4. kapitola 6.časť
Vie, že ona nepotrebuje veľké romantické gestá (hoci by jej ich veľmi rád poskytol). Tiež vie, že nechce pompéznosť a pozlátko, tak ako to chcela jeho bývalá žena. Ani nepotrebuje, aby jej poskytol celý svet (hoci sa o to nikdy neprestane snažiť).
Už sa naučil, že to, čo Hermiona Grangerová potrebuje najviac zo všetkého, je vedieť, že je milovaná. Že je potrebná, chcená a ochraňovaná. A čo potrebuje ešte viac, je cítiť to.
A tak, keď ju požiada o ruku, vôbec to neurobí tak, ako by to rád urobil. Nekúpi jej obrovský diamantový prsteň; uspokojí sa s menším, takým, čo jej viac jej než jeho. Nenaplánuje drahú večeru v päťhviezdičkovej reštaurácii, kde budú stovky svedkov sledovať, ako si kľakne na jedno koleno a urobí ju svojou; namiesto toho to zachová súkromné, dôverné len s ním a ňou a dieťaťom, ktoré v nej rastie a ktoré kopne na súhlas. Nezakričí zo strechy, že je jeho a len jeho, ako by to rád spravil (ako to aj tak takmer urobí); namiesto toho sa uspokojí s tým, že jej zašepká do ucha, že ho spravila najšťastnejším mužom na zemi.
Keby bolo po jeho, spravil by pri požiadaní o ruku toto všetko, ale neurobí to. Pretože toto nie je o ňom. Je to o nej. Je to o nej a úsmeve, ktorý zdobí jej pery a slzách radosti, ktoré sa lesknú v jej nádherných hnedých očiach a fakte, že je tak prešťastná a prekvapená, že ani nedokáže povedať áno. Je to o tom, ako klesá na kolená oproti nemu, bozkáva ho, objíma a plače, pretože je tak, tak šťastná - že je vďaka tomu rád, že sa rozhodol pre skromnejšiu verziu.
X