Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola trinásta 

"Draco Malfoy, okamžite poď sem!" zakričala Narcissa na syna, ktorý sa stále neobjavil, hoci Grangerovci mali prísť ani nie za pätnásť minút.

Pomalý vyrovnaný krok dole schodmi ohlásil príchod Severusa. Narcissa sa otočila, aby zistila, ako vyzerá v muklovskom oblečení, ktoré mu vybrala. Keď ho zbadala, odula spodnú peru, zamračenie skazilo jej obvykle krásne rysy a založila si ruky v bok.

"Čo to máš na sebe?" spýtala sa.

"Svoj habit," odpovedal Severus.

"Čo sa stalo s nohavicami a košeľou, čo som ti nachystala?"

Severus venoval manželke pohľad, ktorý mal obvykle rezervovaný pre chrabromilčanov: zmes pohŕdania a ľútosti.

"Nepozeraj sa tak na mňa," protestovala Narcissa.

"Domnieval som sa, že žartuješ," odpovedal na jej pôvodnú otázku.

"Odkedy žartujem ohľadne módy?"

"Odkedy mi chystáš také veci na oblečenie... a k tomu modré," odsekol.

"Myslím, že v modrej vyzeráš rozkošne."

Chichot za chrbtom hašteriaceho sa páru prezradil prítomnosť Draca.

"Je na čase, že si sa ukázal," stočila sa Narcissa k Dracovi.

Automaticky mu začala uhládzať vlasy, kontrolovať tvár kvôli šmuhám a pohrávať sa s jeho košeľou, vyhladiac mu ju na pleciach.

Vykrútil sa z matkinho dosahu. "Matka, prestaň. Už mám dvadsaťštyri. Myslím, že sa už dokážem obliecť sám."

"Preto máš na sebe oblečenie, ktoré ti vybrala matka," uškrnul sa Severus.

Draco po nevlastnom otcovi zazrel.

"Naozaj v džínsoch vyzeráš neodolateľne," rozplývala sa matka. "Ale je dobré, že ťa nevidí tvoj otec."

"Keď hovoríme o módnych dinosauroch, matka, čo si si myslela, keď si sa snažila vyvliecť Severusa z habitu a navliecť do niečoho farebného?"

"Len ma napadlo, že bude chcieť, aby sa Hermionini rodičia cítili príjemnejšie," vzdychla si Narcissa.

Draco sa uškrnul. "Áno, pretože Grangerová bola vždy jeho obľúbenou študentkou. Ako si ju zvykol volať, Sev? Neznesiteľná vševedka?"

Severus si s neľúbosťou prezeral nevlastného syna.

"Tak teraz si tým neznesiteľným ty."

Narcissa na oboch zatskala. "To stačí. Už je neskoro, aby sa Severus prezliekol. A vy dvaja sa budete čo najlepšie správať. Žiadne doberanie Hermiony, Draco. A čo sa týka teba, Severus, nebudeš trucovať v rohu. Očakávam od teba, že sa budeš rozprávať s Matthewom a Rachel. A nezabudnime, že je to prvý raz, čo sa Hermiona vracia na Malfoy Manor od toho incidentu, takže ak jej to niektorý z vás ešte sťaží, bude čeliť môjmu hnevu."

Draco so Severusom prikývli. Vedeli, že Narcissa nežartuje a dokázala byť pozoruhodne desivá, keď sa do toho oprela.

Štíty zapulzovali. "Dobre, to bude Hermiona, ktorá ich premiestnila pred naše brány. Mohol by si ich, prosím, vpustiť, Draco?"

Draco kráčal po dlhej ceste cez pozemky Malfoy Manoru k hlavnému vchodu. Mal neuveriteľné obavy. Toto bude s Grangerovou hop alebo trop. Ak to zle dopadne, bolo mu jasné, že už nebude cesty späť. Tiež nepotreboval, aby mu matka pripomínala, kedy tu bola Grangerová naposledy. Ten deň sa mu vryl do pamäte naveky. Tá hrôza, keď videl, ako lapači vlečú Pottera, Weasleyho a Hermionu, a potom keď musel sledovať, ako ju jeho teta mučí a ona sa držala napriek utrpeniu, o ktorom vedel, že prežíva.

Toto dňa sa jeho zamilovanie do peknej brunetky zmenilo na lásku. Trvalo mu roky, kým si to uvedomil, ale keď ju videl zvíjať sa na zemi, odmietať prezradiť Potterove tajomstvá, tak mu to len potvrdilo, aká neuveriteľne úžasná je. Je to škoda, že ho nedokázala vidieť inak ako toho malého rozmaznaného spratka, ktorý ju nemilosrdne šikanoval počas školy. Keby mal Draco obracač času, vrátil by sa do minulosti a dal by sám sebe pár poza uši za to, že bol taký blbec a zničil si budúce šance na šťastie.

****

Hermiona sa zhlboka nadýchla, keď si v miernej panike obzerala veľké tepané železné vráta. Necítila sa dostatočne pripravená, aby čelila tomuto démonovi, ale jej matka jej nedala na výber. Spomínala na to, ako to na ňu pred dvoma dňami vybalila.

"Hermiona, skontrolovala som ti skriňu a nemáš žiadne slušné šaty," zavolala na ňu, keď sa vrátila domov.

Hermiona sa zmätene zamračila. Prečo je jej matka u nej v byte a prehrabáva sa jej oblečením? A čo presne označenie 'slušné' znamenalo?"

"Slušné na čo?"

"Na nedeľný čaj."

"Nikdy nemávame čaj. Kam ideme?" spýtala sa, keď sa oprela o zárubňu a hľadela na matku, ktorá sa zbesilo hrabala v jej šatníku.

"Ideme na Malfoy Manor. Pred pár dňami prišla Narcissa a pozvala nás."

Hermiona sa pre podporu pridržala dverí. Začínala mať pocit, že žije v paralelnom vesmíre, kde nič nebolo tak, ako by malo byť.

"Čože? Ideme na Malfoy Manor? Kedy si mala v pláne spýtať sa ma, či mi to vyhovuje?"

Rachel sa na ňu zhovievavo usmiala, čo Hermionu rozzúrilo ešte viac.

"Miláčik, keby som ťa požiadala, aby si išla, potom by si automaticky povedala nie."

"Mám na to dôvod, mami! Už som bola na Malfoy manor a nebola to prechádzka ružovým sadom!" vykríkla.

Rachel pristúpila k dcére a chytila ju za ruku. "Áno, viem, drahá, ale očividne sa musíš vydať za Draca a myslím, že potrebuješ týmto veciam čeliť, hlavne keď je Malfoy manor jeho domovom."

Hermiona skutočne nezvážila toto hľadisko a začala hyperventilovať. "Je príliš skoro!"

Rachel ju odtiahla na posteľ, objala ju a povzbudzovala, aby sa zhlboka, pravidelne nadychovala. "Prosím, upokoj sa. Dala som si schváliť túto návštevu tvojou terapeutkou."

Otočila sa na matku v šoku.

"Viem, že to porušuje etiketu medzi klientom a terapeutom, ale chcela som, aby o tej pozvánke vedela. Nechcem ťa vystresovať len tak zo zábavy. Hera povedala, že normálne by to neodporučila takto zavčasu, ale toto nie sú normálne okolnosti. Tiež priložila dopis pre teba," vysvetľovala Rachel a podala pergamen Hermione.

"Prosím, prečítaj si ho, než jednoznačne odmietneš ísť s nami na Malfoy manor."

Drahá Hermiona,

prosím, prepáč mi ten kontakt, ktorý som mala s tvojou rodinou. Toto je niečo, s čím by som normálne nesúhlasila, alebo sa do toho nenechala zatiahnuť, ale tvoj prípad je taký unikátny, že som mala pocit, že sa musím porozprávať s Rachel o dôsledkoch, ktoré tá návšteva môže na teba mať.

Tvoja matka mi napísala, aby sa ma spýtala, či si nemyslím, že by cesta na Malfoy manor bola na teba príliš. Obvykle by som také niečo takto zavčasu v pacientovej liečbe zakázala, ale mám pocit, že v tvojom prípade, by to mohlo byť v skutočnosti prospešné. Skôr než si budeš pripadať zradená nami všetkými, prosím prečítaj si moje dôvody, prečo som súhlasila.

Nachádzaš sa veľmi nevhodnej pozícii, kedy si pravdepodobne budeš musieť vziať muža, ktorého si dlhý čas považovala za svojho nepriateľa. Nielen že ťa v škole šikanoval, ale tiež bol svedkom najbolestnejšieho okamihu v tvojom živote. Pokušenie schovať hlavu do piesku a neísť musí byť veľmi silné, ale bola by to chyba.

Ak k tomu manželstvu dôjde, v istom okamihu sa budeš musieť tejto stránke svojho života postaviť. Prepáč to klišé, ale čím skôr, tým lepšie. Tiež ti to môže pomôcť nájsť puto s Dracom Malfoyom, niečo, čo je kľúčom pre úspešné manželstvo.

Držím palce

Hera.

Hermiona si ten list prečítala niekoľkokrát, než sa spýtala matky: "Prečo tu bola Narcissa?"

"Prišla sa zoznámiť, keďže budeme príbuzní. Bola veľmi príjemná a zdvorilá. Chceme len uľahčiť veci pre teba a Draca a vy dvaja potrebujete spolu tráviť čas."

Hermiona bola príliš rozumná, aby nechápala, že je to dôležité. Bude musieť byť schopná stráviť viac než pár minút v tej istej miestnosti s fretčiakom bez toho, aby sa pohádali. Neochotne súhlasila, že pôjde a znepokojilo ju, keď sa ocitla vymetať obchody, kde hľadala 'niečo vhodnejšie' na oblečenie, ako to popísala jej matka.

****

Takto sa ocitla stáť pred bránou na Malfoy Manor a mala na sebe oblečenie, ktoré jej vybrala matka. Cítila sa nepohodlne a nervózne, čo zosilnelo, keď rozoznala, že to Draco Malfoy kráča ku nim po ceste.

Upravil štíty a otvoril bránu. "Dobré popoludnie, pán a pani Grangerová, Gran... ehm... Hermiona," pozdravil zdvorilo.

Hermiona sa v duchu zaksichtila, keď sa na neho matka sladko usmiala. "Och, Draco, drahý, myslela som, že som ti povedala, aby si mi hovoril Rachel."

"Prepáčte, Rachel, sila zvyku," odpovedal, trošku príliš uhladene na Hermionin vkus.

Podvedome sa napla, keď slizoličan obrátil pozornosť k nej. "Vyzeráš veľmi pekne, Grangerová."

Hermiona nadvihla obočie nad veľmi nemalfoyovským prejavom zdvorilosti. K nej nikdy nebol milý. Ponúkol jej pažu, aby ju odviedol späť do domu. Ostražito na ňu pozrela a potom na matku, ktorá na ňu povzbudivo prikývla. Vzdychla si a zľahka položila ruku na jeho predlaktie – nebude nevychovaná len preto, aby bola hrubá k jeho spôsobom.

Napäté mlčanie pretrvávalo medzi mladým párom, až kým neboli v polovici cesty.

"Budeš v poriadku? Sľubujem, že ten dom nevyzerá rovnako," spýtal sa Malfoy s obavami.

Prekvapene sa na neho pozrela; nenapadlo ju, že by si vôbec uvedomoval, aký je dnešok pre ňu náročný.

"Vážne, Grangerová? To o mne zmýšľaš tak zle?" spýtal sa, keď správne pochopil výraz jej tváre.

Začervenala sa. "Len sa čudujem, že ty si si uvedomil, že to bude môj prvý návrat, alebo že si si vôbec spomenul na ten deň."

Malfoy pretočil očami. "Myslím, že by som si pamätal, keby si dostala pozvanie vrátiť sa späť, Mačička. A musíš si myslieť, že som nemilosrdný bastard. Ako by som mohol na ten deň zabudnúť? Počíta sa za jeden z najhorších dní môjho života."

Hermiona sa rozhodla ignorovať tú prezývku. Dospelo to po hranicu, kedy si myslela, že si Malfoy ani neuvedomuje, že ju používa.

"Myslím, že som vážne nepremýšľala o tom, ako ten deň mohol ovplyvniť teba."

"Áno, pretože si myslíš, že som Draco Smrťožrút, ktorý rád mučí muklorodené."

"Tak som to nemyslela," zareagovala rozrušená. "Nepovažujem ťa za smrťožrúta."

"Tak to je asi niečo. Ale stále si myslíš, že som zlý, inak by si nebola taká naštvaná, že sa Potter s Weasleym so mnou stýkajú."

Hľadela k zemi, keď si uvedomila, že ho považovala za diabla a keď to povedal takto, cítila sa zle.

"Myslím, že ťa stále vidím ako dvanásťročného chalana, ktorý mi nadával do humusáčok a prial si, aby ma zabil bazilišok."

Pozrela na neho, keď dokončila tú vetu a prekvapilo ju, keď si všimla, že mu na líca vystúpila červeň. Zastal a otočil sa tvárou k nej. "Ja už viac nie som to rozmaznané decko. Vojna ma prinútila uvedomiť si, aké smiešne a zničujúce bolo také uvažovanie. Ak niečo, tak rok, čo som žil v muklovskom svete bez mágie, mi objasnil, aké hlúpe bolo myslieť si, že muklovia sú podradní. Na krvi mi už viac nezáleží."

Nemohla si pomôcť, ale verila mu. Hľadel jej rovno do očí s intenzitou, ktorá nemohla byť predstieraná. Vyžarovala z neho úprimnosť a keby bol stále blbec s predsudkami, potom by sa to dalo ľahko rozoznať podľa toho, ako jednal s jej matkou.

"To je dobre, Malfoy, verím ti. Viem, že som bola ohľadne teba a slizoličanov všeobecne od konca vojny zaťatá, ale pripúšťam, že to má v skutočnosti viac spoločného so mnou než s tebou, a už mi s tým pomáhajú."

Usmial sa na ňu, než jej stisol ruku a znova si ju položil na predlaktie. "To je dobré počuť. Teraz by sme si mali radšej švihnúť, než sa matka zosype a uverí, že sme sa naozaj pozabíjali."

Draco bol pozitívne naladený, keď viedol Hermionu zvyšok cesty do domu. Kým bolo náročné pochopiť, čo sa práve medzi nimi stalo, zjavne dospeli k nejakému porozumeniu, ktoré by považoval pred týmto krátkym rozhovorom za nemožné. A Grangerová skutočne priznala, že sa mýlila. Zdalo sa, že bola ochotná nakoniec mu poskytnúť šancu. Bude musieť za túto zmenu poďakovať Georgeovi, pretože nadviazal na to, čo sa stalo v obchode po Pansyinom výbuchu a tým zjavne prelomil emocionálnu hradbu, za ktorú sa Grangerová ukrývala. Zlepšenie jej postoja bolo značné a poskytlo mu to nádej, že ich manželstvo nebude kompletnou katastrofou.

Ako Draco predpokladal, Narcissu rozrušilo, že im cesta trvala tak dlho. Zmätene plietla piate cez deviate, keď sa objavili.

"Rachel, drahá, ako rada ťa vidím. Prosím, poď dnu, Matthew, svoj kabát daj Tuftymu."

Matthew sa rozhliadal, až kým mu manželka nenápadne neukázala malého domového škriatka, ktorý trpezlivo čakal.

"Ach, Hermiona, tu si. Vyzeráš nádherne," povedala Narcissa, keď Hermiona vykročila spoza svojho otca.

Draco si nemohol pomôcť, aby sa neuškrnul, keď viditeľne nervóznu chrabromilčanku pritiahla jeho matka do objatia. Bolo zrejmé, že nevie, čo s rukami a nakoniec ich zľahka položila Narcisse na chrbát. Draco videl na jej tvár a tvárila sa zmätene. Narcissina verejná osobnosť ľadovej kráľovny nesedela k tejto srdečnej a mierne nervóznej žene, ktorá ich teraz vítala.

"Cissa, možno chceš to dievča pustiť, aby sa mohlo nadýchnuť," navrhol Severus.

Draco sledoval, ako Hermiona vzhliadla na svojho bývalého profesora; podarilo sa mu udržať si vystupovanie, ktoré v študentoch vyvolávalo strach.

"Profesor Snape, tak rada vás vidím," pozdravila Grangerová, jasne klamala.

"Slečna Grangerová," kývol na ňu Severus.

Hermiona sa maximálne snažila udržať svoje pocity pod kontrolou, keď kráčali manorom. Vyzeral úplne inak ako naposledy, keď tu bola, ale drobnosti sa zrazu zdali povedomé a začínali ju znepokojovať záblesky spomienok na ten hrozný deň počas vojny.

Bola tak pohltená vlastnými myšlienkami, že si neuvedomila, ako všetci kradmo sledujú ju a jej reakcie. Len nejasne si uvedomovala, že vošli do pôvabnej zimnej záhrady, ktorá bola tak plná rastlín, že sa zdalo, že je pokračovaním vonkajších záhrad.

Keď sa všetci začali usádzať, Hermiona zostávala nehybne stáť, zízala pred seba nevidiacimi očami a začínala hyperventilvoať, čo ju trošku rozhodilo, ale keď raz začala, zjavne nedokázala prestať.

"Nezvládnem to!" vykríkla. "Musím sa odtiaľto dostať!"

Rachel s Matthewom si začali robiť starosti nad ich viditeľne rozrušenou dcérou a Narcissa si zahryzla do pery, netušiac, čo navrhnúť. Zakročil ten najmenej pravdepodobný človek.

"Draco, vezmeš slečnu Grangerovú na obhliadku záhrad?" ozval sa Severus neobvykle súcitným tónom v hlase.

Draco sa pokúsil naznačil Hermione, aby vyšla von do záhrady cez dvere terasy, ale tá tam len stála, zjavne ignorovala všetko okolo seba. Nakoniec ju chytil za ruku a odtiahol von.

Okolie mala Hermiona rozmazané. Uviazla v minulosti, znova prežívala všetko, čo sa tu stalo a sústredila sa na to, ako by mohla uniknúť. Draco ju zatlačil na kamennú lavičku a prstami luskol pred tvárou.

"Zem volá Grangerovú," vravel a stále mával prstami pred jej očami.

To prilákalo jej pozornosť späť k súčasnosti. Rozhliadla sa trošku zmätená, že kde sú a zistila, že sedí na boku fontány a pred ňou kľačí Draco Malfoy.

"Vitaj späť. Si v poriadku?"

Podráždene na neho zazrela. "Och, áno, mám sa skvele, vďaka. Práve som sa zosypala pred tvojimi rodičmi," odpovedala sarkasticky.

"Ach, a máme tu Grangerovú, ktorú všetci poznáme a milujeme."

Hermiona si uvedomila, že je vonku bez kabáta a je november. Záhrady vyzerali poriadne pusto v tomto smutnom zimnom dni.

"Ako to, že mi nie je zima?"

Pretočil očami. "Samozrejme, že keď sa ty preberieš z tranzu, ako prvé kladieš otázky. Máme na záhradách zahrievacie kúzlo."

"Och!"

Malfoy vstal a posadil sa vedľa nej. Chvíľu si obzeral nechty na rukách. "Takže... ehm... chceš o tom hovoriť?" spýtal sa.

Pozrela sa mu do očí.

"Och, Draco," začala predstieraným dievčenským hlasom. "Nemôžem sa dočkať, až sa ti otvorím o všetkých svojich problémoch. Prekvapuje ma, že si si to nevšimol skôr."

"Domnieval som sa, že sa v tieto dni máš snažiť."

"Čo tým myslíš?"

"Pansy povedala, že si začala s terapiou a Dafné zase, že si si s ňou dohodla obed a že ste zvládli rozprávať sa takmer hodinu."

"To všetci teraz klebetia? Ako to, že Pansy vie o mojej terapii?"

"Pre prípad, že by si si nevšimla, George s Pansy si vedú oveľa lepšie než my. Skutočne trávia čas spolu. George jej povedal, že hľadáš pomoc, keď sa jej ospravedlnil za to, aká hrozná si bola v jeho obchode."

"Zradca," zamrmlala.

Malfoy sa na ňu uškrnul. "Dodaj 'krvi' pred to slovo a znieš ako Pansy kedysi na Rokforte."
Vyplazila na neho jazyk.

"Pred chvíľou som bol úprimný. Ak sa chceš o niečom porozprávať, môžeš."

Od svojho sedenia s Herou sa Hermiona veľmi zlepšila vo vyjadrovaní svojich pocitov, ale to neznamenalo, že sa chcela baviť o svojej krehkej psychike s Dracom Malfoyom. Také niečo bolo príliš nové a surové.

"Vďaka, je to milé gesto, ale stále sa vyrovnávam s celým tým rozprávaním o tom, čo cítim."

Malfoy sa usmial - skutočne úprimným úsmevom - niečo, čo Hermiona na jeho tvári nevidela príliš často. "Poznám ten pocit. Po vojne ma ministerstvo prinútilo zúčastniť sa terapie. Bolo to povinné pre bývalých smrťožrútov, ktorí sa vyhli Azkabanu."

"Myslela som, že si bol jediný smrťožrút, ktorého tam neposlali."

"Presne. Bolo to takmer, ako keby špeciálne pre mňa vytvorili tej najhorší trest."

"Au, maličký Malfoyko, tak veľmi ťa ľuuuutujem," posmievala sa.

"Necháš ma hovoriť alebo budeš potvora ku všetkému, čo poviem?"

"Dobre, prepáč. Pokračuj a vylej si srdce. Aj tak som poriadne zvedavá na to, čo motivuje Draca Malfoya."

Uškeril sa na ňu. "To je prvý raz, Grangerová? Skutočne priznávaš, že ťa zaujímam?"

Zamračila sa. "Budeš pokračovať alebo nie?"

"Dobre, takže ako som hovoril, mal som pocit, že ministerstvo vymyslelo tie najlepšie spôsoby, ako ma mučiť. Najprv ma na rok poslali do muklovského sveta a mal som povolený kontakt s čarodejníkmi len raz do týždňa prostredníctvom sedenia s terapeutom. V tom čase som si myslel, že je to horšie ako Azkaban. Potom mi došlo, akí vynaliezaví muklovia sú. My čarodejníci sme tak zvyknutí na to, že švihneme našimi prútikmi a stane sa takmer čokoľvek. Dokážeš si predstaviť, aké katastrofálne boli moje prvé pokusy oprať si oblečenie alebo si niečo navariť?"

Hermiona sa zasmiala. Nedokázala si predstaviť pána Čistokrvného, ako také niečo zvláda čo i len jediný deň. "Nemohol si si najať čistiareň alebo ísť do reštaurácie?"

"Nie. Ministerstvo mi to nepovolilo. Zmyslom toho cvičenia bolo naučiť ma vážiť si muklov a riešenia, ktoré vymysleli bez mágie. Správať sa k nim ako k domovým škriatkom by mi veľa neukázalo. Myslím, že môj terapeut ma chcel prvé sedenia zabiť. Namiesto toho, aby som si otvoril srdce ohľadne života pod Temným pánom, celý čas som nariekal kvôli práčkam a spáleným toastom."

Keď skončil, smiala sa tak silno, že takmer spadla do fontány.

"Opatrne!" varoval ju Malfoy, keď ju zachytil. "Nakoniec sa mu podarilo, aby som sa otvoril. Bolo to ťažké a na konci som sa cítil odhalený až na kosť, ale pomohlo mi to pochopiť to, čo sa stalo. Myslím, že to, čo chcem povedať, je, že aby si vydržala. Budeš sa spočiatku cíti emocionálne, ale zlepší sa to."

Prikývla, trošku ju to dojalo. Kto tušil, že Malfoy dokáže poskytnúť takú dobrú radu alebo sa vcítiť do toho, čo prežívala?

"Takže, podarilo sa ti vôbec usadiť v muklovskom svete?" zvedavo sa spýtala.

Rozosmial sa. "Na konci toho roka som si to tam zamiloval. Nevedel som, čo robiť, keď mi vrátili prútik. Stále tam pravidelne chodím. S Potterom sme sa dali dokopy vďaka láske k akčným filmom."

"Tak to by bola pastva pre oči! Ty a Harry idúci spolu do kina."

"Nabudúce poď s nami. Harry často vezme so sebou Dafné."

Hermiona sa neho placho usmiala. "Myslím, že to by som rada."

Dvojica chvíľu sedela v priateľskom tichu. Hermiona si vychutnávala pokoj záhrad. Večne pobehovala v zhone Londýna a zriedkakedy sa mohla tešiť z pokojného vidieka a nič nebolo vidieckeho než Malfoy manor. Sedieť tam a počúvať vtáčiky s ním bola jedna z najpríjemnejších vecí, ktoré už veľmi dlhý čas urobila. To v nej vyvolalo smútok. Nenašla si čas, aby sa jednoducho zastavila a rekapitulovala - bola príliš zaneprázdnená tým, aby sa presunula k ďalšej úlohe.

Dotkol sa jej ruky. "Poď, myslím, že by sme sa mali radšej vrátiť. Domoví škriatkovia ten lahodný čaj varili celé hodiny a boli by nešťastní, keby si ho neochutnala."

"Prečo zvlášť ja?"

"Pretože ty si slávna Hermiona Grangerová, osloboditeľka domových škriatkov. Zbožňujú ťa."

"Vážne? Myslíš, že by som sa s nimi mohla stretnúť?"

"To by im spravilo deň. Po čaji ťa vezmem dole do kuchýň."

Hermiona sa na neho usmiala a srdce jej vynechalo pár úderov z toho, ako úžasne vyzeral, keď mu vlasy rozstrapatil vietor a v tvári nemal ten nenávidený úškrn.

Čaj prebiehal dobre. Rachel s Matthewom sa viditeľne uvoľnili, keď sa ich dcéra vrátila a smiala sa nad niečím, čo Malfoy povedal. Hermiona zachytila ten víťazoslávny pohľad, ktorý jej matka vyslala otcovi.

Draco posadil Hermionu medzi seba a Severusa a zatiahol ich do rozhovoru o elixíroch. Čoskoro bývalý profesor a študentka boli až po kolená v komplikovanej diskusii o vlkolačom elixíre a vlkolakoch. Ako obvykle sa vášnivo prela o rovnakých právach pre vlkolakov, používala príklad ľudskosti Remusa Lupina, aby dokázala svoju pravdu.

"Jedna vec vám uniká, slečna Grangerová a to, že Lupin bol výnimkou z pravidla. Vlkolaci sú skôr ako Fenrir Greyback a som si istý, že toho vám nemusím pripomínať."

Hermiona sa striasla. "Nie, ale Greyback bol extrémny príklad. Naozaj verím, že vlkolaci by boli skôr ako Remus, keby sa im poskytla príležitosť začleniť sa lepšie do spoločnosti a že vlkolačí elixír im tú možnosť poskytuje."

Snape pretočil očami nad vášnivou brunetou. "Dokonca aj keby sa ukázalo, že v tom máte pravdu, a to hrozne pochybujem, stále musíte prekonať pochopiteľný strach, ktorý spoločnosť má, hlavne po zločinoch, ktoré spáchal Greyback pod Voldemortom."

"Nezmierim sa s úzkoprsými názormi a robím značný pokrok, keď ide o domových škriatkov. Ľudia dokonca začali svojich škriatkov oslobodzovať."

"Ale, ale jednu vec neberiete do úvahy a to, že domoví škriatkovia sú malí a, ako by niektorí povedali, chutnučkí. Tiež radi pracujú a dohodnú sa so svojimi rodinami, keď príde na plat a dovolenku. Oproti vášmu zákonu je ľahšou možnosťou oslobodiť domových škriatkov a platiť im almužnu."

Hermionine plecia pri tomto trošku poklesli. Jej bývalý profesor mal dobrý postreh, hlavne keď si vynútila zákon s prísnymi trestami, ak vás prichytili pri zneužívaní domových škriatkov.

"Dobre, stále si myslím, že pri troške námahy a vzdelávania sa dajú názory voči vlkolakom zmeniť."

"To je typický chrabromilský postoj. Nemáte pochopenie pre detaily," rypol si Snape.

Keď si Draco uvedomil, že toto by sa veľmi ľahko mohlo zvrtnúť do poriadnej škriepky, rozhovor ukončil a ponúkol jej, že pôjdu navštíviť domových škriatkov.

"Och! Áno, prosím," vzrušene súhlasila.

Narcissa sa tvárila pobavene, zatiaľ čo Severus vyložene nezaujato.

"Budeme v skleníku, Draco," informovala Narcissa svojho syna. "Rachel by rada videla niektoré naše magické rastliny."

Draco viedol Hermionu do veľkej kuchyne v zadnej časti manoru. Už škriatkov varoval, aby očakávali návštevu a všetci boli nabudení. Jemne ju potlačil do kuchyne pred sebou a obľahli ju zbožňujúci škriatčí fanúšikovia.

"Pani Grangerová, prišli ste pozrieť Coco," rozplývala sa nad ňou jedna malá škriatka.

"Pán povedal, že prídete, ale Tilly si myslela, že nie," zapišťala ďalšia.

"Samozrejme, že by som vás prišla pozrieť," odpovedala dojatá privítaním, ktorého sa jej dostávalo.

Dvaja domoví škriatkovia ju odtiahli k stolu a usadili ju, kým ďalší pred ňu položil tanier plný ďalších koláčov a cukroviniek.

"Ach, ďakujem, ale po tom lahodnom čaji už nič nezvládnem zjesť," sklamala ich.

"Pán povedal Coco všetko vaše obľúbené jedlo a Coco ich urobila zvlášť pre vás," prehlásila prvá škriatka.

Podivne sa na Draca pozrela, ktorý sa tváril ako by nič, nechcel jej povedať, že požiadal Harryho s Ronom o zoznam jej obľúbených koláčov, aby ich na dnes mohli pripraviť.

Hermiona sa usadila a porozprávala sa so škriatkami. Zistila mená ďalších dvoch: Weetie a Tufty, ktorého si krátko pamätala zhora. Vtedy mu nevenovala veľkú pozornosť, myslela na iné, naliehavejšie veci.

"Tak mi povedzte, aká je vaša mzda a dovolenka?" spýtala sa, ignorovala pritom odfrknutie za chrbtom.

"Pán je príliš láskavý k Tilly a ostatným. Dáva nám galeón týždenne a jeden deň voľna," prezradila Tilly.

"Coco sa s ním snažila vyjednávať, ale pán odmietol platiť menej," smutne prehlásila Coco.

To Hermionu rozosmialo. "Ale iste chcete, aby vám slušne platili a to sa mi zdá veľmi fér."

"Tilly slúži pánovi, pretože ho Tilly miluje. Tilly by prijala menej."

Nad tým nadvihla obočie. Ďalší dvaja boli oveľa šťastnejší, keď stáli v úzadí, očividne boli plachejší.

"Pán je veľmi dobrý ku Coco. Coco dostáva nové oblečenie štyrikrát do roka. Čokoľvek, čo Coco chce."

Hermiona sa prizrela ich oblečeniu. "Ale všetci máte na sebe utierky... okrem Coco," pripomenula.

"Och áno, ale utierky sú najpohodlnejšie. Len Coco chce nosiť poriadne oblečenie," vysvetľoval Tufty, škaredo zazrel na Coco, ktorá mala na sebe krikľavo žlté šaty so vzorom z fialových ananásov.

Coco ho ignorovala, len vyplazila jazyk a zatočila sukienkou zo šiat. "Coco miluje pekné oblečenie a pán kupuje Coco len to najkrajšie."

Hermiona s domovými škriatkami strávila ďalších dvadsať minút. Milovala ich nadšenie a mohla vidieť, že si prácu na Malfoy manore užívajú. Zdalo sa, že Malfoy bol poriadne odlišný od svojho otca, ktorý sa tak príšerne správal k Dobbymu.

"Ďakujem ti, že si ma k nim zobral na návštevu," povedala, keď sa vydali nájsť rodičov.

"Bez problémov. Vedel som, že si rozhovor s nimi užiješ a večne sa na teba pýtajú Pottera s Weasleym."

Kým mala s rodičmi odísť, cítila sa oveľa príjemnejšie. Nemohla uveriť, že sa tešila z popoludnia na Malfoy manor, ale bola to pravda. Tá príjemná návšteva odplavila zlé dojmy z jej krátkeho väzenia tu, ale nechcela o tom povedať svojej matke, ktorá vyzerala, že má zo seba veľkú radosť.

Musela priznať, že mala pravdu, keď ju sem dotiahla. Kým to spočiatku bolo náročné, mohla takto spoznať Malfoya oveľa lepšie a mala pocit, že mu začína rozumieť. Stále dychtivo chcela tú kliatbu prelomiť, ale už jej to viac nepripadalo, ako keby ju odsúdili do väzenia ako predtým.

Keď sa Malfoy rozlúčil s jej rodičmi, otočil sa k Hermione. "Naše spoločné popoludnie som si užil, Mačička."

"Než pôjdem, vysvetli mi jednu vec. Prečo 'Mačička'?"

Malfoy sa zasmial, pritiahol k nim pozornosť. "Nemohol som odolať. Tak veľmi to neznášaš," odpovedal, než sa naklonil, aby jej zašepkal do ucha. "Okrem toho, keď sa nahneváš, vyzeráš presne ako mačka, keď vystrčí pazúry a naježí sa. Je to rozkošné."

Nevedela, či byť naštvaná alebo v rozpakoch. Skončila kombináciou oboch, líca jej sčerveneli, kým ho spražila pohľadom. "Ja nie som rozkošná!" zasyčala.

"Samozrejme, že nie si, Mačička," žmurkol na ňu.

Zvrtla sa od toho otravného blba smerom k matke, ktorá dvojicu sledovala s pobaveným leskom v očiach.