedz mi, že si ma doberáš. Nevypočúval si Malfoya kvôli tomu, čo ku mne cíti?"

Malfoy si založil ruky na hrudi. "Samozrejme, že som. Nedovolím nejakému naničhodníkovi, aby chodil s mojou dcérou."

"Mám dvadsať päť."

"No a? Stále si moja dcéra."

"Už ma asi viac nebude chcieť vidieť."

"Ak je to pravda, potom za to nestojí. Ale keďže viem, akú mám smolu, bude protivne vytrvalý a bude sa tu ponevierať. Aspoň uznáva tvoje dobré vlastnosti, čo je viac, čo môžem povedať o tvojich ďalších tupohlavých frajeroch."

Hermionu zachránila pred desivou realitou toho, ako ju jej otec strápnil, sova, ktorá ťapkala na okno. Obaja obyvatelia kuchyne spoznali kráľovskú sovu, ktorá ich navštívila pred pár mesiacmi.

Matthew zastonal. "Ja som tušil, že jeho bude náročné odplašiť."

Káravo sa na otca pozrela. Niet divu, že to všetci jej bývalí priatelia vzdali, keď sa k nim takto správal.

Vstala a otvorila okno, aby vpustila sovu dnu. Tentoraz sa tvárila menej pohŕdavo. Asi jej o nej povedal pár dobrých vecí. Alebo to bolo kvôli neprítomnosti Kuvičoka. Nedokázala si predstaviť, že by Malfoyovu sovu ohromil Ronov malý miláčik. Pustila balíček, ktorý držala, než sa nechala krátko pohladiť. Možno sa tá sova dokázala chovať normálne, keď žiadna iná sova nevidela také nedôstojné správanie.

Hermiona si priniesla balíček na stôl a posadila sa, aby ho otvorila. Zalapala po dychu, keď papier odhalil De Montfortovu knihu. Kúsok pergamenu, ktorý sa zniesol k zemi, zostal nepovšimnutý, keď ju zamestnávalo láskyplné hladkanie tej knihy.

Matthew pretočil očami a zohol sa, aby ten lístok zdvihol. Nebolo treba raketového vedca, aby ste prišli na to, kto ten balíček poslal. To musel tomu Malfoyovie chlapčisku uznať - vedel, čo mu u jeho dcéry urobí očko.

Rýchlo ho preletel, než upútal dcérinu pozornosť, aby jej ho mohol podať. Nemohol si pomôcť, aby sa pri tom nemračil.

Hermiona,

chcel som ti dať túto knihu na znak toho, ako veľmi som sa včera večer bavil, hlavne na konci. Možno by si si rada vyšla v utorok večer? S Potterom sme plánovali ísť do kina, keďže berie so sebou Dafné, premýšľal som, či by si ma nechcela sprevádzať.

Draco

Hermiona si povzdychla, keď si znova ten lístok prečítala. Už si myslela, že ona bude musieť pozvať Malfoya na rande. Zatiaľ to bola ona, kto medzi nimi urobil väčšinu ťahov.

Dobre, to bolo možno tým, že sa Malfoy bál, že ho prekľaje, ale to by jej nevadilo. Páčilo sa jej, že mal zdravý rešpekt k jej hnevu a preklínacím schopnostiam. Koniec koncov, pud sebazáchovy býval vždy Malfoyovou črtou.

Odložila lístok a otvorila knihu. Bola rada, že si na dnes nič nenaplánovala, pretože by to inak musela zrušiť, aby si ju mohla prečítať. To, že sa stratila medzi stránkami, malo ešte ďalšie plus, jej otec vzdal snahu, že ju bude grilovať kvôli jej milostnému životu.

****

Draco bol trošku nervózny, keď čakal pred kinom. Harrymu stačil jeden pohľad na jeho znepokojenú tvár, rozosmial sa a odišiel kúpiť lístky na film.

Dafné sa ukázala ako súcitnejšia.

"Prečo si taký ustaraný?" spýtala sa sem a tam prechádzajúceho sa Draca.

"Nevidel som Hermionu od večierka, keď ma pobozkala po tom, čo som ju odprevadil domov."

Dafné to nadchlo a zatlieskala. "Ojój! To by ma nikdy nenapadlo, že Hermiona zájde tak ďaleko a pobozká ťa, tobôž nie dvakrát."

Pretočil očami nad dramatickou reakciou svojej priateľky. Ale myslel si to isté. Keď sa o tej kliatbe dozvedeli, nepredstavoval si, že by sa Hermiona voči nemu obmäkčila dosť na to, aby sa priblížila k jeho perám.

"Ale teraz si robím starosti, že by mohla spanikáriť. Naposledy, čo ma pobozkala, sa mi vyhýbala celé dni."

Dafné nakukla poza neho a usmiala sa. "Myslím, že s tým si nemusíš robiť starosti. Je na ceste sem."

Otočil sa a všímal si bezstarostný spôsob, akým Hermiona kráčala smerom k nim. Vyzerala šťastná a vyrovnaná a jeho omráčil fakt, že ju takto nevidel od prvých ročníkov v škole. A v tom období jeho života pohľad na usmievajúcu sa Hermionu Grangerovú by ho nijako nepotešil. Vlastne by sa maximálne snažiť vyštvať z nej akékoľvek šťastie. Zamračil sa pri tej spomienke. Niet divu, že ho tak dlho nenávidela. Vážne sa ku nej správal ako odporný malý kretén.

"Ahojte," pozdravila veselo, keď sa dostala k Dracovi a Dafné. "Kde je Harry?" rozhliadala sa.

"Išiel kúpiť lístky," odpovedala Dafné.

"Na čo ideme?"

Dafné zastonala. "Snažila som lobovať za peknú komédiu, ale boli na mňa dvaja, a títo dvaja tupci chceli vidieť ten najnovší horor. Plagát naznačuje, že je plný čriev a potokov krvi."

Hermione poklesli plecia. "Verte mi, že zrovna dnes zo všetkých dní budem meškať. Mohla som ti pomôcť brániť sa voči takej príšernej voľbe filmu."

Draco sa len samoľúbo uškrnul. S Harrym sa vždy uistili, aby presne skoordinovali svoje príchody a mohli sa tak spojiť proti Dafné a vidieť to, čo vidieť chceli. Keby to nechal na Harrym, podvolil by sa Dafné a skončili by na nejakom sentimentálnom filme.

"Ako to, že meškáš?" spýtal sa.

Hermiona sa rozžiarila. "Konečne sa nám podarilo oslobodiť škriatkov na Yaxley manore. Už sme sa o to pokúšali šesť mesiacov."

Draco s Dafné sa na seba pozreli a nemohli si pomôcť, aby sa nerozosmiali. Ale Dafné to zjemnila tým, že Hermionu mocne objala.

"Gratulujem, Hermiona, to sú skvelé správy."

"Áno, len sa mi smejte, ale je to veľký úspech."

V tej chvíli sa vrátil Harry a podnikli nájazd na stánok so sladkosťami, aby mali dostatok cukru, ktorý ich udrží zvlášť ľakavými počas hororu.

****

V polovici filmu si Draco myslel, že mu odpadne ruka. Hermiona sa jej držala tak silno, že hrozilo, že mu preruší obeh krvi.

"Uvedomuješ si, že to len hrajú, však?" zašepkal.

Prikývla, ale skôr než stihla odpovedať, znovu za objavil záporný hrdina, ktorý prenasledoval dievčinu v skupine tínedžerov, než ju zabil v krvavých orgiách. Hermiona sa strhla, zakňučala slabúčko a ukryla tvár v jeho pleci.

Draco si nemohol pomôcť, aby sa nezasmial.

"To nie je vtipné," sťažovala si, než ho pleskla. "Nenávidím horory a ty si diabol, keď ma toto nútiš pozerať."

"Hej, opatrne! Moja úbohá, zhanobená ruka bude potrebovať lekárske ošetrenie, ty násilná čarodejnica!"

Zachichotala sa, ale potom mu stisla ruku ešte silnejšie, keď napätie vo filme dosiahlo vrchol. V hrôze zapišťala, keď sa hrdinka len v spodnom prádle pokúsila uniknúť.

"Vieš, keby si bojovala so smrťožrútmi takto oblečená, som si istý, že vojna by skončila rýchlejšie," konverzačne prehodil. "Ja, napríklad, by som šťastne bojoval za tebou."

Hermiona zazrela na toho nehanebného blondiaka. "Prestaň byť taký zvrhlík! Okrem toho, keby sa to stalo, bolo by to príšerné. Väčšina smrťožrútov, s ktorými som bojovala, boli dosť starí, aby boli mojim otcami a ja som bola len tínedžerka.

Od ľudí pred nich sa ozvalo hlasné "Pšššt!".

Draco na nich zazrel, a práve sa chystal začať hádku, keď mu Hermiona stiahla ruku nadol a použila vylepšenú verziu Muffiata, ktoré upravila tak, aby nevydával ani ten rozčuľujúci bzučiaci zvuk. Mohlo sa bezpečne použiť v kine a nerušili ste ostatných.

"Pravda," povedal. "Ale v Hollywoode by to fungovalo. Chcem povedať, herečky sú takmer vždy mladšie než ich mužskí partneri."

Zmätene sa na neho pozrela. "Vážne začínaš rozhovor o sexizme a vekovej diskriminácii vo filmovom priemysle, kým sedíme v kine?"

Pokrčil plecami. "Ak mám byť úprimný, tento film je trochu nudný a fakt že hlavná mužská postava má okolo štyridsiatky, pričom má hrať chlapíka, ktorý má asi dvadsať a dvorí sa ženskej hrdinke, ktorá ledva dospela, spôsobuje, že o tom uvažujem."

Hermiona zažmurkala nad touto odlišnou stránkou Draca Malfoya. Nikdy ho nepovažovala za niekoho, koho by otrávil bujnejúci sexizmus.

"Práve sa snažíš, aby som ťa mala ešte radšej?" spýtala sa.

"Ty ma máš rada?"

Odmávla jeho otázku. "To práve teraz nie je dôležité."

"Dovolím si namietať. Ak ma máš rada, potom mi to dáva nádej," žmurkol.

Chvíľu na neho zízala, než slabo potriasla rukami, ako keby sa odháňala niečo otravné preč.

"Nasrdil si sa kvôli diskriminácii?" spýtala sa.

"Áno, ale to by ťa nemalo príliš prekvapovať. Som reformovaný smrťožrút. Keď si uvedomíš, aká absurdná je krvná nadradenosť, tak ti dôjde, aké nesprávne sú všetky formy diskriminácie."

Stále na neho pozerala, ako keby mu zrazu narástli dve hlavy.

"Ja som viac než len blonďavý krásavec. Chápem, že môj dobrý vzhľad rozptyľuje, ale naozaj vlastním dosť slušný rozum a mala by si sa naučiť nehľadieť len na vonkajší vzhľad," doberal si ju.

Vyprskla na neho, než sa nadurdila a znova ho pleskla po ruke.

Pošúchal si boľavé miesto. "Moja úbohá ruka."

"Prestaň byť taká herečka," karhala ho.

Len sa na ňu usmial a stisol jej pevne ruku. "Nemaj obavy. Ochránim ťa pred tými veľkými desivými príšerami," vyhlásil, keď ukázal na obrazovku.

Hermiona sa znova pozrela na film práve včas, aby niekomu usekli hlavu. Prihrbila sa, keď sa končatiny rozleteli v spŕške krvi, kým sa ten bezcitný blondiak vedľa nej smial na jej reakcii.

****

Večera po filme bola vyplnená smiechom. Hermiona už dlho nevidela Harryho takého uvoľneného a potešilo ju, že bol s Dafné taký šťastný. Stále bola smutná z toho, že jej tvrdošijné a ničivé správanie predtým spôsobilo, že tak dlho musel svoj vzťah tajiť. Mal šťastie, že s ním mala Dafné takú trpezlivosť. Nie veľa dievčat by znášalo jeho zbabelé správanie ohľadne jej problému so slizolinčanmi.

Keď kráčali po Trafalgar Square, mierili späť k Charing Cross Road, Harry sa držal s Hermionou pod pazuchy.

"Už som ťa dlho nevidel takúto šťastnú," povedal.

"To je preto, že som šťastná," jednoducho odpovedala.

Harry sa priklonil a pobozkal ju na líce. "Prospieva ti."

"Čo tým myslíš?"

"Uvoľňuje ťa. Bola si tak dlho napätá, a my s Ronom sme nikdy nedokázali, aby si sa posadila a užívala si."

"A myslíš, že to Malfoy dokáže?"

"Podarilo sa mu, že si sa zabavila na vianočnom večierku a dnes večer si ani raz nenadobudla ten tvoj vážny výraz.

Hermiona o tom premýšľala. Možno potrebovala všetko premyslieť. Harry mal pravdu: mala radosť, keď trávila čas s Malfoyom. Nemilosrdne si ju doberal, ale už to nemalo ten nenávistný podtón, ktoré to mávalo kedysi na Rokforte. Namiesto toho to bolo krásne láskavé. Doberal si každého, ale u nej to bolo extra srdečné. Mala Narcissa pravdu? Už k nej niečo cítil dlhý čas? A čo to znamenalo pre ňu? Rozhovor s matkou v sobotu večer jej trošku otvoril oči. Zmierila sa s tým, že je do Malfoya zamilovaná - aj tak to už nemohla tajiť - hlavne keď ju jej telo stále zrádzalo a vrhalo sa na neho. Bolo by to také zlé, keby to nechala tak a zistila, kam ju to zavedie? Pravdepodobne nie. Mala dvadsať päť, musela začať čoskoro žiť, a dokonca aj keby to mal byť Draco Malfoy, nikomu z jej priateľov či rodiny by to nevadilo.

"Rada by som si myslela, že aj ja som dobrá pre neho," odpovedala.

Harry sa usmial. "O tom nepochybuj."

Rozdelili sa, keď sa dostali k Deravému kotlíku a znova vstúpili do čarodejníckeho sveta. Harry s Dafné sa premiestnili späť do Harryho bytu. Hoci Hermiona žila v muklovskom Londýne a mohla sa vrátiť do Paddingtonu od reštaurácie autobusom, radšej sa prešla na Charing Cross Road a premiesnila sa do svojho bytu. Tiež musela počas tej prechádzky urobiť nejaké rozhodnutia, ktoré sa týkali Draca.

"Nechceš zájsť ku mne na kávu?" spýtala sa.

Malfoy sa na ňu usmial. "To je kvôli tomu, aby som vedel, kde bývaš, keď sa nabudúce opiješ?"

"Áno, a tiež preto, že by bolo milé, keby sme trochu času strávili len sami dvaja."

Mafloy zovrel Hermionino predlaktie.

"Veď ma, pani moja," vyhlásil.

Pretočila očami. "Ty si občas taký gýčovitý."

"Ale vieš, že to miluješ, Mačička."

Odmiestnila ich do obývačky svojho bytu, zrazu nervózna, čo si o ňom Malfoy pomyslí. Krátko sa rozhliadol, než zamieril rovno ku knižnici, ktorá tam stála a prechádzal si tú zbierku.

"Čaj alebo kávu?" spýtala sa.

"Čaj, myslím. Musím byť zajtra v práci."

"Nemôžeš meškať? Myslela som, že si šéf," poznamenala.

Pozrel sa na ňu. "Ja pracujem so Severusom. Nepamätáš, aký bol tolerantný k meškaniu na Rokforte?"

Hermiona sa zasmiala. "Ja že je to tvoj zamestnanec."

"Je to Severus. Nemyslím si, že bol niekedy niečí zamestnanec. Robí ti česť tým, že súhlasí, že bude pracovať pre tvoju firmu."

Odfrkla si, než šla pripraviť čaj do kuchyne. Keď sa vrátila, Malfoy mal niekoľko kníh na konferenčnom stolíku a prezeral si ich.

"Odkiaľ máš tieto?" spýtal sa bez toho, aby na ňu vzhliadol.

Hermiona sa uškrnula. "Byť slávnou vojnovou hrdinkou má svoje plusy."

Zdvihol hlavu a všimol si jej samoľúby výraz. "Domnieval som sa, že jediné známe kópie sú v zbierke Mathildy Bagshotovej?"

"Boli. Ale, ako vieš, zabili ju počas vojny. Nemala žiadnych príbuzných a keď ministerstvo prechádzalo jej zbierku, navrhli mi, aby som sa ako prvá pozrela na jej knižnicu, než ju dali do výpredaja."

Malfoy sa zasmial. "Domnieval som sa, že ti ide o dobro veci, Mačička. Znie to, ako keby si využila svoju reputáciu pre osobný prospech."

Drzo sa uškrnula. "Bolo to pre lepšie dobro; výťažok z predaja šiel na fond na opravu Rokfortu."

"Si viac slizolinská, než si uvedomuješ."

Pred pár mesiacmi by pri tomto Hermiona vyletela, ale teraz už chápala, že je to kompliment, keď to povie bývalý slizolinčan. Odpila si z čaju, keď ďalej listoval knihami.

"Môžeš si ich požičať, ak chceš," navrhla.

"Vážne?" povedal. "Ty by si ich pustila z domu?"

Hermiona pokrčila plecami. "Veď ich nepožičiavam Ronovi. Viem, že si ceníš knihy rovnako ako ja a Malfoy manor má okrem Rokfortu asi tie najlepšie knižničné podmienky."

"Vďaka, Hermiona. Ale čo keby som len prišiel sem, aby som si ich prečítal?"

Podozrievavo sa na neho pozrela. "Aby si sa mohol vrátiť a otravovať ma?"

"Presne tak."

Pokrútila hlavou nad jeho nenapraviteľnosťou. "Potom si ich radšej zober so sebou."

Rýchlo ako blesk Malfoy opatrne premiestnil knihy zo stola, zvalil ju na gauč a naklonil sa nad ňu. Pred jej poradenstvom by ju toto vydesilo, pripadala by si ako v pasci a bez kontroly. Teraz očakávanie jeho bozku spôsobilo, že sa jej v bruchu rozlietali motýle.

"Ale ako by som mohol potom urobiť toto, keď tu nebudem?" povedal, než sklonil hlavu, aby ju pobozkal.

Hermiona do toho bozku vzdychla, a omotala ruky okolo jeho krku, vsunula prsty do jeho vlasov. Otvorila ústa, keď jej zvedavo okusoval spodnú peru. Naozaj milovala Malfoya bozkávať. Presunul sa k jej krku a ona zalapala po dychu, prehla sa do neho, keď našiel to citlivé miesto tesne pod jej ušným lalôčikom.

"Malfoy," zastonala, keď ho vcucol do úst.

Prestal a odtiahol sa.

"Vážne, Hermiona! Vieš, ako to odraďuje?"

Zmätene na neho pozrela.

"Čože?" spýtala sa, naštvaná, že prestal. Potom ju začali zaplňovať pochybnosti. Spravila vážne niečo hrozné? Ochromila ju paralyzujúca myšlienka, že ho úplne odradila.

"Je to, ako keby sa naplnila nočná mora, ktorú som mal v piatom ročníku s McGonagalkou."

Hermiona na neho len zažmurkala, premýšľala, prečo tára o McGonagallovej a piatom ročníku, keď by mohol bozkávať ju.

"Dala mi trest a potom ma prinútila sa s ňou vyspať - a stonala 'Malfoy' presne ako teraz ty," striasol sa.

"Teba sa snívalo, že spíš s McGonagallovou?"

"Nie!" vykríkol Malfoy. "Povedal som, že to bola nočná mora!"

"Nemôžem sa dočkať, až jej poviem, že si bol do nej buchnutý," doberala si ho, snažila sa potlačiť smiech, ale nepodarilo sa jej to.

Malfoy sa na ňu v hrôze pozrel. "To sa neopovážiš!"

"Ako ma zastavíš?"

Krátko na ňu pozrel, ako keby odhadoval jej slabosti. Potom prešiel prstami po jej bokoch, až kým sa nedostal k pásu a tam ju začal nemilosrdne štekliť. Dokázala to zniesť asi päť minút, ale potom už nemohla dýchať a bolelo ju brucho od smiechu.

"Prestaň!" vykríkla.

Ustúpil. "Takže komu niečo povieš?"

Hermiona, tvrdohlavá ako vždy, nemohla dovoliť, aby mu také správanie prešlo.

"Minerve!"   

"Nesprávna odpoveď." Začal ju znova štekliť.

"Dobre, dobre, nikomu to nepoviem!"

"Správne," samoľúbo vyhlásil, podoprel sa na lakťoch, keď čakal, kým polapí znova dych.

"To bolo podlé, Malfoy," sťažovala sa, keď mala zase dýchanie pod kontrolou.

"Nie tak podlé ako tvoj plán povedať McGonagallke o mojej nočnej more."

"Tebe by bolo chvíľu trápne, ale ja som sa takmer zadusila!"

"A kto teraz preháňa?"

"Myslím, že potrebujem pobozkať, aby som sa cítila lepšie."

Uškrnul sa na ňu. "To sa dá zariadiť, ale len ak mi sľúbiš, že budeš stonať Draco a nie Malfoy."

"To sa dá zariadiť, ale len ak bude ten bozk veľmi, preveľmi dobrý," posmešne vravela.

Malfoy nikdy nebolo človekom, ktorý by sa vyhol takémuto druhu výzvy.