Preklady fanfiction Harryho Pottera

Harryho úsmev okamžite zmizol. "Ehm, áno, len obvyklý list od tety Petúnie o tom, akú im robím hanbu a ako by som mal zhorieť v pekle a všetky tie srandovné veci," snažil sa zľahčovať. "Ale nepovedzte to Siriusovi či Remusovi. Siriusovi by preplo, kebyže to počuje a preženie to, a Remus, neviem, jednoducho nechcem, aby to vedel. Myslím, že by to nepochopil. Viete, stretol som jeho rodičov. Sú vážne milí a skutoční... rodič... ovskí. Myslím, že ho milujú ešte viac, pretože je vlkolak, čo je vážne... skvelé.... naozaj skvelé," vravel úprimne, ale v jeho hlase bolo počuť náznak smútku.

"Nie sú ten typ, čo strkajú deti do prístenku," komentoval Snape.

Harry si odfrkol. "Ani náhodou. Nepravdepodobné. Ani nehádžu deti cez sklenený stôl a pochybujem, že na ich rodinných stretnutiach sa často bodá nožom," zatrpknuto vravel, hoci sa to snažil odbiť ako žart.

"Žiadne povinné lekcie temnej mágie či smrťožrútske zasvätenie," vložil sa Snape. Harrymu neušlo, že narážal na svoje vlastné detstvo.

"Ani nekonečné domáce práce alebo dni bez jedla," dodal s povzdychom.

"Alebo kričiaci rodičia či nemožné štandardy alebo zahanbené pohľady," pridal Snape.

"No páni, my sme ale párik veselých slniečok, há?" sucho sa zasmial.
"Každý sa občas potrebuje vyventilovať," zamyslene prehovoril Snape, keď si odpil z čaju. "My s tým máme problém, pretože nie sme tak celkom otvorené typy. Tiež sme sa príliš skoro uzavreli pre naše vlastné dobro."

"Nerozprávate sa s Laurou?" spýtal sa Harry.

"Ale áno, ale musím priznať, že sa vo všeobecnosti vyhýbam takémuto typu rozhovoru. Ako si povedal, je náročné hovoriť o veciach, ktorým ten druhý v skutočnosti nerozumie. Možno jedného dňa, ale myslím, že je lepšie začať hovoriť o náročných témach s niekým, kto to chápe," obozretne vravel Snape v nádeji, že sa Harry na to chytí.

Harry zamyslene pomiešal čaj.

"A čo Draco? Mohli by ste sa rozprávať s ním. Možno by ste si mohli vzájomne pomôcť, pretože ste mali podobné detstvo, čo sa zdá byť typické pre smrťožrútske rodiny," navrhol Harry.

Snape si v duchu vzdychol. "S Dracom sa rozprávame, ale radšej by som tieto rozhovory viedol s tebou."

Harry na neho pochybovačne vzhliadol. "Prečo?"

Snape odolal nutkaniu tresknúť hlavou o stôl.

"Pretože si pre mňa dôležitý, Harry," vyslovil naozaj s veľkými problémami. "Pretože ty si ten, kto ma vytiahol z toho temného miesta. Tentoraz ťa chcem skutočne spoznať a toto je súčasť toho, kým si."

"Nechcem, aby to bolo súčasťou toho, kým som," zamrmlal Harry.

"Viem, ale minulosti nemôžeš uniknúť. Obaja máme značky, ktoré to dokazujú," povedal a poťapkal si predlaktie, kde habit ukrýval jeho Temné znamenie. "Čo keby sme si to naplánovali, celé toto rozprávanie?" skúsil neohrabane, keďže v takýchto veciach nebol dobrý.

Harry na neho zmätene zažmurkal. "Ehm, dobre."

"Možno, každý pondelok a štvrtok by si sa mohol po večeri zastaviť?" neiste vravel, sám seba prekvapoval. Zvyčajne sa uistil, že takéto veci oznamoval, nie kládol otázky. "Neskôr to vždy môžeme zmeniť, samozrejme."

"Ste si istý? Nemáte veľa práce alebo niečo také?" spýtal sa Harry, keď sa pohrával s lemom habitu.

"Existuje veľmi málo ľudí, kvôli ktorým si vždy nájdem čas, Harry, a ty si jedným z nich," rozhodne vyhlásil Snape, snažil sa uistiť, že Harry pochopí, ako je odhodlaný napraviť škody, ktoré spôsobil a ako veľmi chce Harryho vo svojej blízkosti."

"Vďaka, profesor," úprimne odpovedal Harry.

"Sev," opravil ho Snape.

"Ach, správne," prikývol Harry.

A rozprávali sa. Občas sa rozprávali len o hlúpych klebetách, čo kolovali po škole alebo čo cez týždeň robili. Občas Harry prišiel s humornými historkami, snažil sa majstra elixírov rozosmiať, čo začal robiť stále častejšie. Inokedy sa rozprávali o temných veciach, o obdobiach ich životov, ktoré obvykle ukrývali. Obom to prospievalo, hoci by to ani jeden nepriznal nahlas.

Obaja považovali za zábavné, ako si ľudia ešte stále nie celkom zvykli na ich nový vzťah. Bolo to v prvý deň elixírov, kedy naozaj všetkých šokovali. Harry sa musel pousmiať zakaždým, keď si na to spomenul.

Snape vpochodoval do učebne, habit mu zlovestne vial ako obvykle.

"Skutočne dúfam, že ste si už dogratulovali za to, že ste menšími tupcami než zvyšok študentov vášho ročníka, keďže vás prijali na tento predmet. Niekoľko z vás sa síce ukazuje ako sľubných, ale ostatní sa do tejto triedy dostali len zázrakom. Tento ročník bude oveľa náročnejší než predchádzajúce a od vás všetkých očakávam, že sa budete usilovať viac než v minulosti. Neočakávam od vás nič iné ako len to najlepšie," zlovestne vravel.

Kým zvyšok študentov zbledol alebo sa nervózne zamrvil, Draco sa pobavene uškrnul a Harry neustále upieral pohľad na stôl, aby si zabránil rozosmiať sa.

Keď sa spárovali, Harry si uvedomil dôvod, prečo Draco tak veľmi pomáhal Ronovi dostať sa na pokročilé elixíry a musel priznať, že to bolo veľmi mazané.

"Budeš mojím partnerom, samozrejme," informoval ho, keď im Snape prikázal, aby sa spárovali. "Grangerová dostala Weasleyho. Vtipné, ako to vyšlo," oznámil so vševediacim úškrnom, vďaka ktorému Harrymu došlo, prečo Draco tak dychtil pomôcť Ronovi dostať sa sem.

Pretože už ten elixír počas leta robili, dvojica sa potichu rozprávala, kým pracovali. Zrazu za nimi u Pansy s Nottom vybuchol kotlík. Harry sa stočil dokola, aby zistil, že ho dvojica prebodáva pohľadom.

"Profesor! Potter nám hodil niečo do kotlíka! Sabotoval náš elixír!" vykríkla Pansy.

"Ja som tam nič nehodil," nemohol uveriť Harry. "Profesor..."

Snape zdvihol ruku, aby ho umlčal. Nott s Pansy sa jeho chrbtom zákerne škerili, než sa Snape stočil čelom k nim.

"Slečna Parkinsonová. Chcete mi povedať, že pán Potter nejako opustil svoje telo, pričom sa stále zostalo pohybovať a rozprávalo sa s jeho partnerom, a zmocnil sa vášho tela, aby vhodil hnojovú bombu do vášho kotlíka, než sa zase vrátil do svojho tela, aby predstieral nevinu? To je vaša verzia?" uškrnul sa Snape.

"N-nie, pane, on..."

"Nuž, tak to je vtipné, pretože som videl vašu ruku, ako do vášho kotlíka vhodila hnojovku."

"To nebola..." protestovala.

"Urážate moju inteligenciu, slečna Parkinsonová?" spýtal sa zlovestne.

"Nie pane," zašepkala, tvárila sa veľmi zmätene.

"Už sa mi znova nepokúšajte klamať, inak vyletíte rýchlejšie z tejto triedy, než si niečo stihnete vymyslieť, chápete to?" chladne sa spýtal.

"Áno, pane," zamrmlala.

"Máte na týždeň trest a strhávam Slizolinu desať bodov za to, že ste bola dosť hlúpa na to, aby ste sabotovala svoj vlastný kotlík,"  oznámil, než sa obrátil na celú triedu.

"V tomto predmete pracujeme s veľmi delikátnymi elixírmi. Nie je to žart alebo nejaká hra. Som prinútený predpokladať, že tí, čo navštevujú tento predmet, majú dostatok zrelosti na to, aby to zvládli. Tu nebudú žiadne žartíky či vymýšľance, vyjadril som sa zrozumiteľne?"

"Áno, pane," odpovedala trieda.

"Dobre," potvrdil a vydal sa po triede, aby povedal ľuďom, čo robia zle.

Keď sa dostal k Harrymu s Dracom, súhlasne prikývol.

"Skvelá práca," vyhlásil s maskovaným výrazom.

Celej triede takmer zabehlo, hoci našťastie sa to nikomu nestalo, inak by mal možno Snape chuť z podráždenia stŕhať body.

Na vyučovaní odmietol prejaviť neskrývaný favorizmus voči tým dvom, ale skladal komplimenty ich práci, keď si to zaslúžili a už viac na Harryho nejačal. Stále neochotne bral body slizolinskej fakulte a držal stranu svojim vlastným študentom, ale keď už viac nebol pod tlakom predstierania oddanosti Voldemortovi, bolo všetko príjemnejšie aj pre študentov z iných fakúlt.

"Oh, Draco, kedy sa budeme môcť pozrieť na bábätku?" nádejne sa spýtala Eloise. Millicent dychtivo prikývla.

Draco zastonal. Baby sa ho na to pýtali celú večnosť. "Keď Sev povie, že je to v pohode. A nech sa Anna necíti vynechaná. Nechcem, aby dostala záchvat žiarlivosti," vážne povedal. "Asi by spálila celý dom alebo niečo také, je to taká malá pyromanka." Harry skryl úsmev, pretože vedel, ako Draco to malé dievčatko ochraňuje.

"Neboj sa," vzrušene povedala Eloise. "Náhodou, aj Annu považujem za rozkošnú."

"Ale dúfajme, že to bábo bude mať dosť tmavé vlasy, pretože profesor Snape vyzerá trošku nevhodne pri všetkých tých blond vlasoch," vložil sa Neville.

"To kvôli tomu máme pri nás Harryho," žartoval Draco, "aby sa Sev necítil menejcenne pri nás nádherných ľuďoch s blond vlasmi."

"Mám taký pocit, že by ma táto poznámka mala uraziť," poznamenal Harryho.

"Neurážaj sa, Harry, ty si fakt poriadny fešák," stisla mu ruku Ginny. "A neopováž sa povedať, že blúznim, inak ti ublížim." Ginny bola jediná, kto bola v pohode s takýmto typom poznámok voči Harrymu a Harry ich nikdy nevzal zle.

Len sa placho usmial a pobozkal ju na líce, z čoho sa silnejšie začervenal než ona, čo ona zase samozrejme považovala za rozkošné. Šibalsky sa mu pozrela do očí.

"Ehm, s Harrym sa ideme učiť. Uvidíme sa neskôr."

Harrymu to ako obvykle nedošlo.

"Dáme si štúdia muklov?" spýtal sa.

"Ehm, skôr si dáme štúdium čarodejníkov, čo vyrastali s muklami," odpovedala, z čoho zvyšok skupiny buď pretočil očami alebo sa zachichotal, nepotrebovali poznať Ginnin plán na "štúdium" jej frajera.

"Oh," stále nechápavo zareagoval Harry, "to potrebuješ na svoju hodinu?"

Ginny sa len zasmiala a chytila ho za ruku. "Harry, pre toto ťa tak veľmi zbožňujem."

Dvojica sa rozlúčila, než vyšli z jedálne a spoločne sa smiali.

"Oj, to je také chutnučké. Harry nemá absolútne potuchy, že ho Ginny ubozkáva do bezvedomia," riekla Millicent.

"Fakt vďaka, Millicent," sarkasticky zamrmlal Ron, nedychtil po predstave, ako jeho sestra niekoho bozkáva.

"Som taká rada, že sú šťastní," sledovala Hermiona odchádzajúci pár. Každý vedel, že v skutočnosti hovorí, že je rada, že Ginny robí Harryho takým šťastným. Všetci, ktorí ho poznali, mali trošku ochranný inštinkt ohľadne neho a vidieť ho skutočne sa smiať a usmievať, hlavne po minulom lete, ich samých robilo šťastnými.

Neboli naivní. Vedeli, že Harry má stále svoje problémy, svoje temné dni, pochybnosti, ale práve teraz tu boli všetci pre neho, aby sa uistili, že nie sú normou, rovnako ako tu bol on pre nich s ich vlastnými problémami.

V skutočnosti mali všetci svoje temné dni, hoci počas nich sa zaoberali rôznymi vecami. Ale teraz mali ľudí, ktorí počas nich pri nich stáli a to bolo to najdôležitejšie.

****

Tej noci sa Harry trhnutím prebudil na to, ako niekto zúfalo syčí jeho meno a trasie ho za plecia.

Harryho oči sa rozleteli, aby našli Snapa prakticky ho ťahať z postele a vyzerať úplne rozrušene.

"Čosa?" zamrmlal, keď ho Snape dotiahol k prádelníku, otvoril šuflíky, schmatol odtiaľ nohavice a tričko a napchal ich do tašky.

"Je čas!" spanikárene vravel.

"Čas na čo?" ospalo vravel Harry. Začali sa prebúdzať ostatní chalani.

"Laura. Dieťa. Hneď," zvládol zo seba dostať Snape, keď hodil na Harryho jeho topánky a zobral jeho plášť.

"Oh!" vykríkol Harry, okamžite sa prebral a utekal za Snapom, keď ho ten muž ťahal z dverí a dole schodmi. Tam čakal Draco, vyzeral vzrušene a prestupoval z nohy na nohu.

"Poď!" netrpezlivo zvolal.

"Počkať, čo chcete, aby som urobil? Chcete, aby som povedal riaditeľovi, že budete pár dní preč alebo..." odmlčal sa, zmätený, prečo ho vytiahli z postele.

"Nebuď idiot, Harry, ideš s nami," oznámil Snape, keď sa náhlil k portrétu.

Harry sa zarazil, prekvapene sa na Snapa pozrel. "S vami? Ale prečo? Toto je rodinná záležitosť. Nemusíte..."

"Harry!" vykríkol Snape, vrhol sa dozadu, schmatol Harryho za ruku a potiahol so sebou. "Ty ideš s nami. Ja ťa tam chcem a rovnako aj Laura. Teraz ideme!"

Harry sa nadšene usmieval a nasledoval ho von z klubovne.

Trojica uháňala po tmavých chodbách k Dumbledorovej pracovni, Harry stále držal v rukách topánky. Snape zakričal na chrliča heslo a trojica ho obehla, a vybehla nahor po schodisku.

Dumbledore ich očakával pri dverách s iskričkami v očiach, aby im naznačil, aby šli ďalej.

"Veľa šťastia, Severus," srdečne zaželal, než sa trojica odletaxoval do nemocnice.

Chlapci nasledovali Snapa nahor na pôrodnícke oddelenie, kde našli na chodbe prechádzať sa pani Weasleyovú, okolo ktorej krúžila Anna. Zbadala ich a rozhodila rukami do vzduchu.

"Konečne! Vďaka Merlinovi, že si tu. Severus, je dnu, a ponáhľaj sa. Už je takmer pripravená," vravela, viedla ho na sál. Keď sa dvere otvorili, chlapci začuli ako Laura kričí.

"SEVERUS! Kde si dopekla bol? AHHHH! Oh u Merlina, za toto ťa tak nenávidím! Dopekla s tebou, ty prekliaty..."

Dvere sa zatvorili, prerušili ten zvuk. Obaja chlapci a Anna sa na seba prekvapene pozreli pri slovách, ktorými Laura privítala svojho manžela.

Anna sa k nim rozbehla a objala ich okolo nôh, po jednej u každého chlapca, takže Draco s Harrym sa trochu zrazili.  S veľkým úškrnom na nich vzhliadla.

"Budem mať malého bračeka alebo sestričku?" spýtala sa.

"Ešte nevieme, Anna. Sev  a Laura chceli, aby to bolo  prekvapenie, spomínaš si? vysvetľoval Draco po x-tý krát.

Potom vypáčil jej ruky od ich nôh, čím im umožnil zvaliť sa na gauč na chodbe. Anna sa mu vyštverala do lona a potom hravo skočila na Harryho. Chytila ho rukami za tvár a naozaj zblízka sa mu pozrela do očí, chichotala sa ako blázon.

Zrazu si so zamračením odsadla.

"Zabudnú mamina a tatino na mňa, keď budú mať bábätko?" znepokojene sa spýtala. Začala hovoriť o Snapovi ako otcovi, keď sa s Laurou vzali.

"Ani za milión rokov by na teba nezabudli," uistil ju Harry.

Draco zamrmlal niečo o tom, že je príliš hlučná, aby sa dalo na ňu zabudnúť.

"Budú ťa milovať rovnako veľmi, ako milujú to nové bábätko," pokračoval Harry, vrhol významný pohľad na Draca, aby pochopil, že hovorí aj o ňom. Draco pretočil očami, ale trošku sa uvoľnil.

"A zo mňa bude veľká sestra, správne? Ako ty a Draco ste moji veľkí bratia, správne?" hrdo sa spýtala.

"Nuž, Draco je tvoj veľký brat. Ja som..." začal Harry protestovať, ale Draco ho prerušil.

"Áno, rovnako ako sme ja a Harry tvoji veľkí bratia," rozhodne vyhlásil. "Ale, samozrejme, ja som ten suprový, dobre vyzerajúci starší brat."

"Ty si ten srandovný brat, Draco, s peknými vlasmi," vecne oznámila Anna. "Tatino je srandovný, ale nemá pekné vlasy. Harry je pekný, ale má blbé vlasy."

Draco sa rozosmial a Harry na neho zazrel, keď si uhladil svoje strapaté, čierne pramene.

Trojica úzkostlivo čakala po dobu, ktorá im pripadala ako hodiny, až kým sa neotvorili dvere a nevyšlo odtiaľ niekoľko liečiteľov. Pani Weasleyová vystrčila hlavu a naznačila im, aby vošli dnu.

"Ja už pôjdem," povedala, keď každého objala. Draco stále vyzeral zaskočený, kedykoľvek ho pani Weasleyová objala, ale Harry si na to rýchlo zvykol, Anna milovala jej objatia a vždy si ich vychutnala tak dlho, ako to šlo. "Obom vám gratulujem," povedala Dracovi s Annou so srdečným úsmevom, než ich vpustila dnu a odišla.

Laura sedela na posteli, zaliata potom, ale žiariaca radosťou. Snape v úžase pozeral na uzlíček vo svojom náručí. Neustále vzhliadal k Laure s obrovským, neveriackym úsmevom, ktorý na jeho tvári Harry nikdy predtým nevidel. Nikdy nevidel Snapa vyzerať tak bláznivo šťastne.

Anna okamžite pribehla k nim a vyštverala sa na Laurinu posteľ, snažila sa na ňu postaviť, aby dovidela na dieťatko. Draco s Harrym sa pohli tiež, ale liečiteľ v miestnosti zahatal Harrymu cestu.

"Prepáčte, len rodina," rozhodne vyhlásil. "Vy budete musieť počkať vonku."

Harryho tvár trošku očervenela rozpakmi a pohol sa, že vyjde z izby, ale Draco ho zachytil za ruku.

"On je rodina, vy neschopný..."

"Draco," zasyčal Harry na blondiaka, aby bol ticho.

"Oni sú rodina. Sú to moji krstní synovia," prehlásil Snape svojim hlasom alá nestrpím tieto nezmysly, žiadna stopa, že trošku prispôsobuje pravdu.

Liečiteľ pretočil očami a Harryho vpustil, sarkasticky mrmlal niečo o tom, že vy ste určite krstným otcom Harryho Pottera, keď odchádzal.

Draco s Harrym sa prišli pozrieť na bábätko. Bolo maličké a na hlavičke malo náznak blonďavých vlasov, ale Snapovi to zjavne nevadilo.

"Je to chlapec," uslzene povedala Laura. "Volá sa Aden. Je taký nádherný, však?"

"Chlapec?" zaksichtila sa Anna. "Chlapcov už máme dosť Nemôžeme ho vymeniť za dievčatko?"

Všetci sa rozosmiali a Laura si pritiahla dcéru do objatia.

Harry sledoval, ako Snape jemne položil Adena do náručia krstného syna. Draco sa tváril veľmi neohrabane, keď držal dieťa, ale na chlápätko sa uškrnul.

"Blondiak, dobre; začal si dobre, dieťatko. Budeš v Slizoline, samozrejme, a ja sa budem musieť postarať, aby si vedel, čo robiť so svojimi vlasmi, pretože, čeľme tomu, tvoj otec nemá také nádherné vlasy ako ja. Plus sa postarám, že budeš najsuprovejšie decko na škole, keď sa tam dostaneš, rovnako ako som ja," uškrnul sa.

Harry so Snapom pretočili očami.

"Naozaj máš pekné vlasy, Draco," zahrkútala Anna.

"Viem," odpovedal Draco so samoľúbym výrazom.

"Radšej dávaj pozor, Anna, možno mu kvôli tebe narastie ego tak, až mu vybuchne hlava," zaškeril sa na Draca, ktorý sa následne rozžiaril.

"V poriadku, Draco, daj ho na chvíľu Harrymu," nariadil Snape svojmu krstnému synovi, ktorý sa otočil, aby odovzdal malý balíček do Harryho rúk, ale chrabromilčan stuhol.

"Mne?" splašil sa Harry. "Ste si tým istí?"

"Harry, ak to zvládnem ja, tak aj ty," povzbudil ho vyhlásením, za ktorým bola vrstva sarkazmu.

"Harry, ja ti dôverujem," uistil ho Snape. "Bude to v poriadku."

Laura súhlasne prikývla.

Harry sa vzrušene usmieval, keď mu Draco pomohol vmanévrovať maličké dieťatko do náručia.

"Ahoj, Aden," zašepkal, "ja som Harry. Určite ti neporadím ohľadne vlasov, ale naučím ťa ako robiť skvelé syrové sendviče, ako to znie?" Nemluvňa vydalo zvuk, ktorým bolo niečo medzi zapišťaním a zjajknutím. Všetci sa zasmiali. "Dobre teda, beriem to ako áno."

"Harry, naučíš ma ako urobiť syrové sendviče?" spýtala sa Anna s nádejou v očiach.

"Samozrejme, Anna," uistil ju Harry.

"Kedy? Kedy?" vzrušene sa spýtala.

"Až keď budeš trošku staršia," zasiahla jej matka. "V piatich rokoch sa nemôžeš približovať ku šporáku."

Snape zachytil Harryho pohľad a význačne sa na neho pozrel, čo Harry vzal prikývnutím na vedomie, než sa znova pozrel na Adena. Harry kedysi povedal Snapovi, že keď bol v Anninom veku, čakalo sa od neho, že bude dávať pozor a miešať nejaké veci na šporáku, z čoho sa získal drobné popáleniny, ktorých jazvy už doteraz vybledli. Harry bol veľmi vďačný, že to Snape očividne nepovedal Laure a nezradil jeho dôveru.

Draco prišiel k nemu a nakúkal na uzlíček v Harryho náručí. "Nedovoľ Harrymu, aby ťa príliš ovplyvnil. Vieš, je to trošku narušiteľ poriadku, večne sa po večierke zakráda v neviditeľnom plášti. A určite od neho neprijmi žiadne rady ohľadne vlasov. Budeš ho vídavať často a prakticky bude pre teba ďalší krstný otec, ale nech ťa nezmení na chrabromilčana, dobre?"

Harry vzhliadol na svojho priatelia a blondiak sa na neho uškrnul. Draco chápal, aký vďačný bol Harry za to maskované uistenie, že na neho čoskoro nezabudnú.

Draco si uvedomoval, že to uisťovanie Harry potrebuje neustále a hoci nebol v pohode s tým, že je sentimentálny, vždy sa snažil, aby poskytol Harrymu útechu, pretože to priatelia robili, ako Draco zistil vďaka svojmu priateľstvu s tmavovlasým chlapcom.

"Ja chcem byť chrabromilčanom ako Harry!" veselo oznámila Anna. "A chcem byť slizolinčanom ako Draco a tatino! Červená a zelená! Ako Vianoce!" Vybuchla smiechom.

Nikto jej práve teraz nemal to srdce povedať, že obojím byť nemôže.

"To si dostal poriadne čudnú rodinu, Aden," doberal si ho Harry. Draco na neho zazrel a hravo ho udrel po hlave.

"Ty si ten, čo má čo hovoriť," pripomenul.

"Nikdy som nepovedal, že je to zlá vec," protestoval Harry. "Myslím, že Aden bude šťastné dieťa."

Nakoniec Harry opustil miestnosť, aby ostatným zohnal niečo pod zub, k čomu sa okamžite ponúkol, aby poskytol rodine trochu súkromia.

"Harry," začul, ako za ním niekto volá. Otočil sa, a zbadal majstra elixírov, ako sa k nemu náhli a ktorý ho potom odprevadil ku schodisku.

"Takže čo myslíš?" spýtal sa, neschopný potlačiť svoju radosť.

Harry sa zachichotal nad netypickým prejavom vyloženého šťastia zo Snapovej strany. "Myslím, že Aden bude šťastné dieťa," odpovedal Harry, než sa odmlčal. "Ďakujem vám, že ste ma sem pozval. Veľa to pre mňa znamená," placho pokračoval.

"Samozrejme, Harry, si prakticky súčasťou rodiny, a ak niekedy budeš mať plné zuby žiť s niekým, koho úroveň dospelosti do..."

"Sev," varoval Harry, než dvojica stuhla prekvapením. To bolo prvý raz, čo Harry nazval profesora elixírov "Sev" sám od seba.

Snape si nemohol pomôcť. Po roku, čo si zvykal na prejavy náklonnosti voči Anne, Laure a Dracovi, a pri predstave, že Harry konečne, po takmer celom roku, sa s ním cíti v pohode dosť na to, aby mu hovoril krstným menom, čo len posilnilo jeho skvelú náladu, sa neovládol, takže si pritiahol chlapca do objatia.

Harry zhíkol prekvapením, ale rýchlo sa prebral a nemotorne objatie opätoval. Stále nebol na objatia zvyknutý, ale Ginny, Sirius a Remus počas roka pracovali na tom, aby to zmenili, spolu s niekoľkými jeho ďalšími priateľmi. Nespomínajúc ako ho zakaždým objala pani Weasleyová. Prisahal by, že tá žena sama so sebou súťažila, ako dlho ho zvládne objímať. Hoci určite sa v tom zlepšoval.

Snape nakoniec prerušil objatie, ale stále objímal Harryho okolo pliec, keď kráčali po schodoch nahor.

"Ako by všetci v škole šaleli, kebyže toto vidia?" zasmial sa Harry.

"Neničíš mi už náhodou moju povesť? Ľudia si začínajú myslieť, že mäknem."

"Vy mäknete," uškrnul sa Harry.

"Nikdy," naliehal Snape.

"Mäknete, ale to je v poriadku, nikomu to nepoviem. Tak či tak, je to dobrá vec. Znamená to, že Aden bude mať šťastné detstvo," múdro prehovoril Harry.

****

A Aden mal šťastné detstvo; všetci sa o to postarali.

****