Preklady fanfiction Harryho Pottera

2. kapitola 7.  časť 

X

Žiarlivosť nie je pocit, s ktorým je Hermiona Grangerová dôverne oboznámená. Ani to nie je pocit, ktorý by sa jej páčil. Zvlášť, keď je v miestnosti plnej čarodejníc a čarodejníkov - vrátene Malfoyovcov (oboch generácii) - a jej ostane sledovať, ako sa tu všetky tieto páry promenádujú so svojou láskou a smiechom. A čo je horšie, sledovať Astóriu - upravenú a správnu Astóriu Greengrass-Malfoyovú zavesenú o jej manžela.

Po správnosti by nemala žiarliť. Napokon, Draco nebol technicky jej - teda bol, ale len niekedy. A okrem toho, ich vzťah - ak ho tak nazvete - je čisto fyzický. Hlavne fyzický. A to jej sotva poskytuje právo, aby žiarlila, správne?

A predsa jednako žiarli, hrdlo sa jej zakaždým stiahne, keď ho ona pobozká a jej srdce oťažie zakaždým, keď jej bozk opätuje. Žalúdok jej spraví premet zakaždým, keď ju chytí za ruku a vystaví na obdiv ako svoju ženu.

Svoju manželku.

Z toho slova jej je fyzicky zle a musí sa päťkrát zhlboka nadýchnuť, aby si zabránila vyvracať sa na podlahu. A toto, pomyslí si, je presne dôvod, prečo by mali ukončiť tento... vzťah. Dnes. Práve teraz. Zachytí jeho pohľad z druhej strany miestnosti a on mierne nakloní hlavu smerom k prázdnej chodbe, žmurkne, ako keby jej vravel, aby ho nasledovala. Pokrúti hlavou, odvráti sa od neho. Ako na zavolanie prejde okolo čašník s podnosom šampanského a ona si jeden vezme, poďakuje mu, keď pokračuje ďalej.

Sú na ďalšej akcii ministerstva.

Pocíti ľahké poťapkanie na pleci a keď sa otočí, vôbec ju neprekvapí, keď na ňu hľadia šedé oči cez blonďavú ofinu. Vonia po mätovej farbe a vode po holení - ako je možné, že vždy vonia tak dobre?

"Ignoruješ ma."

"Neignorujem ťa, len sa s tebou nevykradnem preč."

Uškrnie sa, načiahne sa, aby si otočil prameň jej vlasov okolo prsta. Odrazí mu ruku, zazrie na neho.

"Sme na verejnosti, prestaň," hnevá sa.

"Potom sa so mnou vykradni preč."

"Nie."

"Teraz odídem, ty odídeš o päť minút."

"Draco..."

Než stihne protestovať, už si preráža cestu davom, mieri do presne tej chodby, na ktorú ukázal len chvíľu predtým. Hovorí si, že by nemala ísť, že nemôže ísť, že nepôjde. Hoci vie, že sa ísť chystá. A tak keď prejde päť minút, tiež sa vydá davom do temnej chodby. Je taká tmavá, že sotva vidí, takže sa načiahne a prejde rukou po tvrdom, chladnom kameni, keď sa vydáva pomaly po chodbe... nie je si celkom istá kam.

Chladná, drsná, dôverne známa ruku ju zovrie za lakeť a ťahá ju cez chodbu, až kým sa neopiera chrbtom o stenu. Svoje telo pritlačí pevne voči jej, ruky oprie po stranách jej hlavy, čelo priloží na jej čelo a zotrváva nad ňou. Dych má teplý a dopadá na jej tvár. Týči sa nad ňou a tak musí zdvihnúť hlavu, aby sa na neho pozrela. Jej oči, ktoré sa už prispôsobili temnote, skúmajú jeho, ktoré sú temné žiadostivosťou a vášňou.

"Čo robíš?"

"Tak príšerne ťa chcem, Grangerová." Tá žiadostivosť v jeho hlase, zachrípnutá a sexy, jej podlomí kolená a chce sa roztopiť z toho, ako sa na ňu pozerá. Ale meno, ktoré používa - jej priezvisko – udržuje medzi nimi  odstup a jej to vždy pripomenie ich situáciu.

"Ne... nemali by sme..." kokce.

"Si si tým istá? Neznieš mi veľmi isto," uškrnie sa.

"Malfoy, sme na verejnosti. Ktokoľvek nás môže uvidieť..."

"A preto je to také vzrušujúce," zamrmle. Usmeje sa a hoci ona nechce nič viac, než sa s ním v tejto chvíli stratiť, odtlačí ho od seba.

"Nemôžeme, Draco. Toto je... toto je chyba. Nemôžeme byť takýto neopatrní... dopekla, toto by sme vôbec nemali robiť!"

"Pššt..."

"Vidíš?" zašepká nahlas. "My...  my musíme skončiť. Ja s tým končím práve teraz."

"Grangerová, počkaj."

Pokrúti hlavou, otočí sa, aby odkráčala preč, ale jeho ruka zachytí jej. Stuhne, chrbtom stále otočená k nemu, keď si prepletie prsty s jej. Nikdy predtým sa nedržali za ruky. Nikdy sa o to ani nepokúsili. Jeho ruka je oveľa väčšia než jej, drsnejšia. A to miluje. Miluje pocit jeho rúk vo svojich vlasoch a na svojom tele: nie je to inak ani s jej rukami.

"Hermiona... nechoď."

Nie je to ani tak tónom jeho hlasom - zúfalým a plným potreby - ako faktom, že použil jej meno. Jej krstné meno. A u Merlina, miluje to, ako to znie.

"Nechcem, aby to skončilo. A viem, že to nechceš ani ty," zašepká jej do ucha.

"Draco..."

"Nenúť ma, aby som žobral, láska."

Vzdychne si, otočí sa tvárou k nemu. Zdvihne ruku k jej tvári, prsty obtočí okolo jej zátylku, kým ju palcom hladí po líci.

"Teraz idem domov. Nechám otvorené štíty."

Uškrnie sa. "Poviem Astórii, že sa musím zastaviť v práci."

Dokonca keď sedí doma a čaká na neho, vie, že je to chyba.

Vie, že by mala byť silnejšia - v skutočnosti vie, že je.

Len... len mu nedokáže povedať nie.

Vďaka nemu si pripadá nažive a chcená, nádherná a sexy.

Vďaka nemu cíti.

Vďaka nemu má život.

A život je to, po čom túži najviac zo všetkého.

X