Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. kapitola 5. časť

V nasledujúcich týždňoch sa jej rutina mierne zmení. Trávi menej času v práci vďaka Ginninmu ustavične znepokojenému správaniu a Dracovmu naliehaniu, že sa musí častejšie dostať von. Každý druhý deň chodia spolu na obed do Šikmej uličky a raz či dvakrát šli spolu na večeru vďaka faktu, že má vo zvyku zabúdať sa naobedovať, ak ju neťahá so sebou.

Toto jeden z tých dní.

Zaklopanie na dvere ju vyplaší, hoci vie, kto to je, a dokonca aj keď to mala očakávať. Dnes nemali obed a tak jej úplne vypadol z hlavy.

Až teraz, keď hľadí na vysokého muža s blonďavými vlasmi, ktorý sa prechádza po jej pracovni, ako to robieva každý deň, si uvedomí, ako veľmi je hladná. Žalúdok jej hlasne zavrčí a podľa výrazu jeho tváre je jej jasné, že to počul.

“Čo mám s tebou robiť, Grangerová, variť ti každý deň obed?” doberá si ju, hoci v jeho hlase je náznak vážnosti.

Zahanbene sa pozrie na papiere pred sebou. “Zabudla som…”

“Ty večne zabúdaš, pokiaľ nie som ten, kto ho pripomenie. Tak a ide sa, poďme niečo zjesť.”

“Za minútku.”

“Okamžite, Grangerová. Tvoja práca tu bude aj zajtra, ale ty sa musíš najesť,” vážne hovorí. 

Vzhliadne na neho, uškrnie sa štýlom, ktorý konkuruje jeho vlastnému. “Keby som ťa nepoznala lepšie, Malfoy, mohla by som si myslieť, že sa staráš.”

“Nezmysel, len ti nemôžem dovoliť, aby si umrela od nedostatku jedla. Potter by mi utrhol hlavu.”

“Správne.”

“Čína alebo mexická?”

“Čína.”

S prikývnutím hlavy sa uhne nabok a nechá ju prejsť pred neho. Vyvinuli si vlastný druh rutiny.. ako nejakí priatelia. Priatelia bez vážnych rozhovorov a spoločného základu pre priateľstvo. 

Po prvý raz za veľmi dlhý čas si pripadá nažive. Smeje sa. Usmieva sa. Po prvý raz cíti niečo iné ako naprostú osamelosť… necíti sa ako nudná, slobodná matka. A zo všetkých ľudí s Dracom Malfoyom. Má vypité, chichoce sa a páči sa jej to. Veľmi sa jej to páči. 

Keď hýčka svoj piaty kokteil toho večera vo svojej obľúbenej čínskej reštaurácii, práve keď obaja upadli do príjemného mlčania, uvedomí si, že si ho obzerá. Ako si odpije zo štvrtej whisky toho večera, než odloží pohár na stôl a hľadí na tmavú tekutinu. “Aby si vedel, Malfoy, takto veľmi som sa nebavila… nuž, celú večnosť.”

Vzhliadne na ňu, trochu prekvapene, než sa na jeho perách usadí dôverne známy úškrn. Zase si to predstavuje, alebo vďaka tomu vyzerá… viac sexy? “Vážne?”

“Vážne,” zamrmle, prikývne hlavou. “Chcem povedať, okrem času, ktorý trávim s deťmi… keď ich mám ja.”

“Si si istá, že chceš priznať nahlas, že sa dobre bavíš s nejakým Malfoyom?” doberá si ju, alkohol v ňom sa začína prejavovať. 

“Áno.” Je sebaistá vo svojej odpovedi a to ho zjavne prekvapí viac než čokoľvek iné. Ich oči sa na pár úderov srdca spoja, keď hľadia na toho druhého takmer… pokorujúcim spôsobom.

“Ty to myslíš vážne, však?” uvedomí si.

“Bohužiaľ áno.”

“Takže som mal po celý čas pravdu, že? Nikdy si nevedela, ako sa zabaviť.” Znova je v jeho hlase náznak doberania a jeho oči iskria niečím, čo sa podobá na… pobavenie. 

“Niežeby som nevedela ako, ja som len… nemala čas,” priznáva, spomína na veci, ktoré možno zmeškala či nezmeškala počas školských čias. “Keď som nebojovala voči zlým čarodejníkom, učila som sa a keď som sa neučila ja, behala som za Harrym s Ronom, aby som prinútila učiť sa ich.”

“A po vojne?”

“Vydala som sa za Rona. Potom som dokončila školu. A potom som začala pracovať, a mala deti a…”

“Než si si to uvedomila, tvoj život okolo teba preletel,” dokončil, odpil si zo svojho pohára.

Zažmurká, zaskočená. “Tak dajako, áno.”

“Áno… viem, čo myslíš,” zamrmle, odvráti sa od nej.

“Ale no tak, Malfoy, ty si sa v škole poriadne zabával.”

“Áno, ale keď som… prijal to znamenie,  ‘zábava ‘ neprichádzala do úvahy. A po tom všetkom som mal plné ruky práce dávania do poriadku zvyškov svojej rodiny a naprávaním chýb môjho otca, aby sme znova mohli byť hrdí na meno Malfoy, že som nemal čas na zábavu. A, ako ty, než som si to uvedomil, bol som ženatý a na ceste bol Scorpius.” 

“Hmmm…” odmlčí sa, zamyslí sa na chvíľu. “Vyzerá to, že máme spoločného viac, než by si človek myslel.”

“Vyzerá to tak…”

Nastane ďalšie, trošku trápnejšie ticho, keď obaja hľadia do prázdnych pohárov. Na krátky moment na neho vzhliadne, cez mihalnice, než sa znova pozrie nadol. Už sa predtým rozprávali, ale nikdy nič o ich osobných životoch… nikdy o ničom takto hlbokom. A toto ani nie je tak hlboké.

“Čo povieš, keby sme odtiaľto vypadli?” navrhne zrazu, oči sa mu rozžiaria nejakým nápadom. “Ďalej po ulici je jedna krčma, môžem si dať ďalšie pitie, zahrať si biliard… zabaviť sa.”

Nahlas si odfrkne. “Ty, Draco Malfoy, vieš hrať biliard?”

“Občas, iste,” pokrčí plecami.

Pozrie na hodinky na zápästí, takmer nad časom zhíkne. “Neviem, Malfoy, je takmer deväť. Okrem toho, už by si mal ísť domov k svojej žene.”

“Moja žena je vonku s kamarátkami, preberajú Merlin vie čo, čo ma nezaujíma a nikdy zaujímať nebude. Okrem toho, je to, ako si povedala… takto dobre som sa už dlho nebavil. Prečo to tak skoro kaziť?”

Jeho oči šibalsky zažiaria, keď sa predkloní s lakťami na stole. Podivne sa na nebo pozrie, nadvihne obočie, keď ho opatrne zvažuje, rovnako ako jeho ponuku.

Logicky vzato by mala povedať nie (ale ísť domov do prázdneho bytu neznie veľmi príťažlivo) .

Logicky vzato by tu vôbec nemala byť, s Malfoyom, a užívať si jeho spoločnosť (Ale dokáže byť veľmi zábavným človekom, keď si po celý čas nedáva pozor.)

Logicky vzato by mala ísť domov a na celú vec zabudnúť, pretože pofľakovať sa s Malfoyom by mohlo byť veľmi, veľmi riskantné pre jej zdravie.

Takže, jej odpoveď je…

“Áno, iste, prečo nie,” odpovedá uvoľnene.

Toto s maximálnou určitosťou nemala byť jej odpoveď. Jej odpoveďou malo byť rozhodné nie. A predsa sa zdá, že jej podvedomie má iné plány. Potom má možno jej podvedomie pravdu, možno potrebuje hodiť opatrnosť za hlavu a len sa zabaviť. 

Možno -

- toto bol veľmi, preveľmi dobrý nápad!

“Myslela som, že si vravel, že vieš hrať biliard!” Mierne opitá Hermiona Grangerová sa zachichoce, keď Draco netrafí po štvrtý raz za sebou. 

Pretočí očami v predstieranom šoku a priloží si ľavú ruku na srdce. “Nemusíš byť hnusná, Grangerová,” durdí sa hravo.

“Prepáč, tak ma to mrzí.” Zakryje si ústa, snaží sa tlmiť smiech. Ale kútiky jej úst sa vytočia do úsmevu, ktorý nedokáže potlačiť a výraz v jeho tvári ten smiech z nej vytiahne. Hravo pretočí očami, ukročí od stola. 

“Si na rade, Grangerová, predveď sa.”

Prezerá si stôl, keď sa dosmeje a uvedomí si, že jediná guľa, ktorá jej ostala, je osmička. Nájde si miesto a správny uhol, skloní sa, aby zamierila. Bez váhania vystrelí a malá čierna guľa s ľahkosťou zapadne do diery. Vydá víťazoslávny piskot, keď rozhodí rukami do vzduchu a vrhne na blondiaka vedľa seba nevinný úsmev. “A takto, môj priateľu, sa hrá biliard.”

“Nuž, mala si roky praxe. Ja nie.”

“Len si zatrpknutý, lebo si prehral.” Vyplazí na neho jazyk, keď položí tágo na stôl. Zopakuje to po nej, než vezme jej kabát a pomôže jej ho obliecť.

“Poviem ti tajomstvo, Malfoy, pretože sme priatelia a to všetko…”

“My sme priatelia?”

Zamyslí sa, nadvihne bradu a prižmúri oči. “Áno,” rozhodne nakoniec.

V jej hlase nie je ani štipka zaváhania a on zisťuje, že sa nad jej sebaistotou usmieva. Zrazu sa predkloní, jej pery pri jeho uchu a jej ľavá ruka na jeho pleci.

“Som oveľa lepšia, keď som opitá.”

X