Preklady fanfiction Harryho Pottera

3. kapitola 1. časť

X

Svoje deti uvidí až v sobotu, aj to len, aby ich odprevadila na stanici, keď mieria späť na Rokfort. Rose ju klasicky ignoruje, ani Hugo, ani Ron sa k nej nesprávajú inak a tak dôjde k záveru, že im to Rose nepovedala. Vlak zapíska a kým Ron nakladá posledné Hugove veci do vlaku, kľakne si a mocne si ho pritisne k hrudi.

“Tak veľmi ťa milujem.”

“Aj ťa milujem, mami.”

Keďže je gentlemanom, pobozká ju na čelo, než sa rozbehne, aby dobehol svojich priateľov a vyliezol do vlaku. Vystrie sa, keď Rose objíme a pobozká svojho otca. Nahnevaná dievčina sa potom otočí na svoju matku, mávne na ňu so  ‘zbohom ‘, než zamieri ku vlaku.

“Rose, počkaj!” 

K jej prekvapeniu sa Rose otočí a Hermiona ju nemusí až tak ďaleko nasledovať. V rozpakoch si odkašle.

“Ja… ehm… chcem sa ti poďakovať, že si to nikomu nepovedala.”

“Neurobila som to kvôli tebe. Nepovedala som to preto, lebo nechcem vidieť tatov výraz. A jediným dôvodom, prečo som to nepovedala Scorpiusovi, je, že si nezaslúži, aby ho pripravili o jeho rodinu. Takže mi neďakuj,” vyštekne. 

“Rose… je mi to ľúto,” zašepká jej matka, slzy sa jej lesknú v hnedých očiach.

Rose pretočí očami, založí si ruky na hrudi. Ale potom na jej perách zaihrá trpký úsmev a posmešne sa zasmeje.

“Máš návštevníka.”

Hermiona sa obzrie, aby tam našla stáť Draca, s rukami zastrčenými do vreciek, ktorý jej pohľad opätuje. Keď sa otočí nazad, Rose je už preč, a tak si vzdychne, zvrtne sa a razí si cestu cez plné nástupište k blonďavého, šedookému mužovi svojich snov. 

“Kde je Astória?” 

“Povedal som jej, aby šla dopredu, že sa musím postarať o nejaké veci.”

Hermiona prikývne. “Ehm, mal by si vedieť, že Rose nič nepovedala.”

“Dobre. To je skvelé,” odpovedá, vydýchne úľavou.

“Áno, ale neurobila to kvôli mne. Dala dokonale najavo, že to urobila len kvôli Ronovi, Hugovi a Scorpiusovi.”

“Chráni svoju rodinu,” jednoducho vyhlási.

“Vieš, že sa na mňa ani nedokáže pozrieť - a nemá to nič spoločné so situáciou, v ktorej ma našla, keď vošla. Nenávidí ma,” smutne zašepká Hermiona, ešte viac o tom presvedčená.

“To nie je pravda…”

“Prestaň, prestaň to popierať. Nevidel si, ako sa na mňa pozerala, nepočul si, ako sa so mnou rozprávala. Začalo to potom, čo som opustila Rona a len sa to zhoršilo odvtedy, čo nás našla spolu. Ty moju dcéru nepoznáš…”

“Dobre, áno, máš pravdu. Ale jednako…”

“Už ťa viac nechcem vidieť,” zašepká náhle. Už o tom nejaký čas premýšľala, takže to nie je prekvapenie. Len nechcela, aby to bolo takto. Sleduje ju, mlčky. 

“Už sa viac nemôžem… s tebou stretávať. Toto nezvládnem. Ja som… my sme… jediné, čo robíme, je, že ubližujeme ľuďom. Ublížila som svojej dcére, zničila som jej predstavu o mne a kvôli čomu? Kvôli vlastnej sebeckosti?”

Nič nepovie, len stále ďalej na ňu hľadí.

“Ty máš rodinu. Máš manželku, ktorú nikdy neopustíš a syna, ktorý zbožňuje zem, po ktorej chodíš. Keby sme v tomto pokračovali, o všetko by si prišiel. A pouč sa odo mňa, nestojí to za to.”

“V poriadku. Takže potom sa uvidíme v práci,” odpovie uvoľnene.

Zažmurká. Z nejakého dôvodu očakávala viac boja. 

“Uvidíme.”

“Dobre.”

Smutne sa usmeje.

“Zbohom Draco.”

X