Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 31

Vedela som, že prídeš

V pracovni Severusa Snapa bola zhromaždená veľmi čudná skupinka. Boli tam profesori Dumbledore a McGonagallová. Profesor Snape mal na sebe elixíru-odolný hábit vo farbe strieborného kovu a vďaka tomu vyzeral skôr ako pečený zemiak zabalený v alobale. Naľavo od neho bola trojica mladých ľudí, dvaja muži a žena, oblečení v komplikovaných kostýmoch z 15. storočia.

"Vyzeráš dobre," povedala Blaise, keď sa obdivne pozerala na Rona. Ron sa začervenal. Cítil sa hlúpo v tejto tunike a pančuchách a nemohol pochopiť, ako sa Draco dokáže tváriť, že nosenie takého neohrabaného odevu je tou najprirodzenejšou vecou na svete. Draco sa prechádzal sem a tam po pracovni profesora Snapa, jeho kožené čižmy s ťažkými podpätkami klepali po studenej kamennej podlahe.

"Tiež vyzeráš dobre," povedal Ron. Blaise mala na sebe tmavomodré šaty, ktoré sa podarilo profesorke McGonagallovej zachrániť z jedného z podkroví. Niekoľko kúziel proti dieram od molí sa postaralo o to, že vyzerali ako nové. Blaise sa úctivo dotkla svojej výbavy.

"Nemôžem uveriť, že ľudia nosievali také veci neustále," riekla.

"Nosievali," odsekol Draco. "Ver tomu."

"Nie je treba prskať," nedal sa Ron.

"Kde je do pekla Potter?"

"S týmito prútikmi buďte opatrní," povedala profesorka McGonagallová, keď podala zväzok starovekých prútikov Dracovi, Ronovi a Blaise. "Už veľa rokov sa nepoužívali, takže by mohli byť trochu náladové."

"Vyskúšajte ich," riekol Dumbledore. "Našli sme ich v sklade Argusa Filcha, v priebehu rokov boli zabavené dobrodružným čarodejníčkam a čarodejníkom a tieto sú datované až do štrnásteho storočia."

"Lumos," povedal rýchlo Draco, švihnúc prútikom. Vydal zopár slabých iskierok skôr než sa na konci slabo rozžiaril.

"Wingardium Leviosa," vyslovila Blaise, keď namierila na knihu na stole. Kniha sa niekoľkokrát nervózne mykla, než sa zdvihla dve stopy do vzduchu.

"Er... Avis," povedal Ron, a dva malé vtáčiky vystrelili zo špičky jeho prútika a bláznivo cvrlikali po miestnosti.

"Vďakaboku," riekla profesorka McGonagallová. "Už len musíme počkať na Harryho, aby odskúšal ten svoj..."

"Hmmm... celá táto honba za históriou mi vnukla nápad. Severus, Minerva, čo si myslíte o založení Rokfordského múzea v jednej z voľných sál? Mohli by sme do neho dať tú roztomilú zbierku spievajúcich čajových šálok z osemnásteho storočia..."

Severus Snape prevrátil oči. "Fantastický nápad, Albus."

Dumbledore sa zachichotal, zdanlivo neovplyvnený napätou náladou v miestnosti. "A tú ohavnú výstroj na súboje z trinásteho storočia..." premýšľal.

"Stále tú výstroj používam," odvetil Snape dosť strnulo.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Draco sa zvrtol, keď sa Harry vpustil dnu.

"Máš to?" spýtali sa všetci súčasne.

Harry sa uškrnul a zdvihol malú fľaštičku elixíru.

"To je všetko?" spýtal sa prekvapený Draco. V tej fľaštičke muselo toho elixíru byť menej než za polievkovú lyžičku.

"To je štandardná veľkosť vzorky pre ministerskú evidenciu," povedal Snape, keď si zobral fľaštičku od Harryho. Prečítal nahlas, "Vzorka 44523. Thyme Eliminus, uvarený Hermionou Grangerovou 21. mája 2005, extrémne nestabilný, NEMANIPULOVAŤ BEZ OCHRANNÉHO ODEVU."

"Prepáčte, že meškám," povedal Harry, otočiac sa k Dracovi. "Zdá sa, že sa zvýšili ochranné opatrenia odvtedy, čo som sa naposledy vlámal na ministerstvo. Skoro ma chytili strážne troly."

Ale Draco len švihol nedočkavo rukou a ponáhľal sa k miestu, kde Snape rozdeľoval elixír do štyroch samostatných fľaštičiek.

"Uvedomuješ si, Albus, že to, čo robíme, je krajne nezákonné?" povedal Snape, vzhliadnuc nahor.

Dumbledore zažmurkal, "úroveň zákonnosti nejakej operácie je priamoúmerná jej nevyhnutnosti. Pretože toto je krajne nevyhnutné pre naše činy, vyplýva z toho, že naše činy musia byť tiež krajne zákonné."

Profesor Snape sa netváril presvedčene, ale už pred dávnou dobou vzdal snahu pochopiť záhyby a zákruty riaditeľovej mysle.

Profesorka McGonagallová a Harry sa znova objavili z bočnej miestnosti. Harry mal na sebe tmavozelené šaty a pančuchy. V ruke mal 500 rokov starý prútik, ktorý patril Fulvicovi Frivolnému, bývalému študentovi Rokfortu, ktorému jeho prútik zabavili za neustále nútenie brnení na chodbách stepovať.

"Parádny výzor," uškrnul sa Ron.

"Tie pančuchy sú trochu tesné," riekol Harry, keď za ne poťahal.

"Poďme!" netrpezlivo riekol Draco. "Nevieme presne, kde a v akom čase skončíme, takže nestrácajme už žiaden čas."

Profesor Snape prekvapene sledoval Draca. Po celé jeho roky na Rokforte nikdy predtým nevidel Draca byť kvôli niečomu tak vášnivým. Ten chlapec bol vždy bezstarostný a bez motivácie. Mohlo to byť tým, že sa za posledných šesť mesiacov naozaj tak zmenil? Ak áno, akým zážitkami prešiel, aby v ňom vyvolali takú veľkú zmenu?

"Upokojte sa, Malfoy," riekol Snape, keď mu podal fľaštičku s elixírom. "Panika nám len spôsobí, že urobíme chyby."

Harry, Ron a Blaise si tiež vzali malú fľaštičku od Snapa.

"Veľa šťastia," riekla zrazu McGonagallová. Všetci sa na ňu pozreli. Mala slzy v očiach. "Prosím, priveďte slečnu Grangerovú späť," povedala stará čarodejnica priškrteným hlasom. "Nezaslúži si takto zomrieť."

Albus Dumbledore utešujúcu objal svoju priateľku. "No tak, no tak, Minerva... všetci vieme, čo dokážu pán Potter a pán Weasley a myslím, že môžu byť dokonca úspešnejší s pomocou veľmi schopného pána Malfoya a slečny Zabiniovej."

Dumbledore sa otočil k štvorici pred ním. "Nedá sa povedať, že to, čo ste si zaumienili urobiť, nie je veľmi nebezpečnou a ťažkou misiou."

"Vieme," odvetil Harry.

"Prosím, pochopte," riekol Dumbledore, "že zmena histórie nie je nikdy jednoduchá a predvídateľná. Musím vás varovať, aby ste sa naprosto sústredili na vašu misiu - dostať slečnu Grangerovú domov. Hermiona si uvedomovala dôležitosť zachovania minulosti - preto sa vzdala svojej príležitosti vrátiť sa domov: aby zaistila bezpečnosť jej predkov tak, aby rod Grangerovcov pokračoval. Chcem, aby ste mi sľúbili, že nič iné nezmeníte."

Štvorica si vymenila pohľady. "Sľubujem," povedal Harry rýchlo. Ron a Blaise nasledovali. Draco prikývol, "áno".

"V poriadku, všetci sa prosím postavte tri stopy od seba. Albus, Minerva, keby ste sa mohli prosím posunúť dozadu miestnosti..." Snape úsečne prikývol. "Veľa šťastia."

Štyria študenti sa na seba napäto pozreli, svoje fľaštičky držali pripravené.

"Keď napočítam do troch. Raz... dva..."

"Počkať," zrazu povedal Draco, otočil sa tam, kde stál profesor vo vzdialenom konci miestnosti. Ruky troch ostatných zmrzli vo vzduchu na ich ceste vliať do seba elixír.

Draco sa pozrel tam, kde stál jeho Majster Elixírov.

"Profesor Snape...," riekol tichým hlasom. "Keby... keby sa mi niečo stalo, postarali by ste sa prosím o moju matku?"

Oči Severusa Snapa za ochrannými okuliarmi zjemneli. Draco pokračoval, "Narcissa nie je v poriadku po všetkých tých problémoch s otcom a potrebuje náležitú starostlivosť. Otec je teraz v Azbakane, takže už nie je nikto iný. Vedel som, že ste boli jej... priateľ... keď ste boli na Rokforte."

"Samozrejme," povedal potichu Snape. "Stále som jej priateľ. Vždy budem."

"Ďakujem vám," povedal Draco naozaj vďačným hlasom.

Harry a Blaise sa usmiali, ale Ron naklonil hlavu nabok, pretože začul Hermionin hlas spred dávnej doby vravieť... "jeho otec je v Azbakane a jeho matka je chorá. Nemali by sme dávať Malfoyovi zabrať..."

"Čas ísť," povedal Harry, keď položil ruku Dracovi na plece. Už nepočítali - tento raz, mlčky, štvorica mladých ľudí vliala do seba ten elixír.

*******************************************

To miesto mu pripadalo povedome. Tie vône, tie zvuky... Draco vyskočil na nohy. Okolo neho bola tma. Chvíľu mu trvalo, kým si spomenul, kde je a čo tu robí. Thyme Eliminus... Hermiona... Upálenie čarodejnice... Rokfort... Harry, Ron...

"Blaise?" zavolal neisto, obzerajúc sa po tej chatrči. "Potter? Weasley?"

Zdvihol ruku a zbadal, že jeho ruka je pokrytá nádherným brokátom. Nebol nahý - Dumbledore mal ako zvyčajne pravdu... tie šaty odolali ceste časom. V skutočnosti sa teraz zdali novšie než vyzerali na Rokforte. Rýchlo siahol do svojho plášťa kvôli prútiku - jeho prsty sa ovinuli okolo štíhleho, dreveného predmetu a vytiahol ho v úľave von.

"Lumos," povedal. Miestnosť sa osvietila bledým žltým svetlom.

Kde do pekla sú Harry, Ron a Blaise?

So šokom spoznal, kde je - bola to chatrč Ruth Brenthurstovej. Zdalo sa to ako včera, keď on a Hermiona ležali na slamníku vedľa ohniska, ale to ohnisko bolo prázdne a podlaha pokrytá lístím. Nevyšlo to, zúfalo si pomyslel Draco, toto nie je správny čas!

Vonku pred chalúpkou začul zvuky. "Potter, si to ty?" zavolal.

Dvere sa zatlačením otvorili a slnečné svetlo zaplavilo chalúpku.

"Chvála pánu Bohu! Vrátil si sa!" povedal povedomý hlas so silným prízvukom. "A oni vraveli, že si mŕtvy!"

"Ruth!" vykríkol Draco, rýchlo strčil prútik do plášťa a prešiel k nej. Tá stará žena veľmi zostarla, vyzerala chudšia a slabšia, než si pamätal. "Kde je Hermiona?" povedal.

Ruth Brenthurstová začala plakať a posadila sa za stôl. "Preč! Tá panenka je preč!"

Trvalo dlho, než sa Dracovi podarilo dostať z nej súvislú odpoveď. "Kde je?"

"Zobrali ju do Essexu, aby ju postavili pred súd kvôli obvineniu z čarodejníctva!"

Dracove oči víťazoslávne zažiarili. "Koľkého je dnes?" spýtal sa.

"Čože?" Ruth Brenthurstová si utrela oči zásterou. "Prišiel si o rozum?"

Draco skoro vo frustrácii dupol nohou. "Koľkého je?" zopakoval tak trpezlivo ako mohol. "Cestoval som a stratil som pojem o čase." Znova uvažoval, či ten elixír nevyšiel zle a kde pánabeka sú Harry, Ron a Blaise.

"Je siedmeho novembra roku pána našeho štrnásťtisíc osemdesiatšesť," povedala Ruth, znova začínajúc plakať. "Také nešťastné veci sa udiali! Tá panenka šla s Mary, aby sa za teba zaručila na zámku Grangerovcov, ale oni ju chytili a obvinili z čarodejníctva. Priviedli ju do Essexu a dnes stojí pred súdom! Všade som ťa hľadala, ale vraveli, že si umrel v Goringsbury! Či si duch alebo človek, neviem, a na tom nezáleží!" Ruth sa kývala sem a tam, plačúc. Stres posledných dní si na nej jasne vybral svoju daň.

Draco tiež pocítil vo svojom srdci neznámy pocit. Pripadal mu ako bolesť, ale tiež mu bolo dobre. Objal tú starú ženu. "Nerozrušujte sa, prišiel som zachrániť moju manželku," uisťoval ju. Tie pocity v jeho srdci boli súcit a láskavosť.

Ruth prikývla a usmiala sa. "Vravela som, že to tak bude. Povedala som, že sa vrátiš, ale každý ma volal starým bláznom."

"Povedala si mi, aby som sa postaral o svoju ženu," riekol Draco. "Postarám sa."

"Budeš potrebovať koňa," povedala Ruth, keď sa dostala na nohy. "Choď ku Gruntherovi k Býčej hlave a požiadaj o jeho najsilnejšieho. Essex nie je ďaleko, sedem hodín rýchlej jazdy by ti malo stačiť. Jazdíš dobre, Draco?"

Draco sa už ponáhľal von z chalúpky. "Jazdím veľmi dobre," odvetil s istotou.

*******************************

"Čo to..." riekol Ron, zízajúc na Harryho a Blaise.  Oči mal naplnené zmätkom.

"Nefungovalo to!" sklamane povedala Blaise. Tak dúfala, že sa vrátia v čase a pomôžu zachrániť Hermionu.

Prihnal sa Severus Snape s ostatnými profesormi.

Harry si držal hlavu. "Niečo je zle," zašepkal, "niečo je zle."

"Si v poriadku, Harry?" spýtala sa Blaise, s obavami sa na neho pozerala. "Čo je zle?"

Harry si trel spánky. "Aké čudné, prešlo to. Bolo to zrovna, keď Malfoy zmizol, pocítil som v sebe náraz, ako niečo vo svojej hlave... necítili ste to?"

Blaise sa tvárila zamyslene. "Áno... keď to spomínaš. Moja prvá myšlienka bola, že na nás ten elixír nezabral, ale tiež som cítila trochu čudné... akoby znecitlivenie. Ale to nič nie, Harry. Asi len ten elixír."

"Áno," povedal Ron. "Len bežné bolenie hlavy po zlyhaní elixíru. Máme šťastie, že nás to nepremenilo na trolov alebo niečo také. Nechápem, prečo to na nás nezabralo!"

Dumbledore so záujmom počúval ten rozhovor. Hmm, aké zaujímavé, že táto trojica pocítila nejaký náraz. Vlastne, on ten náraz cítil tiež. Znepokojilo ho to, ale nie príliš.

"Áno, profesor Dumbledore... prečo to nefungovalo?" povedal Harry, obzerajú sa v zmätku dokola.

Na to dokážem odpovedať, pomyslel si Dumbledore, spomenúc si jeho veľmi úprimný rozhovor s veľmi previnilým a ustaraným Dracom deň predtým. Odkašľal si. "Hm... Nuž, Harry, povedzme si len, že po celý čas som si myslel, že sa toto možno stane."

"Čože? Že ten elixír zaberie len na Malfoya?" povedal Ron. "Prečo?!"

"Povedzme len, že to bolo Dracovo prianie."

"Po celý čas to vedel? Prial si, aby sme my zostali tu?" riekla Blaise.

"Nie tak celkom," odvetil Dumbledore. "Nie taký druh priania. V skutočnosti, žiadne, ktorému by sme mohli celkom porozumieť."

Trojica mladých ľudí zízala zvedavo na riaditeľa... o čom pánabeka hovorí?

"Môžem vám ponúknuť jednoduchšie vysvetlenie, Weasley," povedal Snape, prevrátiac oči. "Ten vílí prášok v elixíre ho robí extrémne nestabilným. Nie je prekvapujúce, že fungoval len na Draca a nie na vás."

"Nuž, to chápem, er, myslím," povedal Ron, začínajúc sa cítiť smiešne v jeho stredovekom oblečení. "Potom by sme sa mali radšej z tohto vyzliecť."

"Dúfam, že sa Dracovi podarí zachrániť Hermionu vlastnými silami," riekla ustarane Blaise. "Bolo by hrozné, keby sa aj jemu niečo stalo."

"Draco Malfoy je dokonale schopný postarať sa o seba a Hermionu," prehovoril Snape. "Pokiaľ sa slečna Grangerová nepokúsi o niektorú z jej unáhlených a prehnane hrdinských chrabromilských akcií."

McGonagallová sa tvárila nesúhlasne nad Snapovým výberom slov. "Myslím, že ste mysleli duchaplné a odvážne chrabromilské akcie, však Severus?" povedala.

"Možno," odvetil Severus, "aj tak by sme sa mali radšej vrátiť k veci. Myslím, že Draco mal prosbu, skôr než zmizol, však?"

"Áno," pomaly povedal Harry, trúc si spánky, pretože znova dostával ten búšivý náraz bolesti hlavy.

"Takže ideme hneď?" spýtala sa Blaise.

"Poďme teda," riekol Snape, pozrúc sa na nich nesmierne utrápeným výdychom. "Akokoľvek nenávidím vliecť niekoho so sebou, vy traja môžete pravdepodobne na Malfoy Manor poskytnúť lepšie vysvetlenie než ja."

*******************************

Hermiona, zbitá a špinavá, bola sotená do súdnej siene ozbrojenými strážami. Oči jej nahnevane žiarili, keď hľadela na porotu pred sebou. Uprostred poroty bolo prázdne miesto. 

"Robíte veľkú chybu," riekla. "Ja som nemala takto umrieť!"

"Ty vravíš, že dokážeš vidieť budúcnosť, čarodejnica?" vykríkol jeden z mužov na lavici. Bol to kňaz, ktorý vyzeral rovnako ako otec Lorenzo, ale jeho oči boli tvrdé. Otec Lorenzo bol na míle ďaleko, v Mildenstowe, kým ona bola samotná tu v Essexe, kde sa konali súdy s čarodejnicami. 

"Ešte raz sa ťa pýtam, čo je toto za hnusný nápoj, ktorý sme u teba našli?" povedala dobre oblečený muž na lavici, zdvihnúc nahor jej koženú kapsičku s Reverzným Thyme Eliminusom.

"Prečo trochu nevypijete a neuvidíte?" unavene odpovedala.

"Tá čarodejnica sa nás snaží zavraždiť!" povedal niekto v dave a niekoľko ľudí sa prekrižovalo.

"Je tu!" niekto vykríkol. Dav upadol do ticha, keď sa k miestnosti približovali ťažké kroky.

"Môj pane," povedal strážca, keď ustúpil.

S rukami zviazanými za chrbtom a nohami spojenými reťazou sa Hermiona pokúšala najlepšie ako mohla otočiť, aby zistila kto prišiel. Vysoká postava zahalená v čiernom plášti vošla do miestnosti.

Na tej postave bolo niečo veľmi povedomého.

Postava zdvihla bledú ruku s kráľovským výnosom, jasne označenou kráľovskou pečaťou Henricha (cz: Jindřicha) Tudora. 

"Môj pane... prišli ste tak rýchlo ako zvyčajne... sme vám moc povďační. Prosím, zaujmite svoje miesto."

Tvár tej postavy bola napoly zahalená kapucňou a zvyšok bol v tieni. Pokojne vystúpil na vyvýšené pódium a zaujal miesto v zbore sudcov v strede poroty. Nastala chvíľa mlčania, keď si spod svojho plášťa prezeral Hermionu. Pomyslela si, že ho videla nepatrne prikývnuť, skôr než prehovoril.

"Prajem si byť na chvíľu s touto čarodejnicou osamote," povedal povedomý hlas. "Je ju veľmi ťažké zlomiť a je veľmi nebezpečná."

To nie je možné. Hermiona zadržala dych."

"Prosím, môj pane, ste si istý, že toto zvládnete..." pochybovačne povedal jeden z kňazov v porote.

Postava sa k nemu otočila a povýšene povedala, "boli moje metódy niekedy predtým neúspešné? Myslíte si, že som nespôsobilý toto vykonať?"

"Nie, môj pane... účinnosť vašich metód je legendárna... to len že..."

"Možno nemáte žiadnu vieru..." zamatovo povedala tá postava, "možno vy neveríte v nášho Pána Boha, v tom prípade by sme mali vás..."

"Vôbec nie, môj pane," riekol starý kňaz, keď vyskočil na nohy. "Necháme vás s touto čarodejnicou."

Hermiona si to rýchlo zrovnala v hlave. Žiadna mýlka v tom povýšenom ťahavom hlase..."Odíďte inak vás všetkých prekľajem! Curses allus!" vykríkla zrazu na galériu. Sedliaci tam zhromaždení vykríkli a prežehnali sa, zatiaľ čo sa hnali k východu.

"MLČ ČARODEJNICA!" zareval Hlavný lovec čarodejníc. Hermiona zmĺkla a prikrčila sa. "Vidíte, bojí sa ma," povedala postava priduseným hlasom. 

Okamžite bola miestnosť prázdna. Hermiona sa uistila, že zízala a mrmlala na každého z členov poroty pri ich ceste von. Nakoniec bola sama v miestnosti s Hlavným lovcom čarodejníc. Vstal z lavice.

"Curses allus?" povedal vľúdne hlavný lovec čarodejníc, zhodiac si kapucňu svojho plášťa a uškrnul sa. "To je to najlepšie, čo si dokázala vymyslieť?" Rýchlo zostúpil zo stupienka a vytiahol svoj prútik.

Hermiona sa triasla, keď kráčal k nej. Jej oči žiarili radosťou.

"Evanesco," povedal jej putám a tie zmizli.

Dosť bolo otáľania. Hermiona sa mu hodila do náručia a objala ho tak pevne, že skoro nemohol dýchať.

"Vedela som, že prídeš!" vykríkla.