Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. kapitola 5.časť

Neskôr tej noci vojde Draco do ich spálne, kde nájde Hermionu sedieť na posteli opretú o vankúše. Tričko ma vyhrnuté nad oblé brucho a rukou si na ňom kreslí malé krúžky, na perách jej ihrá slabý úsmev. Vyložene žiari; nedokáže si spomenúť, kedy vyzerala tak... šťastne. V duchu sa usmeje, prejde cez izbu a opatrne vlezie do postele. Ľahne si na bok vedľa nej, podoprie sa pravou a vystrie ľavú, aby robil to isté. Prikloní sa, pritlačí pery a zašepká jemné "ahojky" jej bruchu, než vzhliadne a natiahne sa, aby uvítal jej pery v sladkom a zmyselnom bozku.

"Ahoj..." zamrmle do jej úst.

"Ahoj," zasmeje sa.

"Aký si mala deň?"

"Skvelý. Aký bol tvoj?"

"Úžasný," uškrnie sa, trochu sa odtiahne. "Ten tvoj syn má pekelnú mušku. Bude z neho skvelý triafač pre chrabromil - možno dokonca pomôže tým levom získať fakultný pohár. Teda, ak Scorpius nechytí zlatonku ako prvý."

Zachichoce sa, hravo ho pleskne po pleci. "Som rada, že s ním vychádzaš. A s Rose."

"Aj ja. Som rád, že aj ty vychádzaš s Rose."

"Chcelo to nejaký čas, ale myslím, že nakoniec chápe. Vlastne sa so mnou dnes rozprávala o chlapcoch," usmeje sa, viac pre seba ako pre neho.

"Vážne? To je pokrok."

"Viem."

"O akých chlapcoch?"

"O Scorpiusovi..."

Na chvíľu prestal s kreslením krúžkov, aby na ňu vzhliadol, než sa uškrnul a dodal. "Vtipné. Dnes sa so mnou rozprával Scorpius o Rose."

"Čo povedal?" zvedavo sa spýta.

"Ty prvá," uškrnie sa.

"Povedala, že k nemu začína mať romantické pocity. Čo znamená, že Ron mal pravdu, určite sa jej páči."

"Hmm."

"Si na rade," vraví nežne.

"Povedal mi to isté. Že by sa jej rád dostal pod sukňu."

"Áno, nuž, očakávam, že si mu povedal, aby sa jej sukni ani nedotkol," vážne mu povie. "Ja viem, ako vy Malfoyovci uvažujete," doberá si ho.

"Samozrejme, že som mu to povedal, sú príliš mladí," posmieva sa. "Hoci, ak sú veci dnes iné ako kedysi dávno, nuž potom..."

"Mlč! Tam by som radšej... nezachádzala, ešte nie," zaskučí, zatvorí oči a hravo si zablokuje uši.

"Nakoniec k tomu dôjde..."

"A až dovtedy sa o tom nebudeme rozprávať. Pokiaľ, samozrejme, nechceš pri tom hovoriť o dieťati..."

"Nie, nie, v žiadnom prípade! Nebavme sa o tom," rýchlo odpovedá, odmieta o tom, čo i len uvažovať.

Medzi nimi nastane príjemné mlčanie a jediný zvuk, ktorý je počuť, je šuchot prikrývok, keď sa pohodlne uvelebí v jeho náručí.

"Chcela vedieť, či by to nebolo čudné, keby ona a Scorpius boli pár. Obáva sa toho, čo by si ľudia pomysleli," zamrmle.

"Povedala si jej, aby sa s tým netrápila?"

"Samozrejme. Je to len... aj mňa to trochu trápi," priznáva.

"Prečo? Naozaj nie sú príbuzní," zdôvodňuje.

"Ja viem, len že... je ti jasné, čo si budú ľudia myslieť, však? Len nechcem, aby sa jej ublížilo alebo sa zničili jej sny. Nechcem, aby sa ublížilo komukoľvek z nich."

"Nemôžeme s nimi naveky zaobchádzať ako s deťmi, Hermiona," zašepká, láskyplne ju pobozká na čelo.

"Ja viem.. len sa bojím..."

"Tak sa neboj. Pretože na tom nezáleží. Podivné veci sa stávajú, láska."

"Ja viem, ale..."

"Prosím, Hermiona, nestresuj sa kvôli tomu. Dobre? Vždy som si myslel, že sa nestaráš, čo si ostatní myslia, tak s tým teraz nezačínaj," prosím.