Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Nedokonalá dokonalosť - vsuvka [FP ii]

Rozhovor Harryho a Siriusa

Nedokonalá dokonalosť - vsuvka [FP ii]
Vložené: Jimmi - 14.07. 2020 Téma: Nedokonalá dokonalosť - vsuvka [FP ii]
Jimmi nám napísal:

Autor: Celebony

Preklad: Jimmi Banner: solace

Originál

Rating: M

Preklad z rýchlika, bez betovania

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Rozhovor Harryho a Siriusa

 

Chýbajúca scéna z kapitoly 26

 

Sirius, keď bral taniere a príbor, sledoval Harryho kútikom oka. Chlapec vyzeral vyvedený z miery kvôli rozhovoru, ktorý práve mali a nervózny kvôli ďalšiemu, ktorý sa mať chystali. Sirius len dúfal, že sa jedného dňa bude Harry pri rozhovoroch s ním cítiť príjemnejšie.

Naložil trochu číny obom na tanier a odniesol ich na stôl.

"Vďaka, Siri," poďakoval Harry, trochu sa ošíval, pretože mu bolo trápne, že musel na niekoho čakať a nič nerobiť, pretože Sirius odmietol, aby mu nejako pomohol, hoci s takou maličkosťou ako bolo prestretie stola. Nakoniec Sirius nechá Harryho robiť jeho práce, ale chcel pomôcť Harrymu, aby sa zbavil pocitu, že je to jeho zodpovednosť robiť po celý čas veci pre iných.

"Rado sa stalo, chlapče."

Dvojica mlčky začala jesť, vedela, že keď raz začne vážny rozhovor, s veľkou pravdepodobnosťou dojedli.

Keď vycítil, že Harry spomaľuje, Sirius odložil vidličku a vytiahol svoj zoznam, položil ho vedľa taniera tak, aby Harry nevidel obsah. Došlo mu, že bude najlepšie ísť po jednom bode než vyplašiť Harryho tým, že mu ukáže, o čom všetkom sa s ním chce porozprávať.

Harry na neho hľadel ako jeleň v svetle reflektorov, alebo keby ho viedli na jeho vlastnú popravu. Sirius si až neskoro uvedomil, že keby sa rozprával so synovcom po celý čas, nebol by to pre neho teraz taký šok.

"Dobre, chlapče, si pripravený vrátiť sa k vážnym veciam?" ohľaduplne sa spýtal.

Harry sa nervózne pohrával s rukávom od trička. "O čom sa chceš rozprávať?"

"O pár veciach. Neviem, koľko dnes večer stihneme prebrať."

Harry nepatrne prikývol.

"Ehm, dobre teda," začal Sirius neohrabane, tiež sa kvôli tejto situácii necítil príjemne, "myslím, že ja len... ehm... správne." Zhlboka sa nadýchol a dúfal, že toto príliš nepokašle. "Harry, keď si upadol do kómy, takmer si to nezvládol," s veľkou námahou vravel Sirius. Harry odvrátil pohľad k tanieru. "Asi ti nikto nepovedal, čo nám vraveli liečitelia, ale tvrdili, že sa vzdávaš, že si stratil vôľu žiť."

Harry na neho vzhliadol s roztvorenými očami. "Ja... ja  nemám samovražedné sklony či také niečo," bránil sa.

"Mnoho z nás by namietalo niečo iné po tom, čo si urobil, aby si zachránil Rona, alebo to minulý rok s pánom Stensonom, alebo si zabudol na to malé kúzlo zvané Regnac Transfaerso? A to ani nespomínam všetky tie razy, kedy si sa hnal po hlave do nebezpečenstva počas prvých štyroch rokov na Rokforte. A než mi povieš, že to dopadlo dobre, nemôžeš poprieť, že si nevedel, ako to dopadne, keď si sa pre ne pôvodne rozhodol," vravel Sirius vážne, než Harry stihol skočiť do obranného módu. "Zakaždým si riskoval svoj život bez toho, aby si si niečo z toho premyslel."

"Zakaždým to bolo pre dobrú vec. Keby som na seba to riziko nevzal, zomreli by ľudia," potichu protestoval Harry.

"Zakaždým, keď si na seba to riziko vzal, mohol si zomrieť, Harry. Boli aj iné možnosti, ale ty si zakaždým zjavne myslíš, že len ty dokážeš tieto problémy vyriešiť a nevyhľadáš žiadnu pomoc."

"To nie je pravda; obvykle poviem Hermione s Ronom všetko."

"Áno, dvom deckám ako si ty sám. A priznávam, že Hermiona je možno inteligentnejšia než väčšina dospelých, ale napriek tomu dospelá nie je. Ani jeden z nich nešiel nikdy po radu k dospelému počas tvojich minulých dobrodružstiev. Mohli, ale myslím, že asi tiež boli ovplyvnení tvojim hrdinstvom, mysleli si, že medzi vami troma si neporaziteľný. Myslím, že posledné udalosti ich prinútili uvedomiť si, aká je to lož, ale nemyslím si, že to došlo tebe, Harry. Zjavne si myslíš, že je dokonale normálne, aby si pri každej príležitosti riskoval svoj život a viac som si nie istý, koľko z toho je len komplex hrdinu. To posledné si takmer neprežil, pretože si v skutočnosti nechcel žiť," smutne vravel Sirius. "Musím kvôli tomu uvažovať nad tým, či všetky tieto bláznivé veci, čo si spravili, neboli kvôli tomu, že si na istej úrovni chcel zomrieť."

"Nie!" prerušil ho Harry, zdesený. "To nebolo tak... Nechcel som zomrieť! Chcem povedať, len to vždy vyzeralo, že buď budem riskovať svoj život alebo obetujem iných a to som nemohol dovoliť, aby sa stalo. Vojaci vo vojne sú na tom podobne. Riskujú svoje životy pre lepšie dobro..."

"Ale ty nie si vojak, Harry, mal si jedenásť, keď si začal ohrozovať svoj život! Teraz ti je sotva šestnásť!", hádal sa Sirius.

"Pochop, Siri, prisahám. Neurobil som to preto, že som chcel... zomrieť," odpovedal Harry, pohľad sústredený na stôl pred ním. "Len som nechcel, aby iní ľudia zomreli a večne som bol v situácii, kedy som sa musel postarať, že nezomrú."

Sirius si prehrabol rukou vlasy, zvyk, ktorý mal od mladosti kedykoľvek bol vystresovaný. "Problém nie je až tak v tom, že večne skáčeš k záchrane napriek nebezpečenstvu, ktoré pre teba predstavuje. Problém je, že ty vôbec na nič z toho nemyslíš. A, samozrejme, takmer si sa v nemocnici vzdal. Prečo, Harry? Prosím, môžeš mi to povedať," prosil Sirius mladíka, ktorý vyzeral, že by radšej robil čokoľvek iné, než viedol tento rozhovor.

"Neviem," zamrmlal v ponížení.

"Harry, musíš sa so mnou rozprávať," naliehal Sirius. "Prosím, povedz mi prečo. Cítiš sa tak po celý čas?"

"Bože, znieš, ako keby som mal podrezať zápästia vo vani alebo také dačo!" nahnevane ho obvinil Harry. "Nie som nepríčetný, dobre?"

"Nemyslím si, že si nepríčetný, Harry. Len si myslím, že by si mohol byť v depresii a musíme niečo urobiť skôr než..."

"Skôr než? Než mi rupne v hlave a zbláznim sa?" nahnevane vyštekol Harry. "Nie som v depresii. Nezmením sa na jedného z tých ľudí, čo chodia celí v čiernom a píšu poéziu o tom, ako je ich duša čiernou dierou zúfalstva."

"To by ma nikdy nenapadlo," upokojoval Sirius. "Ale myslím, že si už dlho na istej úrovni deprimovaný, možno celý svoj život kvôli tomu, ako s tebou zaobchádzali a myslím, že sa to toto leto zhoršilo. Robím si o teba starosti, hlavne, ak si bol tak nešťastný, že si už nechcel žiť."

Harry vydal zúfalý zvuk. "Pochop, na nič z tej kómy si nespomínam, takže mi to znie, ako keby vás ten doktor kŕmil kravinami," frustrovane odvetil, začínal byť vytočený. "Ale je to vážne tak bláznivý nápad? Moji rodičia sú mŕtvi, je také zlé chcieť byť s nimi? Nechcem zomrieť len kvôli samotnému umieraniu, možno si občas predstavujem, aké by to bolo fajn mať rodičov alebo aspoň rodinu, ktorá ma pri sebe chce. To je tá predstava tak nechutne čudná?"

Sirius sa smutne pozrel na Harryho. "Ja som rodina, čo ťa pri sebe chce, Harry. Rovnako ako Remy. Milujeme ťa."

Harry sa pri tých slovách zatváril previnilo a jeho pohľad skočil znova k tanieru. "Áno, ja viem."

"Nuž, očividne si nemyslíš, že je to isté. Čo je pre teba iné? Nikdy si svojich rodičov nepoznal, ale kvôli čomu veríš, že ti nejaký rodič poskytne niečo, čo ti nedávam ja?" spýtal sa Sirius, uistil sa, aby to nevyznelo, že je urazený. Skutočne to chcel vedieť, aby Harry dostal to, čo zrejme potreboval; on len nemal potuchy, kde začať.

"Nič. Ty si skvelý," rýchlo zareagoval Harry, hlas preplnený úprimnou vďačnosťou.

"Harry, len obecne, čo si myslíš, že robí rodinu ideálnou... ideálnych rodičov podľa teba?" jemne sa spýtal Sirius.

"Neviem," zamrmlal Harry v rozpakoch. "Tak trochu ako Weasleyovci. Až na to, že si myslím, že radšej by som bol, keby sme to boli len ja a moji rodičia, minimálne na chvíľku, a viem, že je to sebecké..."

"Nepovažujem to za sebecké," rýchlo ho prerušil Sirius. Vedel, že v inom vesmíre by Harry bol skvelý sú súrodencami, ale v tomto bolo Harryho najväčšou obavou, že bude nechcený, odstrčený nabok a pretože sa tak silne dožadoval lásky a náklonnosti, Sirius si nedokázal predstaviť, že by sa o rodičov delil s niekým iným. Keby v tejto hypotetickej rodine bolo ďalšie dieťa, Sirius videl, ako by sa Harry uzavrel, nikdy by sa nepovažoval sa skutočne chceného. Siriusa nahnevalo, že to mohlo byť tiež zo strachu, že by ďalšie dieťa bolo uprednostňované a Harry ignorovaný, ale kým u Dursleyovcov bolo dosť zlé, ak sa k nemu niekto, komu dôveroval, takto správal, Sirius vedel, že v tomto prípade by ho to úplne zlomilo. "A čo také sa ti páči na Weasleyovcoch?"

Harry pokrčil plecami, ale nadobudol ten roztúžený výraz, keď si zjavne nemohol pomôcť, aby ho tá predstava nepotešila. "Vieš, obvyklé veci. Ako úprimné staranie sa o hlúpe vecí, aký som mal deň alebo či som dostal dobré známky v teste," vravel s neurčitým úsmevom. "Alebo keď naozaj chcú, aby som k nim prišiel, keď ma niečo trápi, od tých najhlúpejších vecí po tie najvážnejšie. A tiež mi dať radu, to by bolo fajn. Pretože nikdy neviem prísť na to, čo sa mi dopekla Dumbledore snaží povedať, aby som urobil a vždy tu budú zjavne tieto veľké rozhodnutia, ktoré musím vyriešiť... nuž, myslím, že to asi zveličujem. Len niekto, kto ma skutočne chce, myslím. To by bolo vážne milé. To je to, čo by som chcel najviac, myslím." Zjavne sa prebral zo stavu pokojného rozprávania a vyzeral, ako keby chcel vziať späť to, čo práve povedal. "Chcem povedať, že vážne neviem, ako toto všetko funguje, viem, že je to vážne hlúpe..."

"Samozrejme, že to nie je hlúpe, Harry," ostro povedal Sirius.  "To si zaslúži každý, hlavne ty. Viem, že nedokážem nahradiť tvojich rodičov, ale to všetko dokážem. S Remym ti každý dokážeme byť rodičom. Bude to tak, ako si povedal."

"Nebude. Nemôže byť," neočakávane vybuchol Harry, zjavne sám seba tým výbuchom prekvapil.

Sirius sa snažil netváriť ublížene a bodnutie z tej poznámky sa rýchlo zmenilo na obavy kvôli beznádeji v nej. "Prečo?"

Harry zaťal čeľusť a zatváril sa netypicky zatrpknuto. "Pretože... Pretože ma v skutočnosti nechceš. Nikdy si nechcel, len som ti uviazol na krku."

"Harry..."

"A viem, že to nie je tvoja chyba. A nie som na teba naštvaný alebo niečo, pretože úplne chápem, prečo tomu tak je a to všetko..."

"Harry!" prerušil ho Sirius a Harry nadskočil. Nasadil kamennú tvár a povolal všetku svoju chrabromilskú odvahu, aby sa pozrel Siriusovi do očí. Sirius sa na neho uprene zadíval, potreboval, aby mu toto došlo. "Prečo si prepánabeka dostal nápad, že ťa nechcem?"

Harry mlčal.

"Pretože som utiekol z Azkabanu, aby som šiel po Petrovi a nie za tebou?" spýtal sa Sirius, keď si spomenul na rozhovor, čo mali pred nejakým časom.

Harry si smutne vzdychol. "Viem; je to také sebecké. Vážne si nemyslím, že je všetko o mne, ale... neviem, som si istý, že keď si sa dostal von, sníval si o slobodnom živote a v tom obraze si si nepredstavoval mňa a potom to profesor Snape zistil o Dursleyovcoch a všetci vraveli, že by som sa tam nemal vrátiť a ty si bol právne za mňa zodpovedný takže..."

"Počúvaj ma, Harry," zasiahol Sirius. "Nech si myslíš čokoľvek, chcem ťa. Chcem, aby si býval so mnou a vždy som chcel, aby si žil so mnou. Keby som vedel, že si u Dursleyovcov nešťastný, z akéhokoľvek dôvodu, dokonca aj keby ťa nezneužívali, bol by som kvôli tebe ušiel okamžite. Ale nechcel som utiecť a ísť k tebe, aby som nezmiatol malého chlapca, ktorý by bol v takom šoku z tej veľkej slávy, keď sa raz objaví v čarodejníckom svete. Nechcel som, aby si musel voliť medzi mnou a rodinou, ktorú si poznal, pretože som si myslel, že by to k tebe nebolo nefér. Samozrejme, nemal som potuchy, čo ti robia, takže všetky moje názory boli naprosto nepodložené a mal som ťa odtiaľ dostať hneď, ako som mohol, ale ja som to v žiadnom prípade nevedel. Ani som veľmi dlho nevedel, že bývaš s Dursleyovcami. Nikto mi o tebe nič nepovedal, pretože, samozrejme, si mysleli, že ťa chcem zabiť. Ale u Merlina, Harry, záleží mi na tebe viac než na komkoľvek inom, Harry. Neuviazol si mi na krku, bol by som kvôli tebe bojoval až na smrť, ak bude treba."

Harry vyzeral čiastočne ohromene a čiastočne skepticky, jasne obozretný, aby sa poddal nádeji, že čokoľvek z toho je pravda a len pre istotu sa pripravoval na to, že sa sklame. Sirius si vzdychol.

"Harry, je tu ešte jedna vec, o ktorej sa musíme porozprávať a očividne je spojená so všetkým ostatným, takže ti o tom poviem. Musíš si začať uvedomovať vlastnú hodnotu. Musíš si uvedomiť, že nie si z nejakého dôvodu menejcenný než iní ľudia. Že by si sa nemal obetovať kvôli každému, kto ide okolo a vyzerá, že ťa potrebuje. Musí ti začať záležať na tom, či budeš žiť alebo zomrieš, Harry!" vykríkol znepokojene Sirius.

Zahanbené zelené oči sa pozreli do Siriusových. Harry otvoril ústa, aby niečo povedal, ale nedokázal nájsť správnu odpoveď, takže s povzdychom odvrátil pohľad.

Sirius mu položil ruku na plece, jeho obočie sa spojilo v obavách, keď sa Harry podvedome trhol dozadu.

"Prepáč, Sirius, snažím sa to nerobiť, ale ja..."

"Je to v poriadku. Chápem to."

Harry prikývol, ukryl tvár skľúčene v rukách.

"Nuž, pretože dostať do teba trochu sebaúcty potrvá veľmi dlho, môžeme sa presunúť k tomuto, k dôvodu, prečo sa zakaždým strhneš, keď sa ťa niekto dotkne alebo pri tebe urobí prudký pohyb. Prečo sa chováš tak poddajne a..."

"Nechovám sa poddajne!" protestoval Harry, hlava mu vystrelila nahor. Neveriacky sa pozrel na Siriusa.

"Súhlasíš s ľuďmi vo veciach, s ktorými by si normálne nesúhlasil. Vycúvaš z každej hádky..."

"Nezačínaj aj ty! Len si myslím, že je hlúpe hádať sa ľuďmi!" kričal Harry.

"Vieš, že nehovorím o hádkach. Hovorím o tom, že si nenamietal, aby sme objednali olivovú pizzu, ktorú ja milujem, ale ty neznášaš. Hovorím o tom, že už viac nemáš žiaden názor na to, čo robiť alebo kedy to robiť. Hovorím o tom, že už sa nevieš s nikým ani normálne porozprávať, pretože len súhlasíš s čímkoľvek, čo povedia a sám nič nehovoríš," prel sa Sirius. "Ľudia sa zaujímajú o to, čo chceš povedať, Har. My chceme počuť tvoje názory na veci, nie len sa dôverne oboznámiť s tvojou schopnosťou prikyvovať."

"Ľudia začnú byť na mňa naštvaní, keď príliš veľa rozprávam. Neviem, kedy prestať, takže si myslím, že je pre mňa lepšie nebyť sebecký a počúvať, čo hovoria ostatní ľudia, než kňučať o mojom živote alebo tlačiť svoje názory na ostatných, keď im je to v skutočnosti jedno," frustrovane vravel Harry.

"Tvojim priateľom to nie je jedno, Harry. Mne to nie je jedno. Si bystrý mladík a ja si rád vypočujem, čo chceš povedať," vravel jemne Sirius.

"Nie som bystrý, Siri," skľúčene protestoval Harry. "Ty si len počul o tom, čo som urobil minulý rok a to nie som ja! Som v skutočnosti poriadne hlúpy. A som nudný a otravný, takže by si nemal byť vystavený môjmu bľabotaniu..."

"Harry!" prerušil ho Sirius, keď položil ruku na Harryho. "Počúvaj ma. Nie si otravný! Nie si hlúpy! Ja som nehovoril o tvojej inteligencii kvôli známkam v škole. Viem, že si bystrý z rozhovorov s tebou. Nemusíš byť génius ako Hermiona; hovoríš a uvažuješ inteligentne... to je to, čo som myslel. A nič z toho už viac nevidím, pretože si prestal rozprávať a nedovolíš nikomu, aby vedel, čo si myslíš."

"Ale Dursleyovci..." vyhŕkol Harry, než sa v rozpakoch zarazil.

"Dursleyovci čo, Harry?" vyzval Sirius.

Harry prehltol nával emócii. "Pochop, Siri, ty so mnou bývaš len niekoľko mesiacov. Nevieš, aké to je. Budeš ma mať plné zuby a potom budeš ľutovať, že si toto všetko vravel, pretože si do toho dostal príliš hlboko. A ja ti budem na obtiaž a potom to bude zlá situácia, nech sa deje, čo sa deje; ak ma budeš konfrontovať kvôli tomu, že som otravný, budem bez pochýb vedieť, že ma pri sebe nechceš a to bude príšerné, ale ak mi to nepovieš, aj tak ma pri sebe nebudeš chcieť, ale ja budem dokonca ešte otravnejší, pretože o tom nebudem vedieť a to bude ešte príšernejšie!"

"Povedali ti Dursleyovci, že si na obtiaž?" smutne sa spýtal Sirius.

"Samozrejme," zatrpknuto odvetil Harry. "Boli ku mne úprimní vo svojich citoch ku mne. Nemusel som sa snažiť a hádať ako sa musím so všetkými ostatnými."

"Harry, milujem ťa a nepovažujem ťa a nikdy považovať nebudem za obtiaž alebo bremeno či iné sprostosti, čo ti tí kreténi nakecali."

"Vidíš, to by si mohol len hovoriť!" frustrovane vykríkol Harry. "Ako mám vedieť, že ľudia skutočne myslia to, čo mi hovoria? Ľudia mi klamú po celý čas a ja to nedokážem posúdiť a je to také ťažké stále sa musieť snažiť prísť na to, či ľudia majú dobré obdobie alebo sú pri mne, pretože sa cítia previnilo a či sa čoskoro dostanú do fázy, kedy ma budú nenávidieť!"

"Pocity ľudí k tebe nefungujú vo fázach, Harry," súcitne sa prel Sirius. "Iste, sú ľudia, ktorí ťa nemajú radi, každý takých má, ale ľudia, ktorí ťa radi majú, ťa nezačnú nenávidieť."

"Ako to vieš? Veď ma vôbec nepoznáš! Myslíš si, že to môžeš povedať po tom, čo si so mnou strávil jedno leto? Nemôžeš! Ľudia, ktorých som poznal, najdlhšie, boli Dursleyovci a oni ma nenávideli časom viac a viac," vysvetľoval Harry, začal byť stále viac a viac rozrušenejší.

"Áno, nuž, Dursleyovci boli voči tebe zatrpknutí, už keď si bol malé dieťa. Batoľa, Harry, Očividne, to bolo niečím iným než tebou. A časom Dursleyovci blázniveli viac a viac a vybíjali si svoju šialenosť a sklony k násiliu na tebe, pretože už boli voči tebe zatrpknutí, pretože si bol dieťaťom Lily a pretože si bol čarodejník alebo z nejakého iného dôvodu, ktorý si nemal pod kontrolou. U Merlina, Harry, nebolo to kvôli tebe! Táto rodina je zdeformovaná a ty si v nej uviazol."

"A ja som to všetko len prijímal. Môj otec by to neurobil. Viem, že si myslíš, že som patetický, len to povedz! Viem, že si všetci myslia, že som slaboch a narušený úbožiak!" jačal, keď vyskočil na nohy. Schmatol tanier a hodil ho do umývadla.

Sirius tiež vstal od stola a nasledoval Harry. "Harry, nikto si to nemyslí. Hlavne nie ja. Bolo to mimo tvojej kontroly a každý v tvojej situácii, vrátane Jamesa, by skončil rovnako. Bol by na teba hrdý..."

"Hanbil by sa za mňa," vybuchol Harry.

"On by sa za teba nikdy nehanbil, Harry," odpovedal Sirius. "Dopadol si oveľa lepšie, než kedy mohol snívať."

"Som odporný. Bože, tak sa nenávidím. On by ma nenávidel tisíckrát viac. Bol tak prekliato dokonalý a ja som v takom chaose," vravel seba neznášajúcim tónom, kvôli ktorému sa Sirius začal o krstného syna báť. Položil ruku Harrymu na plece, keď zúrivo drhol riady, čím spôsobil, že nadskočil a pustil riad do umývadla, keď sa na hrane rozlomil.

"VIDÍŠ!" zjačal, ukázal na odlomený kúsok. "Som prekliata katastrofa! Ty by si sa s týmto nemal zaoberať! Práve si sa dostal z Azkabanu a mal by si sa uvoľniť a zotavovať, ale namiesto toho sa musíš zaoberať so mnou!"

"Harry, uvedomuješ si vôbec, že na seba len vrháš zlé svetlo? Nechápem, prečo nevidíš, čo v tebe vidím ja, čo všetci, ktorých poznám, v tebe vidia. Musíš sa prestať na seba pozerať tak zle! Musíš sa prestať obviňovať za každú maličkosť, čo sa pokazí!"

"Ale to všetko je moja chyba!" protestoval skormútene Harry. "Všetko je to kvôli mne, buď priamo alebo nepriamo!"

"Nič z toho, z čoho sa obviňuješ, si nespôsobil," naliehal Sirius. "Možno boli s tebou nepriamo spojené, ale nebolo to nič, čo si mal pod kontrolou. Nemôžeš sa obviňovať preto, že sa nejaký maniak rozhodol, že si jeho hlavný cieľ! Nemôžeš si klásť za vinu, že existuješ, Harry!" podráždene zvolal.

"Tak možno by som nemal existovať!" zjačal Harry. Sirius sa na neho pozrel v šoku a Harry zvesil hlavu, ďalšie slová prehovoril jemne a pozorne. "Nemôžem ignorovať fakt, že keby som nebol nablízku, ľuďom by sa prestalo ubližovať."

Sirius si pritiahol Harryho k hrudi a objal mladíka rukami. "Harry, nikdy si nemysli, že by si nemal byť nablízku. Vo svete sa vždy niekomu ublíži, či si nablízku alebo nie, ale ty zmierňuješ bolesť... tvoja samotná prítomnosť v životoch tých, ktorí ťa milujú, nám pomáha. Tak veľmi si mi pomohol, Harry, vôbec si neuvedomuješ ani len zlomok toho. Nikdy by som sa nezotavil z Azkabanu, keby nebolo teba. Pomohol si mi vrátiť mi môj život! Si to najlepšie, čo sa mi kedy stalo!"

"Nie," zjačal Harry, vykrútil sa zo Siriusovho zovretia, priveľmi k mužovmu prekvapeniu. "Nevieš, o čom hovoríš!"

"Harry..." začal Sirius, nechápal Harryho reakcii.

"Nie! Nemal si na výber, len si ma musel prijať! Je to to isté ako s Dursleyovcami! Keby si ma chcel, nebol by si ma nechal s nimi!" kričal Harry, hruď sa mu nepravidelne zdvíhala, oči zaplavovali slzami, hoci s nimi bojoval. "Nezáležalo ti na mne! Nechcel si ma! Nikdy si nechcel! Určite si mohol kvôli mne utiecť... nepoznal si ma! Ale potom si ma stretol a odišiel si! Povedal som ti, že chcem žiť s tebou v tú sekundu, ako si sa na to spýtal a ty si odišiel! Chcel som ísť s tebou, ale tebe to bolo jedno! Všetkým to bolo jedno! Remus ma ani raz nenavštívil! Vôbec nezavolal! Vo vašom živote som bol len niečo dodatočné, čo vám nechali na schodoch, tak ako je to u mňa zakaždým! Len tu prechádzam, až kým ma ďalšia osoba nedokáže vystáť! A to nie je fér! Nie je to fér, pretože všetci moji priatelia majú ľudí, ktorým na nich záleží bez ohľadu na to, čo urobia a ja sa tak veľmi snažím a nemôžem nájsť vôbec nikoho, kto by ma chcel!"

"Harry, nie!" protestoval Sirius, vydesený názormi, ktoré uháňali hlavou jeho krstného syna. Pohol sa, aby ho objal, ale Harry jeho ruky odtlačil.

"NEDOTÝKAJ SA MA!" zvrieskol. "Nakazím každého, kto sa ku mne priblíži!" vzlykal.

"O čom to hovoríš?" spýtal sa Sirius, úplne zmätený. Cítil sa bezmocne, keď jeho krstný syn cúval k pultu a nekontrolovateľne sa triasol.

"Moji rodičia zomreli a potom Dursleyovci chceli, aby som zomrel a potom pán Stenson dostal rakovinu, keď som u nich býval a zaútočili na Rokfort kvôli mne, a Rona uniesli, pretože som bol príliš často s ním. Nechcem, aby si zomrel alebo ťa zranili!"

"Nuž, ja nechcem zomrieť alebo sa zraniť, ale radšej by som, aby sa niečo z toho stalo, než by som ťa stratil, Harry, či už fyzicky alebo emocionálne. Prosím, nezatváraj sa predo mnou znova," prosil Sirius, keď ukročil dozadu. Harry sa napäl a pozrel sa na neho so zúfalým výrazom. "Harry, Dursleyovci sú ojedinelí pokiaľ ide o to, čo k tebe cítia. Ublížili ti, spôsobili, že má pocit, že za nič nestojíš, ale to neznamená, že to je pravda."

"Ale je to pravda," zastonal Harry, zaplavený trápením. "Je to pravda a ty to zistíš a potom budeš taký sklamaný a budeš sa za mňa hanbiť."

"Ja by som sa za teba nikdy nehanbil, Harry. Možno jedného dňa urobíš niečo, čo ma sklame, rovnako ako Ron robí veci, ktoré sklamú jeho rodičov a Draco urobí veci, ktoré sklamú Snapa, ale to nikdy neovplyvní to, ako mi na tebe záleží, Har. Nevzal som ťa so sebou, pretože som bol na úteku; ty to vieš. Potreboval si chodiť do školy, nespomínajúc, že keby si bol so mnou a niekto ma našiel, bol by si v nebezpečenstve. Nevedel som, ako zlé to bolo u Dursleyovcov. Neopustil som ťa, pretože som chcel. To, že som musel utiecť a opustiť ťa, tiež narušilo moje sny o tom, že budem žiť s tebou. Nech si myslíš čokoľvek, Harry, vždy som ťa chcel, dokonca ešte viac po tom, čo som ťa spoznal," odhodlane vravel Sirius.

Harry vyzeral, ako keby umieral túžbou tým slovám uveriť, ale v jeho výraz boli zjavné pochyby a skepticizmus.

"To kvôli tomu si sa rozhodol prevziať na seba rakovinu pána Stensona?" zničene sa spýtal Sirius. "Pretože si si myslel, že ťa nikto nechce?"

Harry sa v rozpakoch odvrátil.

"Harry?"

Chlapec si vzdychol a pokrčil plecami. "Hádam, len si myslím, že občas je smrť horšia pre ľudí, ktorých za sebou zanecháš, ktorí ťa potrebujú a ja som mal ako najbližších len Rona s Hermionou, a to nebolo nič v porovnaní s tým, ako veľmi Kota a pani Stensonová potrebovali pána Stensona. Bola to jednoduchá matematika."

"Jednoduchá matematika! Harry, toto je tvoj život, o ktorom hovoríme  a ty sa ho chceš vzdať kvôli aritmetickému problému?" neveriacky sa spýtal Sirius.

"Nuž, v rovnici nie sú len čísla," zdôvodňoval Harry.

"Harry, nerozumieš. Ty máš viac ľudí, než si uvedomuješ, ktorí ťa potrebujú. Ja, napríklad, by som bol bez teba stratený."

"Predtým si si viedol dobre," podotkol Harry.

"Neviedol, Har. Nebol som v pohode, až kým som nemal teba a celé toto leto som bol tak vydesený, že ťa stratím, že som robil všetky tie nesprávne veci, pretože som nevedel, ako zaistiť, že som mnou zostaneš," protestoval Sirius. "Nemáš potuchy, čo by mi tvoja strata urobila. Nevieš, čo by mi spravila!" namáhavo prehltol, keď si spomenul na noc, kedy si myslel, že Harry odišiel nadobro.

"Bol by si to prekonal; len si potreboval čas," smutne vravel Harry.

"Harry, prečo si myslíš, že ostatní sú dôležitejší než si ty? Nechápeš, ako dôležitý si?" ustarane sa spýtal Sirius.

Harryho mlčanie odpovedalo na tú otázku lepšie než čokoľvek, čo by povedal.

"To preto si šiel za Ronom? Kvôli matematike? Pretože on má väčšiu rodinu, tak je dôležitejší?" žasol Sirius.

"A Hermionu..." dodal s povzdychom Harry. "Má aj Hermionu."

Sirius zmätene zažmurkal. "Ty chceš Hermionu? Myslel som, že sa ti páči Ginny."

"Páči. Nechcem Hermionu takto... len hovorím, že on má aj Hermionu... na dôvažok k svojej rodine," vysvetľoval Harry. "A to len dokazuje to, čo som sa snažil povedať skôr... pretože Hermiona s Ronom sú ľudia, ktorí ma poznajú najlepšie zo všetkých, a... a opustili ma."

"O čom to hovoríš, Harry? Hermiona s Ronom ťa milujú viac než čokoľvek. Sú to tvoji najlepší priatelia," naliehal Sirius, keď sa snažil prísť na to, kam Harry týmto mieri.

"Jednoducho ma opustili," vravel stiahnutým hlasom, hľadel na pult, jeho myšlienky boli očividne niekde inde. "Ja viem, že som im povedal, aby odišli, a som rád, že sú v bezpečí, ale kedysi sa zvykli hádať a odmietli bezo mňa odísť a teraz ma len nechali so smrťožrútmi, aby som zomrel."

"Harry, nie. Och, bohovia, nie!" v hrôze vravel Sirius. Začínal chápať, ako vydesený bol Harry, že ho opustia tí, ktorých miluje; videl to všade!

"Počúvaj ma, Harry. Naozaj ma počúvaj. S oboma som hovoril o tom, čo sa stalo. Ron ťa nechcel opustiť, ale nebol v stave s niekým bojovať a okamžite by ho zabili. Hermiona bola tá rozumnejšia ako vždy a chápala, že keby ich dvoch zabili pred tvojimi očami, zničilo by ťa to. Dostala odtiaľ Rona, aby si sa mohol sústrediť len na to, ako sa odtiaľ dostať. Nikdy by neboli odišli, keby si mysleli, že môžu niečo urobiť, aby pomohli Dracovi dostať ťa odtiaľ... a NIKDY by neodišli, keby tam nebol Draco a nešiel za tebou. Oboch ich to ničí, že odišli, hlavne Hermionu, pretože má pocit, že to bolo jej rozhodnutie nechať ťa tam. Harry, nevidíš, ako veľmi si Hermiona vyčíta to, čo sa stalo? Potom, čo sa sem dostala prenášadlom, bola v stave, v akom som ju nikdy predtým nevidel. Len nevedela, čo robiť. Nechápeš, ako veľmi im na tebe záleží, Harry? Och, bohovia, Harry, vážne si myslíš, že by ťa opustili a bolo by im to jedno?"

Harryho oči sa zase zaplnili slzami a bezmocne prikývol.

"Harry, stačilo, aby si sa ich na to spýtal a boli by ti to vysvetlili," uistil ho Sirius.

"Ak takto odišli, mohli by jednoducho klamať, tak prečo sa namáhať? Vždy dostávam rovnakú odpoveď, jednoducho nebudem vedieť, či je to pravda alebo nie," nešťastne vravel Harry.

"Hej, chlapče, musíš sa naučiť niektorým z nás dôverovať. Samozrejme, musíš byť obozretný v tom, v koho kladieš svoju dôveru, ale myslím, že Hermiona s Ronom si ju už zaslúžili, nemyslíš?" navrhol s nádejou Sirius.

Harry sa tváril neiste, ale tak či tak váhavo prikývol. Sirius si vzdychol; toto si vyžiada veľa času a uistenia, aby Harry začal znova veriť.

"Viem, že možno tomu teraz neveríš, ale mne môžeš dôverovať, Harry. Nikdy by som ťa nevystrnadil zo svojho života z akéhokoľvek dôvodu a vždy budeš pre mňa ako syn. A nikdy by som ti zámerne neublížil."

"Viem," odpovedal Harry, hľadel si na nohy.

Sirius sa zhlboka nadýchol. "Harry, viem, čo sa stalo v Komnate nočných morí."

Harryho hlava vystrelila nahor a hľadel na Siriusa so zmesou šoku a hrôzy. "Ron ti to povedal?" spýtal sa, cítil sa zase zradený.

"Povedal mi to potom, čo ma videl, ako som ťa náhodou trafil lakťom v tej izbe. Ale som rád, že mi to povedal. Musíme sa o tom porozprávať. Je to na mojom zozname," riekol so smutným úsmevom, oprel sa o pult oproti Harrymu, tak aby sa chlapec cítil menej ohrozený.

"Je mi to ľúto. Je mi to tak ľúto. Nechcel som..." začal Harry, ale Sirius ho prerušil.

"Je to v poriadku," rozhodne vyhlásil. "Chcem povedať, ani sa to len nepribližuje možnosti, že by sa to stalo realitou, ale chápem, že po tom, čo sa stalo v tvojej minulosti, sa ti môže snívať o iných ľuďoch v tej pozícii, hlavne o mne, dúfajme, že len preto, že som tvoj opatrovník. Ale Harry, musíš vedieť, že by som ti nikdy takto neublížil. Viem, že som ťa v nemocničnom krídle náhodou zranil, ale prosím ver mi, že to bola čistá nehoda a ja by som nikdy, v žiadnom prípade, ti takto zámerne neublížil."

"Áno, ja viem," zahanbene zamrmlal Harry.

"Hej, Har, pozri, viem, že ti bude chvíľu trvať, kým si naozaj uvedomíš, že ti nikdy neublížim, pretože som v rovnakom postavení ako tvoj strýko, keď som tvoj opatrovník a muž, ktorý je oveľa väčší ako si ty..."

"Nie o veľa," vzdorovito prerušil Harry.

Sirius si nemohol pomôcť, aby sa nepousmial napriek príšernej téme rozhovoru. Vedel, že jeho synovec neznáša, keď ho považujú za malého, hoci nebolo pochýb, že zodpovedá svojmu veku.

"Dobre, nie o veľa, ale stále väčší. Tak či tak, len dúfam, že na to prídeš čoskoro a skús mi veriť, keď ti hovorím, že ti nikdy neublížim. Ani jeden z nás nezažil veľa z funkčnej rodiny, takže možno budeme potrebovať pomoc zvonka. Preberiem s Námesačníkom alebo s Weasleyovcami vhodný trest, ak niečo zlé vyvedieš, a nebudem na teba len nevhodne vrieskať ako naposledy. Takže, naozaj nechcem, aby si urobil ešte niečo nebezpečné, Harry. A budem veľmi sklamaný, ak sa tak stane. Ale, ak urobíš niečo, o čom vieš, že sa na to budem hnevať, tak len vedz, že nič, čo by si kedy mohol urobiť, nespôsobí, že mi na tebe prestane záležať alebo ťa kopnem či inak ublížim. Preberieme trest spoločne a budeme sa rozprávať o tom, prečo si bol potrestaný a budeme sa o tom rozprávať spolu. Vždy mi budeš môcť povedať čokoľvek. Dokonca aj keď to príšerne pokašleš, budem tam, aby som ti pomohol dostať sa z toho, aj keby som bol naštvaný. Dobre?" vravel Sirius, ustarane si prehrabával rukou vlasy, keď sa pokúšal zmerať Harryho reakciu na rozhovor o treste. Chlapec sa stále tváril trochu skepticky, ale vyzeralo to, ako keby tomu chcel veriť a to bol začiatok, ak nič iné.

"Dobre," súhlasil.

Sirius prikývol a vytiahol svoj zoznam, stále tajil obsah pred Harrym. Ten striedavo hľadel z jeho tváre na ten papier so zvedavým výrazom, ale Sirius si len vybral tému a zastrčil poskladaný papier späť do vrecka.

"V poriadku, ďalšia vec. Je očividné, že si v poslednej dobe poriadne nespal. Je to kvôli tým snom?"

Nastala dlhá pauze, keď sa Harry pokúšal vymyslieť čo povedať. "V poslednom čase som mal veľa snov," nakoniec porazeneckým hlasom prehlásil.

"Ako dlho ich máš?"

Harry sa zatrpknuto zasmial. "Ktoré máš na mysli?"

"Čo tak tie, kvôli ktorým v noci nespíš? A čo tie, v ktorých zaujmem miesto tvojho strýka? Mávaš ich odvtedy, čo si sa sem prisťahoval alebo aj predtým?"

Harry si prehrabol rukou vlasy, nervózny zvyk, ktorý si Sirius začínal stále viac a viac všímať. "Nie, nie tak dlho. Ja len... u Stensonovcov, môj strýko povedal..."

"Čo povedal?" vyzval ho Sirius, keď Harry zmĺkol.

"Veľa vecí..." zašepkal, zmĺkol, keď jeho myšlienky uviazli v tej príšernej noci.  "Povedal niečo o tom, že ma budeš nenávidieť rovnako, ako ma nenávidí on. Myslím, že to je dôvod, prečo som si... veď vieš... myslel takéto veci." Odmlčal sa, striasol sa, aby sa dostal z tej spomienky. "Je mi to tak ľúto. Vážne o tebe takto neuvažujem... ja len... ja len nechcem také niečo zažiť znova."

"Nikdy nebudeš musieť prejsť niečím takým znova, to ti prisahám," vehementne ho uisťoval Sirius.

Harry zatvoril pevne zatvoril oči a prikývol.

"Harry, poďme sa porozprávať o Dursleyovcoch," začal opatrne.

Chlapcove oči sa rozleteli a spanikárene pokrútil hlavou.

"To, čo sa ti tam stalo, nebola tvoja vina a nemáš sa za čo hanbiť, dobre?" vravel jemne Sirius. Harry stále vyzeral, že je z tej predstavy totálne vydesený.

"Len neviem, či to zvládnem," priznal prosebne.

"Začneme pomaličky. Len ti položím nejaké otázky a ty ich môžeš zodpovedať, ak to bude pre teba v pohode, dobre?" spýtal sa Sirius, keď využil Remusov návrh, ako sa priblížiť k tejto chúlostivej téme rozhovoru.

Harry pomaly prikývol. "Dobre," neochotne súhlasil.

"Prečo nejdeme do obývačky, aby sme mali väčšie pohodlie než postávať v kuchyni," navrhol Sirius. Bolo mu jasné, že ak majú zmeniť izby, musia to urobiť rýchlo, skôr než Harry zmení názor na tento rozhovor.

Harry prikývol a Sirius ho pomaly objal okolo pliec. Nechal tam ruku, aj keď sa Harry napäl, a viedol ho do obývačky. Harry sa posadil do kresla oproti gauču a Sirius pochopil, že sa medzi nich snaží dostať nejaký odstup, keď sa pripravoval odhaliť niečo tak neľahké. Hoci by uprednostnil, keby ho Harry vyhľadal kvôli úteche a nie si udržiaval odstup, ale bral, čo mohol a uvedomil si, že prejde dlhý čas, kým ho Harry začne vyhľadávať kvôli ochrane.

"Čo tak začať s prístenkom?" navrhol Sirius. "Bola to tvoja spálňa?"

Harry zrazu zistil, že ma fascinujúce kolená, ale aj tak začal hovoriť. Znel neiste, nervózne a trochu vystrašene, ako keby zdieľanie takýchto informácii by mohlo viesť ku čomukoľvek. "Bola to moja spálňa, až kým som nedostal list z Rokfortu, potom ma presťahovali do Dudleyho starej izby."

Sirius prikývol a ešte trochu zatlačil. "Aký veľký bol?"

"Myslím, že asi veľkosti špajze, ale nie tak vysoký. Mal šikmý strop, ako schody zospodu. Nebolo to také zlé, keď som bol mladší, ale ako som rástol, tak mi pripadal obmedzenejší a stále som si búchal hlavu o schody. Keď som sa na Vianoce vrátil, pripadal mi oveľa menší. Už by som sa tam nezmestil, hlavne nie teraz, keď tam napchali ďalšie veci. Večne tam niečo skladovali, a tak vyzeral ešte menší... ako veci na upratovanie. Občas som sa pretočil a spadla na mňa metla, alebo špinavá handra, či niečo také, čo bolo dosť otravné... a keď som bol malý, dosť ma to desilo. Vtedy som bol hlúpy a vydesený. Ale aspoň sa vďaka tomu nebojím pavúkov," nervózne sa zasmial. Začervenal sa, keď si uvedomil, ako práve toho veľa vyhŕkol. Mal sklony veľa rozprávať, keď bol nervózny, pokiaľ sa nerozhodol zabrániť si v tom, obvykle tým, že vôbec nerozprával, čo bol dôvod, prečo bol v prvom rade tak neochotný o tomto začať hovoriť. Tie slová mu unikli skôr, ako ich mohol zadržať a jemu bolo až zle z predstavy, že ich nemôže vziať späť. Bolo mu jasné, že dokonca ani ten nechutný pocit ho nezastaví a že nakoniec bude všetko príšerne ľutovať, a z toho bol dokonca ešte nervóznejší.

Sirius prikývol. "Takže si tam chodil len spávať?"

Harry naklonil hlavu nabok a hral sa s uvoľnenými nitkami na jeho nohaviciach. "A za trest, to vtedy ma tam zamkli. A obvykle, keď ma chceli dostať z cesty, takže to bolo dosť často.  Keď chceli, aby som im zmizol z očí, mohol som ísť von, ale potom som si musel dávať pozor, aby som sa vyhol Dudleymu a jeho kamošom, pretože ma mlátili, ale keď som nemohol ísť von, ako v noci či tak, tak ma dali do prístenku. Ale mne to tak veľmi nevadilo. Viac ma desilo to, čo bolo vonku, než to, čo bolo vo vnútri, takže v noci, keď som sa bál, bolo to v skutočnosti fajn, keď som mohol všetko vidieť. Niežeby by sa tam ešte niečo zmestilo."

"Keď si sa v noci vydesil, mohol si ísť za svojimi príbuznými?" spýtal sa Sirius, hoci si už bol istý odpoveďou, ale došlo mu, že Harrymu prospeje, ak o tom bude hovoriť.

Prekvapujúco tá otázka Harryho rozrušila viac, než očakával. Pokrútil hlavou a trasľavo sa nadýchol.

"Harry?" opatrne vyzval Sirius.

"Ja sa... ja sa bojím hromobitia," priznal rozpačito Harry. "Viem, že je to také hlúpe, ale vždy som sa bál, už odkedy som bol dieťa. V prístenku neboli žiadne okná samozrejme, takže som hrom mohol počuť a blesk osvetlil medzeru pod dverami a mňa to z nejakého dôvodu príšerne vydesilo. Nevidel som, čo sa deje, takže sa moja predstavivosť tak trochu zbláznila a zakaždým som si myslel, že je niečo na druhej strane dverí. A bol som zvyknutý počuť, ako Dudley uteká do izby k rodičom, takže párkrát, ak dvere neboli zamknuté zvonka, šiel som tam tiež. Bolo to také ponižujúce. Prvý raz, to som mal asi päť alebo šesť, mi dal strýko facku a povedal mi, aby som šiel dole, ale ja som sa tak príšerne bál, že som žobronil, aby mi dovolil sedieť vonku pred dverami, ale on povedal, že ak nepôjdem dole, pôjde po opasok, takže som musel ísť dole sám a bola taká strašná tma a... toto je vážne hlúpe, že?"

"Nie, vôbec to nie je hlúpe," uistil ho Sirius. "Vieš, že keby si počas búrky prišiel za mnou, ja by som ťa nikdy neodohnal. Bol by som rád, keby si za mnou prišiel, keď sa bojíš. Mám rád tvoju spoločnosť."

Harry potiahol nosom a rýchlo si utrel slzu. "Je to naozaj naprd byť po celý čas sám, vieš?"

Sirius si nebol istý, či hovorí len o svojom detstve. "Viem, Harry. Ver mi, viem. Dvanásť rokov v Azkabane ma to bez pochybností naučilo. Ale ani jeden z nás už viac nemusí byť sám. Máme jeden druhého."

Harry sa uslzene usmial.

"Harry, prečo sa neporozprávame o tom, čo ti tvoj strýko urobil," opatrne navrhol Sirius.

Chlapec sa nepohodlne pohol. "Čo chceš vedieť?" zašepkal.

"Čo keby sme prebrali uplynulý rok, začneme minulým letom? Vravel si, že to vtedy sa to stalo zlým. Čo sa zmenilo?"

Harry sa objal okolo pása, ako keby sa chcel chrániť pred bolesťou z toho, čo sa stalo. Sústredene hľadel na kozub a Sirius premýšľal, či sa nejako snaží oddeliť od súčasnej situácie, aby bol schopný o tom hovoriť. "Strýko Vernon zostal násilnejší, stávalo sa to častejšie," sotva počuteľne vyslovil, keď sa roztrasene nadýchol, aby sa upokojil.

Po tom, čo si uvedomil, že Harry má problém pokračovať, Sirius riskol ďalšiu otázku. "Čo ti urobil?"

Harryho dýchanie začalo byť nevyrovnané, keď sa odvrátil od kozubu, aby sa pozrel na svoje ruky, ktoré nervózne žmolil.

"Harry?" znepokojene sa spýtal.

"Neviem... neviem, kde začať alebo čo povedať... bolo toho tak veľa a... a ja len... ja len neviem..." vravel bezmocne.

"To je v poriadku. Prečo si nevyberieš jednu udalosť a nepovieš mi o nej?" improvizoval Sirius.

Harry zatvoril oči a prikývol.

"Ehm, nuž, dobre... ten prvý raz, kedy to skutočne, ehm, prehnal, myslím... že...." Harry sa odmlčal, keď sa ponoril do spomienok na tmavé izby, päste a bolesť. "Prišiel o veľa peňazí alebo niečo také. Myslel si, že to bolo kvôli mne." Odmlčal sa, keď sa pokúsil pokračovať v príbehu. "Počul som, ako jačí dole schodmi a bol opitý. Pamätám si, že som dúfal, že len odpadne, ako sa to stávalo, keď bol priveľmi opitý... vieš, začal veľa piť a vtedy bol tak nejako násilnejší, ale občas len omdlel, než niečo stihol urobiť." Znova sa odmlčal, sledoval, ako sa mu trasú ruky. Zovrel ich dohromady a zastrčil si ich medzi kolená, ale zvyšok jeho tela sa triasol tiež, to už nebolo také ľahké ovládnuť. "On... on prišiel do mojej izby... Snažil som sa predstierať, že spím, ale schmatol ma... on uhm, on... on ma schmatol za ruku a..."

"A čo potom urobil?" postrčil Sirius, keď Harry niekoľko minút mlčky bojoval.

Ale mladý chrabromilčan zrazu vyskočil na nohy, vyzeral úplne vynervovaný.

"Toto nezvládnem!" vykríkol s mierne spanikáreným výrazom. "Myslel som si, že áno, ale nemôžem. Nemôžem ti o týchto veciach povedať. Je príliš ťažké dostať to von a ja to skrátka nezvládnem."

Sirius vstal tiež a pomaly vykročil k Harrymu. Ten prudko uskočil dozadu.

"Harry, to je v poriadku, ja ti neublížim, len ti chcem pomôcť. Čo sa stalo, nebola tvoja vina a nech povieš čokoľvek, môj názor na to sa nikdy nezmení. Toto je niečo, čo sa stalo tebe a nie kvôli tebe, ale už viac to všetko nemôžeš držať v sebe," chlácholivo vravel Sirius, posúval sa po centimetroch k nemu.

"On... on... tak veľmi to bolelo a... a ja som bol... bol som vydesený a bolo mi to ľúto, pretože to bolo kvôli mne!" kričal Harry, prehĺtal vzlyky.

"To nebolo kvôli tebe, Harry. Bolo to kvôli Dursleyovcom a nikomu inému," namietal Sirius.

"Nie, bol to môj trest za zabitie Cedrica! Zaslúžil som si to, pretože kvôli mne zabili Cedrica!" vyhŕkol. Siriusa to omráčilo.

"Harry, to nebola..." začal, keď objal Harryho, ale Harry vykríkol a pokúsil sa od neho vymotať.

"Nie! Nedotýkaj sa ma! Som špinavý a som vrah a aj teba kvôli mne zabijú!" vykríkol, už plakal bez obmedzenia a snažil sa dostať z objatia svojho krstného otca a súčasne skryť svoje slzy.

"Harry, to nebola tvoja chyba! U Merlina, to vôbec nebola tvoja chyba!" vykríkol Sirius, pritiahol si Harryho silno k hrudi, kým sa ten zúfalo snažil dostať preč. Tentoraz mu nedovolí, aby sa uzavrel.

"Pusti ma, Sirius! Pusti ma!" začal hystericky kričal, keď mu slzy stekali po tvári. "Nechaj ma na pokoji!"

"Harry, počúvaj ma, to nie je tvoja chyba. Nič z toho. Nebola to tvoja chyba," rozhodne vravel Sirius.

"Bola!" vykríkol Harry. "Ty nič nevieš! Ja som ho požiadal, aby ho vzal spolu so mnou! Som príšerný! Nemôžem s tebou žiť! Spôsobím, že ma budeš nenávidieť!"

"Ja by som k tebe nikdy necítil nenávisť!" naliehal Sirius, znova si chlapca pritiahol k sebe, keď ten takmer zakopol, ako sa snažil uniknúť. "A toto je teraz tvoj domov. Sme rodina a ty neodídeš skôr, než tomu nedáš aspoň šancu!"

"Pusti ma!" hystericky kričal Harry. "Len ma pusti, Sirius!"

"Upokoj sa, Harry. Len sa uvoľni, dobre? Ja ti neublížim," chlácholil ho Sirius, keď ho hladil po chrbte, hoci to bolo náročné, keď sa ten chlapec pokúšal odtlačiť a zakryť svoje slzy.

V kozube zažiaril oheň, ktorý na sekundu Siriusa rozptýlil a umožnil tak Harrymu konečne sa oslobodiť. A predsa, keď sa pokúsil otočiť a rozbehnúť, zakopol o konferenčný stolík a so vzlykom padol na zem.

Sirius mlhavo zaregistroval, ako na neho Snape hľadí so zdeseným výrazom, ale ignoroval to a vyštartoval za krstným synom. Zastavil sa až, keď mu na hruď začal mieriť prútik dosť naštvaného majstra elixírov.

"Čo dopekla robíš, Black?" spýtal sa v hrôze Snape, než sa otočil k Harrymu. "Harry, čo ti urobil?"

Harry sa posadil a pokúsil sa upokojiť.

"N-nič," koktal pomedzi vzlyky. "On nič ne-neurobil."

Nanešťastie v tejto oblasti Harry už dávno stratil svoju dôveryhodnosť. Sirius musel priznať, že situácia nevyzerala príliš dobre, keď Harry plakal na zemi a nad ním sa týčil jeho krstný otec.

"Nie je to tak, ako si myslíš, Snape," zlovestne povedal. "Len sme sa rozprávali."

"Si nezodpovedný, Black, a necháš sa riadiť svojimi vášňami. Počul som, čo si urobil v Harryho nemocničnej izbe," zavrčal Snape. "Ja ti nedovolím, aby si mu ublížil."

"Ja mu neubližujem! To bola nehoda a ako sa opovažuješ naznačovať, že by som zámerne Harrymu ublížil? To by som NIKDY neurobil!" kričal Sirius. "Nezáleží na tom, ako sa naštvem."

Harry už vyskočil na nohy a pohol sa čiastočne medzi dvojicu. "Je to v poriadku, profesor. On mi ne-neublížil," vravel potichu, keď si utrel zostávajúce slzy a snažil sa zabrániť príchodu nových. "My sme sa len rozprávali a ja som sa... nevysvetliteľne rozrušil," vravel, znel zahanbene.

"Existuje aj verbálne zneužívanie," zavrčal Snape. "Nebudem tolerovať..."

"Nie," prerušil ho Harry, nechcel, aby Siriusa ešte z niečoho obvinili, "bola to moja chyba. Ja..."

Snape začínal byť viditeľne naštvanejší, očami nebezpečne prebodával animága. "Čo si urobil, Black?" Otočil sa k mladíkovi, s ktorým tak zle zachádzali celý jeho život. "Harry, nech ti urobil čokoľvek, nie je to tvoja chyba. Nedovolím, aby ti znova ublížil. Ideš so mnou."

Harry vyzeral prekvapený prudkosťou Snapových vyhlásení, že ho ochráni.

"Nie, vážne. Neublížil mi. Len sme sa rozprávali..." Harry sa nervózne pozrel na krstného otca.

"Rozprávali sme sa o jeho príbuzných, Snape," podráždene dodal Sirius. "Pochopiteľne, začalo to byť trošku emočné."

Snapov hnev sa okamžite rozplynul... alebo minimálne sa presunul na tú muklovskú rodinu. Okamžite sklonil prútik.

"Ospravedlňujem sa, Black," stroho vyhlásil.

Sirius otvoril ústa, aby niečo sarkasticky poznamenal, ale spomenul si, že ju tu jeho krstný syn, tak ich znova zatvoril a uspokojil sa s prikývnutím, že to berie na vedomie.

"To je v poriadku," zamrmlal Harry. "Aj tak sme už skončili."

"Harry, musíš o tomto hovoriť, aby si sa mohol začať posúvať ďalej," prosil Sirius, ale Harry pokrútil hlavou.

"Jednoducho nemôžem," nešťastne sa ospravedlňoval, hľadel k zemi a hral sa s lemom košele. "Nedokážem o tom hovoriť. Je to príliš ťažké," priznal potichu.

K prekvapeniu oboch strelil Sirius po Snapovi pohľadom, ktorým zreteľne žiadal o pomoc. Koniec koncov, Sirius nemohol prinútiť Harryho rozprávať, ale bolo zrejmé, že to potrebuje dostať z hrude von. Namiesto toho, aby z tej situácie ťažil, Snape rýchlo začal pátrať po niečom, čo by mohlo pomôcť. Samozrejme, ako sa dalo čakať, priviedlo ho to k elixíru.

"Keby si chcel, Harry, mám elixír, ktorý patrí medzi upokojujúce dúšky a ktorý špeciálne pomáha ľuďom, aby mohli s väčšou ľahkosťou hovoriť o traumatizujúcich udalostiach. Dištancuje príjemcu od danej situácie. Nenúti ťa odpovedať na otázky ako veritasérum, a môžeš vynechať časti, ktoré nechceš, ale uvoľní ti to jazyk. Nechcel by si ho skúsiť?" spýtal sa Snape, snažil sa neznieť príliš nádejne.

"Myslím, že je to len niečo, o čom bude lepšie nehovoriť," ustarane odpovedal Harry.

"Harry, ja by som bol vážne rád, keby si sa o tom pokúsil hovoriť, ak môžeš. Musím vedieť, čo sa stalo, ak sa ti mám pokúsiť pomôcť a myslím, že v tomto prípade, by ti vážne pomohlo hovoriť o tom potom, čo si to tak dlho potláčal v sebe," vložil sa Sirius.

Harry sa chystal protestovať, ale zasiahol Snape. "Súhlasím s tvojím krstným otcom."

Nad tým vyhlásením vyzerali všetci trochu šokovane, ale zdalo sa, že to zabralo. Harry si žul peru, keď nad tým uvažoval.

"Budem s ním môcť prestať rozprávať?" nervózne sa spýtal.

"Áno, mohol by si byť trochu uvoľnenejší než obvykle, ale ak sa vedome rozhodneš prestať, môžeš."

"Dobre teda," súhlasil Harry placho po chvíľke nerozhodnosti.

Snape prikývol. "Za chvíľu sa vrátim."

Odletaxoval sa a Sirius znova upokojoval Harryho, až kým sa o pár minút majster elixírov nevrátil. Snape odmeral správnu dávku a podal ju Harrymu.

"Vydrží to asi pol hodiny," informoval dvojicu.

Sirius vyzeral, že bude protestovať, že polhodina je sotva dosť na to, aby sa povedalo všetko, čo je treba povedať, ale Snape ho umlčal pohľadom, ktorému Sirius okamžite porozumel. Harry potreboval o tomto hovoriť emočne, a hoci mu ten elixír pomôže začať, nakoniec bude potrebovať hovoriť o tomto bez jeho pomoci.

Snape povedal Harrymu, že ho čoskoro uvidí, pretože sa s ním chce tiež o pár veciach porozprávať a bez reptania odišiel.

"Si si istý, že chceš o tomto všetkom počuť?" spýtal sa Harry rozpačito Siriusa.

Sirius sa mu pozrel do očí a prikývol. "Vždy chcem počuť čokoľvek, čo musíš povedať."

Harry zatvoril oči a vypil ampulku. Sťažka sa posadil na gauč a po chvíli sa jeho výraz trošku uvoľnil.

"Harry? Ako sa cítiš?" znepokojene sa spýtal Sirius.

"Som v pohode, trochu smutno... a tiež nervózne," povedal s prekvapeným výrazom, že to skutočne povedal nahlas.

"Máš pocit dostatočnej kontroly nad tým, čo hovoríš?" opatrne sa spýtal Sirius. Stále nechcel Harryho nútiť povedať niečo, čo nechcel; mohlo by to neskôr spôsobiť škody.

"Áno, je to čudné, ale som v pohode. Zvládnem to," vravel omámene.

"Ehm, dobre," odvetil Sirius. Trochu ho znervózňovalo, že je Harry taký necitlivý, keď pred desiatimi minútami bol úplne hysterický. "Chceš mi povedať, čo sa stalo s tvojím strýkom?"

Harry naklonil hlavu nabok takmer zamyslene. "Minulé leto som si po prvý raz pomyslel, že ma môj strýko chce naozaj zabiť," priznal. "Stratil veľkého klienta. Vrátil sa z práce a rýchlo sa opil; minulé leto začal veľa piť. Počul som ho, ako kričí na schodoch a obviňuje ma z toho. Počul som, ako ide, tak som predstieral, že spím, hoci som vedel, že to vážne veľmi nepomôže, ale na oknách boli mreže, tak som nemohol uniknúť. Potom prišiel dnu a vytiahol ma za ruku z postele, čo bolelo, pretože ma ťahal fakt silno. A potom ma treskol o stenu, chytil ma rukami za hrdlo, takže som nemohol dýchať. Začala sa mi motať hlava a nedokázal som sa sústrediť na to, čo hovorí, takže som mu nemohol odpovedať, keď sa niečo pýtal. Preto ma hodil na zem a začal ma mlátiť, hlavne kopať, do brucha a hrude a potom do chrbta, až kým som neomdlel. Mal som z toho modriny a tak to zistili Stensonovci."

Sirius sa pokúsil potlačiť výraz naprostej hrôzy vo svojej tvári, ale očividne nebol tak úspešný, keď sa Harry na neho pozrel a spýtal sa, či je v poriadku. Sirius bol zrazu rád, že Snape nedal Harrymu ten elixír na viac než polhodinu, pretože ho stále viac a viac nervovalo, že Harry o tých veciach hovorí bez emócií. Avšak teraz chápal, prečo Harryho tak rozrušilo, keď mal o tom hovoriť.

"Nie, Harry, nie som úplne v poriadku, pretože to, čo ti ten maniak urobil, je odporné, ale to neznamená, že o tom nechcem počuť. Len chcem, aby si vedel, že to nebola tvoja vina a že si neurobil nič, kvôli čomu by si si mal niečo takého zaslúžiť. Ani to, čo sa stalo so Cedricom, nebola tvoja vina," vysvetľoval Sirius, ktorému došlo, že by to tiež mohol povedať, kým ho Harry neodstrkuje, aby mu v tom zabránil.

"Mám pocit, že je."

"Viem. Ja som sa cítil rovnako, keď tvoji rodičia zomreli," priznal Sirius.

"Vážne?" spýtal sa Harry, znel podivne vďaka potlačenej zvedavosti v jeho hlase, hoci si bol Sirius istý, že pod povrchom toho elixíru ju cíti poriadne silne.

"Áno. Je normálne niečo také cítiť, ale neznamená to, že je to pravda," jemne vravel Sirius. Harry máličko prikývol a Sirius premýšľal, či mu to konečne dochádza.

"Chceš mi povedať viac o Dursleyových?"

Harry viac hovoril. Nemal pocit, že je pripravený hovoriť o ďalšom fyzickom zneužívaní, ale hovoril o tom, aké to bolo pre neho, keď bol malý: sám, dokonca bez priateľov, vďaka ktorým by mohol veriť, že ho niekto má rád, bez majetku, na ktorý by bol hrdý, ako mu stále vraveli, že je škaredý a bezcenný, o časoch, kedy sa pokúsil objať svoju tetu a ona ho znechutene odsotila.

Keď elixír konečne vyprchal, Harry dokázal rozprávať ešte chvíľku po ňom, hoci pri tom všetkom, o čom práve hovorili, začínal byť neuveriteľne rozrušený, hlavne keď sa vrátili k téme fyzického zneužívania, k poslednej noci, čo Harry strávil u Dursleyových.

"Bol som taký vydesený," priznal. "Bolo to také úbohé; bál som sa viac svojho strýka než som sa bál Voldemorta. Myslel som si, že tej noci zomriem a nikto sa o tom vôbec nedozvie. A že zomriem sám len so svojím strýkom a to som nechcel. S Voldemortom a smrťožrútmi to bolo niečo iné, pretože to bola bitka a všetko to bojovanie a prinajmenšom, vtedy by som zomrel hrdinsky, chápeš? A ľudia by našli moje telo a ja neviem prečo, ale to ma utešovalo. Ale u Dursleyových som sa nedokázal brániť, pretože som bol príliš vydesený, aby som vôbec použil bezprútikovú mágiu. Bolo to, ako keby na mňa poľovali či niečo také. Ako nejaké zviera. A, a ja som si myslel, že sa všetci budú za mňa tak hanbiť, pretože ma zabil muklovský strýko. A bol to taký úbohý spôsob ako zomrieť. A viem, že by ukryli moje telo a povedali, že som utiekol a tak, takže by to nikto nezistil a ja neviem prečo, toto mi stále uháňalo mysľou a tak veľmi ma desilo. Hlavne keď ma bodol, pretože som si myslel, že sa prebudím niekde v lese alebo tak, kde ma nechá zomrieť a to tak veľmi bolelo, pretože som vedel, že sa nikam nezvládnem dostať, aby som zohnal pomoc, ak sa niekde preberiem. A nechcel som zomrieť takou pomalou smrťou, byť úplne sám a čakať na ňu. Ja som vtedy tak veľmi chcel, tak strašne moc som chcel, aby niekto vedel, že som tam. Ktokoľvek okrem Dursleyovcov." Vzlykol a Sirius ho utešujúco objal okolo pliec, pritiahol si ho bližšie k sebe.

Harry zatvoril oči a oprel si hlavu o jeho plece. "Takmer som si neuvedomil, že je tam Snape, ale keď mi to došlo, bol som taký šťastný, že ho vidím, napriek tomu, že to bol Snape, a v tom čase som ho nemal rád, ale vedel som, že sa odtiaľ dostane a potom aspoň všetci budú vedieť, že som mŕtvy, než premýšľať, kde som a nebudem musieť zomrieť sám. V tej chvíli som ťa tak strašne chcel. Myslel som si, že keby si tam bol, bolo by to vďaka tomu menej desivejšie a ja som bol tak vy-vydesený."

Harry sa nakoniec zlomil a dovolil Siriusovi, aby ho pritom objímal, keď ho starší muž uisťoval s utešujúcimi sľubmi, že Harry si tým už nikdy nebude musieť znova prejsť. Harry musel priznať, že mať otcovskú postavu, ktorá ho objíma a hladí po chrbte, kým plače, bolo niečo, o čom nikdy nepredpokladal, že bude považovať za príjemné a utešujúce. Cítil sa... v bezpečí, čo bol pre neho veľmi nový pocit.

Čoskoro si Sirius uvedomil, že mu Harry zaspal v náručí, vyčerpaný z neobyčajne nezvyklého návalu emócii. Harry bol stále príliš ľahký, aby bol Sirius spokojný, ale zase bolo pre neho ľahké odniesť ho do jeho izby bez toho, aby ho prebudil.

Položil Harryho na posteľ a vyzul mu topánky, vyzliekol nohavice, čím zostal len v boxerkách a tričku, v ktorých obvykle počas leta spával. Zakryl ho až po bradu, hoci vedel, že sa v tom teple určite odkope, ale mal priveľkú radosť z pocitu, že prikrývku zastrkáva okolo Harryho, aby sa toho vzdal.

"Budeš v poriadku, chlapče," zašepkal spiacemu chlapcovi. "Budeme v poriadku."

***

Na druhý deň sa Snape rozprával s Dracom vo svojom laboratóriu, kde dvojica pripravovala elixíry, keď sa ozvalo slabé zaklopanie na dvere.

"Ďalej," zavolal Snape, pretože očakával Lauru s Annou, a tak ho prekvapilo, keď zbadal, že dnu strčil hlavu Harry s nervóznym výrazom.

"Oh, ehm, idem nevhod? Môžem sa vrátiť neskôr," vravel rýchlo, ale Draco ho prerušil.

"Okamžite sem naklusaj, Harry," prikázal s úškrnom.

Harry sa ošíval. "Len som chcel hovoriť s profesorom Snapom, pretože povedal, že sa chce so mnou porozprávať."

Dracova veselá nálada zoslabla. Nevidel Harryho, odkedy ho pustili z nemocnice, a zdalo sa, že Harry je stále veľmi neistý sám sebou. Snape mu včera povedal, že Sirius sa s ním konečne rozpráva o tom, čo sa stalo. Draco vedel, že keby sa o tom rozprávali aj celú noc, dokážu pokryť len špičku ľadovca zo všetkých vecí, ktoré Harryho ťažili, ale jednako, na istej úrovni, dúfal v zázračné uzdravenie. Prinútil sa rozveseliť, pripomenul si, že bude treba čas a veľa pomoci pre Harryho, aby sa vyhrabal z jeho diery, a že musí byť len trpezlivý a robiť čo mohol, v čase keď mohol, s čím začne hneď teraz.

Zhasol horák, zabudol na elixír, ktorý pripravoval. "Žiaden problém, akurát som to zmrvil, než si prišiel. Nechám vás dvoch porozprávať sa, ale myslíš, že by si sa zajtra mohol zastaviť, Harry?"

Harry prikývol a Draco zaznamenal ten vďačný výraz v jeho očiach za uistenie, že je chcený.

"Som rád, že si sa zastavil," povedal Snape, keď sa za Dracom zatvorili dvere. Naznačil Harrymu, aby sa posadil na gauč a tiež na ňom zaujal miesto, hoci medzi nimi ponechal odstup, aby si bol istý, že nenaruší Harryho osobný postoj. "Chcel som vedieť, ako sa ti darí."

"Vediem si dobre. Lepšie. Oveľa lepšie, len som väčšinu času unavený a musím brať všetky tie elixíry," povedal Harry.

"Nuž, tvoje telo si práve teraz prechádza mnohým, keď sa snaží napraviť to, čo Callahan napáchal," to meno vyšplechol s odporom.

Nastala pauza v rozhovore, kým sa Snape rozhodoval, či nakusnúť citlivú tému, o ktorej sa chcel s Harrym pobaviť najviac.

"Harry, spomínaš si, keď sme sa prvý raz rozprávali o nedokonalej dokonalosti?" spýtal sa opatrne. Prijal Harryho prekvapený výraz ako áno a pokračoval. "Vravel si, že občas sa tak na človeka valia zlé veci v živote, až ho zahltia a ty nedokážeš vidieť dobro. Že začneš všetko odháňať preč len pre prípad, že by to mohlo byť zlé."

Harry v rozpakoch prikývol, keď mu došlo, kam toto povedie.

"Keď som sa s tebou pokúšal porozprávať naposledy, povedal si, že odháňaš od seba ľudí, pretože nechceš, aby ti ublížili, nechceš si pustiť ľudí k sebe, pretože nechceš zistiť, že im v skutočnosti na tebe naozaj nezáleží. Neznie ti to tak, že by si možno mohol byť na mieste, o ktorom si rozprával?"

Harry hľadel na svoje kolená a prikývol. "Ale ja neviem, ako sa odtiaľ dostať," priznal potichu. "A nemyslím si, že môžem."

"Nuž, je tu kopa ľudí, čo ti hádžu laná, vrátane mňa, a jediné, čo musíš urobiť, je sa nejakého chytiť," jemne vravel Snape. "Len nás musíš vpustiť dnu. Minimálne ti môžem sľúbiť, že ťa budem chcieť vypočuť a len čakám na teba."

Harry zatvoril oči a nejaký čas mlčal. Práve keď Snape začal uvažovať, či sa Harry neuzatvorí ešte viac, chlapec sa k nemu otočil, hoci sa mu nepozeral priamo do očí.

"Profesor?" spýtal sa potichu. Snape chcel, aby ho Harry volal Sev, ale nechcel urobiť nič, kvôli čomu by Harry stratil odvahu povedať alebo sa spýtať to, čo chcel, takže len prikývol. "Viete, keď môj strýko prišiel ku Stensonovcom a... a boli sme spolu zamknutí v kuchyni?" spýtal sa potichu, vyhýbal sa presnému pomenovaniu toho, čo mu to monštrum urobilo. Snapov výraz potemnel. "Povedal, že po tom, čo budem chvíľu bývať so Siriusom, Sirius zistí, čo som zač a začne ma nenávidieť rovnako, ako ma nenávidí strýko. Vy si... vy si myslíte, že sa to stane?" spýtal sa neiste, zreteľná prosba v jeho hlase, aby Snape utíšil tieto obavy. Jeho oči sa konečne stretli so Snapovými a majster elixírov zostal smutný, keď videl tie starosti a bolesť v nich; očividne, Harry s touto otázkou nejaký čas bojoval, možno dokonca ešte pred útokom svojho strýka.

"Nie, naozaj si nemyslím, že sa to stane," úprimne a rozhodne vyhlásil Snape, čím to tvrdenie bolo upokojujúcejšie, než keby prisahal na nebesia, že sa to nestane. "A kebyže máš niekedy problémy so svojím krstným otcom, dokonca aj keby ti len liezol na nervy, už nie si sám ako predtým. Ja tu vždy budem, ak sa budeš chcieť porozprávať a tu si vždy vítaný, ak tu chceš zostať tak dlho ako chceš. Ale nie, naozaj si nemyslím, že sa to stane."

Harry prikývol a zvesil hlavu.

"Môj strýko povedal, že sa o mňa pokúšali postarať, ale že to nezvládli. Povedal, že ma mal utopiť, keď ma našiel na schodoch. To nemôže byť dobré znamenie." Znova sa mu oči zaliali slzami.

"Bože, čo to so mnou je?" spýtal sa frustrovane, keď si utrel slzy. "Stále niekde plačem."

Neočakávane sa k nemu Snape prisunul bližšie a opatrne ho objal. Harry stuhol, ale neodtiahol sa. K Snapovmu prekvapeniu čoskoro zacítil, ako sa Harryho ruky ovinuli okolo neho a jeho ruky zúfalo zovreli jeho habit, kvôli čomu si Snape uvedomil niečo, čo mu v poslednej dobe ušlo. Harry nebol len smutný; bol vydesený. Bol vydesený a cítil sa sám, rovnako, ako sa cítil ako malé dieťa zamknuté v prístenku.

Snape ho zovrel silnejšie. "Už nikdy nebudeš znova sám, dávam ti na to svoje slovo," sľúbil. Upokojujúco položil ruku na Harryho zátylok a pritiahol si ho bližšie k hrudi. Harryho plecia sa triasli, keď sa pokúšal zabrániť, aby sa úplne nezosypal, ale nakoniec už nedokázal zabrániť slzám, keď tlmil zvuky ostrých vzlykov v Snapovom pleci.

Snapovej pozornosti neušlo, že Harry bol tým jediným, kto ho vytiahol z jeho vlastného temného miesta a teraz dúfal, že bude schopný pomôcť Harryho vytiahnuť z toho jeho.

 

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Libbi - 22.06. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre


Re: Rozhovor Harryho a Siriusa Od: denice - 15.07. 2020
Uf, tak tohle byl zase srdcervac, ale fantastický! Strašně se mi líbilo, že si normálně tak rozevlátý Sirius udělal seznam. Že si opravdu dal tu práci. A samozřejmě to udělal taky proto, aby na nic nezapomněl. Jen mě mrzí, že Harry předtím musel skoro umřít, aby mu to došlo. A Severus byl taky úžasný. Taková upřímnost musí přesvědčit každého. Díky!

Re: Rozhovor Harryho a Siriusa Od: lenus - 15.07. 2020
Nakoniec som rada, že si sa rozhodla preložiť najskôr toto, bolo to super! Zvlášť, keď sa dostal na scénu Severus... Neviem prečo mi príde ukludnujucejsi a sposobilejsi na takýto rozhovor ako sirius (co je teda paradox, lebo snape sa určite nevyžíva v rozhovoroch s tínedžermi :D ) Ďakujem Jimmi, moc krásne, dúfam, že sa harry raz uzdraví

Re: Rozhovor Harryho a Siriusa Od: Jacomo - 15.07. 2020
Ach, Merline, Jimmi, to byla síla! Rozhovor, který už měl proběhnout dávno. Určitě nebude stačit jen ten jeden, ale tak strašně moc bylo potřeba prolomit ty hradby, které kolem sebe Harry vystavěl, a to se myslím povedlo. Sirius byl naprosto skvělý, ale nemůžu si pomoct, nejvíc mě zasáhla ta poslední scéna, kdy Severus objímá Harryho a ten mu to objetí konečně vrací. To mě dojalo. Obrovsky děkuju za překlad, je to šílená délka, ale ten zážitek ze čtení byl neskutečný. Děkuju.

Prehľad článkov k tejto téme:

Celebony: ( Jimmi )14.07. 2020Rozhovor Harryho a Siriusa