3. kapitola 5.časť
X
O dva dni neskôr sedí Hermiona na kraji vane, zíza na bielu tyčinku v ruke.
Čaká.
A čaká.
A čaká.
U Merlina, bojovala v prekliatej vojne, ako jej môže pripadať 60 sekúnd ako celá večnosť? Práve keď má zistiť farbu značky v malom bielom krúžku, začuje jeho hlas niesť sa jej bytom. V záchvate paniky vyskočí na nohy a ukryje tyčinku v skrinke pod umývadlom, než zdvihne ruky a takmer sa zrazí s Dracovým teplým, pevným telom, keď otvorí dvere.”
“Ahoj.”
“Ahoj.” Zastrčí si vlasy za ucho, keď ho obíde a vedie späť po chodbe do obývačky - a čo najďalej od kúpeľne.
“Mrzí ma, že mi tak dlho trvalo, kým som ťa prišiel pozrieť, musel som sa porozprávať so Scorpiusom… a mojou matkou.”
“To je v poriadku, tiež som mala veľa čo vysvetľovať,” odpovedá.
“A? Je všetko v poriadku?” úprimne sa spýta.
“Ani zďaleka. Len povedzme, že Rose nie je jediným členom rodiny, ktorý ma nenávidí. Ginny tvrdí, že to tak nie je, ale…”
“A Hugo? Čo si myslí?”
“Myslím, že sa rozhodol ignorovať to. Čo Scorpius?”
“Úprimne? Je skôr naštvaný, že som bol tak kvôli tomu ‘ľahkomyseľný ‘. Vždy vedel o nedostatku citov medzi mnou a Astóriou...,” priznáva.
“Keď hovoríme o Astórii…”
“Je naštvaná, ako ‘ľahkomyseľný ‘ a ‘sebecký ‘ som bol.”
“Nuž, ale má pravdu. Obaja sme boli ľahkomyseľní a sebeckí,” vraví úprimne.
“Áno, nuž…”
Dopadne na nich mlčanie, keď sa posadí na gauč, pritiahne si kolená k hrudi.
“Vieš, čo musíme urobiť, správne?”
“Nehovor to…” žobroní.
“Musíme.”
“Prečo? Všetci to vedia, takže v čom bude rozdiel?”
“Ja… to myslíš vážne?” Neveriacky sa na neho pozrie, ako keby prišiel o rozum.
“Naprosto.”
“Už si dal dokonale najavo, že Astóriu neopustíš. Nedokážem byť zvyšok života tvojou milenkou, Draco, nebudem ňou,” protestuje.
“Ty si viac než len milenka, to vieš.” Hlas má tichý a pravdivý a predsa…
“To nezmení fakty. Nezmení to skutočnosť, že Astória je tvoja manželka a že ja nebudem nič viac než len tá druhá žena,” odsekne.
Chce protestovať, ale preruší ho.
“Včera som šla do práce a takmer nikto nevošiel dnu. Väčšina ľudí - žien hlavne - len na mňa zazrela, keď prechádzali okolo, ako keby som bola stelesnením diabla. A ľudia, ktorí vošli dovnútra, si po celý čas o mne šepkali, ako keby som tam vôbec nebola. Možno v tvojich očiach nie som tvoja 'milenka', ale v očiach všetkých ostatných som. Som tou ženou, ktorú každá žena nenávidí, vrátane mňa samej. A už ňou viac nedokážem byť. Nedokážem byť ženou, kvôli ktorej sa rozpadne nejaké manželstvo, nech akokoľvek nestabilné to manželstvo je. Nemôžem byť ženou, ktorá stojí medzi dieťaťom a jeho otcom. Viem, aké je to stratiť kontakt so svojimi deťmi, hoci sú na dosah tvojej ruky a nikdy by som to nikomu nepriala,” zašepká.
“Dobre… skvelé. Báječné,” sarkasticky zamrmle, odvráti pohľad.
“Zachránil si ma, Draco,” vraví nežne, ignoruje zatrpknutosť v jeho hlase. “Dal si mi život, keď som ho najviac potrebovala a ukázal si mi, ako žiť, keď som to ja zabudla. Bol si všetkým, čo som potrebovala a všetkým, čo som nikdy nemala. Ale teraz je načase posunúť sa ďalej.”
Prikývne, nedôveruje svojmu hlasu, keď sa predkloní a naposledy ju pobozká. Je to sladké, starostlivé a ah-tak-skvelé. Takmer sa neodtiahne, ale keď to urobí, má zatvorené oči.
“Zbohom, Hermiona.” Žiadne 'Maj sa' či 'Dovidenia', ale toto nie je z tých rozlúčení typu “Uvidíme sa neskôr ‘. Toto je jedno z tých bolestivých, kiež by sme sa nemuseli lúčiť.
Hermiona sa pousmeje, zaplaší slzy a on odchádza kozubom. O chvíľu neskôr, keď si je absolútne istá, že sa nevráti späť, postaví sa a znova sa stratí v kúpeľni. Vytiahne tyčinku spod umývadla a žalúdok jej vyskočí do hrdla, keď zbadá pozitívne znamenie. Pozitívne. Plusko. Na to prepukne v plač, vkročí do vane, než padne na kolená a objíma si brucho.
Teraz má pred sebou vážne rozhodnutie.
X