Preklady fanfiction Harryho Pottera

Epilóg 1/2

Bol jún, Harryho šiesty ročník, všetci sa drvili na skúšky a priali si, aby sa leto poponáhľalo a už konečne došlo.

Ginny stála v hale s Hermionou a Eloise, keď zrazu zacítila, ako ju zozadu niekto objal, ale nič nevidela. S výkrikom nadskočila, než sa pomaly s diabolským úškrnom otočila. Nahmatala predok Harryho neviditeľného plášťa a nadvihla ho, aby odhalila svojho usmiateho priateľa. Lišiacky sa na neho pozrela, než ho pritlačila o stenu a oboch ich zakryl plášť.

Hermiona s Eloise si vymenili pohľady, keď začuli množstvo tlmeného smiechu a zvuky bozkávania. Pretočili očami, hoci si v duchu pomysleli, aké je to rozkošné.

"Dobre vy dvaja," zavolala Hermiona na neviditeľný pár, "ak chcete s nami ísť na večeru, mali by ste si švihnúť, pretože nebudeme čakať."

Dvojica sa objavila zdanlivo z ničoho nič a Harry napchal plášť do tašky.

"Ako idú VČÚ, Ginny?" spýtala sa Eloise.

Ginny naznačila dávenie, než ju Hermiona spražila pohľadom. Šťastne sa usmiala.

"Som si takmer istá, že minimálne v štúdiách muklov dostanem Véčko," vzrušene oznámila a venovala Harrymu vďačný úsmev. Celý rok ju v tomto predmete doučoval, a pomohlo tiež niekoľko výletov k Stensonovcom.

"Ja mám trošku obavy o Pokročilé elixíry, ktoré som práve mala. Pozná niekto prísadu, ktorá neutralizuje jed baziliška?" znepokojovala sa Hermiona.

"Vrbová kôra," odpovedali súčasne Harry s Eloise, ktorí si vymenili úškrny. Snape trval na tom, aby Harry s Dracom aspoň raz do týždňa k nemu chodili na doučovanie, buď aby si ujasnili, čo ich už naučil alebo aby ich pripravil na to, čo ich učiť bude. Harry, na oplátku, zase doučoval Rona, Eloise a Nevilla. Keď nemal čas, k ich študijnej skupine sa pripojila Hermiona s Dracom.

Klub "Snape nás nenávidí" sa niekam stratil a hoci jeho traja pôvodní členovia nemohli tvrdiť, že milujú elixíry, skúsenosti s nimi sa značne zlepšili, keď už im konečne rozumeli.

Fungovalo to dobre, Harry doučoval elixíry a obranu, Hermiona transfiguráciu, Eloise kúzla, Neville herbológiu a všetci ostatní pomáhali, kde sa dalo.

Ron sa v škole snažil viac ako roky predtým, keďže sa chcel stať liečiteľom. Harry zistil, že jeho priateľ zvýši svoje úsilie zakaždým, keď strávil Harry nejaký čas v nemocničnom krídle. Nebýval tak často chorý, ale jeho imunitný systém zvládal všetko horšie, takže býval chorý častejšie, než bol zvyknutý. Našťastie to nikdy nebolo príliš zlé a vždy sa zotavil rýchlejšie a lietal dokola skôr, než s tým súhlasila madam Pomfreyová.

"Dobre," neiste vravela Hermiona, keď sa pokúšala spomenúť si na skúšku. "Som si poriadne istá, že to som tam dala..."

"Takže Harry, o koľko sa chceš staviť, že dostaneš najvyšší počet bodov v obrane?" uškrnula sa Eloise. Harry sa začervenal.

"Nie som tak dobrý v obrane. Len ma baví viac než ostatných," skromne odpovedal. Ostatní pretočili očami.

"Harry, čeľ tomu," usmiala sa Hermiona, "si v obrane proti čiernej mágii úžasný."

"Áno, Harr, musíš sa s tým faktom zmieriť," napodobnila Ginny hlas ako keby psychiatra, štuchla Harryho do boku len, aby videla, ako sa mu rozkošne zvraští nos zakaždým, keď ho pošteklia.

Štvorica cestou narazila na Draca.

"Hej Dray," pozdravil Harry. "Sedíme dnes so slizolinčanmi alebo chrabromilčanmi?"

"Dnes sedíme s bifľomorčanmi," rozhodne vyhlásila Eloise. "Žiadne výhovorky, že neakceptujú slizolinčanov, pretože vieš, že nikto nemá problém, keď u nich sedím s tebou ja a už mi fakt chýba môj stôl."

"Dobre, Eloise, nevzrušuj sa," uškrnul sa Draco. Eloise sa na neho zaksichtila a blondiak sa rozosmial. "Sedíme s chrabríkmi, pretože včera sme sedeli so slizmi. Teda minimálne tam sa s nami majú stretnúť Ron s Millicent."

Harry s úsmevom zaspomínal na prvý september.

Draco šiel na Rokfort skôr so Snapom, aby sa vyhol konfliktom vo vlaku. Harry vošiel do Veľkej siene a našiel ho sedieť za slizolinským stolom s ostatnými slizolinčanmi, ktorí na neho vrhali zákerné pohľady alebo ho úplne ignorovali.

Posadil sa za chrabromilský stôl, pretože to bolo nevyhnutné pre Triedenie a počiatočné predslovy, ale keď prišlo jedlo, naplnil si tanier, rozlúčil sa s priateľmi, ktorí už vedeli, čo sa chystá urobiť.

Všetci v sieni so zvedavosťou sledovali, ako Harry prešiel od chrabromilského stolu ku slizolinskému, takmer každý veril, že sa rozpúta bitka.

A tak väčšina študentstva, duchovia a časť personálu šokovalo, keď začuli, ako Harry jednoducho požiadal Draca, či by sa nemohol posunúť a ignoroval fakt, že tam bolo dosť miesta.

Všetci takmer dostali infarkt, keď mu Draco vyhovel a dvojica sa začala priateľsky baviť, ale nakoniec skončili len u šokovaného zízania.

Charles Crabbe okamžite popadol svojich kamošov a tí ho nasledovali k miestu, kde sedel Harry, vedľa ktorého sa posadil. Vyplazil jazyk na staršieho brata, ktorý mu ukazoval výhražné gestá a spýtal sa Harryho s Dracom, aké mali leto, než sa otočil k svojim vlastným priateľom a nechal dvojicu šiestakov rozprávať.

Tí dvaja prekvapene vzhliadli, keď zbadali, ako Blaise Zabini nesie svoju tácku s jedlom z druhého konca stola a elegantne sa oproti nim posadil.

"Prepáčte, môjho brata práve zaradili, tak som sa musel uistiť, že si zvykne na ostatných prvákov. Chcem som ti v lete poslať sovu, Draco, ale moja rodina šla na plavbu loďou a  žiadne sovy tam neboli. Tak či tak som ti chcel dať vedieť, že som na tvojej strane, ser na to, čo si hentí imbecilovia myslia," povedal, ukázal víťazné gesto so vztýčeným palcom Crabbovi, Goylovi, Pansy s Nottom, ktorí mu ho opätovali mračením.

"Vďaka, Zabini," prekvapilo to Draca.

"Nebuď blb, Draco, hovor mi Blaise. Počul som, že máš teraz priezvisko Snape, ale v žiadnom prípade ti tak nebudem hovoriť, pretože to bude príliš divné a zmätočné. Takže, ehm, čo tu robíš, Potter?" spýtal sa. Nebola v tom krutosť, len trochu podozrievavosti.

"Hovor mi, Harry," vystrel Harry ruku cez stôl. "S Draco sme počas leta hodili za hlavu tú hlúpu fakultnú rivalitu a spriatelili sme sa."

Blaise zaváhal, ale potom mu ňou pevne potriasol. "Tak to je určite nečakané."

Draco s Harrym sa rozosmiali a Blaise sa zvedavo pozrel na Draca.

"Vyzerá to, že si sa trošku zmenil, Draco. Nemyslím si, že som ťa predtým videl takto sa smiať. Vďaka Merlinovi, si skutočne ľudská bytosť. Predtým som o tom vážne pochyboval."

Draco predstieral, že sa urazil. "Ľudská bytosť? Prosím ťa, ja sa radím minimálne medzi bôžikov."

"Millicent!" začuli, ako Pansy podráždene zaškriekala. Vzhliadli, aby videli, ako Millicent Bullstrodeová Pansy striasla. Prišla k nim a posadila sa vedľa Blaisa.

"Fuj, neznášam ju," pretočila očami. "Takže, Potter, začula som, že si z Thea vymlátil dušu."

"Notta? Ehm... áno, trochu sme sa pobili, ale..." začal sa brániť, ale Millicent ho prerušila.

"Tak to už ťa mám rada. Ten chalan vie tak liezť na nervy. Rada počujem, že si ho skopol z toho piedestálu, na ktorý sa umiestnil. A zdá sa, že si dokázal to isté s Dracom, hoci to vyzerá, že to Dracovi pomohlo zlepšiť sa, kým Nott stále zostáva neznesiteľným sebcom," pokračovala.

Harry sa uškŕňal, kým Draco podráždene prskal.

"Ja som nebol..."

"Bol si," rýchlo prerušila Millicent Draca. "Ale to, čo si urobil na konci roka, ma prinútilo premýšľať, že tam niekde je trochu osobnosti a svedomia, a pokiaľ mi už nikdy nepovieš gorila, som v tomto na tvojej strane. Potter, ohľadne teba som si stále nie istá, to ešte uvidíme."

Harry sa usmial. "Volaj ma Harry a myslím, že to zistíme," potriasol si s ňou rukou.

"Takže, Harry, aký je tvoj metlobalový tím?" nádejne sa spýtal Blaise.

"No, v skutočnosti nie som fanatikom jedného tímu, hoci sa mi páčia hráči z rôznych tímov. Hoci asi by som povedal, že Meteoriti, kvôli ich stíhačovi," zamyslene vravel, kým prežúval rohlík.

"Dopekla, prečo nedokážem nájsť jediného človeka, čo má rád Kudleyovské kanóny?" sklamane zareagoval Blaise.

Draco s Harrym stuhli a obaja sa na neho pozreli.

"Môj kamoš Ron je do nich blázon," vysvetlil Harry.

"Weasley? V žiadnom prípade," zareagoval Blaise, znel ale trošku vzrušene.

Harry zavolal na Rona a naznačil mu, aby prišiel k nim. Ryšavec sa priblížil k stolu s mimoriadnou opatrnosťou, ohľadne celej veci sa tváril veľmi pochybovačne... až kým nezistil, že Blaise je rovnakým fanatikom ohľadne Kanónov ako on. Okamžite sa rozbehol k chrabromilskému stolu po svoj tanier, než sa posadil vedľa Blaisa, aby sa pobavili o metlobale.

Čoskoro zistili, že si Millicent rozumie veľmi dobre s Eloise, obe si predtým kvôli ich výzoru doberali. Teraz už boli ostatní študenti zvyknutí, že sedia pri cudzích stoloch, a hoci spočiatku boli obe fakulty ostražité, ale ako rok pokračoval, začali sa počas jedál viac a viac miešať, pretože si zvykli prijímať ostatných ako spolužiakov a nie hľadieť na nich ako na nepriateľov.

Hoci fakultná rivalita stále existovala, priateľstvo Harryho s Dracom bolo naozaj veľkým krokom k tomu, aby ju utlmilo, alebo minimálne, aby sa stala menej násilnou.

Pätica sa usadila za chrabromilským stolom.

"Úbohý Sev," zachichotal sa Harry, keď vzhliadol na učiteľský stôl. Snape pre tých, čo ho poznali, vyzeral unavene a trochu strhane. Jedol jednou rukou a v druhej ruke držal knihu o poslednom trimestri tehotenstva a novorodencoch, oči sústredené na slová. Harry zbadal na jeho prste zlatú obrúčku. Na konci leta s Laurou spolu utiekli, fakt, z ktorého sa Eloise stále vytešovala.

"George hovorí, že Kota spieva ‘Kruh života’ zakaždým, keď dôjde na túto tému," vravela Ginny.

"Stále nemôžem uveriť, že bude mať dieťa," neveriacky vravel Ron. "Chcem povedať, profesor Snape, ktorý kolíše bábo, aby zaspalo, jednoducho nie je predstava, ktorá pôsobí prirodzene."

"Kolíše bábo? A čo menenie plienok?" zaksichtil sa Draco. "Už si zvykol na Annin bordel, ale toto je trochu iný príbeh."

"Bude v pohode. S Annou je skvelý a je taký nabudený, aj keď to nedáva najavo," vravel Harry. "Plus prakticky prečítal každú knihu, čo na túto tému existuje."

"A to je vážne dobrý spôsob, ako sa na niečo pripraviť," vážne komentovala Hermiona. Všetci sa zasmiali.

"Čo je?" podráždene sa spýtala.

"Viete, skutočne včera Bifľomoru pridelil nejaké body. Musí byť šťastný," poznamenala Eloise.

"Alebo príliš roztržitý, aby si uvedomil, čo robí," upozornila Ginny.

"Viete, je tu jedna vec, ktorej skutočne nemôžem uveriť," zašepkal Ron a ostatní sa k nemu naklonili. "Kvôli tomu, aby Laura otehotnela, musela mať s profesorom Snapom..." odmlčal sa, ale naznačujúco prikyvoval.

Všetky hlavy sa stočili k učiteľskému stolu, než sa vrátili späť a ozvalo sa hlučné "fuj!".

"U Merlinovej brady, Ron," zastonal Draco. "Prosím, takéto predstavy nepotrebujem. Och ty hnus, vypadni z mojej hlavy."

"Videli ste ich niekto vôbec sa bozkávať?" zvedavo sa spýtal Neville.

Harry s Dracom prikývli.

"Je to nechutné," súčasne prehlásili.

"Viete, profesor Snape nie v skutočnosti taký zlý," dumala Millicent, keď zamyslene vzhliadla k profesorom. "Je taký celý temný a záhadný."

"Áno, vlastne je trochu sexy," zahlásila šibalsky Hermiona.

"Och, a mne sa tak často snívalo o treste na elixíroch," prikývla Ginny.

Všetci chalani sa na nich pozreli v hrôze.

Ginny sa rozosmiala a stisla Harrymu ruku. "Len sme žartovali."

"Ja som nežartovala," prerušila ju Millicent.

"Vlastne, je totálne fantastický," prispela do rozhovoru Lavender.

"Má také jemné ruky," vážne prehlásila Parvati. Chalani sa na ňu pozreli, ako keby jej narástla ďalšia hlava, ale ona ich ignorovala. "A viete, čo bolo najrozkošnejšie? Mala som trest a on známkoval eseje a dnu vošli jeho žena a nevlastná dcéra, obe mimochodom nádherné, a on sa skutočne usmial a vyzeral nadšený. Dokonca svoju nevlastnú dcéru zdvihol a sľúbil jej, že si obrázok, čo mu nakreslila, zavesí v pracovni."

"Och, to je také sladké," vykríkla Eloise so zasneným výrazom v tvári. Všetky dievčatá zjavne súhlasili, ich tváre nadobudli ten podivný výraz, z ktorého jasne chalani pochopili, že táto "najrozkošnejšia" vec sa od nich môže v budúcnosti očakávať.

"Má ich plnú pracovňu. To preto tam nevpúšťa veľa študentov, zjavne nechce dať ľuďom dôvod, prečo by sa ho mali menej báť a obrázky pod oblohou načmáraných postavičiek, čo sa držia za ruky, nie tak celkom vyvolávajú strach," zdôveril sa Harry. Robilo mu radosť, keď sa mu podarilo, aby ľudia spoznali aj druhú stranu Snapa, hoci väčšina z nich tomu stále odmietala uveriť.

"Pod oblohou načmáraných postavičiek, čo sa držia za ruky? Draco, ty si zase kreslil pre svojho krstného otca obrázky? To je také milé," doberal si ho Blaise.

Draco sa zamračil a hodil na slizolinčana hrášok, keď sa všetci rozosmiali.

"Draco je nádejný umelec, nedoberaj si ho, Blaise," žartoval Harry, keď prehodil ruku cez blondiakove plecia, ktorý sa zaksichtil a striasol ho, pričom mu pohrozil, že mu do lona vyleje polievku.

"Mama hovorí, že by to už malo byť každým dňom," vravel Ron s plnými ústami.

Pani Weasleyová pomáhala Laure počas tehotenstva. Bola kvôli tomu poriadne vzrušená, a samozrejme, mala veľa skúseností. Počas posledných pár mesiacov sa Laura prakticky do Brlohu aj s Annou prisťahovala, hoci mali pri Rokville dom, kde chodili na víkendy, keď prišiel Snape domov.

"Ale ak bude príliš plakať, sťahujem sa k tebe do Domu svetla, Harry," varoval Draco.

"Už som pridal ďalšiu posteľ," informoval ho Harry.

Už sa o tom rozprávali a z Harryho strany bolo treba veľa uisťovania, aby Draco vedel, že je v Dome svetla kedykoľvek vítaný, pokiaľ mu nebude vadiť, že sa bude deliť o izbu s ním a Ronom, keď tam niekedy prespí aj on. Tiež sa už porozprával s Ronom, aby sa uistil, že je s tým v pohode a nežiarli. Snažil sa, aby si bol Ron istý, že vždy bude Harryho najlepším priateľom, ale Ron ho uistil, že ten rozhovor nie je nevyhnutný. Už to vedel.

Počas roka sa Harry svojím priateľom otvoril viac. Začalo to s Ronom, ktorému Neville pomohol zabrániť ostatným chalanom vojsť do spálni a on sa potom začal rozprávať o tom, čoho bol svedkom v Komnate nočných morí. Rozhovoril sa o Harryho obavách zo Siriusa a o tom, čo sa stalo u Dursleyových.

Harry kričal a vrieskal a pokúsil sa dostať preč, ale Ron tam pevne stál, až kým sa Harry nerozplakal a nedostal zo seba veľa z toho, čo tak dlho držal v sebe, hlavne ten frustrujúci strach z toho, že sa Sirius zmení na typ opatrovníka, akým býval jeho strýko, o čom sa nemohol porozprávať s krstným otcom. Teraz sa tí dvaja uistia, že si z času za čas nájdu chvíľku osamote, aby sa o všetkom porozprávali. Ron si uvedomil, že nemôže celý čas len vypočúvať Harryho a sám sa mu zveril so svojimi neistotami. Veľmi si vzájomne pomohli a ich priateľstvo postupom času spevnelo.

Draco sa tiež stal Harryho dôverníkom. Dvojica sa mohla porozprávať o svojich rodinách a vzájomne sa lepšie pochopiť, než by mohol ktokoľvek iný. Draco mal stále problémy kvôli zabitiu svojho otca, Harry mu pomáhal prekonať zlé časy.

Hermiona bola tým, za kým šiel Harry, keď potreboval praktickú radu. Vždy tu bola, aby sa pokúsila analyzovať problém a vytvorila plán, aby ho vyriešila. Takmer vždy sa jej podarilo prísť na koreň problému, často dokonca vtedy, keď to nevedel ani Harry. Občas vedela presne, čo povedať, aby sa Harry cítil lepšie, čo nedokázal v skutočnosti nikto iný.

Ginny tu bola tiež, ale Harry obvykle len nasával jej tichú podporu. Keď ho občas niečo trápilo, mohol ísť za Ginny, keď nemal chuť sa o tom rozprávať. Ginny dokázala strpieť, že to nevedela, že to neriešila. Dokázala zniesť, že tam s ním len hodiny mlčky sedela, že len tam pre neho bola a občas mu poskytla nebeskú masáž.

Všetci jeho priatelia mu pomohli svojím vlastným spôsobom. To slávne trio bolo stále pevné, ale boli teraz súčasťou väčšej skupiny, ktorá bola plná svojich vlastných pevnejších vzťahov. Harry by sa nikdy nemohol zdôveriť Blaisovi, rovnako by sa Draco nezveril Eloise, ale spoločne sa tešili zo spoločnosti ostatných a každý mal niekoho, za kým mohol ísť, ak potreboval pomôcť s niečím hlbším.

Snape tiež dal Harrymu jasne najavo, že tu je, a Harry zistil, že veľmi často šiel skôr za ním, hlavne keď mal pocit, že spravil nejakú chybu. Boli veci, s ktorými šiel za Remusom alebo Siriusom a s istými vecami šiel za Snapom a vážne sa nepýtal na dôvod prečo. Odhadoval, že to bolo hlavne preto, že boli v nejakom okamihu svojho života na temnom mieste a že si vzájomne pomohli sa z neho dostať. Zdalo sa, že Snape potrebuje Harryho väčšinu času a často ho vytiahol z hodiny, aby mu v niečom poradil. Harry sa vďaka tomu cítil dôležitým a vážne sa mu ten pocit páčil.

Stále si pamätal, aký bol nervózny, keď sa šiel so Snapom prvý raz porozprávať. Zostávalo im prekonať niektoré z trhlín, ktoré sa predchádzajúce leto vytvorili, takže to bol veľký krok.

Harry pomaly kráčal do žalárov, vážne nepremýšľal o tom, kam ide, ale keď teplota poklesla a jeho kroky bolo počuť silnejšie, uvedomil si, kde je a prečo tam je. Zhlboka sa nadýchol a prinútil sa pokračovať. Keď sa dostal k dverám Snapovej pracovne, dlho tam stál a v duchu sa dohadoval sám so sebou. V skutočnosti sa vydal preč, než sa rozhodne otočil a s hlbokým nádychom váhavo zaklopal na dvere.

Nikto neodpovedal.

"Harry?" ozvalo sa za ním, z čoho nadskočil.

"Ehm, zdravím, profesor," v rozpakoch zamrmlal Harry.

"Nie sme na hodine, môžeš mi hovoriť Sev," pripomenul mu znova Snape.

"Oh, áno, správne."

"Chcel si so mnou o niečom hovoriť," spýtal sa Snape so náznakom nádeje v hlase.

"Ach, ehm, nuž, len som... len som si myslel, že možno nič nerobíte, ale je to váš voľný čas, takže radšej..."

"Harry, samozrejme, že mám na teba čas." Snape odomkol dvere a zaviedol Harryho dnu. Posadil sa za stôl a Harry neohrabane zaujla miesto v kresle oproti nemu. "Takže o čom si sa chcel porozprávať?"

Harry si hľadel na ruky a rozpačito sa ošíval. "Len som premýšľal, nuž, viete, keď sme sa rozprávali o dokonalej nedokonalosti a o zlom mieste, kde ľudia uviazli a tiež že ste povedali, že ste predtým na takom mieste boli, správne?"

"Áno, bol som na takom mieste veľmi dlhý čas," vravel Snape, keď potlačil to, ako mu táto téma bola nepríjemná a nechal Harryho dostať sa k tomu, čo sa pokúšal povedať.

Harry prikývol a pokračoval. "Nuž, len som uvažoval, či niekedy nemáte ten pocit, neviem, ako keby ste sa chceli vrátiť, alebo nie chceli, ale ako keby ste boli znova na jeho okraji možno? Len hypoteticky myslím."

Snape sa okamžite začal znepokojovať, ale nedal to najavo. "Samozrejme, myslím, že keď si tam už raz bol, hlavne čoskoro potom, ako sa odtiaľ človek dostane, je ľahké skĺznuť nazad. Aj ja som sa tomu niekoľkokrát tesne unikol, skĺzol som späť, ale poriadne rýchlo som sa dostal von," priznal. V duchu si držal prsty a tlačil ďalej. "Ty sa tak niekedy cítiš?"

Harry vzdychol a prikývol, stále sa na neho nepozrel.

Snape vyčaroval čaj a podal Harrymu šálku. Chrabromilčan ho prijal s vďačným úsmevom a odpil si, aby si upokojil nervy.

"Cítil si sa takto v poslednej dobe? Niečo sa stalo?" poštuchol ho Snape ďalej.

Harry pokrčil plecami, "Nuž, minulý víkend som bol u Koty doma na jej narodeniny, to je tá moja muklovská priateľka, čo bola na mojej oslave, a telka bola zapnutá... viete, čo to je?"

Snape prikývol, hoci mal len hmlistú predstavu.

"Tak či tak, šla tam nejaká diskusia. Nikto ju vlastne nepozeral, ale ja som bol v izbe a bolo to o chlapíkovi, ktorý bol starší a bol, ehm, zneužívaný jeho otcom a vravel, že má všetky tie násilné sklony aj on a že keď sa jeho deti zle správajú, musí sa veľmi držať, aby ich nezmlátil. Myslím, že je trochu hlúpe rozrušiť sa kvôli niečomu ako talkšou, ale nemohol som si pomôcť, aby ma nenapadlo, že by to mohlo byť o mne v budúcnosti."

"Harry, bol som špiónom väčšinu svojho života a ak som sa jednu vec naučil, tak je to posudzovať charakter. Trénovali ma, aby som pozoroval ľudí a určoval na nich isté veci, hlavne či majú potenciál byť násilní alebo nie. To je jediná vec, v ktorej som sa nikdy nemýlil, keď som niekoho posudzoval a môžem ťa uistiť, že do tejto kategórie nepatríš."

"Ale čo ak..."

"Harry, počúvaj ma. Poznáš sa lepšie než ktokoľvek iný. Mal si niekedy chuť udrieť Annu?"

"Nie," odpovedal Harry, stále nepresvedčený.

"Chcel si niekedy fyzicky udrieť niekoho, kto si to nezaslúžil alebo kto bol podstatne slabší, než si ty?"

"Nie," nebol si celkom istý, kým si trápil hlavu, aby sa uistil, že k žiadnym takýmto incidentom nedošlo.

"Harry, prestaň si toto robiť. Chápem, prečo by si sa trápil kvôli niečomu takémuto, ale ty to v sebe nemáš. Keby som v tebe našiel čo i len najmenší jeho náznak, nikdy by som ti nezveril Annu a ja s tým nemám najmenší problém," uistil ho Snape.

Harry sa mu konečne pozrel do očí. "Ďakujem vám," odpovedal úprimne.

"Vieš, Harry, nie som si istý, či som dal jasne najavo, že si uvedomujem, že ty si ten, kto ma vytiahol z môjho vlastného temného miesta," prehovoril Snape so značným ťažkosťami, stále si nezvykol na to, aby vyjadroval také emócie.

Harry sa začervenal. "Ja som nič..."

"Áno, urobil," rozhodne ho prerušil Snape. "Bol si to ty. A potom si sa uistil, že do neho späť nevkĺznem."

Harry sa na neho skepticky pozrel. "A to som spravil ako? Polovicu leta ste na mňa boli naštvaný."

"Nebol som naštvaný na teba, Harry, len som bol kvôli množstvu vecí zmätený. Vybil som si svoju frustráciu na tebe, pretože som si to tak kedysi zvykol robievať, myslím," ľútostivo priznal Snape.

Harry si odfrkol. "Musím mať na sebe nejakú obrovskú značku s nápisom ‘zneužívajte ma’, há?" zamrmlal, než sa ho zmocnili rozpaky kvôli slovám, čo mu práve unikli z úst. "Nie že by som naznačoval, že vy..."

"Nie, zaslúžil som si to. Ľutujem, čo som ti urobil, Harry. Dúfam, že to vieš. Ľutujem, ako som sa k tebe správal od tvojich jedenástich rokov, ale hlavne ľutujem to, čo som ti spravil toto leto. Bol som bastard."

Harrymu nad tým vyhlásením poklesla sánka a šokovaný výraz v jeho tvári bol dostatočne komický na to, aby sa majster elixírov pousmial.

"Nuž tak to bolo nečakané," zareagoval Harry s úškrnom, keď sa mu vrátili zmysly.

"Ale bohužiaľ ti to nikto neuverí."

"Hm... budem raz musieť použiť mysľomisu a ukázať to všetkým, čo majú elixíry," zažartoval.

"Stále viem, ako pripraviť tisícky elixírov s veľmi trápnymi vedľajšími účinkami," pohrozil mierne Snape.

Harry sa usmial.

Snape si v duchu vzdychol, než sa odvážil na temnejšie územie. "Počul si v poslednej dobe niečo o svojich príbuzných?"