Preklady fanfiction Harryho Pottera

2. kapitola 2. časť 

X

O týždeň neskôr sa nachádza v podobnej situácii. Leží nahá a zmätená v pohodlí svojej vlastnej postele. Rozdielom, tentoraz, je, že on tam stále je s ňou a ani jeden z nich nie je opitý či nebol opitý. On leží na posteli s ľavou rukou za hlavou a pravou položenou na svojom trupe. Vyzerá rovnako spokojne, ako sa ona cíti, až na to, že teraz je trošku neistejšia ohľadne celej tejto záležitosti.

Je to ich druhé rande. Dnešok v práci bol pre nich oboch pomerne stresujúci a toto... toto sa nejako stalo jeho výsledkom.

Otočí sa, aby sa na neho pozrela, keď leží na boku, položí si ľavú ruku pod hlavu a pravú stočí k svojej hrudi.

"Malfoy?" zašepká.

Zahmká miesto odpovede.

"Čo si myslel predtým, keď si povedal, že nie si šťastný?" zvedavo premýšľa.

Pozrie sa na ňu, hnedé oči sa spoja so šedými. Tvári sa zmätene, zvedavo a... rozpoltene.

"Minulý víkend, povedal si..."

Pokrúti hlavou. "Áno, viem kedy."

"Čo si tým myslel?" spýta sa ho znova.

"Ty si práve teraz nešťastná, správne? Alebo si bola, keď si požiadala o rozvod... Také to je."

"Och..."

"Vôbec som nedostal šancu povedať niečo k tomu... s kým sa ožením. Nikdy som nemal šancu zamilovať sa, nikdy som nemal šancu dvoriť nejakej žene a získať si ju, spraviť ju mojou... Ja som len... po vojne bolo na mne, aby som posilnil meno Malfoy, aby bolo lepšie než predtým. A bolo na mojej matke, aby rozhodla, koho si vezmem, aby mi s tým pomohla. Greengrassovi boli počas vojny viac či menej neutrálni, takže vedela, že ich renomé posilni naše," neprítomne vravel, neistý, prečo jej to v prvom rade vôbec hovorí.

"Ale máš ju rád, však?"

"Áno, myslím, že áno. Milujem svojho syna viac než čokoľvek. Mám rád Astóriu, pretože je jeho matkou a mám ju rád ako osobnosť. Ale nie som do nej zamilovaný. Nikdy som nebol."

Ľahne si na chrbát, zíza do stropu s rukami prekríženými na hrudi. Možno vážne majú viac spoločného, než si pôvodne myslela.

"Premýšľaš niekedy, aký by bol tvoj život, keby si sa oženil so ženou, do ktorej by si bol zamilovaný?"

"Občas."

"A?"

Vzdychne si, zase hľadí do stropu. "A potom premýšľať prestanem. Nemá zmysel zaoberať sa niečím, čo nemôžeš zmeniť."

"Samozrejme, že to môžeš zmeniť. Môžeš sa rozviesť..."

Posmešne sa uškrnie.

"A tebe to zafungovalo ako, Grangerová?"

Zažmurká. Má vlastne pravdu... Vážne ju má. Vidí, že sa na ňu pozerá kútikom oka, ale príliš sa bojí, takže sa na neho neobzrie.

"Rozvod neprichádza do úvahy, hlavne nie u takého čistokrvného manželstva, ako je moje."

Na rozvod sa pravdepodobne krivo hľadí v celom čarodejníckom svete, čo je asi dôvodom, prečo bol ten jej s Ronom taký populárny. Nemala inú možnosť, ako s ním súhlasiť.

"A ty?" spýta sa zrazu.

"Čo ja?"

"Niekedy premýšľaš?"

"Občas. Chcem povedať... Milujem Rona. Milovala som. Len po vojne sme sa nemohli dočkať, kým sa vezmeme a založíme rodinu a tak sme to urobili. Až teraz si uvedomujem, že nech som ho milovala akokoľvek veľmi - ako najlepšieho priateľa a životného partnera - nebola som do neho zamilovaná," priznáva, hlas má tichý. A smutný. Taký smutný. Vidí, že vedľa nej prikývne a znova obráti pozornosť k stropu nad nimi.

"Myslím...  že ženy, veľa z nás sa tak náhli dospieť a zamilovať sa a žiť šťastne až naveky, že sa zaľúbime do prvého muža, ktorý prejaví trochu záujmu."

"Aj muži. Grangerová. To platí aj pre mužov."

X