Je to jednoduché, slečna Grangerová!
Autor: HallowKey Preklad a banner: solace
Originál: https://fanfics.me/fic51784
7. kapitola
V tichu, ktoré nastalo, bolo dobre počuť tikot veľkých stojacich hodín. Riaditeľka sa presunula k oknu, celým svojím zovňajškom dávala najavo, ako jej je prítomnosť Malfoyovcov nepríjemná. Harry s Hermionou na seba mlčky pozreli. Shacklebolt sa tváril, že dôkladne skúma fľaštičku na stole a úmyselne preťahoval pauzu, aby Luciusa nechal potrápiť sa čakaním.
„Takže?“ spýtal sa znovu Holmes. „Čo mi poviete?“
„Odopretie poslušnosti Temnému pánovi sa trestalo okamžitou smrťou. Bol som nútený poslúchnuť,“ preglgol.
„V tom prípade, pán Malfoy, nemám k vám viacej otázok. Ďakujem za informácie.“
„Ale to nie je všetko,“ znervóznel. „Chcel by som dodať...“
„Neodvažujem sa mrhať vaším časom, pane, pretože všetko, čo sa odohralo potom, nám nijako nepomôže pri pátraní,“ poznamenal Holmes.
„Ach tak! A môžem aspoň vedieť po čom pátrate?“ zvýšil hlas Malfoy.
„Hľadáme profesora Snape. Vari ste nevedeli, že zmizol?“
„Zmizol? Ale to nie je možné!“
„Prečo?“ Harry okamžite spozornel.
„Pretože si pán Malfoy podobne ako vy myslel, že profesor Snape je mŕtvy,“ odvetil detektív namiesto neho.
„Chcete povedať, že sa mýlim?“ Bol ohromený.
„Predsa len ste sa vrátili do Škriekajúcej búdy, ale snažíte sa to zatajiť!“ zvolal Harry.
„Nič také! Skrátka ma nechcete vypočuť.“ Rozčúlený Malfoy už neskrýval emócie a prvýkrát od začiatku rozhovoru mu zaznel v hlase zvyčajný arogantný tón.
„Povedali ste, že ste šli za Voldemortom do Zakázaného lesa!“ Pokračoval Harry v útoku.
„To však neznamená, že som sa nemohol zdržať a uvidieť to, čo som videl... Ale keďže tento pán...“ Malfoy kývol bradou smerom k detektívovi, „...si myslí, že moje informácie nemôžu nijako pomôcť pri pátraní, nech vás sám zasvätí do detailov. Kým sa nepreukáže moja vina, nedovolím len tak niekomu, aby mi zapchal ústa!“
„Prosím,“ odvetil Holmes skôr, než stihol niekto z prítomných zareagovať. „Naozaj ste sa vrátili do Škriekajúcej búdy. Nenápadne sa vytratiť nie je až taká zložitá vec, keď je okolo vás dav ľudí a vás veľmi zaujímalo, či ten protijed zaúčinkoval. Keď ste vstúpili dovnútra, uvideli ste krvácajúceho profesora. Myslím, že to bol strašný pohľad. Je fajn, že vám pani manželka požičala svoj posilňujúci roztok. Ten vás zachránil pred omdletím. Žiaľ, na samotnú pomoc profesorovi už nedošlo.“
„Po tom, čo urobila Nagini, sa mu už nedalo nijako pomôcť.“ Zarazený Malfoy zostal stáť s mierne pootvorenými ústami. Holmes posmešne prikývol.
„Slečna Grangerová má očividne pevnejšie nervy ako vy, keďže sa zaobišla bez čuchacej soli. A vy ste sa ponáhľali vrátiť do radov útočníkov.“
Už aj tak bledý Malfoy osinel od zlosti pod opovržlivými pohľadmi prítomných.
„Chcel som iba... nájsť a zachrániť syna!“
„Takže si sa vrátil do Škriekajúcej búdy, aby si zachránil syna?“ spýtal sa prísne Kingsley.
„Čože? Nechápem...“
„Čo je na tom nepochopiteľné?“ Vtedy už Harry mimovoľne zaťal päste. „Profesora Snapa ste považovali za rivala. Chceli ste si pred Voldemortom šplhnúť a jeho smrť vám vyhovovala!“
„Nezmysel! Ak je Severus nažive, budem prvý, pre koho to bude výhodné! Veď som sa dovtípil oveľa skôr ako vy, na čej strane je. No mlčal som, aj keď som ho mohol vyzradiť Temnému pánovi! Síce som nemal priame dôkazy, ale stačili by aj nepriame...“
„Klamete!“
„Nie, otec neklame.“ Synov hlas prinútil Luciusa hrdo narovnať chrbát. „Snape iba vyhlasoval lojalitu k Temnému pánovi, ale nekonal tak, ako... ako mal. Možno to tebe, Potter, nebolo jasné, ale my, slizolinčania, sme videli rozdiel.“
„To hovoríš teraz, Malfoy, keď nemôže potvrdiť tvoje slová.“
„Mysli si, čo chceš. No nechcem o nič menej ako ty, aby zostal nažive. Ako vieš, máme ešte čo predebatovať...“ odvetil pochmúrne.
„Ako pán minister správne poznamenal, nemal som prútik. Keď som prišiel, krv už prestala vytekať z rany. Bol som presvedčený, že Severus je mŕtvy,“ zhrnul starší Malfoy.
„Hm, absencia prútika ťa uchránila pred povinnosťou odovzdať ho aurorom. Môžete zatiaľ odísť, ale neopúšťajte hrad.“ Minister veliteľsky kývol hlavou smerom k dverám. Lucius Malfoy odišiel z kancelárie a ťahal za sebou syna.
„Odkiaľ viete o elixíre?“ začal Harry, len čo sa za nimi zatvorili dvere.
„Prepáč, nestihla som ti o tom povedať,“ ozvala sa Hermiona. „Profesor Slughorn spoznal tú fľaštičku. Patrí jednej z jeho klientok, pani Malfoyovej. Zdá sa, že pre ňu pripravoval elixíry na objednávku.“
McGonagallová si odfrkla. „Budem mu musieť navýšiť podiel práce pre nemocničné krídlo, aby sa nerozptyľoval!“
„Čo už, ubudla nám jedna nitka,“ podotkol Shacklebolt.
„Počuli sme však niečo užitočné. Je možné tvrdiť, že profesorovi nehrozila okamžitá smrť spôsobená jedom.“
„Ešte sa porozprávam s Ronom,“ zamumlala Hermiona a nespokojne sa zamračila. „Vždy mu ujde to najdôležitejšie...“
„Takže profesor mal nádej,“ trval na svojom Harry.
„Hm, čím dlhšie o tom premýšľam, tým viac som presvedčený, že pomoc mohla prísť iba zhora.“ Holmes sa intenzívne zamyslel a zmĺkol.
„Žeby to bol predsa len Malfoy? Veď ho môžeme vypočuť s použitím veritasera, nie je tak, Kingsley?“
„Nemohol to byť on,“ namietol Holmes, keď si vytvoril novú predstavu, „je o tri palce nižší ako ten človek, čo bol navrchu.“
„Prečo ste si taký istý?“
„Keď som sa natiahol na dlážke a nazrel do škáry, špičkou topánky som sa dotkol steny na mieste, kde už bola odtlačená podobná stopa. Zhodovala sa so stopami na schodišti. Čiže osoba, ktorá sa tam nachádzala, bola približne rovnako vysoká ako ja.“
„A čo ak vybehol hore niektorý z liečiteľov?“ spýtala sa Hermiona.
„Potom za sebou musel zahladiť stopy tak, aby nepoškodil ostatné...“
„Ľudia, ktorých poslali po Severusa, nevyšli na poschodie. Dokonca si ho v tej tme ani nevšimli, overila som si to,“ oznámila McGonagallová. „Je nepravdepodobné, žeby niekto z nich chcel skrývať pravdu. Navyše im prísaha liečiteľa nedovoľuje uškodiť pacientovi.“
„Takže v Škriekajúcej búde mohol byť iba niekto, kto to miesto nielenže poznal, ale tiež vedel, čo sa tam odohráva. Možno si všimol, ako ste s priateľmi bežali od hradu k tajnej chodbe a rozhodol sa vás sledovať. Okrem toho vás musel vidieť vo chvíli, keď ste vyšli zo skrýše. Nazdávate sa, že by pán Malfoy túto skutočnosť nevyužil?“ detektív sa významne odmlčal.
„Ale... potom by musel prejsť cez tajnú chodbu, lebo v Rokforte a na jeho pozemkoch sa nedá premiestniť, a my sme v nej nikoho nestretli. Tá osoba sa tam musela dostať z dediny.“
„A tam neplatia žiadne obmedzenia pre premiestňovanie,“ upresnil detektív, ako keby rozmýšľal nahlas.
„Správne, žiadne. Máte ešte inú verziu, pán Holmes?“ Hermiona si všimla, že ho niečo trápi. Bol taký sústredený, že na jej otázku ani hneď nezareagoval. Napokon sa odhodlal.
„Slečna Grangerová, aká je pravdepodobnosť toho, že profesor Snape, ktorý bol s vami na prízemí, sa mohol zároveň nachádzať na inom mieste?“
Zo spektra pocitov, ktoré sa odrazili na tvárach všetkých prítomných, pochopil, že udrel klinec po hlavičke.
„Časovrat!“
Čarodejníci sa na seba ohromene pozreli, akoby nechápali, že im také niečo nenapadlo skôr.
„Časovrat umožňuje ľuďom vrátiť sa v čase,“ ponáhľala sa vysvetliť Hermiona. „S jeho pomocou môže človek prežiť tú istú udalosť dvakrát, ale musí dodržať základné pravidlo – nemal by vidieť sám seba!“
„Viete, ako funguje?“
„Áno,“ upadla do miernych rozpakov, „čítala som o tom...“
„Je to veľmi vzácny artefakt,“ poznamenal Kingsley. „No nemyslím si, že by ho Snape dokázal pri všetkom svojom nadaní zostrojiť sám.“
„Nezostrojil ho, vzal si ho odtiaľ, odkiaľ aj...“ Harry sa zarazil uprostred vety, keď zachytil riaditeľkin významný pohľad.
„Poznáš časovrat, Harry?“ zaujímal sa minister.
„E-e-e...“
„Pán Potter videl časovrat v treťom ročníku. Profesor Dumbledore si ho požičal z oddelenia záhad, ale som si istá, že ho vrátil. Podpisovala som dodací list. Riaditeľ Rokfortu nemá k dispozícii vlastný časovrat. Len ak... len ak ho Albus...“ McGonagallová sa mimovoľne otočila k portrétu za riaditeľským kreslom.
Harry rázne prešiel cez miestnosť.
„Pán profesor, povedzte mi, prosím, čo ste odkázali Severusovi Snapovi?“
Ak tá otázka niekoho prekvapila, jednoznačne to nebol bývalý riaditeľ.
„Postaral som sa, aby každý z vás dostal to, čo by mu prinieslo najväčší úžitok. Podarilo sa mi skonštruovať časovrat a odkázal som ho Severusovi v nádeji, že mu poskytnem druhú šancu. Môj časovrat nemá veľký rozsah, ale jeho vlastník má v zálohe niekoľko hodín.“
Harry sa otočil a triumfálne pozrel na prítomných.
„Hovoril som vám, že je nažive! Od chvíle, kedy odišiel z hradu, až do okamihu, kedy ho predvolal Voldemort, neprešli viac ako tri hodiny!“
„Nechápem však, ako mohol profesor roztočiť časovrat v stave, v akom sme ho videli? A načo? Aby urobil dodatočné bezpečnostné opatrenia? Veď už pil elixír. Nemá to žiadnu logiku! Naozaj to nechápem...“ Hermiona si zúfalo pošúchala čelo. Zato Harry vyzeral takmer šťastný.
„Teraz to nie je také dôležité. Hlavné je, že mal šancu. Severus Snape nie je z tých, čo by ju prepásli! Prežil! Neviem ako, ale cítim to!“
„Vážení, teraz, keď už máme počiatočnú hypotézu, verím, že získam jasnejší obraz toho, čo sa tam odohralo. Potrebujem navštíviť súkromné komnaty profesora Snapa a prezrieť si jeho fotky,“ Holmes to adresoval predovšetkým riaditeľke.
„Severus býval v poslednom čase v riaditeľských komnatách, zjavne sa ich však chystal opustiť, lebo v nich nemá veci.“
„A môžeme ísť do jeho laboratória?“ spýtala sa rozochvene Hermiona.
„Môžete,“ pousmiala sa McGonagallová. „Čo ste mali na mysli pod pojmom fotky? Čosi povedomé..“
„Sú ako čarodejnícke fotografie, len sa nehýbu,“ očervenela Hermiona. „Profesor Snape je polovičný, takže pánovi Holmesovi napadlo, že...“
„Ach, nemám ani potuchy, či si čosi také uchovával, ale v slizolinskej klubovni visí spoločná snímka študentov fakulty spred troch rokov.“
„Ďakujem, madam. Rád by som si tiež podrobnejšie prezrel hrad. Nevzdelával som sa v Rokforte a nikdy predtým som tu nebol.“
„To sa dá ľahko zariadiť. No hrad teraz, pravdaže, nevyzerá najlepšie...“
„Aj tak je veľkolepý.“ Vtom detektív neklamal.
„Potom sa spýtam sira Nicolasa, či bude ochotný vás sprevádzať. Dúfam, že vám to nebude prekážať, pane?“
„Vôbec nie.“
Po tých slovách sa Holmes vzdialil z kancelárie za siluetou cteného ducha.
„Harry, chcem ťa o niečo poprosiť,“ riekol vážne Kingsley a zadržal Hermionu pripravenú vydať sa za nimi. „Veríš nám?“
* * * * *
Harry vyšiel z riaditeľne a automaticky zišiel na prízemie. Tam si všimol, ako sa Draco Malfoy osamelo poneviera medzi troskami a prachom. Hľadel si pod nohy a nedvíhal hlavu. Po chvíli váhania sa Harry rozhodol.
„Hľadáš niečo?“
Draco pokrčil plecami a chvejúce sa ruky si schovával vo vreckách.
„Poď sem!“ riekol chrabromilčan a pokynul rukou k nepoškodenej kamennej lavičke. Zvyčajne stála pri hlavnom vchode, ale nejaké silné kúzlo ju premiestnilo z obvyklého miesta. Malfoy bez odporu klesol na studený kameň.
„Mala by tu zostať ako vecný dôkaz.“ Harry prešiel rukou po kamennej doske. „Prejdú roky a prváci budú porovnávať silu svojich zaklínadiel so skutočnou bojovou mágiou.“
„Čo sa s nami stane?“ spýtal sa Draco priduseným hlasom.
„Netuším, Malfoy. Včera si sa tak veľmi snažil dostať ma do rúk. Naozaj si dúfal, že ťa Voldemort vezme na milosť?“
„Ja... Mal si môj prútik. Načo? Prečo práve môj? Veď som ťa nevydal Temnému pánovi...“
„Ľutuješ to?“
Draco zaťal zuby.
„Vieš, prečo ťa neznášam, Potter? Lebo som ti dlžný! Dlhujem všetkým naokolo! Tebe, Snapovi, Dumbledorovi, dokonca tvojej hum... Grangerovej! A ja neznášam byť dlžníkom! Neznášam!“
„Aj ja,“ odvetil vážne Harry a premýšľal o výjave, ktorý pred niekoľkými minútami na Kigsleyho žiadosť vložil do mysľomisy. „Nie som sudca, som Chlapec, ktorý znovu prežil. Takže si s tou otázkou na zlej adrese.“
„Toľko pátosu!“
„Pozri sa sem!“ Harry sa pousmial a vytiahol hlohový prútik. „Hovoríš o tomto prútiku? Získal som ho od jedného blonďavého slizolinčana a svoju prácu odviedol znamenite. Myslím, že o ňom budú písať ešte aj v Dejinách Rokfortu. Ako ináč, prútik, ktorý zdolal samotného Voldemorta! Vieš si predstaviť, aký je to teraz vzácny artefakt?“
Malfoy smutne odvrátil pohľad a pevnejšie zovrel zblednuté prsty.
Harry chvíľu čakal a potom pokračoval: „Pred rokom môj cezmínový prútik zničil vašu rodinnú relikviu. Niežeby to pre mňa niečo znamenalo, ale... potrebuješ náhradu. Tu máš!“ A takmer nasilu vopchal hlohový prútik onemenému chlapcovi do rúk. „No nezabudni, že sila nie je v prútiku. Sila je v tom, čo máš tu.“ Pichol ho prstom do hrude a potom sa pobral preč.
„Potter!“ Slizolinčanov výkrik ho zastihol až na schodoch.
„Čo ešte?“
„Môj otec... nevie všetko.“
„O čom to hovoríš?“
„Snape nebol celý čas v Zakázanom lese. Bol v Rokforte. Ešte raz ma zachránil, už po núdzovej miestnosti... Hľadal ťa. Pýtal sa, kde si. Nič viac neviem, zamkol ma s Goylom v komore... Bol pod splývacím zaklínadlom... Netras tak so mnou, nič viac neviem! Prisahám, Potter!“
HallowKey: ( solace ) | 05.10. 2020 | 13. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 28.09. 2020 | 12. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 21.09. 2020 | 11. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 14.09. 2020 | 10. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 07.09. 2020 | 9. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 31.08. 2020 | 8. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 24.08. 2020 | 7. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 17.08. 2020 | 6. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 10.08. 2020 | 5. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 03.08. 2020 | 4. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 27.07. 2020 | 3. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 20.07. 2020 | 2. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 13.07. 2020 | 1. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 06.07. 2020 | Prológ | |
. Úvod k poviedkam: ( solace ) | 18.03. 2020 | Úvod | |