Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Plný kruh [FP III]

Časť 2/3

Plný kruh [FP III]
Vložené: Jimmi - 21.08. 2020 Téma: Plný kruh [FP III]
Jimmi nám napísal:
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

****

V sobotu ráno vošiel Harry potichu do svojho domu v Rokville, odložil svoje veci na zem a po špičkách prešiel do spálne.

Ginny spala v Harryho trenkách a tričku, červené vlasy roztiahnuté po vankúši, pritúlená k obrovskému psovi, ktorý ležal na Harryho mieste.

Harry potichu prešiel k nej a začal ju zasypávať letmými bozkami na tvár. Ginny ospalo otvorila oči a zrazu sa prebudila.

"Harry!" vykríkla nadšene, keď ho schmatla a pritiahla si ho do obrovského objatia. Ich pes sa prebudil a šťastne zaštekal. Harry vzhliadol na veľké zviera s úsmevom, než sa otočil k svojej žene.

"Som preč týždeň a ty si ma už nahradila Bobom? Mal som to vedieť. Ale musím priznať, je to veľký fešák."

Ginny sa zasmiala, než prikývla.

"Áno, nuž vy dvaja voniate rovnako... ach, Harry, nie! Prestaň!" zapišťala, zavyla smiechom, keď ju Harry nemilosrdne šteklil. "Vzdávam sa! Poddávam sa! Voniaš lepšie než Bob!"

Harry vzhliadol na Boba, ktorý naklonil hlavu na bok. "Hej, Bob, ty si ale riadny strážny pes. Spať, kým nie sú všetci hore a ja som sa dostal až sem a..."

Ginny ich pretočila, takže ležala na ňom.

"Chýbal si mi," vážne povedala, prstami sa hrala s jeho neskrotnými kučerami.

"Aj ty si mi chýbala."

Ginny sklonila hlavu a poriadne ho pobozkala, keď ju objal rukami a hladil ju po chrbte. Začala nadvihovať lem jeho košele, keď pocítila potiahnutie pri boku.

"Bob, nie teraz," zasyčala, márne sa pokúšala odstrčiť psa z postele bosou nohou. Bob si to vôbec nevšímal, len kňučal a ťahal zubami sa Ginnine tričko.

"Merlin, vážne sa mení na mňa! On ťa chce, Gin!" žartoval Harry.

"Bob, toto je čas pre dospelých. Malé šteniatka..."

Harry si odfrkol.

"... by nemali byť svedkami vecí, ktoré sa za chvíľu stanú v tejto izbe," lišiacky sa na Harryho usmiala.

Bob zareagoval s hlasným uprdnutím.

Harry s Ginny vybuchli smiechom.

"Oh, u Merlinovej matky!" zhnusene vykríkla Ginny, zakryla si rukou nos aj ústa, keď ten zápach zaplnil vzduch.

"Ach bože!" kašľal Harry, keď urobil to isté. "Toto nie je v poriadku! Čím preboha toho psa kŕmime?" spýtal sa, keď obaja zliezli z postele a uháňali na chodbu kvôli čerstvému vzduchu, smiali sa celú cestu.

"Tak to určite skazilo náladu," zachichotala sa Ginny s hravým zazretím na Boba, ktorý len nevinne naklonil hlavu nabok.

"V poriadku, a čo tak vypustiť Boba von a ja začnem pripravovať raňajky?" navrhol Harry.

"Som taká rada, že si doma," láskyplne sa usmiala Ginny, mocne ho objala, než zapískala na Boba a vyviedla ho z dverí, cestou ho hrešila, že sa jej pletie do milostného života.

Harry rýchlo niečo spáchal na raňajky, kým ho Ginny vypočúvala ohľadne práce a informovala ho o novinkách ostatných ľudí. Sedela pri pulte, kývala nohami.

Hravo sa najedli, predvádzali svoje barmanské pohyby s fľašami sirupu a kradli si bezdôvodne jedlo z taniera toho druhého.

Nakoniec odložili špinavé riady do umývadla. Ginny zakvačila prsty o pútka Harryho opasku, keď ju rukami objal okolo krku.  Posúvala sa dozadu, ťahala ho so sebou, kým sa obaja chichotali.

"Zelené oči ropúch, čerstvo naložených," smiala sa a poriadne ho pobozkala.

"Mmmm, páči sa mi tá básnička," doberal si ju Harry.

"A tabuľovo čierne vlasy má."

"Tebe to tak ide so slovami, Ginny. Myslím, že by si mala napísať nejakú knihu," zažartoval, keď sa dvojica znova pobozkala, stále sa pritom sunula späť.

"Len po ňom túžim, on je pravý ženích... au!"

Narazili do operadla gauča a zvalili sa cezeň. Harry pristál na svojej žene.

"Ojoj, pán Potter, trúfnem si povedať, že toto je pomerne kompromitujúca pozícia," doberala si ho Ginny.

"Nuž, čo môžem povedať? Je to tou básňou. Mali by ju predávať ako alternatívu k afrodiziakálnym elixírom."

Sklonil sa, aby ju pobozkal, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere. Harry zvesil hlavu a Ginny frustrovane zavrčala.

"No tak, pozrime sa, kto nás tak hrubo vyrušil," zliezol Harry z gauča a nechal Ginny, aby mu vyskočila na chrbát. Niesol ju na chrbte k dverám, ktoré roztvoril dokorán. Stuhol, keď zbadal, kto je na druhej strane.

"Te-te-teta Petúnia?" koktal v šoku. Nevidel ju odvtedy, čo sa s ňou stretol v supermarkete krátko predtým, ako ho jeho strýko takmer zabil u Stensonovcov.

"Čo tu dopekla robíte?" vyšplechla Ginny.

"Potrebujem hovoriť so svojim synovcom," prehlásila, ako keby sa nechumelilo.

"Harry, láska, zlož ma dole," zašepkala Ginny.

Harry omráčene poslúchol. Ginny sa odhodlane postavila vedľa neho a chytila ho za ruku, aby mu poskytla podporu.

"O čom?" vydýchol Harry. Všimol si, že sa netrpezlivo pozerá na Ginny. "Pred svojou ženou nemám žiadne tajomstvá, takže to môžeš povedať nám obom."

"Si ženatý," prekvapila si.

"Áno, je," pyšne potvrdila Ginny.

Petúnia prikývla so zvláštnym výrazom. "Nepozveš ma dnu?"

"Dívala si sa, ako ma strýko Vernon niekoľkokrát takmer zabil bez toho, aby si sa vôbec starala, takže mi prepáč, ak si nie som istý, či ťa chcem vo svojom dome," chladne odpovedal Harry.

Vzdychla si. "Potrebujem peniaze," priznala nakoniec.

Harry stuhol prekvapením nad drzosťou tej ženy a Ginny sa nebezpečne posunula.

"Všetky peniaze, čo sme mali v banke, keď tvoji ľudia vzali Vernona, sú preč a ak mi nepomôžeš, budem musieť predať dom," pokračovala bez toho, aby dala najavo nejaké emócie.

"A čo Dudley?"

"Je nezamestnaný. Sám má finančné problémy, nesplatené dlhy... všetko som mu dala. Ja pracujem, ale potrebujem trochu pomôcť," priznala neochotne.

Harry na okamih zatvoril oči, aby to všetko zmizlo, aj keď len na pár sekúnd.

"Poď dnu," vzdychol si.

"Čože?!" vykríkla Ginny. "Harry, nemôžeš skutočne zvažovať, že dáš tej bosorke peniaze po tom všetkom, čo ti urobila!"

"Ginny, len si ju vypočujem," riekol Harry, znel v tej chvíli veľmi unavene, kvôli čomu Ginny nenávidela tú ženskú ešte viac. "Ujala sa ma, koniec koncov."

"Áno, aby si pracoval! Využívala ťa!" kričala Ginny.

"Prosím, poďme do kuchyne," povedal svojej tete, bol to skôr nevyslovený rozkaz ako prosba.

Petúnia sa okamžite vrhla do domu.

Harry sa otočil k Ginny a položil jej ruky na plecia.

"Toto musím urobiť, Gin. Musím ju aspoň vypočuť, aj keby len preto, aby som na ňu nakoniec nakričal a vyhodil ju z domu. Viem, že to nedáva zmysel, ale je to jediná rodina, ktorú poznám a keby som sa k nej otočil chrbtom bez toho, aby som ju vypočul, cítil by som sa previnilo. Je jediným spojením s mojou matkou, aj keď bola príšerná. Prosím, len..."

Ginny ho umlčala a mocne ho objala.

"Nerozumiem tomu, ale ak to potrebuješ spraviť, potom ju vypočujeme. Ale prosím, len nezabudni na všetko, čo ti urobila, než jej pomôžeš," vzdychla si a pobozkala ho na čelo. "Chceš, aby som vás dvoch nechala osamote?"

"Nie," rýchlo odpovedal a Ginny pochopila.

Dvojica vošla do kuchyne a posadila sa oproti tej hnusnej žene.

"Koľko chceš?" spýtal sa Harry.

Teta Petúnia vytiahla papier a posunula ho k Harrymu, ktorý ho zmätene prijal. Keď ho čítal, zovrelo mu hruď a mal pocit, že bude vracať.

"Čo je to?" zúrivo sa spýtala Ginny.

Na tom papieri bol zoznam vecí ako "plienky", "detské fľaše", "detská výživa" a ďalšie so sumou vedľa každej z nich.

"To je... účet? Za to, že ste ma vychovali?" takmer zašepkal Harry.

"Tá suma dole naspodku v krúžku je celková cena a toľko žiadam. Nikdy nám nedali žiadne peniaze, aby sme ťa vychovali. Museli sme to platiť z nášho vlastného vrecka," pokojne vysvetľovala Petúnia.

"To je odporné," zvrieskla nazúrene Ginny. "Je to váš synovec a mali ste kopec peňazí."

"Jeho výchova nemala byť naším bremenom!" uškrnula sa teta Petúnia.

"Vaším bremenom?" nahnevane sa spýtal Harry, ktorý vyskočil na nohy. "A čo všetka tá práca, čo som pre vás robil? Čo všetko to varenie, upratovanie, staranie sa o záhradu, posluhovanie? Mal by som vám to zúčtovať ja? Ako mi môžeš dať účet za to, že ste ma vychovali, keď sme zo mňa urobili svojho prekliateho otroka! A to nespomínam to, čo mi ten bastard urobil, kedykoľvek sa mu zachcelo! Bolo ti to jedno! Ja len... nemôžem uveriť... vážne si myslíš, že ti toto dlhujem?" jačal, zúrivo mával tým papierom.

"Héj, ani pre mňa to nebol žiaden piknik!" vyštekla teta Petúnia. Bob začal na ňu vrčať, ale Harry zdvihol ruku, aby zostal na mieste. "Kvôli tebe sme boli takí nešťastní. Spravil si z Vernona násilného muža! Nebol taký ku nikomu okrem teba, pretože si ho privádzal do šialenstva! Boli sme šťastní, než si prišiel do našich životov, ale ty si našu rodinu zničil! Takže áno, myslím, že toto je minimum, čo mi dlhuješ!"

Harry tam stál, zmrazený, hruď mu bolestivo zvieralo.

"Ak to cítiš takto, potom fajn," vyhlásil pokojným, a predsa priduseným hlasom. "Ale škrtám z toho zoznamu oblečenie, pretože ste mi nikdy žiadne nekúpili."

"Harry, nie," vykríkla Ginny. "Ona si to nezaslúži. Ty už si si to odpracoval!"

Harry jej venoval významný pohľad a ona si vzdychla a stiahla sa. Harry sa znova otočil k svojej tete.

"Dám si previesť muklovské peniaze a potom ti ich pošlem na tvoj bankový účet. Ale aby bolo jasno, toto znamená, že ti už nič nedlhujem a už ťa nikdy nechcem znova vidieť," chladne povedal. Odviedol ju k dverám, než sa jej pozrel do očí. "Tak veľmi som sa snažil, aby ti na mne záležalo, aby si vedela. Tak veľmi."

Záblesk viny preletel cez tvár Petúnie, než prikývla a odkráčala preč.

"Zostaň tu chvíľku, dobre?" požiadala ho Ginny, keď mu stisla ruku a rozbehla sa za jeho tetou. Dobehla tú ženu pri jej aute.

"Len dúfam, že si uvedomujete, o koľko ste sa pripravili, keď ste sa k Harrymu takto správali. Je tým najúžasnejším človekom na celom svete, dokonca aj po všetkom tom zneužívaní, ktorému ste ho vystavili. Chovali ste sa k nemu, ako keby nič neznamenal, ale v čarodejníckom svete je vojnovým hrdinom, aby ste vedeli. Všetkých zachránil, dokonca aj váš úbohý život pred niekým, kto by šťastný vymazal muklov, ako ste vy z povrchu zemského. Je slávny a milovaný každým, kto ho pozná. Je láskavý a odpúšťajúci a nesebecký a je najmladším profesorom v histórii Rokfortu! Je skromný napriek všetkému, čo dokázal a napriek násiliu, ktorého sa voči nemu dopustil váš manžel, on sám nikdy nebol násilný k nikomu, pokiaľ neohrozoval jeho priateľov. Je statočný a oddaný a vy nemáte potuchy, o čo prichádzate, keď nie ste súčasťou jeho života. Ľutujem vás, pretože ste si zničili akékoľvek šance. Bol by vám dal tie peniaze aj bez vášho sprostého účtu, a možno by vám dal druhú šancu, pretože taký je. Dúfam, že budete ľutovať, čo ste práve urobili," urputne vravela Ginny.

"Ja už ľutujem. Každý deň. Teraz ma ospravedlň," riekla, tvár bez emócií, keď sa pretlačila okolo Ginny, nasadla do auta a odišla.

Ginny sa náhlila dnu, keď ju Harry čakal pri dverách.

"Čo si jej povedala?" spýtal.

"Len som jej povedala, aký si skvelý," zatvorila za sebou dvere. "Myslím, že je zatrpknutá, pretože to už vie."

Harry sa smutne usmial, oceňujúc Ginninu snahu, ale neveril jej.

Dvojica sa vydala do spálne, kde sa zvalila na prikrývky, tvárou k sebe. Bob vyskočil nahor a ľahol si vedľa Harryho, oprel si hlavu o jeho bok a nechal sa ním hladiť.

Ginny mu masírovala ruku, keď mu rozprávala svoj veľmi dlhý príbeh o tom, ako sa do Harryho zamilovala, nedovolila mu, aby ju zastavil, alebo jej porozprával o svojej. Občas to robievala, aby pomohla Harrymu s jeho sebavedomím, ktorému vždy hrozilo, že prudko poklesne. Kvôli tomu sa začervenal a usmieval, až kým nezadriemal.

Pobozkala ho a prikázala Bobovi, aby mu robil spoločnosť, čo bolo veľmi jednoduché, pretože ten pes už takmer tiež spal, čoskoro zmáčal Harryho košeľu slinami. Cez kozub zavolala dvojčatám a povedala im, čo sa práve stalo. Dvojica sa predvídateľne rozčúlila a sľúbila, že pošle niekoľko zaujímavých darčekov Harryho príšernej tete. Potom zavolala Hermione a spýtala sa, či nemôžu stráviť spoločný večer, aby Harryho rozveselili. Hermiona ich nadšene pozvala k nim, vyhlásila, že Harryho nevidela celé veky, hoci v skutočnosti to bol len týždeň.

Potom spálila ten papier a vliezla späť do postele k Harrymu. Modlila sa, aby konečne prestal musieť prechádzať takými bolestivými pripomienkami svojej minulosti.

****

Harry už doučoval Dominika nejaký čas, a hoci učil príležitostne aj iných študentov, obyčajne to boli len oni dvaja. Dominik sa fantasticky zlepšoval a keď ho Harry neučil obranu, pomáhal mu s domácimi úlohami z elixírov.

"Vidíš, máš to," pochváli ho hrdo, keď Dominik dokončil posledné otázky z úlohy na elixíry. "V poriadku, čas na prestávku." Vyčaroval čaj a obom im nalial. "Takže, tešíš sa na vianočné prázdniny?"

Dominik sa zamračil. "Ani nie. Musím ísť domov," odpovedal, ani si neuvedomil, že to povedal nahlas.

"Aj som mával kedysi taký pocit z prázdnin. Myslím, že som bol jediné dieťa na Rokforte, ktoré nenávidelo letné prázdniny," priznal Harry. "Nevychádzaš so svojou rodinou?"

"Ani nie," nevrlo odpovedalo chlapča. "Mám len otca. Sklamal som ho."

Harry zvraštil obočie. "Prečo to hovoríš?"

"Pretože mi to rád pripomína. Možno to bude tento rok lepšie, pretože som si zlepšil známky," vzdychol si a odpil si z čaju.

"Kedysi som mal tiež zlé vzťahy so svojimi príbuznými, takže ak sa budeš chcieť o tom porozprávať, viem si to predstaviť," zveril sa Harry.

"Vážne? Čo sa stalo? Teraz už máte lepšie?" zvedavo sa spýtal Dominik.

"Vlastne nie. Len povedzme, že moje zlé vzťahy s nimi sa extrémne zhoršili a môj krstný otec rozhodol, že sa tam už nikdy nevrátim. Našťastie, zhruba v tom čase sa dokázalo, že je nevinný, takže som mohol ísť konečne bývať k nemu."

Dominik prikývol, odvrátil pohľad. "Kiežby som mal vzdialeného príbuzného, ku ktorému by som mohol ísť bývať."

Harry sa nedokázal rozhodnúť, či toto je normálna úzkosť dospievajúcich alebo sa za tým dialo niečo viac. Nechcel to riskovať a položil nepríjemnú otázku.

"Bol k tebe tvoj otec niekedy násilný?" vážne sa spýtal.

Dominik na neho prekvapene zažmurkal, než sa pozrel na ruky. "Nie. Nič také nikdy neurobil. Prečo? Váš... váš áno?"

Harry si vzdychol. "Áno. Našťastie, profesor Snape na to prišiel a zachránil ma. Neviem, čo by sa bolo stalo, kebyže to neurobí, keďže som to nikomu nechcel povedať. Verím ti, že o tomto nikomu nepovieš," rýchlo dodal.

"Nepoviem. Prisahám," uistil ho Dominik. Chvíľu tam zamyslene sedel, než sa znova pozrel na Harryho. "Prajete si niekedy, aby ste zostali so svojou rodinou?"

"Nie," rozhodne odpovedal Harry. "Nech si akokoľvek želám, aby bola moja rodina normálna, nebola. Len sa to zakaždým zhoršilo a keď sa obzriem späť, myslím, že by sa to zhoršovalo naďalej. Nikdy som nevedel, aké je to mať dobrú rodinu, až kým som v jednej normálnej nebol. Všetko sa drasticky zlepšilo, keď som sa dostal z toho domu preč."

Dominik prikývol so zamračením a odložil šálku. "Už musím ísť. Vďaka za čaj a za všetko," rýchlo povedal, prehodil si ruksak cez plece a pohol sa k dverám.

"Dominik, ako som povedal, ak sa budeš potrebovať porozprávať..."

"Áno, prídem. Vďaka, profesor," povedal, než vypálil z dverí.

Harry si v duchu urobil poznámku, aby dával na Dominika pozor. Niečo nebolo v poriadku.

****

Snape sa prechádzal a kritizoval študentom elixíry, keď si všimol, že sa pozerajú k dverám.

"Zase mi narušujete hodinu, profesor Potter?" spýtal sa, keď sa otočil s nadvihnutým obočím. Avšak keď zbadal Harryho, okamžite sa znepokojil. Harry nasadil veselú masku, ale bolo nemožné, aby mu ušla tá triaška a lesk potu v jeho tvári. Namáhavo sa opieral o dvere, ako keby bolo treba neuveriteľne veľa úsilia, aby to zvládol dole do učebne.

"Čo môžem povedať, je to moja obľúbená zábavka," chabo odpovedal. Dokonca študenti sa na seba znepokojene pozerali.

Snape sa pár krokmi dostal k Harrymu a s veľkým znepokojením si všimol, že sa študenti začali vážne znepokojovať, že sa niečo deje.

"Musel som zrušiť svoju hodinu. Nemohol som... dnes som nezvládol učiť. Je to zlé?" bezmocne zašepkal Harry, keď sa zapotácal. Snape ho chytil za rameno, aby ho vyrovnal.

"Všetci si okamžite vyčistite kotlíky. Hodina skončila a každý kto odtiaľto nebude do dvoch minút preč, bude mať trest po zvyšok roka!" vykríkol Snape. Všetci sa dali do akcie, zahasili ohníky a odniesli kotlíky k umývadlu.

"Sev, to si nemusel urobiť," v rozpakoch zašepkal Harry.

"Kedy si sa začal cítiť zle?" spýtal sa Snape, keď začal viesť Harryho do svojej pracovne.

"Vče... včera. Ale nemyslel som si, že to bolo... niečo..."

Snape Harryho zachytil práve, keď stratil vedomie. Študenti zhíkli a začali panikáriť.

"Všetci nechajte kotlíky, kde sú a vypadnite!" zreval Snape, keď zložil Harryho na zem. "Motley! Bež do riaditeľne, heslo je ‘zázvorové sušienky‘ a povedz riaditeľovi, čo sa stalo. A myslím naozaj, že bež, inak strhnem Slizolinu sto bodov. Uisti sa, že zavolá Rona Weasleyho. Padaj! Chavez, choď po madam Pomfreyovú a povedz jej, aby sem prišla. Bentor, zožeň mi čistú handričku a namoč ju do studenej vody. Všetci ostatní, von!"

Študenti v šoku sledovali, ako chladný, zdanlivo bezcitný majster elixírov kolíše v náručí Harryho, zúfalo volá jeho meno. Bentor priniesol vlhkú handričku a Snape ju položil Harrymu na čelo.

Keď Harry začal mať problémy s dýchaním, Snape mu strhol viazanku a rozopol košeľu. "Harry, u Merlina, Harry, dýchaj. Hlboké nádychy, no tak," naliehavo mrmlal.

"Čo je s ním?" vydesene sa spýtal Bentor.

"Ako to asi vyzerá? Je chorý," vyštekol.

"Bude v poriadku?" spýtal sa znepokojene ďalší študent.

"Áno, bude v poriadku. Bude v poriadku," vravel, viac pre seba než pre študentov. Vzhliadol a zistil, že tam trieda stále je. "Odumrel vám mozog? Povedal som VON!" zreval, než sa znova otočil k Harryho tvári, ktorá bola zvraštená bolesťou. "Harry? Harry? Pomoc je na ceste, dobre? Ron je na ceste," mrmlal, utieral mu vlasy z tváre a vrhal chladiace kúzla na handričku.

Nakoniec vrazila dnu cez dvere madam Pomfreyová.

"Och, vďaka Merlinovi, Poppy, dostaň odtiaľto tie decká!" naliehavo vravel, ale čaromedička už utekala k Harrymu. "Weasley je na ceste," informoval ju Snape. "Zostaň s ním na minútku."

Zdvihol sa a zlovestne sa otočil k svojim študentom. "Čo som povedal?" divoko sa spýtal.

"Ale profesor, chceme si byť istí, že je v poriadku," ozval sa jeden odvážny hlas.

"Neskôr vás o jeho stave budú informovať. Teraz VYPADNITE!"

Keď zaváhali, švihol prútikom na niečí kotlík a ten vybuchol na tisíc kúskov. Všetci vybehli z dverí.

"U Merlina, Severus, nechcem urobiť nič, čo by mohol sťažiť čokoľvek, čo urobí Weasley. Vie o Harryho liečbe viac než my dvaja," bezmocne priznala madam Pomfreyová.

Zrazu dnu vrazil Ron, oblečený v úbore liečiteľa. Pravdepodobne pracoval, keď sa s ním spojil Dumbledore. Mal so sebou veľkú tašku, keď padol na kolená vedľa svojho priateľa, tváril sa znepokojene.

"Dobre, čo sa stalo?" spýtal sa, keď Harryho kontroloval.

"Povedal, že sa od včera necíti dobre, ale že dnes sa to drasticky zhoršilo. A len sa zosypal, keď sa sem dostal. Ako vidíš, má horúčku, srdce mu rýchlo bije a plytko dýcha," rýchlo vravel Snape. "Vieš, čo sa deje?"

Ron vytiahol niekoľko fľaštičiek a ihiel, naplnil striekačku akousi modrou tekutinou. "Nuž, problém so školou je, že je tu veľa detí, ktoré so sebou nesú veľa rozličných chorôb, ktoré ich individuálne neovplyvňujú, ale ako vieme, Harry chytá tieto veci ako bláznivý." Ťukol do striekačky a dal Harrymu injekciu, než ďalšiu striekačku naplnil červenou látkou. "Je zima, som si istý, že veľa študentov prichádza nachladnutých alebo má iné bacily a to bolo na Harryho systém príliš. Nemusí mať jednu konkrétnu chorobu, ale jeho imunitný systém sa vyčerpal tým, že bojoval so všetkými naraz a v podstate odpadol od vyčerpania."

"Takže čo mu dávaš?" spýtal sa Snape.

"Pár vecí, s ktorými som experimentoval," naplnil Ron ďalšiu ampulku. Bol v niečom, čo Harry rád nazýval "liečiteľským módom", kedy odsunul do úzadia svoje osobné obavy o priateľa a sústredil sa výlučne len na medicínu, aby sa uistil, že všetko zvládne správne. "Nerobte si starosti, je dokonale bezpečný, inak by som sa s tým k nemu nepriblížil. Nanešťastie, všetok materiál, ktorý máme k dispozícii pre takéto veci, má v podstate rovnaký účinok, aký by malo streknúť mu ďatelinové pivo. Predtým som použil nejaké základné a ostatné sú nové, a mali by...  oh, vďaka Merlinovi, začína normálne dýchať a..." zdvihol jednou rukou Harryho zápästie, kým sledoval hodinky, prikyvujúc pri tom, "...áno, jeho pulz sa stabilizuje. Ten červený a ružový elixír bojuje miesto jeho imunitného systému s čímkoľvek, s čím bojoval a ten modrý ho dáva do poriadku. Ten, čo držíte, jeho telo uvoľní, pretože keď sa jeho imunitný systém začal rúcať, zdá sa, že sa všetko ostatné zbláznilo tiež. Toto to všetko upokojí."

Harry zastonal a otvoril oči. A Ron sa konečne dokázal dostať z liečiteľského tranzu a prejaviť súčasne úľavu a obavy.

"Hej, kamarát," povedal, keď sa presunul do Harryho zorného uhla. "Pár minút si tu polež, kým všetky tie elixíry zaberú. Príšerne si ma vydesil, aby si vedel. Keď sa postavíš na nohy, nakopem ti prdel za to, že si ma nezavolal už včera, keď ti začalo byť zle."

"Nebudeš musieť. Keď to zistia Ginny s Hermionou, zabijú ma skôr, než dostaneš šancu," strhol sa Harry.

"Prečo si sa strhol?" vážne sa spýtal Ron, keď vytiahol zápisník.

"Hlava... au," zamrmlal Harry. Ron si zamyslene poťapkal prstom po pere.

"Hmm, dobre, pozriem sa na to. Pokiaľ sa to fakt nezhorší až moc, bude najlepšie, keď to chvíľu vydržíš, až kým sa tie elixíry neusadia. Nechcem ti preťažiť systém. Ale ak to bude zlé, povieš mi to, dobre? Myslím to vážne, Harry," varoval Ron.

"Poviem," sľúbil Harry, kým si masíroval spánky, keď ležal na zemi. "Povedala ti tvoja mama, čo máme priniesť na vianočnú večeru?" spýtal sa.

"Áno. Chcela vedieť, či zvládnete tú vec, čo si urobil minulý rok a čo sa tak všetkým deckám páčila."

"Iste," súhlasil Harry.

"A profesor, ak vám to nevadí, mama chcela vedieť, či by ste s Laurou nemohli priniesť to, čo sme mali na posledné Dracove narodeniny."

"Samozrejme," prikývol Snape.

Ron skontroloval hodinky. "V poriadku, kamoš, poďme ťa skúsiť posadiť," kývol na Snape, ktorý pomohol Harrymu do sediacej pozície. "Myslím, že potrebuješ na noc ostať v nemocničnom krídle a chcem, aby si tam zostal pod dozorom madam Pomfreyovej, až kým sa zajtra nevrátim a neprinesiem zopár srandovných očkovaní."

"Ach, super," sarkasticky komentoval Harry, čím si vyslúžil zazretie od čaromedičky.

"Môžeme použiť kozub v mojej pracovni. Je spojený s nemocničným krídlom. Myslím, že pred dverami je dav študentov," vravel Snape, keď s Ronom pomáhali Harrymu na nohy. Prehodili si jeho paže cez plecia, keď hrozilo, že sa mu podlomia nohy.

Čoskoro dostali Harryho do jeho obvyklej postele a Ron sa posadil na stoličku vedľa neho. Poodtiahol roh vankúša, aby odhalil iniciály, ktoré tam boli vyryté. Obaja sa zasmiali.

"Áno, tvoje graffiti stále drží, Harry," prehlásila madam Pomfreyová s vážnym výrazom, keď mu podala pohár vody a prikázala mu, aby ho vypil do dna. "Naozaj neoceňujem, že si sa rozhodol znesvätiť majetok školy a označiť ho ako svoje územie."

"Len som sa chcel uistiť, že mám vždy rezervovanú túto posteľ. Viete, je najmäkšia," vysvetlil Harry, keď sa na vankúšoch uvoľnil.

"Takže si ju vyhlásil za svoju. Osobne nevidím medzi nimi žiaden rozdiel, ale keďže tu bývaš častejšie než ktokoľvek iný, beriem ťa za slovo," láskavo sa usmiala.

"Poppy, premýšľal som, či by som si s tebou nemohol prejsť nejaké veci ohľadne môjho výskumu a zistiť, čo si o tom myslíš," začal Ron. Väčšinu siedmeho ročníka strávil tým, že u čaromedičky praxoval a vždy si k nej prichádzal po radu. Niekedy postupom času si začali tykať.

"Samozrejme, drahý, poďme do mojej pracovne," vravela, zanechala džbán vody pri Harryho posteli. "Harry, vyzerá to, že každú chvíľu zaspíš, ale ak nakoniec budeš potrebovať niečo na spanie, len ma zavolaj, dobre? Prídem a skontrolujem ťa," láskavo mu stisla ruku.

"V poriadku, kamarát. Uvidíme sa zajtra. Keď tu skončím, poviem o tomto Ginny. Pokúsim sa ťa trochu brániť, takže ťa nezavraždí," vravel Ron. "Ale ak to spravíš znova, pustím ju z reťaze, a k tomu aj Hermionu s mamou, takže prosím, viem, že nerád hovoríš ľuďom, že sa necítiš dobre, ale ja som tvoj liečiteľ a tvoj najlepší priateľ a potrebujem, aby si mi to povedal, aj keby si si myslel, že preháňaš, aj keby si len zakašľal alebo ťa bolela hlava či niečo také. Nechaj na mne, aby som rozhodol, či si s niečím robiť starosti alebo nie, dobre?" vážne povedal Ron.

"Dobre. Mrzí ma to a vďaka, že si prišiel. Nevyrušili sme ťa z niečoho dôležitého, že nie?" znepokojil sa Harry.

"Z ničoho dôležitého. Len práca," zažartoval a zaksichtil sa. "Odpočiň si, kamarát."

Madam Pomfreyová zatiahla závesy okolo jeho postele a Harry počul kroky, ktoré mierili k jej pracovni.

Otočil sa k Snapovi.

"To všetko ma mrzí. Narobil som ti zmätok na hodine," ospravedlňoval sa Harry.

"Harry, hodina mi je ukradnutá, ty idiotské decko," krútil Snape hlavou.

"Héj, mám dvadsať tri, ďakujem pekne. Už nie som dieťa," odpovedal Harry s unaveným úsmevom.

"Spolužitie s Blackom dokáže zvrátiť rast tvojej inteligencie," odsekol Snape.

Harry si vzdychol. "Toto bude zlé, však? Študenti sa asi budú báť, že zomriem alebo niečo také, ako Binns."

"Harry," hneval sa Snape, "takto nehovor. Budeš žiť veľmi dlho, pokiaľ budeš informovať Weasleyho o všetkom, čo potrebuje vedieť. Aspoň mne povedz, keď sa cítiš zle. Naozaj sa snažím držať krok s tým, čo robí Weasley ohľadne svojho výskumu. Naučil som ho, čo viem o elixíroch a dokážem pripraviť čokoľvek, čo potrebuješ. Postaral som sa, aby mi Weasley vždy poslal vzorky a recepty svojej najnovšej práce a veľmi rýchlo skontrolujem, či ti niečo nemôžem dať."

"Vďaka, Sev. Keď tu budem, urobím to. Bude to oveľa jednoduchšie, než zakaždým hľadať Rona, keď si kýchnem a ty si rovno tu."

"Presne," hrdo prehlásil Snape, ako keby bol nadradený alebo oddanejší pre prácu s Harrym. Harry nedokázal zabrániť úsmevu. "A pokiaľ ide o študentov, nerob si starosti. Budú mať trest po zvyšok ich životov, takže sa s nimi nebudeš musieť zaoberať."

"Ach, Sev, nebuď na nich taký prísny," karhal ho Harry zľahka.

"Varoval som ich, čo sa stane, keď neodídu, ale ti idioti sa nepohli, až kým som neodpálil kotlík. To ich vydesilo," opisoval Snape s náznakom hrdosti.

"Sev, to si neurobil," zasmial sa Harry, než zvážnel. "Koľko z toho videli?"

"Dosť, aby ma videli vyšilovať," zastonal Snape.

"To ma vážne mrzí, Sev," úprimne povedal Harry.

"Nevadí mi to, len sa mi nepáči byť taký vydesený," vážne vysvetľoval. "Vyvoláva to u mňa ľútosť, že som na celú túto vec s imunitným systémom nemyslel, keď som pripravoval ten elixíru, možno by som tomu dokázal zabrániť alebo..."

"Sev. Toto si nerob," prerušil ho Harry skôr, než sa Snape stihol zahnať do depresie. "Vieš rovnako dobre ako ja, že to nespôsobil ten elixír, ale v prvom rade tá rakovina, takže je to všetko moja vina, nie tvoja. Okrem toho, keby si ten elixír neurobil, nebol by som vôbec tu. Za všetko vďačím tebe."

"Nič mi nedlhuješ. Teraz si odpočiň, než budeš musieť byť hore a počúvať, ako Poppy odtiaľto odháňa študentov, čo ťa chcú pozrieť. Len čo odtiaľto vypadneš, príď mi dať vedieť."

Harry prikývol a sledoval, ako ten muž odchádza, a čoskoro zadriemal.

****

"Oh, u Merlina, budeme mať obrovské problémy."

"Nechceš vedieť, či je v poriadku?"

"McGonallka povedala, že je."

"Nechceš to vidieť sama? Možno sa nás len snažila šetriť alebo niečo také. Okrem toho, musíme mu tam toto nechať, aby vedel, že chceme, aby mu bolo lepšie."

"Áno. Ty chceš, aby mu bolo lepšie preto, aby si ho mohla naďalej študovať na hodine obrany."

"Hmm, ja mám len také úžasné spomienky na to, ako Steve náhodou vrhol to kúzlo, čo ho úplne zmáčalo. Košeľa sa mu lepila k hrudi. Hmm, tak veľa Stevovi dlhujeme."

"Fuj, vy baby ste nechutné. Bavte sa o tomto, keď budete mať babinec."

"Prepáč, Dominik, ale je to pravda. Myslíš si, že Sarina vedie túto výpravu preto, lebo sa nemôže dočkať, kedy sa zase bude učiť o obrane?"

"To je jeden z dôvodov, prečo ho chcem späť ja."

"Ach, sklapnite. Mám starosti o jeho zdravie, aby ste vedeli. Rozprávala som s niekým z tej triedy, kde sa to stalo. Vravela, že to bolo vážne desivé a vyzeral, že umiera alebo také niečo. Nechcete vedieť, čo s ním je? Čo ak zomiera?"

"Myslím, že to vedieť chcem, ale madam Pomfreyvá je trochu desivá."

"Potom buďte ticho, aby nás nepočula!"

Malá skupinka študentov vošla do nemocničného krídla. Bolo uprostred noci, takže madam Pomfreyová spala, dokonalý čas na prieskumnú misiu, aby zistili, čo sa stalo ich obľúbenému profesorovi.

Položili karty a malé darčeky, ktoré priniesli na stolík, než ticho poodtiahli závesy.

"Ach môj bože, to je tá najsladšia vec, ktorú som kedy videla," zhíklo nadšene jedno z dievčat. Trojica dievčat sa usmievala ako slniečka a vzdychla si.

Predtým dorazila Ginny a rozhodla sa zostať na noc. Harry ležal na chrbte s Ginny stúlenou pri jeho boku, hlavu mala opretú pod jeho bradou, ruka voľne ležala v jeho.

"Ach, bohovia, vyzerá ešte krajšie, keď spí."

"Takže toto je asi jeho žena, že?"

"Nebuď blbka. Samozrejme, že je to jeho žena. Sú spolu chutnučkí."

Zrazu Harry zažmurkal, otvoril oči a študenti zmrzli.

"Ehm, ľudkovia, čo tu robíte?" spýtal sa unavene, keď sa trochu na posteli posunul. Ginny zamrmlala a Harry ju nastavil tak, aby sa jej pri ňom pohodlne ležalo, keď sa posadil.

"To je vaša žena?" spýtala sa Sarina.

"Áno. Je trochu trasorítka, takže... au!"

Harry zazrel na Ginny, ktorá sa práve prebudila a slušne ho kopla do holene za jeho poznámku.

"Niekto sa musí postarať o tvoj úbohý zadok," vyhlásila s úškrnom. Posadila sa a potriasla si rukou so študentami, poriadne sa im predstavila.

"Profesor, dnes ste neboli na hodine a Snape nám nepovie, čo sa stalo."

"A mimochodom, nechali ste Snapa, aby vás zastúpil? Áno, za to fakt vďaka."

"Je to profesor Snape a je to len na dnešok. Zajtra budem späť," uistil ich Harry.

"My, ehm, sme počuli, čo sa stalo na hodine elixírov. Ste v poriadku? Čo sa stalo?" znepokojene sa spýtal Dominik.

"Áno, som v poriadku. Nerobte si starosti, všetko vám zajtra vysvetlím," sľúbil.

"Nemohli by ste nám to povedať hneď, keď už sme sa prekradli celú cestu sem nahor?" prosila Katie.

"Áno, sme takí znepokojení," priznala Sarina.

"A všetky tie reči, čo tu kolujú, o tom, že zomierate alebo také dačo," dodala Marci.

"Nezomieram. Len mám oslabený imunitný systém a ten trošku skolaboval," vysvetľoval Harry. "Občas sa to stane, keď nedám svojmu liečiteľovi včas vedieť, že sa necítim dobre."

"Prečo máte oslabený imunitný systém? Nepovedali ste predtým, že vám Snape pripravoval liečivé elixíry? Možno vás otrávil! To je to, čo všetci hovoria. Chcem povedať, ste si istý, že mu môžete veriť?" podozrievavo vravela Sarina.

"Hej, hej. Severus Snape je prakticky pre mňa otcom, takže preukážte trošku rešpektu, dobre?" hneval sa Harry.

"Viem, že občas dokáže byť bastardom, chcem povedať, nie je občas milým chlapíkom," rýchlo sa opravila Ginny, "ale viac než raz zachránil Harrymu život. Dokonca prezradil svoju pozíciu špióna v snahe zachrániť Harryho, a je zázrak, že ho kvôli tomu na mieste nezabili. Keby nebolo Severusa, nebol by tu ani Harry." Ginny sa striasla a podvedome zovrela Harryho košeľu.

Štvorica študentov na seba zmätene hľadela.

"No páni, čo sa stalo? Má to niečo spoločné s tým, ako ste porazili toho Voldemorta?" nedočkavo sa spýtala Katie.

"Povedali ste nám, že nám poviete, čo sa stalo, keď sa na to spýtame po hodine," pripomenula mu Sarina.

"Je to dlhý príbeh," varoval Harry.

"To je v poriadku. Zajtra ráno máme Veštenie, takže sa na ňom môžeme vyspať," uistil ho Dominik.

"V poriadku. Ginny, chceš, aby som im to povedal neskôr, aby si to nemusela počúvať?" spýtal sa Harry.

"Nie. Musím zostať, aby som sa presvedčila, že všetko povieš správne. Okrem toho, ak začneš od začiatku, bude to zahŕňať aj to, ako sme nakoniec skončili spolu, a osobne túto časť príbehu milujem," vyhlásila rozhodne.

"Dobre teda. Kde začať? Myslím, že to všetko začalo s kúzlom zvaným Recnac Transfaerso."

****

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Časť 2/3 Od: sisi - 21.08. 2020
Já vím, že je Ginny výborná manželka, stará se o HArryho pohodlí, rozhání jeho chmury, vyhazuje otravnou tetičku, a tak, ale pořád to cítím jako hodně křečovitý vztah, který funguje na principu setrvačnosti, jakkoliv psík Bobík je roztomilým doplňkem jejich domácnosti, není to hlídač, nebo pomocník. Ona se k němu prostě nehodí. Nemůžu si pomoct. Fakt jsem tak nějak doufala, že Ginny se s Petunií rozkatí a neskončí to dobře, jedna druhou přejede autem, prokleje do sedmého dne, nebo aspoň dupne na nohu, tím pádem by Harry kvapně ovdověl, a mohl si začít s někým jiným, kdo se kolem motá, ale nakonec bylo řečeno, že i profesor Snape je pro něj více otcem, než kdokoliv jiný na světě. Harry k němu hodně vzhlíží a jde příkladem tupým hlavám. Chtěla bych, aby mohl pomoci Dominikovi od krutého otce, ale sotva bych žádala, aby ho osobně adoptoval. Ale klidně by ho mohl adoptovat Ron, ne? JE dobře, že má tak odpovědnou práci, musí se hodně spoléhat na své znalosti a všechny potřebné dovednosti. Líbí se mi že Harryho léčí mudlovskými, tedy šetrnějšími a lépe přijímanými způsoby léčby. I Snape pomáhá s výzkumem. Myslím, že Artura, mudly posedlým kouzelníkem, hodně těší koukat mu pod ruce, když pracuje. Děkuji za překlad, v tom horku to není nic záviděníhodného. Těším s na poslední třetinu. AŤ se Harry vzchopí a dojde klidu ve škole.

Re: Časť 2/3 Od: lenus - 21.08. 2020
Ach, petunia na vytocila... No na druhu stranu, keďže harryho trezor bol naplnený až až, mohol to dumbledore nejak vymyslieť financne, aby bolo všetkým dobre... A toto by bol inak skvelý záver ako niekto už komentoval, ta posledná veta myslím :) Diky za ďalšiu časť

Re: Časť 2/3 Od: denice - 21.08. 2020
Tetička Petunie mi vyrazila dech. (Brumbál taky, protože hodit někomu na práh batole a předpokládat, že ho příbuzní budou roky živit a starat se o něj, je drzost prvního řádu). Nemluvě o ostatním, jaký člověk by si patnáct let zapisoval, kolik stál každý kus chleba, který dal osiřelému děcku? Každý den se tím užírat? Případ pro psychiatra, svým způsobem ji lituji, s takovouhle povahou pro ni musel být život peklo. Naštěstí má Harry kolem sebe spoustu lidí, kteří ho mají rádi, v čele s úžasnou Ginny. Díky.

Re: Časť 2/3 Od: Jacomo - 21.08. 2020
Další kus z Harryho dospělého života, už ne tak veselý jako ten předchozí, ale stejně důležitý a čtivý. Scéna z rána u Potterových mi byla velice povědomá, každý z našich psů měl velmi podobný názor na ranní postelové aktivity, které nezahrnovali jeho drbání :-)) Petunie nezklamala. Tedy zklamala, ale nepřekvapilo mě to. Doufám, že jí dvojčata pošlou tupovanou dávku "dárečků". A pak přišel starostlivý Severus - no to museli studenti kulit oči :-)) Na Rona coby kvalifikovaného lékouzelníka jsem zase zírala já, konečně povídka, kde fakt není za blbce, ale za kamaráda, který se stará a pomáhá. Paráda. Scéna na ošetřovně mě až dojala. A tou poslední Harryho větou by klidně mohl celý příběh končit (ne že bych nebyla zvědavá, co nás čeká v poslední části ;-)). Děkuju moc za překlad, Jimmi.

Prehľad článkov k tejto téme:

Celebony: ( Jimmi )27.08. 2020Časť 3/3
Celebony: ( Jimmi )21.08. 2020Časť 2/3
Celebony: ( Jimmi )18.08. 2020Časť 1/3