Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 30

Nikto neprišiel

Hermiona, zbitá a špinavá, bola sotená do súdnej siene ozbrojenými strážami. Oči jej nahnevane žiarili, keď hľadela na porotu pred sebou. Uprostred poroty bolo prázdne miesto.

"Robíte veľkú chybu," riekla. "Ja som nemala takto umrieť!"

"Ty vravíš, že dokážeš vidieť budúcnosť, čarodejnica?" vykríkol jeden z mužov na lavici. Bol to kňaz, ktorý vyzeral rovnako ako otec Lorenzo, ale jeho oči boli tvrdé. Otec Lorenzo bol na míle ďaleko, v Mildenstowe, kým ona bola samotná tu v Essexe, kde sa konali súdy s čarodejnicami.  

"Ešte raz sa ťa pýtam, čo je toto za hnusný nápoj, ktorý sme u teba našli?" povedala dobre oblečený muž na lavici, zdvihnúc nahor jej koženú kapsičku s Reverzným Thyme Eliminusom.

"Prečo trochu nevypijete a neuvidíte?" unavene odpovedala.

"Tá čarodejnica sa nás snaží zavraždiť!" povedal niekto v dave a niekoľko ľudí sa prekrižovalo.

"Je tu!" niekto vykríkol. Dav upadol do ticha, keď sa k miestnosti približovali ťažké kroky.

"Môj pane," povedal strážca, keď ustúpil.

S rukami zviazanými za chrbtom a nohami spojenými reťazou sa Hermiona pokúšala najlepšie ako mohla otočiť, aby zistila kto prišiel. Vysoká postava zahalená v čiernom plášti vošla do miestnosti.

Smrťožrút, napadlo najprv Hermionu. Nie, ale iste nie... Na tej postave bolo niečo veľmi povedomého. Ľudia v miestnosti to mohli vycítiť tiež, deti začali plakať a niektoré ženy pri pohľade na neho odpadli.

Tá postava zdvihla bledú ruku s kráľovským výnosom, jasne označenou kráľovskou pečaťou Henricha (cz: Jindřicha) Tudora.

"Môj pane... prišli ste tak rýchlo ako zvyčajne... sme vám moc povďační. Prosím, zaujmite svoje miesto."

Tvár tej postavy bola napoly zahalená kapucňou a zvyšok bol v tieni. Pokojne vystúpil na vyvýšené pódium a zaujal miesto v zbore sudcov v strede poroty. Nastala chvíľa mlčania, keď si spod svojho plášťa prezeral Hermionu. Pomyslela si, že ho videla nepatrne prikývnuť, skôr než prehovoril. Jeho hlas mal silný francúzsky prízvuk, ale napriek nemu bolo v jeho hlase niečo, čo bolo prekvapujúco povedomé.

"Ty, Hermiona Grangerová, si pred nás predvedená na základe obvinenia z čarodejníctva – sorcellerie (FR->ČJ:čáry,kouzlení). Okolnosti sú takéto... našli ťa vlastniť prsteň, o ktorom som si mnohé mesiace myslel, že je stratený, ale ktorý tvrdíš, že patril tvojmu zosnulému manželovi - paholkovi. Povedala si, že sa volal Draco Malefoy... cest impossible - le travail du diable!" (FR->ČJ to je nemožné-ďáblova práce!)

"Prečo je to nemožné?" vykríkla Hermiona. "Bol to jeho prsteň, prešiel na neho od jeho otca!"

Postava sa mierne zasmiala. "Môžem potvrdiť, že tomu tak nie je. Vieš," postava sa zastavila,"...Draco Malefoy zomrel pri narodení. Sám som cítil, ako mu srdce prestalo byť a videl jeho údy zmodrať."

"Vy?" povedala divoko Hermiona. "VY ste ho videli zomrieť?"

"Áno," povedala tá postava. "Tvrdíš, že poznáš otca svojho manžela? Nuž, nemyslím si, že sme sa niekedy stretli..."

Stiahol si kapucňu a pozrel sa na ňu.

Hermiona zalapala po dychu. Skôr než tomu mohla zabrániť, jedno slovíčko uniklo z jej úst. "Lucius!"

V súdnej sieni nastal šum. Ten muž vyzeral zaskočený. "Čo si to povedala?"

"Povedala meno diabla! Volala na Lucifera!" vykríkol jeden z davu.

"Voláš diabla na pomoc, čarodejnica?" povedal chladne ten muž. "Nakoniec sa vyfarbuješ?"

Hermiona zostala ticho. Myseľ jej pracovala presčas.

"Qui est-ce je suis?"( FR->ČJ Kdo jsem?) povedal ten muž, "som Antoine Malefoy, Hlavný lovec čarodejníc súčasne vo Francúzsku a Anglicku. Chlapec, o ktorom tvrdíš, že je môj syn, zomrel pri narodení. Jeho srdce prestalo biť. Takže nezotrvávaj na svojich klamstvách."

"Ako vysvetlíte ten prsteň?" povedala Hermiona zízajúc naň. Antoine ho mal znova na prste. 

"To mi ty musíš vysvetliť. Jedno májové ráno som sa prebudil a zistil, že ten prsteň zmizol. Večer predtým som ho mal na svojom prste. V skutočnosti som ním deň predtým pečatil dokumenty, čo dokazuje, že som ho mal pri sebe. Moja žena a ja sme ho hľadali všade. Bolo to tvojím čarodejníctvom, že si ho privolala sem do Anglicka!"

"Je to DRACOV prsteň," Hermiona z toho začínala byť unavená. Začínala si uvedomovať, že bez ohľadu na to, čo povie, títo ľudia budú stále presvedčení, že je čarodejnica. Mohla sa hodiť na kolená a začať recitovať Otčenáš a stále by boli presvedčení, že ich očarúvava.

"A tento nápoj, čo našli pri tebe... je vyrobený z byliniek typických pre čarodejnice!" povedal Antoine, zdvihol kožené vrecko a privoňal elixíru.

"Ako to viete?" riekla Hermiona.

Antoinovou tvárou trhlo. "Mám veľké skúsenosti vo veciach čarodejníctva."

Hermiona musela potlačiť trpký úsmev, keď pokojne povedala, "som si istá, že máte."

Antoine pokojne vylial ten elixír na podlahu pred sebou, kde zanechal tmavú škvrnu na drevenej výplni. Ozvalo sa slabé zasyčanie a obláčik dymu, keď sa navždy na dreve rozplynul Reverzný Thyme Eliminus.

"NIE!" vykríkla Hermiona, trasúca sa hnevom. Antoine sa na ňu usmial - ten istý povýšený, zlý úsmev, ktorý často zdobil Luciusove pery. Hermiona začínala rozumieť a uvedomenie si, prečo Antoine Malfoy spolupracoval s muklami pri vyhľadávaní čarodejníc, bola také odporné, že pocítila, ako sa jej zdvíha žalúdok.

"Som si istá, že Salazar by bol na vás pyšný."

"Kto?" spýtal sa jeden z členov poroty.

"Salazar Slizolin... Antoinov priateľ," povedala Hermiona so zábleskom v očiach.

"Ako poznáš toho Salazara, čarodejnica?" spýtal sa ďalší kňaz v porote.

Antoine Malefoy náhle vstal z kresla. "Táto čarodejnica sa nás snaží vtiahnuť do rúhačskej dišputy."

Hermiona sa pokúsila prejsť k porote, ale putá na jej nohách jej zabraňovali pohnúť sa čo i len niekoľko krokov.

"Aký účinný spôsob zbaviť svet muklorodených a nečistokrvných," vravela Hermiona. "Hanba na teba!"

"Všetci ľudia boží, čujte ma!" povedal Antoine, jeho hlas zadunel miestnosťou. "Nepočúvajte klamstvá tej diabolskej čarodejnice! C'est une sorcière dangereuse... (FR->ČJ  Je to nebezpečná čarodejnice) Ihneď opusťte túto miestnosť a ja sa postarám, aby jej moc bola zlomená!"

Ľudia zalapali po dychu a nastal hromadný zhon k dverám.

"Antoine Malfoy je sám čarodejník! Nedajte sa ním oklamať!" kričala Hermiona. Ale v šume hlasov a výkrikov ju nikto nepočúval.

"Buďte opatrný, môj pane," povedal jeden z kňazov. "Myslíte si, že ju dokáže zvládnuť sám? Nemali by sme vám radšej asistovať?"

Antoine pokrútil hlavou. "Nie, som Hlavný lovec čarodejníc, dokážem zlomiť tohto úbohého služobníka diabla sám. Ešte sa nenašla čarodejnica, ktorá by mi odolala."

Kňaz vyšiel von, prežehnajúc sa. Len čo sa dvere na súdnej sieni zatvorili, Hermiona vykríkla na Antoina, "AKO MOŽETE ZRÁDZAŤ SVOJ VLASTNÝ DRUH?"

Antoine vytiahol prútik z plášťa. Bol to prirodzený a nacvičený pohyb.

"Ty nie si môj "druh"... vous étes sang-de-bourbe... vous êtes repugnant... (FR->ČJ  jste krev-z-bahna, jste odporní) dcére dvoch muklov by nemalo dovolené žiť."

Draco, tvoj predok sa ma chystá zabiť... pomyslela si Hermiona. Oči sa jej rozšírili strachom, keď sa Antoine priblížil k nej, prútik stále natiahnutý. Lucius... Nie, "Antoine" ... sa ma chystá zabiť... Už nie je ďalší elixír. Rozplynul sa na podlahe. Už viac nie je Draco, vrátil sa do budúcnosti. Nikto tu viacej nie je.

Začala plakať.

"Prosím... v budúcnosti... na tomto nezáleží... milujem vášho syna... on žije..." vravela nesúvisle Hermiona.

"Silencio."

Hermiona zistila, že má umlčaný hlas. Bojovala proti putám.

"Nejdem ťa zabiť čarodejnica. To nechám urobiť muklov. Tres droles (FR->SJ Veľmi komické), nemyslíš? Ja nie som vrah čarodejníc, ja som lovec čarodejníc. Kedykoľvek som dopočujem, že neurodzeného mukla podozrievajú z čarodejníctva, priženiem sa tam... aby som to potvrdil. Nemôžeme nechať náš magický svet... ako to vravia... contaminé. (FR->ČJ zamořený)

Mýlila som sa, pomyslela si zúfalo Hermiona. Možno som zachránila lorda a lady Grangerovcov, aby mohla pokračovať rod Grangerovcov, ale ja tu zomriem. Nikdy sa nevrátim k mojim budúcim rodičom. K Harrymu. K Ronovi. K Dracovi....  Mýlila som sa, keď som si myslela, že to všetko zvládnem sama...

"Keď sa vrátia muklovia, zistia, ako mnoho iných čarodejníc, ktoré som overoval, že slobodne priznáš svoju vinu. Prekvapivo na tebe nenájdu žiadnu známku mučenia a to je to, čo ich vždy presvedčí, aký som skutočný sudca čarodejníctva... Imperio."

Hermiona vykríkla, ale žiaden hlas nevyšiel z jej úst.

Do biela rozžeravené iskry paralyzovali jej myseľ... toto bolo horšie než akékoľvek Imperius kúzlo, ktoré kedy predtým zažila.

"Priznáš čarodejníctvo. Povieš, že si privolala môjho syna z mŕtvych a pričarovala si k sebe môj prsteň kvôli démonickým účelom. Priznáš, že si varila magické nápoje s pomocou diabla. A neprezradíš o mne nič. Comprendez? (FR->ČJ Rozumíte?)"

Hermiona prikývla.

Starostlivo sa jej prizrel, bola zvlášť mocnou obyčajnou čarodejnicou. Potreboval každú uncu svojej magickej sily, aby ju ovládol Imperiom. Skôr než jej vráti hlas, radšej by mal otestovať, či naozaj bola pod mocou Imperia.

"Embrassez-moi," prikázal. (FR->ČJ  Polibte mne).

Hermiona sa okamžite predklonila a venovala mu francúzsky bozk.  

"Tres bien,"( FR->ČJ  Velmi dobře) povedal, spokojný a utrel si pery vreckovkou. Zrušil z nej silencio. Hermiona stála, bez výrazu a sledovala ako sa zvyšok poroty vrátil spoločne s niektorými z divákov.

"Už sa mi priznala a je pripravená priznať sa vám," riekol Antoine, urobiac krok dozadu. "Spýtajte sa jej, čo len chcete."

"Pani Hermiona, ste čarodejnica?" spýtal sa najstarší prítomný kňaz.

"Áno," odvetila Hermiona.

Miestnosť zalapala po dychu.

"Ako sa do vášho vlastníctva dostal ten prsteň a ten nápoj?"

" Vyvolala som Antoinovho syna z mŕtvych a privolala som jeho prsteň. Potrebovala som ich, aby urobili diablovu prácu."

"Čo ešte iného ste urobili, čarodejnica?"

"Varila som kúzelné nápoje s pomocou diabla."

Antoine sa usmial. Ďalšia nečistá krv dneska zhorí. Tá čarodejnica mala pravdu... Salazar Slizolin by bol na neho pyšný.*********************************

Draco vyzeral bledý, keď postrčil starú, v koži viazanú knihu, smerom k Harrymu. Stránka bola označená tenkým prúžkom kože.

Harry sa zamračil. "To je z Knižničného múzea... Draco, ty si to ukradol!"

Draco neodpovedal. Len zízal na Harryho s tým divokým, nervóznym pohľadom.

"Draco?" spýtala sa Blaise, prešiel cez ňu mráz. "Povie nám tá kniha, čo sa stalo Hermione?"

"Prečítaj to Harry," netrpezlivo povedal Ron.

Harry otvoril knihu na stránke označenej kúskom kože a rýchlo ju prebehol. Stránka bola zažltnutá a atrament vyblednutý, takže bola ťažké rozlúštiť to. Pozrel nahor, dúfajúc, že požiada Draca o pomoc, ale bolo jasné, že Draco nie je schopný reči. Vyzeral horšie a horšie. Harry vrátil pozornosť späť ku knihe pred ním a poškuľoval po rozťahanom rukopise.

A potom to uvidel.

"Nech je zaznamenané, že roku Pána našeho štrnásťtisíc osemdesiatšesť bol lordovi Grangerovi z Mildenstowe odobratý jeho titul a jeho majetky boli skonfiškované Korunou, keď bol uznaný vinným z ukrývania informácií o čarodejníctve v jeho dome. Jeho dcéra bola preskúšaná pred Prešetrovacou Radou Kráľa, ktorej predsedal Hlavný lovec čarodejníc Antoine Malefoy. 

Nech je zaznamenané, že v roku Pána našeho štrnásťtisíc osemdesiatšesť, ôsmeho dňa jedenásteho mesiaca, pani Hermiona Grangerová, dcéra lorda Grangera, bola upálená na hranici na základe obvinenia z čarodejníctva."

Harry vzhliadol od tej stránky.

"Ona je... mŕtva," povedal pomaly. "Vy... Malfoyovci... ste zabili... Hermionu."

*********************************

Ten dym stúpal do pomalého stĺpca, na spodku sa valil čierny a navrchu bledol do bieleho. Dym a mraky sa zdali rovnaké oproti modrej oblohe. Bolesť, ktorou trpela, bránila Hermione, aby sa sústredila na akúkoľvek konkrétnu myšlienku. Obrázky jej poletovali mysľou, prchavé a neskutočné.  Všetko sa to stalo tak rýchlo. Ešte pred týždňom bol pri nej.

"Zachráňte ma niekto," modlila sa. "Bože... prosím zachráň ma. Draco..."

Ale nikto neprišiel.

O desať minút neskôr bola Hermiona mŕtva. 

*********************************

Blaise cítila, že sa jej oči preliali slzami. Nikdy nemala blízko k Hermione, ale každý poznal hlavnú prefektku s hustými gaštanovými vlasmi a láskavým srdcom.

Ron vytrhol tú knihu Harrymu a prečítal si to pre seba.  Hnusne zosinavel. Prvý raz v jeho živote bol naplnený hnevom, ale nevedel na koho to zviesť. Človek mohol ťažko obviňovať Draca za niečo, čo sa stalo pred stovkami rokov.

"Och, môj bože," povedala Blaise, začínajúc skutočne plakať. "Je mŕtva. N-niet divu, že si nám to chcel povedať v súkromí... Tvoji predkovia boli lovci čarodejníc? Chc-chceš povedať, že odsudzovali čarodejnice k upáleniu na hranici?"

"Nie všetky čarodejnice..." povedal Draco a odvrátil sa, "len... len..."

"U muklov narodené a nečistokrvné," dopovedal Harry polohlasom.

"Áno."

"Vaši predkovia boli ešte väčšie kur**ské hlavy než vy!" zavrčal on. "Upaľovali ste svoj vlastný druh!"

Draco nič nepovedal.

"Niet divu, že Lucius bol taký krvou-posadnutý, vražedný..."

"Je to pravda," tupo povedal Draco. "Skontroloval som malfoyovské záznamy v našom vlastnom dome. Je to pravda. Veľká časť nášho bohatstva pochádza z lovu na čarodejnice od štrnásteho do šestnásteho storočia."

Blaise zalapala po dychu.

"Myslím, že sa práve uzavrel kruh," pokračoval Draco. "Nedokážem vymyslieť horší spôsob ako potrestať nejakého Malfoya než tým, čo moji predkovia urobili žene, ktorú milujem."

Ron znova onemel.

Harry si znova prečítal tu pasáž. "Vydržte, stojí tu, že zomrela ôsmeho dňa jedenásteho mesiaca v roku, keď ste boli poslaní späť..."

"Áno. To znamená..."

"... že je stále..."

"... čas..."

"... zachrániť ju..."

"... ak sa dokážeš vrátiť aspoň o 506 rokov späť v čase."

Harry a Draco zízali jeden na druhého.

"Už ma to napadlo potom, čo som hovoril..."

"Ale ako?" zúfalo sa spýtala Blaise. "Žiaden obracač času sa nemôže zaviesť tak dozadu!"

"Musíš to urobiť rovnako, ako keď si tam šiel prvý raz," zrazu povedal Ron. "Musíš znova použiť Thyme Eliminus."

"NIE!" vykríkla Blaise. "Je to príliš riskantné! Všetci vedia, aký Thyme Eliminus je nestabilný, ako vieme, že sa vráti presne do správneho času, aby ju zachránil? Čo ak sa Draco dostane do času tých... tých... binotaurov či čoho?"

"Dinosaurov," opravil Harry.

"Ako som vravel... Už ma to napadlo potom, čo som hovoril včera s Dumbledorom. Šiel som si požičať vybavenie na uvarenie Thyme Eliminusu, ale Dumbledore ma zastavil. Povedal to, čo povedala Blaise... že je to príliš nebezpečné."

"Ale je to naša jediná nádej!" povedal zúfalo Ron. "Musíme to skúsiť! Zoberieme to všetci traja a každý skúsime, že skončíme na správnom mieste!"

Draco pokrútil hlavou. "Nie, Dumbledore mal lepší návrh."

"Aký?" riekol Harry. Bol prekvapený, že sa Dumbledore a Draco spolu radili. Bolo trochu podivné zistiť, že niekto iný než on je riadený Dumbledorom.

"Je len jediná vzorka Thyme Eliminusu, o ktorom vieme, že nás zaručene privedie presne o 506 rokov späť do minulosti."

Blaise sa vysmrkala do vreckovky a prikývla. "Viem, ten čo uvarila Hermiona."

"Ale ten je v Oddelení katastrof," riekol Ron. "A je klasifikovaný ako Vysoko nebezpečný a nestabilný... nikdy nám ho nevydajú. Minimálne, ak vydajú, bude to trvať dni vrátane hory byrokracie!"

"Je len jedna cesta ako ho získať," povedal Draco. "Čo je dôvod, prečo som sa tak rýchlo vrátil z Rokfortu dúfajúc, že sa s vami všetkými stretnem. Ale skôr než som vás mohol kontaktovať, dostal som sovu o Zabiniho súdnom spore a musel som sa ukázať na súde. Podľa všetkého nás niekto začul v Deravom kotli a udal nás Blaisinmu oteckovi. Ale aj tak... teraz, keď som tu..."

"AKO DOSTANEME TEN ELIXÍR?" vykríkol Ron s pocitom takého vzrušenia, že sotva mohol obsedieť.

"Je len jeden človek, ktorý sa predtým dokázal vkradnúť do ministerských kobiek tak, aby ho neobjavili..."  Všetky oči sa otočili k Harrymu, ktorý prikývol.

"Potter... H-H-Harry..., prosím pomôž mi," povedal Draco, ktorý očervenel.

Obvykle by sa Harry cítil triumfálne, keby počul, že ho Draco prosí, ale teraz nebol čas na také malicherné pocity.

"V poriadku," okamžite povedal Harry. "Budeme potrebovať nejaké veci... môj neviditeľný plášť a Siriusov nôž, ktorý dokáže otvoriť všetky dvere..."

Ron a Blaise sa na seba pozreli. "Chceme tiež pomôcť," povedali súčasne.

Harry pokrútil hlavou. "Nie... je to príliš riskantné, všetci sme od Rokfortu trošku vyrástli, Ron...  pochybujem, že sa viacej obaja zmestíme pod neviditeľný plášť."

"Ideš sám?" spýtal sa prekvapene Draco. "Myslel som si, že pôjdem s tebou."

Harry sa postavil, zelené oči mu jasne žiarili. "Nie, idem sám. Poznám ministerstvo ako svoju dlaň," jeho tvár nadobudla jemnejší výraz, "Hermiona by povedala, že je oveľa rozumnejšie, ak pôjdem sám."

"Nuž, čo máme robiť my?" spýtal sa Ron trocha sklamaný. "Len sedieť a čakať na teba?"

Draco sa otočil k Ronovi, "v skutočnosti máme toho celkom dosť na práci... Dumbledore a ja sme prišli na to, prečo s nami  necestovali sem a tam v čase šaty... podľa všetkého nemôžu existovať na dvoch miestach v čase. Jedine ak veci existujú v minulosti, môžu s nami cestovať do minulosti a vice versa (naopak). Z toho dôvodu môj snubný prsteň stále existuje, pretože drahé kovy sa nerozložia ani po stovkách rokov..." Draco zdvihol ľavú ruku a pred ich očami zažiaril zlatý a rubínový prsteň. "Takže musím nájsť nejaké oblečenie, čo existovalo pred 506 rokmi, ak nie, vrátil by som sa úplne nahý. Tiež nejaké prútiky."

"Ty musíš nájsť?" povedal Ron. "Nemáš na mysli, že my potrebujeme nájsť?"

Draco bol vyvedený z miery. "Vy-vy chcete ísť tiež?"

"Áno," rýchlo povedal Blaise. "Samozrejme, že chceme, však Ron?"

"Jasne," povedal ryšavec.

Harry zamieril k dverám. "Správne, vy všetci sa postarajte o toto a ja sa postarám o ten elixír. Dohodneme sa, že sa sem vrátime o štyri hodiny?"

Každý prikývol.

Keď Harry odišiel, Ron a Draco na seba vzájomne zízali.

"Nuž..."

"Vlastne..."

Obaja muži sa snažili prehovoriť súčasne, ale zasekli sa. Blaise nervózne sledovala, ako sa obaja premeriavali.

"Prímerie, Weasley?" nakoniec povedal Draco, keď natiahol ruku. "Kvôli Hermione?"

"Áno..." povedal Ron, potrasúc Dracovou rukou. "Kvôli Hermione."

"Pohnite si!" riekla Blaise, škeriaca sa na tých dvoch kúzelníkov, "práve ma napadlo miesto, kde pravdepodobne nájdeme šaty a prútiky staré 500 rokov!"

"Kde na zemi...?"

"Kam inam ísť, keď si nevieš rady?" spýtala sa Blaise.

"Rokfort," odvetili spoločne Draco a Ron.

"Nuž, poďme," povedala Blaise, keď vytiahla prútik, aby sa premiestnila do Rokvillu.

"Je čas zmeniť históriu," povedal Ron.