Preklady fanfiction Harryho Pottera

25. kapitola Len Harry 2/3

Harryho prekvapilo, keď zbadal, že Sirius sedí na posteli presne tam, kde len pred chvíľou sedel Snape.

"Sirius, je mi to hrozne ľúto," začal nešťastne. "Tak veľmi ma to mrzí." Ale nezdalo sa, že ho Sirius počuje.

"Harry, nemôžeš ma opustiť. Musíš sa vrátiť späť tadeto," ukázal Sirius na dvere.

"Sirius, ja nemôžem," odpovedal, keď sa vystrašene pozrel na tie dvere. "Tu je bezpečnejšie. Pozri sa, sú tu moji rodičia," ukázal zase on na zrkadlo.

"Vyber si mňa."

"Čože? Nerozumiem," zareagoval Harry.

"Vyber si mňa miesto Jamesa. Milujem ťa, Harry. Ty si môj syn."

Harry na neho zmätene zažmurkal. "Kto si?"

"Som Sirius. Tvoj krstný otec."

"Sirius ma nemiluje. A nechce mňa, chce môjho otca," smutne prehlásil.

"Som to ja, Harry. Prisahám," prosil Sirius.

"Ale ty zakaždým sľúbiš niečo, čo nie je pravda. Ako mám vedieť, že si to naozaj ty? Čo ak sa znova zmeníš a nebudeš ma viac chcieť?" zúfalo sa pýtal Harry.

"Vráť sa. Musíš to risknúť, Harry," vstal a zamieril k dverám. "Budem tam vonku."

"Sirius, počkaj! Len tu so mnou zostaň!" vykríkol Harry a vyskočil na nohy, ale Sirius už bol preč. Harry opatrne otvoril dvere a zízal do temnoty. Sotva rozoznával ľudí, o ktorých vedel, že na neho zazerajú. "Sirius?" zavolal do tmy. "Sirius, prosím, neviem, čo mám robiť!"

Zrazu sa odtiaľ vynoril strýko Vernon, tváril sa nazúrene a vydesene a Harry zatresol dvere, keď ten muž začal jačať, čo za monštrum Harry je.

Znova klesol na zem, schúlil sa do klbka a očami hľadal v zrkadle pomoc, ako zabudnúť na svoje obavy.

"Ehm... premýšľala som, či sa nemôžem porozprávať s Harrym," uslzene vravela Ginny. "Musím mu povedať pár vecí."

Sirius neochotne prikývol. Pobozkal Harryho ruku, než ju nežne položil znova na posteľ. Opustil miestnosť, keď Ginny zaujala jeho miesto. Chvíľu tam mlčky sedela, len na Harryho hľadela. Zovrela ho za ruku a jemne hladila palcom, keď jej slzy stekali po lícach.

"Ahoj, Harry, to som ja, Ginny," namáhavo začala. "Musím sa poponáhľať, pretože každý sa chce s tebou porozprávať. Pamätáš si, keď som bola prváčka a bola som pri tebe taká vystrašená, pretože som bola do teba hrozitánsky zamilovaná? Poslala som ti tú hlúpu valentínku, ktorá nás oboch tak príšerne strápnila. Len pred pár mesiacmi sme sedeli v chrabromilskej klubovni na gauči a rozprávali sa o tom, aká som bola hlúpa, ale vieš čo? Myslím, že nejako to vtedy bol správny nápad. Pochop, len preto, že sa teraz v tvojej blízkosti dokážem chovať ako človek, neznamená to, že stále na mňa nemáš ten istý účinok. Áno, hlúpo som začala skrývať, ako veľmi ťa zbožňujem, keď som sa mala uistiť, že to budeš vedieť. Dokonca práve teraz, keď tu tak ležíš a vyzeráš príšerne, si myslím, že si nádherný. Vždy som si to myslela. Sú to hlavne tvoje oči, na ktoré som sa namotala, a Harry, nedokážem žiť bez toho, aby som ich znova nevidela. Nedokážem pokračovať bez toho, aby som už nepočula tvoj hlas či smiech. Nezvládnem to bez tvojho nádherného úsmevu. Nedovolím ti odísť bez toho, aby som ti neprezradila všetky svoje tajomstvá a nemôžem ti dovoliť odísť bez toho, aby si mi neumožnil poznať nejaké tvoje. Pretože keď budem bláznivou starenou, chcem, aby si tam bol so mnou a počúval historky o všetkých mojich bláznivých zamestnaniach, hoci si ich vypočul tisíckrát predtým. Chcem, aby si bol pri tom, keď tie historky budú vznikať.

A nemôžem dovoliť, aby náš prvý bozk bol naším posledným. To neznesiem. Prisahám ti, že ak sa vrátiš, tak sa vždy môžeš bezpečne vsadiť ohľadne budúcnosti, pretože ja nikdy nebudem cítiť to isté k niekomu inému, či sa ty rozhodneš byť so mnou alebo nie." Postavila sa, naklonila a letmo ho pobozkala na čelo. "Milujem ťa tak, ako by si tomu nikdy neuveril," zašepkala mu do ucha. Utrela si slzy a opustila miestnosť.

Harry hľadel na Ginny s vyvalenými očami.

"Ginny?" prekvapene sa spýtal. Usmiala sa na neho a slabo pokrútila hlavou.

"Milujem ťa tak, ako by si tomu nikdy neuveril," zašepkala.

Jeho oči sa roztvorili ešte viac, než sklonil pohľad k zemi. "Ginny, ty ma nechceš. Som tak poničený."

Ginny vstala a pobozkala ho na čelo, ale bolo to len ako teplý vánok.

"Nechcem sa vzdať mojej budúcnosti s tebou," zašepkala, než odišla.

"Zaslúžiš si niečo lepšie," zašepkal tiež na dvere, ktoré za sebou zatvorila.

Remus uháňal po chodbe nemocnice, dostihol skupinu, ktorá tu sedela a tvárila sa veľmi zmätene a rozrušene. Sirius vyzeral, ako keby si neuvedomoval, že sa svet okolo neho stále točí.

Už sa pokúsil všetkých vystopovať, aby sa uistil, že sú decká v poriadku a keď zistil, že v žiadnom z domov nie sú, bolo mu jasné, že museli ísť ku Sv.Mungovi. Napokon, Rona celé tri dni mučili a už začul, že Harry s Dracom by mohli mať svoje vlastné zranenia. Ale nebol pripravený na sestričku, ktorá ho informovala, že Harryho nájde na oddelení s intenzívnou starostlivosťou. Modlil sa, aby to bolo len Siriusovou prehnanou reakciou, keď prinútil nemocnicu, aby si Harryho nechali v tom krídle.

"Čo sa deje s Harrym?" zúfalo sa spýtal. "Prečo je na intenzívnej starostlivosti?"

Ani sekundu nepočkal, než otvoril dvere na nemocničnej izbe. Srdce mu pokleslo.

Okolo postele sedeli Stensonovci a tvárili sa rozrušene. Kota sa tíško rozprávala s Harrym, ktorý sa nehýbal a vyzeral ako mŕtvy.

"Čo s ním je?" zadychčane sa spýtal Remus.

"Je v kóme. Nemajú istotu, či prežije noc," informoval ho pán Stenson priškrteným hlasom. "Vraveli, že by sme sa mohli pokúsiť porozprávať sa s ním. A že by bolo možno dobré rozlúčiť sa s ním."

Remus na okamih prestal dýchať. "Čože?"

Pán Stenson ho vzal nabok a potichu vysvetľoval: "Ten doktor hovorí, že to Harry vzdáva. V poslednej dobe si prešiel tak mnohým, že už viacej nechce žiť."

"Práve sme skončili a môžete sa s ním porozprávať vy," potichu povedala pani Stensonová.

Kota potiahla nosom a pobozkala Harryho na čelo.

"No tak, Harry, toto musíš prekonať, dobre? Tak veľmi ťa potrebujeme. A vieš, že mám rada šťastné konce. Potrebujem ich. Nemôžeš... nemôžeš sa vzdať, v poriadku? Tak veľmi ťa milujeme," vravela uslzeným hlasom. "Nedokážem ťa znova stratiť."

"Poďme, Kota," jemne ju vyzval jej otec, keď stisol Harrymu ruku, než ju položil na posteľ. "Poskytnime Remusovi čas, aby bol s ním."

Kota neochotne prikývla a nechala Remusa zaujať jej miesto, keď trojica muklov vyšla na chodbu.

Remus klesol na miesto vedľa Harryho postele a v šoku hľadel na chlapca. Uhladil mu dozadu ofinu, ktorá sa hneď vrátila nazad. To bolo niečo typické pre Harryho vlasy, mohli ste ich začesať dozadu, koľko ste chceli a nakoniec mu aj tak padali do tváre, hoci sa vôbec nepohol.

"Och, bohovia, Harry, toto mi nemôžeš robiť," vravel Remus priduseným hlasom, keď chytil Harryho za ruku a zovrel ju v oboch svojich. "Vlkolaci nemajú povolené byť rodičmi, vedel si to? To preto som ťa nikdy neprišiel navštíviť k Dursleyovcom, pretože som vedel, že nedokážem zniesť, že si ťa nebudem môcť zobrať so sebou domov. Si tým najbližším, čo kedy budem mať k synovi a teraz ma nemôžeš opustiť. Byť vlkolakom je náročné, ale nikdy som to nenávidel viac, než keď som ťa stretol a zistil, aké skvelé dieťa si. Chcel som viac než čokoľvek vziať si ťa so sebou domov, ale nemohol som. Musím priznať, že som žiarlil na Siriusa viac, než kedy budeš vedieť, pretože on je tvojím krstným otcom a ja nie. Nenávidím to priznať, ale občas, keď sa vrátim z vašej návštevy v Dome svetla, tak sa cítim tak ukrivdene kvôli tomu, že nikdy nebudem môcť mať s tebou ten istý vzťah ako Sirius, hoci ja som ťa spoznal prvý. A viem, že to tak veľmi chcem, že si musím na seba dávať pozor, aby som ťa Siriusovi neukradol, hlavne keď vidím, ako to kazí. Len som chcel, aby si vedel, že ak to vyzeralo, že som sa od teba dištancoval, bolo to kvôli tomu, že som sa snažil uchrániť samého seba pred bolesťou z toho, keď som ti nablízku a viem, že som mohol mať s tebou ten vzťah, ktorý má teraz Sirius.

Nelúčim sa s tebou, pretože odmietam rezignovať na to, že sa vzdávaš. Nemôžeš sa vzdať. Keď som bol tvojím učiteľom, nikdy si sa nevzdával, a aj keby to bolo nemožné, nevzdal by si sa. Ty sa nevzdávaš a ja odmietam uveriť, že by si sa vzdal teraz," rozhodne vyhlásil Remus, keď hľadel na Harryho pokojný výraz. "Nemôžeš sa vzdať, pretože aj keď ťa nikdy nebudem môcť mať ako syna, to je presne to, čo vždy pre mňa budeš."

Niekoľko sĺz stieklo Remusovi po tvári, keď si priložil Harryho ruku k lícu.

Zrazu sa na Harryho posteli zjavil Remus a Harrymu zovrelo srdce, keď si uvedomil, že ten muž plače.

"Remy? Čo sa deje?" spýtal sa Harry, keď sa posadil vedľa bývalého učiteľa obrany.

"Nebudem sa lúčiť," priduseným hlasom dostal zo seba Remus.

Harry bol trochu zmätený, ale aj tak súcitne prikývol.

"Zostaneš so mnou chvíľku?" spýtal sa nádejne. Remus na neho vzhliadol.

"Chcem to, čo má Sirius," roztúžene povedal.

"A to je čo?" spýtal sa Harry, premýšľal o tom, čo také mal Sirius, aby na to Remus žiarlil.

"Ty," jednoducho odpovedal.

Harry na neho zažmurkal, nemal slov.

Remus si ukryl tvár v rukách a rozplakal sa, ale hoci plakal do vlastných rúk, Harry zmätene sklopil pohľad, keď sa kvapky sĺz rozprskli na jeho pravej ruke, ako keby tá bola tou, na ktorú Remus plakal.

"Hej, Harry," pozdravil potichu Ron, keď sa posadil vedľa svojho priateľa a vzal ho za ruku. Harry vyzeral príliš nehybne a bledo, aby to Rona upokojilo.

Ron opatrne pretočil ruku, ktorú držal a pozrel sa na jazvu na zápästí od lanka, ktoré sa do neho vrylo a takmer ho zabilo. Kvôli tej jazve si spomenul na noc, keď na neho zaútočil strýko a bolo príliš bolestivé sa na ňu dlhšie pozerať. Ron priložil dva prsty na Harryho zápästie, aby našiel pulz. V úľave mocne zavrel oči a položil ju znova na posteľ.

"Harry, ako sa môžeš len tak vzdať?" dostal uslzene zo seba Ron. "Neviem, čo sa stalo. Toto leto začalo tak perfektne. Všetci sme boli tak odhodlaní uistiť sa, že budeš vedieť, ako veľa pre nás znamenáš, tak aby sme ťa nikdy znova nestratili, pretože si si myslel, že nám na tebe nezáleží. Ale potom sa nikto vôbec nepresvedčil, či to vieš, ani keď bolo také očividné, že o tom pochybuješ, dokonca potom, čo sme vedeli, že sa tvoj strýko postaral, aby si pochyboval. Všetci sme takí idioti, Harry, nechápem, ako nás dokážeš zniesť. Dostali sme druhú šancu a premrhali sme ju. Zdá sa takmer nesprávne žiadať o tretiu. Samozrejme, že to ma nezastaví. Tentoraz to urobíme správne. Sľubujem."

Harry sedel vo svojom prístenku, roztúžene hľadel na svojich rodičov, keď sa niečo zmenilo. Jeho matka, namiesto toho, aby tam len stála a mávala na neho, mu s úsmevom naznačila, aby podišiel dopredu. Harry sa postavil, jeho pohľad upretý na ten obraz, a prešiel ku zrkadlu. Priložil ruku na sklo, aby zistil, že už viac nie je pevné, ale je to tekutá látka.

Obzrel sa na dvere prístenku. Svet bude bez neho lepší. Otočil sa k zrkadlu a vykročil k nemu. Nebol dôvod vracať sa.

Zrazu sa v Harryho izbe ozvalo dlhý pípavý zvuk. Ron vzhliadol na alarm, netušil, čo to znamená. Niekoľko liečiteľov vrazilo od izby a tvárili sa zúfalo.

Obklopili Harryho a začali ho kontrolovať.

"Strácame ho," povedal jeden naliehavo.

Rona zaliala ľadová panika. Schmatol Harryho ruku.

"Harry, nie! Nechoď! Nie, Harry, prosím! Nemôžeš ma opustiť, dopekla! Toto mi nemôžeš znova urobiť! Harry, prosím! Musíš žiť! Musíš sa vrátiť!" vykríkol Ron, slzy mu stekali po tvári.

Harry sa stočil dokola, keď začul, ako niekto za jeho chrbtom kričí. Stál tam Ron a plakal.

"Harry, nie! Nechoď! Prosím! Musíš sa vrátiť!" kričal.

"Ron?" spýtal sa Harry, vydesilo ho, keď zbadal svojho priateľa tak rozrušeného. Ukročil od zrkadla. "Pozri sa, Ron. Moji rodičia," povedal a vzrušene ukázal na zrkadlo. "Chcú ma. Chcú, aby som bol s nimi. Im nevadí, ak som nablízku."

"Nechoď," zúfalo vravel Ron, krútil hlavou. "Vráť sa."

"Ron, tam ma nikto nechce," uslzene vravel Harry. "Ja už viac nechcem byť sám."

"Dostaňte ho odtiaľto," prikázal jeden z liečiteľov. Dvaja liečitelia pristúpili k Ronovi. Jeden mu položil ruku na plece, ale Ron ju prudko striasol. Tí dvaja drsne odtiahli Rona od Harryho a začali ho ťahať k dverám.

Zrazu Ron zmizol z prístenku a Harry zavzlykal, mocne sa objal. Rýchlo sa otočil k svojim rodičom a vrátil sa k zrkadlu.