Preklady fanfiction Harryho Pottera

2. kapitola 8. časť 

X

Všetko sa rozpadne počas jarných prázdnin.

Samozrejme, na začiatku to nevie, keď vyzdvihne deti na vlakovej stanici. Prázdniny trvajú len päť dní - z ktorých prvé dva dni strávia s ňou, ďalšie dva budú s Ronom. Posledný deň strávia so svojimi priateľmi (Rose dala hlasne a jasne najavo, že strávi posledný deň s kamarátmi a nie s ňou.) A nejako tie dva dni neboli dostatočne dlhé.

Draco sa zastaví na štvrtý deň so zmrzlinou a ohnivou whisky. Je rozrušená kvôli tomu, že Rose nedokáže zniesť predstavu, že strávi čas so svojou vlastnou matkou a on sa podujme, že sa vďaka nemu bude cítiť lepšie, pretože Scorpius tiež protestuje voči svojim rodičom.

Pár hodín po tom, čo príde, skončia znova v posteli a robia to, čo robia najlepšie. Urobí sa len pár sekúnd po nej a zrúti sa na ňu, dychčí, keď sa snaží polapiť dych a schová si tvár v záhybe jej krku. Ona má ruky prišpendlené nad hlavou, prsty majú prepletené spolu. Jeho telo je ťažké, ale poskytuje jej útechu a keď sa pohne, aby sa od nej odtočil a odtiahol, ona zdvihne nohy a omotá mu ich okolo pása, pridrží ho pri sebe.

"Doriti, Hermiona..." vydýchne do jej pokožky.

"Len potrebujem, aby si zostal," dychčí.

"...bre."

O chvíľu neskôr, potom, čo mu dovolí pohnúť sa... sa pretočí na bok, podoprie si pravou rukou hlavu a ľavou ju objíme okolo pása - ona zopakuje jeho polohu otočená tvárou k nemu.

"To ako žiariš po sexe je tak zasrane sexy, Grangerová," zašepká, hlas má zachrípnutý a plný vášne.

Začervená sa... skutočne začervená... pokúsi sa ukryť tvár vo vankúši.

"Hej, no tak, nerob to," zasmeje sa. "Si nádherná, láska."

"Sklapni," zamrmle.

"Si," vážne nalieha. "Si dokonca ešte nádhernejšia, pretože si neuvedomuješ, aká nádherná v skutočnosti si. Podceňuješ sa."

"Nie, ja sa ne..."
"Áno, podceňuješ. Bez urážky, Grangerová, ale tvoj rozvod pokašľal viac než len tvoju rodinu. Zničil to, ako sa vidíš. Neuvedomuješ si, aká si mimoriadna. Ty... ty si kedysi bývala slobodná. Taká nezávislá. Neviem, prečo sa tak bojíš v tom pokračovať," vraví nežne.

"Ja sa ne..."

Výraz v jeho tvári ju umlčí. Pretože má pravdu.

"Máš na oveľa viac, Grangerová."

"Ako to?" spýta sa, ako keby neverila jedinému slovu, ktoré sa snaží povedať.

"Napríklad tvoja práca," zdôrazni. "Viem, že ju neznášaš. Mala by si radšej skončiť a otvoriť si svoje vlastné kníhkupectvo, než pracovať pre ministerstvo. Len sa príliš bojíš zlyhania. Ale v skutočnosti zlyhávaš v tom, že si neuvedomuješ, že si Hermiona Sakriš Grangerová. Ty zvládneš čokoľvek."

Pokrúti hlavou, povzdychne si. "Možno vo mňa kladieš trošku priveľa dôvery, Draco."

"Áno, nuž, niekto musí."

Pousmeje sa, odtlačí ho na chrbát a vylezie na neho, obkročmo. Usmeje sa, prejde rukami po jej stehnách, keď sa skloní, aby ho pobozkala. Najprv na ústa, potom na bradu. Presunie pery k jeho uchu a pohryzie ho na lalôčik, než si prebozkáva cestičku po jeho krku a po jeho kľúčnej kosti.

A potom nižšie, po jeho hrudi, kde prstami pohladí jeho bradavky. V reakcii zasyčí, ľavou rukou vojde do jej vlasov. Stále pokračuje nižšie, pohybuje sa po jeho tele, až kým nie je na jednej úrovni s jeho mužstvom. Zvodne na neho vzhliadne - presne tak, ako to má rád - než ho zovrie rukou a potom rýchlo vloží do úst. Zavrčí v hrudi, ponorí ruku do jej vlasov, keď pracuje na jeho...  u Merlina, má ústa ako nejaká zasraná bohyňa.

Hlas - ktorý vôbec neznie ako Dracov a je desivo podobný žene, ktorá ho práve robí, zavolá jeho meno.

"Pán Malfoy?"
Jeho oči sa roztvoria, zrazia sa s vydesenými očami ženy pri jeho bokoch, keď sa štverá späť, aby zakryla ich nahé telá.

Rose Weasleyová nikdy v celom svojom živote nevyzerala, alebo sa necítila vydesenejšie či zhnusenejšie - za celých 14 rokov.

"Mami?" zapiští, hlas má slabý a váhavý.

Hermiona sa tvári hanblivo, keď vzhliadne na svoju dcéru na druhej strane izby. Líca má červené z trápneho stavu, v ktorom ju jej dcéra práve prichytila a jej hlas - keď ho konečne nájde - je roztrasený.

"Rose, srdiečko..."

"Ach môj bože. Ach... môj... BOŽE, mami!" Neveriacky jačí dievčina. "Čože... ty... a pán Malfoy?"

"Rose, môžem to vysvetliť..."

"Nie, nechcem to počuť. Nechcem nič počuť. Už som videla dosť. Nepotrebujem vysvetlenie..."

"Rose..."

"Prišla som si sem len po sveter a... asi budem vracať," zamrmle Rose, pravou rukou sa chytí za brucho.

Nevie, ako to robí, ale z ničoho nič má Hermiona na sebe župan,  keď prejde izbou k svojej dcére. Tá krúti hlavou, má v očiach slzy, keď cúva.

"Nie. Nedotýkaj sa ma," precedí cez zaťaté zuby, hnev uháňa jej weasleyovskými žilami.

"Rose..."

"Je mi z teba zle, matka. Zle."

Hermiona sa zamračí, keď sa Rose otočí na päte a vydá sa preč. Nikdy nevidela svoju dcéru takú naštvanú, tak... vyložene zhnusenú. A ten tón jej hlasu... núti jej tridsaťsedem ročnú matku dvoch detí chvieť vliezť do diery a zomrieť tam. Ale napriek tomu nasleduje Rose do chodby, zanecháva Draca samého v spálni.

"Rose..."

"Nechaj ma na pokoji!"

"Miláčik..." zúfalo zašepká Hermiona. Načiahne sa za ňou, rukou zovrie zápästie dievčiny, aby ju zastavila. Avšak rovnako rýchlo sa Rose stočí a vytrhne si ruku preč, než druhou zdvihne svoj prútik. Hermiona zalapá po dychu, keď sa mu ocitne zoči-voči.

"Nedotýkaj sa ma!"

"R-Rose..."

"Čo odo mňa chceš?" vykríkne dievčina.

Hermiona sa zhlboka nadýchne. "Chcem, aby si ma počúvala..."

Rose sa zasmeje, posmieva sa, keď skloní prútik a zastrčí si ho do vrecka. "Už som ťa dopočúvala. Chcem povedať, úprimne, matka, čo to kurva s tebou je?"

Hermiona je príliš šokovaná tou otázkou, aby povedala dcére, nech si dáva pozor na slovník.

"Uvedomuješ si, že je to ženatý muž, však?" spýta sa sarkasticky. "Alebo to len drzo ignoruješ? Či ešte lepšie, záleží ti vôbec na tom? Myslela si vôbec na to, čo toto môže urobiť s jeho rodinou? A čo to urobí s našou, há? Čo Hugo a otec? Oh, počkať, prečo by si sa starala, že? Nie, samozrejme, že nie, ty si od nás odišla..."

"Ja som od vás neodišla. S tvojím otcom sme sa dohodli..."

"Jediným dôvodom, prečo súhlasil, bolo, že vedel, že neexistovala možnosť, aby ťa presvedčil, aby si zostala! Zlomila si mu srdce a potom si zlomila naše! A teraz zlomíš srdce pani Malfoyovej a môjho najlepšieho priateľa, pretože tebe záleží len na sebe," vyšplechla.

"Teraz, Rose, nie si fér," slabo, chabo odpovedá jeho matka.

"Nie som fér? Nie si v postavení, aby si mi vravela, čo je fér, matka! Spíš so ženatým chlapom! Máš vôbec potuchy, ako vďaka tomu vyzeráš? Záleží ti vôbec na tom?"

"To nie je tak..."

"Ach? Potom ako to je?" založí si mladá Weasleyová tvrdohlavo ruky na hrudi.

"Ja... ja to nedokážem vysvetliť..."

Rose si nahlas odfrkne. "Samozrejme, že nedokážeš, pretože je to presne tak, ako to vyzerá, však? Si úbohá."

"Rose..."

"A vôbec nechcem vedieť, čo si myslí on, obaja ste jednoducho... tak pokašľaní," mrmle. Otočí sa k odchodu, ale potom sa zastaví a znova sa otočí tvárou k matke. "Premýšľam, čo by otec povedal, keby zistil, čo robíš... alebo by som mala povedať 'koho' robíš... Alebo čo by povedala Astória, kebyže zistí, že žena, s ktorou strávila Vianoce, spí s jej manželom. Spala si s ním na Vianoce? Ako dlho to trvá, matka?" posmievajúco premýšľa.

Hermionine oči sa rozšíria strachom  a nevierou. Iste by to jej jediná dcéra neurobila...

"Rose, nemôžeš..."

"A prečo nemôžem? Nemám čo stratiť, to tvoja povesť je ohrozená, nie moja. Ja si môžem robiť, čo chcem."

"Miláčik, prosím..."

"Dúfam, že si šťastná, mami. Nie, vážne, dúfam. A dúfam, že všetko dopadne v tvoj prospech, pretože by som ťa nenávidela za to, že všetko stratím, ak toto dopadne zle."

Hermiona je súčasne príliš šokovaná a príliš rozrušená, aby reagovala na dcérin odchod, keď za sebou zatreskne dvere. Zíza na miesto, kde práve stála a slzy jej stekajú po lícach. S roztrasenými nohami sa vráti do spálne, aby tam našla spomínaného muža - muža, vďaka ktorému sa cíti nažive, normálna a chcená, muža, ktorý je teraz príčinou, prečo sa jej dcéra na ňu nepozrie - ako na ňu zíza. Je už oblečený, má modré nohavice a čierne tričko a jeho pohľad je zmesou obáv a súcitu. Prekročí izbu - pravdepodobne, keď zbadá jej červené, uslzené oči -  a načiahne sa, aby jej utrel slzy, ale ona sa od neho odtiahne hlavou.

"Hermiona..."
"Musíš odísť..."

"Chceš sa o tom porozprávať?"

Pokrúti hlavou, utrie si slzy, keď sa od neho odsunie úplne. "Musíš odísť, Draco. Prosím," zašepká.

"Grangerová..."

"Vyhrážala sa, že to povie tvojej žene. Mal by ísť domov skôr, než sa tam Rose dostane prvá."

Zarazí sa, zíza na ňu, než pokračuje. "Vážne veríš tomu, že to povie?"

"Úprimne, neviem čomu viac veriť. Takže prosím, len... U Merlina, Draco, len choď," prosí Hermiona.

Prikývne, nadurdí sa, keď ukročí niekoľko krokov späť, schmatne sako zo stolíka, než sa odmiestni.

Zvuk jeho odmiestnenia sa ozýva v jej ušiach, odráža sa od jej ušných bubienkov v nechutných ozvenách. Stačí to na to, aby sa zosypala, schúlila sa na zemi a nekontrolovateľne hodiny vzlykala - ako žiaľom zničený pubertiak.

Ako dospelá žena, ktorá už viac nevie, kým je alebo čo robí.

Koniec 2. kapitoly.