Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. kapitola 6. časť

Nasledujúci piatok sa obaja nachádzajú v tom istom bare, za tým istým biliardovým stolom a pod vplyvom rovnakého množstva alkoholu. Jediný rozdiel je, že sa Draco musel od minulého týždňa poriadne zlepšiť. Vlastne sú zatiaľ v podstate vyrovnaní. Sleduje so zatajeným dychom, keď zamieri poslednú ranu, ktorá ich oficiálne vyrovná. Zvládne to, vyslúži si hlasné ovácie od davu, ktorý sa zhromaždil, aby ich pomerne napínavú hru sledoval.

“Myslela som, že si minule povedal, že nehráš veľmi dobre.”

Uškrnie sa na ňu, vzhliadne cez ofinu, keď sa nakloní, aby vystrelil na guľu číslo 8. Minie, pokrčí plecami, a potom sa presunie vedľa nej, kým zvažuje najlepší uhol, ktorý použije. 

“Nie všetko je také, aké sa zdá, Grangerová.”

Poklesne jej sánka, keď sa na neho otočí. “Ty si mi klamal… Aj vyhrať si ma nechal?”

V očiach mu šibalsky zaiskrí a vytočí pery do tradičného úškrnu, keď si založí ruky na hrudi.

“Dobre, potom ťa ja nenechám vyhrať toto kolo,” sebavedome zamrmle ona.

Od ich súboja minulý týždeň sa všetko medzi nimi stalo pomerne… súťaživé. Vždy boli súťaživými typmi, vždy sa snažili prekonať toho druhého na škole a tak, ale toto bola viac hravá, zdravšia súťaživosť. Ten druh, ktorý vás udržuje v pozore. Ten druh, po ktorom Hermiona túžila, vďaka ktorému sa cítila… lepšia.  Už sa viacej nemotkala vo svojom byte po celý deň; bola príliš zamestnaná, aby porazila Malfoya. 

Sústredí sa silne na svoj úder, ktorým nakoniec netrafí. Zastoná nahlas, zazrie na Draca, keď sa s ľahkosťou postaví na miesto a prezerá si stôl. Spokojný úškrn zaujme svoje miesto, keď sa skloní, vystrelí a trafí. Celý bar vybuchne do ovácií, smiechu a osláv. Úplní cudzinci ho ťapkajú po chrbte, ako keby vyhral metlobalový pohár, kým ostatní ju utešujú, ako keby jej práve zomrel pes alebo pretože sa konečne uzavrel jej rozvod. Kto by si bol pomyslel, že sa Hermiona Grangerová a Draco Malfoy spoja nad niečím ako… biliardom - či v skutočnosti nad čímkoľvek. 

Zachytí jeho pohľad z druhej strany stola, keď sa pretláča davom smerom k nej. Zastane pred ňou, vystrie ruku, aby si s ňou potriasol, čo ona príjme s pousmiatím a hravým pretočením očí.

“Hrala si dobre.”

“Aj ty. Klamár.”

Elektrina - alebo to minimálne tak cíti - vystrelí jej rukou a ona ju pustí. Stále na seba hľadia, a ona si len vtedy uvedomí, ako je k nemu blízko. Jej myseľ sa začne víriť rozličnými smermi -  a ako na zavolanie sa k nim priblíži čašníčka s ovocným kokteilom v jednej ruke a fľašou piva v druhej. Nakloní sa bližšie k Dracovmu uchu a Hermiona pocíti sťahujúci pocit v hrudi…

“Toto je na podnik, pre vás a vašu frajerku,” vraví čašníčka.

Keď začuje slovo 'frajerku' stiahne sa trošku dozadu, než urobí krok vpred, jej pozornosť plne sústredená na tú mladú osôbku.

“My nie sme…”

“Ďakujeme vám, veľmi pekne,” rýchlo odpovedá Draco, čím ju preruší.

Než sa Hermiona stihne dostať k ďalšiemu slovu, ťahá ju preč od davu do viac oddeleného, ale nie prázdneho rohu baru. Chrbtom slabo buchne do steny a zapotáca sa, aby zostala na nohách, chytí sa steny, aby udržala stabilitu. Zmätene sa na neho pozrie, keď jej podá jej pohár - kedy ho vôbec vzal?

“Prečo si to urobil?”

“Urobil som čo?”

“Zabránil si mi povedať jej, že nie som tvoja frajerka.”

“Preto,” odsekne, pozerá inam.

“Prečo?”

Vzdychne si, pokrčí plecami. “Pretože záleží na tom vôbec? Buď chcela zistiť reakciu, aby vedela či má alebo nemá so mnou šancu alebo jej to bolo úplne ukradnuté. Tak či tak, nezáleží na tom.”

Znova sú pri sebe príliš blízko - pretože sa musel predkloniť, aby ho počula. Cíti jeho kolínsku, vidí slabé blonďavé strnisko na jeho brade ako nejakú prikrývku a má podivné predstavy o tom, ako mu po tých ostrých chĺpkoch prechádza prstami (Ron nikdy nemal strnisko). Cíti na svojej tvári jeho dych, horúci a lepkavý, a zisťuje, že sa sama stáva horúcejšou a lepkavejšou.

Odkašle si, uvedomí si, že mu ešte neodpovedala. 

“Myslím, že máš pravdu, ale…”

Umlčia ju, keď niekto do neho vrazí a katapultuje ho na ňu. Ona už stojí pevne opretá o stenu, takže sa nepohne, len celým svojím telom zachytí jeho pád. Vsaje do seba vzduch, keď sa celý telom opiera o jej, jeho ľavé predlaktie opreté o stenu nad jej hlavou (kde sa pokúsil zastaviť padanie), pozrie sa mu do tváre. Ten lišiacky výraz v očiach je preč spolu s tým dôverne známym úškrnom na jeho perách. Sú teraz nahradené niečím, čo vôbec nespoznáva. A z ničoho nič je jeho tvár bližšie a bližšie a jej pohľad dopadne na jeho pery napriek hlásku v jej hlave, aby sa dala dokopy.

O chvíľu neskôr sa už potkýnajú cez jej byt. Jeho pery sú na jej (horúce, vlhké, skúsené a lahodné); a jeho ruky sú naraz na všetkých miestach (vo vlasoch, na krky, prsiach, zadku). Ona má ruky v jeho vlasoch, mierne poškriabe nechtami jeho pokožku, čím vylúdi z jeho pier zastonanie, ktoré vibruje s jej vlastným, keď ju pritisne o stenu. Pritlačí sa na ňu, keď ju s ľahkosťou nadvihne a omotá jej nohy okolo svojho pása, aby ju tam udržal. Spojí členky tesne nad jeho zadkom, keď od nej odtrhne pery a zanecháva cestičku bozkov nadol jej krkom, cez kľúčnu kosť… Hodí hlavou dozadu, zastoná rozkošou, keď sa prisaje na jej pulzný bod. 

“Spa… spálňa,” vykokce. Hlas má zadýchaný a chrapľavý. Zatvorí oči, keď zahmká do jej hrdla a znova ju položí na nohy.

“Veď ma.”