Deň 1

V okamihu, keď sa svet prestane krútiť a on stojí znova na zemi, nohy sa mu podlomia a on s buchnutím pristane na kolenách. Predkloní sa, položí dlane na piesok pod sebou, lapá po dychu. Len nejasne si uvedomuje svoje okolie - piesočnatú pláž, vôňu soli a zvuk vĺn, ktoré narážajú o pobrežie. Prehrabne si rukou svetlé vlasy, rozstrapatí ich a je mu jedno, že sa mu tým do nich dostal piesok.

[Je z neho mŕtvola. Teraz je už totálne odpísaný; krvizradca. Je taký hlúpy. Hlupákhlupákhlupák]

Potterov hlas, ktorý volá na Dobbyho a potom Grangerovej, ho vytrhnú z myšlienok. Vzhliadne, odtlačí sa do sediacej polohy na piesku, sleduje, ako Chlapec ktorý prežil kolíše v náručí bezduché telíčko. Pritiahne si nohy k hrudi, objíme ich okolo lýtok a prepletie si prsty.

"Chcem ho pochovať. Poriadne. Bez mágie."

Sleduje, ako si Weasley s Grangerovou kľaknú vedľa Pottera a toho škriatka. Ona k nemu vystrie ruku, pohladí ho po vlasoch, keď sa oprie o toho ryšavca. Zahliadne ranu od noža na jej krku - porezanie, čo jej spôsobila čepeľ noža, ktorý patril jeho tete.

Toho istého noža, čo zabil Dobbyho.

Toho istého noža, ktorý sledoval, ako vyrezáva to... príšerné meno na jej predlaktie.

Spomína si, ako kričala. Na jej výkriky. Na jej zúfalý hlas vraviaci jeho šialenej, maniakálnej tete, že z jej trezora nič neukradli. Bolo to všetko na neho príliš - jej výkriky, jej plač, jej hlas.

Ona nebola žiadnym cudzincom.

Ona nebola žiadnym starým muklom, na ktorého sa musel dívať, ako ho mučia a zabíjajú. Ju poznal.

Bola to jeho spolužiačka. Jeho rivalka z detstva.

[Toto už viac nebolo o rivalite. Toto bolo oveľa väčšie.]

A jeho to ovplyvnilo viac, než si kedy myslel, že bude možné.

A tak ju zachránil - zachránil ich. Prešmykol sa do cely, aby odtiaľ dostal Pottera s Weasleym, podal im ich prútiky a povedal im, aby ju zachránili, kým on odvedie pozornosť.

Už to viacej nedokázal zniesť. Nič z toho.

Jej výkriky, plač a prosby ho zlomili.

Povedal by, že zlomili ich všetkých.

A teraz je tu, sám, spolu so zlatým prekliatym triom.

S chlapcom, ktorého kedysi nenávidel, ďalším, ktorého príšerne nemal rád a s dievčaťom, ktoré celé roky trápil.

Jeho život teraz spočíval v ich rukách.

[Zauvažuje, či by možno nebol vo väčšom bezpečí s bandou smrťožrútov žijúcou u nich doma. Hoci teraz to už tak veľmi domov nie je, však?]

Pred jeho tvárou sa objaví ruka, štíhla, bledá a ženská. Vzhliadne do veľkých hnedých očí a nevinnej tváre Hermiony Grangerovej. Ona k nemu, Dracovi Malfoyovi, vystiera ruku. Nie, aby mu strelila facku, ale aby mu pomohla. Povzbudzujúco na neho prikývne a on ju zovrie ľavačkou, odtlačí sa nahor pravou, aby jej pomohol. Na to sa otočí, rýchlo kráča k brehu, aby dohonila Weasleyho s Potterom.

V diaľke vidí malý domček, usadený na nízkom kopci tesne nad pobrežím. Vzdychne si, pokrúti hlavou, keď si zastrčí ruky do vreciek a nasleduje ju (ich) nahor plážou.

X