Preklady fanfiction Harryho Pottera

18. kapitola 2/2

"Tak či tak, nech je tu akákoľvek zábava, odchádzam, aby som prijal bratovu radu," povedal George, vytiahol červenajúcu sa Pansy za ruku na nohy.

"George!" pobúrene vykríkla.

"Ach, prosím, je to Hermiona a Malfoy. Myslím, že obaja sú dosť bystrí, aby im došlo, čo ideme robiť, keďže odchádzame spoločne," nedal sa George.

"Po prvé, ja s tebou neskočím do postele. A keby som aj, nie je to niečo, o čom by si mal hovoriť," naliehala Pansy, v rozpakoch.

"Kto hovoril niečo o posteli? Chcel som ťa vziať hore na tú šachovú výzvu, či si uverejnila minulý týždeň v obchode. A tu by sme si ju nemohli zahrať. Je to priveľký hluk," doberal si ju George.

Pansy sa začervenala ešte viac, vedela, že George sa zámerne postaral, aby jeho pôvodné vyhlásenie znelo hriešnejšie, než naozaj bolo a vyvolal u Hermiony zase chichot. Draco pretočil očami; George bol vážne občas číslo.

Zavalitý ryšavec sa sklonil, aby pobozkal Hermionu na líce.

"Gratulujem k zrušeniu tej kliatby. Buď dobrá," zaželal a rozstrapatil jej vlasy.

Hermiona pretočila očami. "K akej nepleche by som sa dostala v Deravom kotlíku? Okrem toho, Malfoy je tu a Ron je tamto," ukázala na bar, než si uvedomila, že Ronovi sa muselo pošťastiť a zmizol.

"Ach!" prekvapila sa. "Jednako, je tu Malfoy. Som si istá, že budem v pohode."

"To je to, čo som myslel. Musíš dávať pozor na malfoyovský šarm, dostane sa ti pod kožu," žmurkol George na zmätenú priateľku, než sa rozosmial a odkráčal s Pansy z krčmy.

Hermiona len vyzerala rozkošne zmätene a Draco potlačil úsmev. George očividne chcel spôsobiť tak veľa neplechy, ako sa len dalo. A Draco vedel, že ak chce, aby Hermiona zostala, potom sa k nej bude musieť správať ako tí jej hlúpi najlepší priatelia: ako keby si nevšimol, ako neuveriteľne nádherná je.

"Chceš ďalší pohárik?" spýtal sa.

Zatvárila sa trošku neiste, jasne dumala nad Georgeovými slovami. "Neviem. Myslím, že by som mala ísť domov."

"Prečo? Ešte nie je ani jedenásť. Pokiaľ ti tvoj dosť desivý otec nedal večierku."

Zasmiala sa. "Nie, som znova vo svojom byte. Hoci keby som bola ešte doma, otec by sa prechádzal po obývačke, až kým by som neprišla. Nemá možnosť hrať znepokojeného otca veľmi často a vychutnáva si každý okamih, keď sa mu to podarí."

"Takže môžeš zostať na ďalší pohárik?" nechcel ustúpiť.

"Myslím, že áno," odvetila, stále si nebola istá, či by mala alebo nie.

"Prosím. Všetci už šli preč a ja mám prísne príkazy nevrátiť sa domov pred polnocou. Matka má romantický večer so Severusom," klamal.

Pri tom trošku ozelenela. "Ale Malfoy manor je dosť veľký, aby si im nezavadzal, nie?"

"To by si človek myslel, ale už som nakráčal dnu v dosť trápnych chvíľkach."

"Fuj, Malfoy! Nechcem si vôbec predstavovať Snapa v takejto situácii."

Draco sa zachichotal. "Takže, chceš ďalší pohárik?"

Vzhliadla, takmer ako keby odhadovala, čo chce. Nasadil svoju najnevinnejšiu tvár a prosil ju svojimi očami. "Dobre teda. Ale len ďalšiu hodinu."

Sklonil sa a zašepkal jej do ucha. "Vďaka, tá čarodejnica tamto vyzerala, že na mňa skočí, ak odídeš."

Hermiona otočila pohľad smerom, ktorým ukázal a všimla si plnoštíhlu čarodejnicu po tridsiatke, ako si ho prezerá, ako keby bol kotlíkový koláč. Pokrčila plecami a stočila sa späť k nemu. "Takému osudu by som ťa nemohla zanechať," povedala.

Otočil sa k baru, než dovolil úškrnu, aby sa predral na povrch. S Chrabromilčanmi sa tak ľahko manipuluje.

Uplynula viac než hodina, keď Hannah prišla, aby vykopla chichotajúcu sa chrabromilčanku a uškŕňajúceho sa slizolinčana von.

"No tak, ľudkovia," začala. "Chcela by som si dnes aj pospať."

Hermiona sa otočila a so zakaleným pohľadom zízala na blonďavú bifľomorčanku. "Ach, prepáč, Hannah, koľko je hodín?"

"Je po druhej," odpovedala, usmievala sa na trošku komoliacu tmavovlásku.

"Čože?! Ale len pred minútou bolo jedenásť. Radšej by som mala ísť domov."

Náhlivo sa postavila a alkohol jej udrel rovno do hlavy. Zapotácala sa a Malfoy ju chytil za ruku. "Opatrne, Grangerová."

"Čím si ma to nalieval?" spýtala sa. Celé roky nebola takto opitá.

"Najlepším koktailmi, čo tu majú. Ako sa volal ten posledný, Abbottová?"

"Myslím, že to bola Slizolinská pomsta," odpovedala Hannah.

Hermiona si zovrela svoju točiacu hlavu a zachichotala sa. "On sa mi fakt pomstil. Mám problém stáť rovno."

Majiteľka krčmy sa tvárila pobavene. Nikdy nevidela svoju bývalú spolužiačku takúto. Obvykle si dovolila len trošku si vypiť, aby nestratila kontrolu. Ale teraz tu bola, totálne naliata, potrebovala Malfoya, aby ju podopieral. Pochopte, Hannah si nikdy nepredstavovala, že by Hermiona strávila v Malfoyovej spoločnosti dobré tri hodiny, očividne si to užívala.

Sledovala ich poslednú pol hodinu a Hermiona sa skvele bavila. Avšak, nebola si istá, či by mala veriť tomu blondiakovi, že ju dostane domov.

"Nechceš použiť letax, aby si sa dostala domov?"

"Ach, nie," odpovedala druhá čarodejnica, chichotala sa. "Nemyslím si, že ho dokážem použiť správne. Pravdepodobne by som skončila v niečej spálni. Nakoniec naozaj vyruším tvoju mamu a Snapa pri romantickom večeri, Malfoy."

"Ja ju dostanem domov," navrhol Malfoy.

Hannah sa na neho vážne pozrela. "To by si radšej mal, Malfoy, ak vieš, čo je pre teba dobré."

"Nemaj obavy, Hannah, Malfoy sa o mňa postará. Napokon, dokážem ho poraziť v súboji, kebyže niečo skúsi," povedala, vytiahla prútik a zamávala ním, než jej okamžite vypadol.

Malfoy sa sklonil a zdvihol ho. "Radšej si ho nechám u seba."

Hannah sledovala, ako vedie neistú čarodejnicu von z krčmy. Zahryzla si do pery, nie istá, či urobila správnu vec, keď nenaliehala, že dostane Hermionu domov ona. Podľa toho, čo predtým vravel Neville, zdalo sa, že Malfoy bol iný človek a už ho tu videla s Harrym a Ronom, ale Hannah sa nepáčil ten záblesk v jeho očiach, keď sa pozrel na Hermionu. Bolo to takmer, ako keby ju chcel zjesť.

Draco dostal Hermionu na premiestňovací bod bez toho, aby mu spadla, o čom mal pocit, že by si mal za to blahoželať. Predtým chcel, aby sa trošku opila, keďže vedel, že tak zostane o niečo dlhšie, ale nenapadlo ho, že ju tie kokteily tak veľmi ovplyvnia. Zjavne ten posledný bol posledná kvapka. Našťastie, on sa držal menej osudných nápojov a bol pomerne triezvy.

Avšak, nebol si istý, či sa dokáže Hermiona domov premiestniť sama. Asi skončí tým, že sa rozštiepi. Bude musieť zistiť, či jej čerstvý vzduch nepomohol vytriezvieť. Pustil ju a ona sa zapotácala, než sa sťažka oprela o stenu. Skvelé! V žiadnom prípade sa nezvládne premiestniť a on nevedel, kde býva.

"Grangerová, kde bývaš?" spýtal sa, dúfal, že to bude jedna z tých malých čarodejníckych komunít, kde sa jej dom bude dať ľahko nájsť.

"V Paddingtone. To je muklovský Londýn."

Dopekla. V žiadnom prípade sa nebude s Hermionou potulovať po muklovskom Londýne a snažiť sa, aby si spomenula, kde presne býva.

"Dobre, Grangerová. Vezmem ťa so sebou na Malfoy manor. Nemôžeš sa premiestňovať a asi by si sa nakoniec rozštiepila."

Hermiona na neho prižmúrila oči. Zľahka pokrútila hlavou, ako keby si ju chcela vyčistiť, v čom zrejme zlyhala a prikývla. Dokonca v opitom stave bola dosť rozumná, aby to uznala.

"Nenarazíme niekde na Snapa?" spýtala sa.

Usmial sa. "Nie, už budú v posteli. Je neskoro."

Draco ju vzal za ruku a premiestnil ich na Malfoy manor. Našťastie nemuseli prejsť pešo celú cestu až k domu, pretože on sa mohol premiestniť cez štíty.

Hermiona zastonala a chytila sa za brucho, keď pristáli. Objal ju rukou okolo pása, aby ju vyrovnal pre prípad, že bude potrebovať vracať.

"Si v poriadku?" spýtal sa.

"Je mi zle."

"Zhlboka sa nadychuj a povedz mi, keď sa budeš cítiť v pohode, aby sme sa pohli."

Oprela sa o neho a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla. "Dobre, už som pripravená."

Nanešťastie jej rovnováha sa nezlepšila a po tom, čo narazila na svoj piaty stôl, dospel k záveru, že všetkých prebudí. Nadvihol ju do náručia, aby zachránil svoje dedičstvo a vyhol sa vyrušeniu matky a nevlastného otca.

"Čo robíš?" spýtala sa zmätene.

"Všetkých zobudíš, keď budeš stále do niečoho narážať. Takto je to ľahšie, rýchlejšie a tichšie. Vážne chceš, aby vyšiel Severus a videl ťa takto?"

Striasla sa pri tej predstave. "Nie, vzal by mi body a dal by mi trest."

Draco sa zachichotal, ale nenamáhal sa ju opraviť.

Podarilo sa im dostať do jeho krídla domu. Otvoril dvere na svojej izbe a zvalil ju na posteľ. "Zostaň tu, idem ti po nejaké pyžamo."

"To je tvoja izba?" spýtala sa, keď si prezerala knihy na nočnom stolíku.

"Áno."

"Nie je veľmi slizolinská. Očakávala som, že bude vyzdobená do zelena a na stene bude namaľovaný obrovský had," vyhlásila, než sa zachichotala na svojom nie príliš originálnom žarte.

Draco pretočil očami. "Vy chrabromilčania možno takéto veci robíte, ale osobne dávam prednosť mať peknú izbu."

"Je pekná - pohodlná," odpovedala, keď sa rozhliadala po neutrálne vymaľovanej izbe.

Steny boli smotanové a nábytok bol z drahého dreva. Na jednej stene boli police s knihami a dve dvere, ktoré niekam viedli. Predpokladala, že jedna bude kúpeľňa. Zliezla z postele a dovliekla sa k jeho poličkám, kým on otvoril jedny z dverí a odhalil obrovský šatník.

Hermiona prstami prechádzal po chrbtoch kníh. Mal veľa rovnakých ako mala ona. Vedela, že na Malfoy manor je knižnica, takže ju prekvapilo, že ich má tak veľa vo svojej izbe. Nemohla si pomôcť, ale zistila, že ju muž, ktorý tak dychtivo číta, vzrušuje.

"Na, nič lepšie som nenašiel," ozval sa spoza nej.

Príliš rýchlo sa otočila, z čoho sa celá miestnosť roztočila a ona sa musela oprieť o knihy. Vzala si oblečenie, čo jej ponúkal Malfoy a pritisla si ho k hrudi.

"Vďaka," odpovedala.

Ale vôbec sa nepohla. Len tam stála a zízala na neho. Vyzeral úžasne. Vlastne si celý večer všímala, že dospel do absurdne príťažlivého muža. Keď ju doslova strhol z nôh, nemohla si pomôcť, aby si nevšimla, ako chutne vonia. Robila všetko, čo mohla, aby sa nenačiahla a nedotkla sa jeho vlasov, aby zistila, či sú také hodvábne ako vyzerali.

Preletela pohľadom jeho telo, vychutnávala si, ako zmužnel, než sa na neho znova pozrela. Rozhodla sa pre niečo spontánne a bezstarostné po prvý raz vo svojom živote, rozhodla sa zbaliť ho.

"Takže spím tu?" spýtala sa, snažila sa znieť trošku vášnivo.

"Nie, prepáč. Nechcel som naznačiť, že niečo také očakávam. Len som sa tu zastavil, aby som ti dal niečo na oblečenie."

Hermiona sa rozhodla, že sa musí viac snažiť a lepšie flirtovať, ak on chce takto vecne odpovedať. Prešla zvodne späť ku posteli, hoci ten efekt zničila tým, že sa jej cestou tam podarilo zakopnúť o vlastné nohy. Posadila sa a poťapkala lákavo miesto vedľa seba.

"Ach, mne to nevadí. Je to veľmi pohodlná posteľ."

Malfoy si odkašľal a Hermiona si s radosťou všimla, že teraz už vyzerá oveľa menej istý.

"Ehm... Grangerka, vážne si nemyslím, že je to dobrý nápad."

Skúsila sa chraptivo zasmiať. "Myslím, že mi môžeš hovoriť Hermiona. Napokon, až do dneška sme boli viac či menej zasnúbení, Draco," riekla, neistá, či sa jej podarilo to vášnivé pradenie, o ktoré sa pokúšala.

Hlboko v úzadí svojej mysle si uvedomovala, že alkohol nebezpečne znížil jej zábrany. Znova sa postavila a prešla k Malfoyovi, ktorý cúval, až kým nenarazil do steny. Postavila sa na špičky a zašepkala mu do ucha.

"Hermiona znie oveľa intímnejšie, nemyslíš?"

Malfoy viditeľne prehltol a ona to vzala ako povzbudenie. Nikdy predtým sa nerozhodla niekoho zviesť a užívala si ten opojný pocit, ktorý z toho mala. Lemovala cestičku bozkov od jeho ucha, cez jeho čeľusť a nežne ho pobozkala na kútik úst.

Krátko sa odtiahla, ale keď jediné, čo urobil, bolo, že na ňu zízal so zmätenými očami, pohla sa späť k rozhodnému útoku. Blondiak pár sekúnd zostával nehybný ako socha, než ovinul ruky okolo Hermiony, pritlačil ju k sebe a vášnivo pobozkal.