Preklady fanfiction Harryho Pottera

23. Zelené svetlo 2/2

Keď Harry zacítil, že narazil na stenu, načiahol sa nahor a zovrel meče, čo tam boli vystavené. Držal ich za chrbtom, keď sa vracal späť. Boli to dlhé, úzke, obradné meče, ale postačia. Vlastne boli lepšie, pretože sa viac podobali na šermiarske než tie klasické ťažké.

Len čo sa dostal k prvému smrťožrútovi, nohou do neho kopol. Postava v plášti zletela k zemi a Harry okamžite namieril jeden z mečov na jeho hrdlo.

Lucius ukončil kliatbu, keď sa všetci otočili a pozreli na neho. Väčšina reflexívne vytiahla prútiky, ale zarazili sa. Expelliarmus bol určený pre prútiky, keď posielal zbraň späť k vrhačovi toho kúzla a nikto nechcel, aby na neho priletel meč. Okrem toho, Harry by mal čas zabodnúť ten meč, keby niektorý z nich začal to kúzlo hovoriť, než by ho skutočne zasiahlo.

Draco ležal na zemi v klbku, plakal a triasol sa od bolesti. Otvoril oči a uvidel, čo sa stalo. Chcel sa odplaziť k miestu, kde bol Harry, ale jeho otec sa načiahol nadol a schmatol ho za vlasy. Draco s výkrikom zaťal prsty do otcovej ruky, keď ho vytiahol na nohy.

"Nikto sa nepohne. Pustite ho," zlovestne sa zamračil Harry. "Pusti ho, inak budeš mať o jedného vojaka menej a zvyšok tvojich nasledovníkov spozná, ako málo ti na nich záleží."

Smrťožrút pod ním prosil Luciusa, aby poslúchol Harryho príkazy.

"Ach, Potter," zatiahol Lucius, "nemáš v sebe, aby si zabil človeka."

"Už som zabil Voldemorta. Keď mám voliť medzi Dracom a ním, urobím to s čistým svedomím. Sebaobrana, posledná možnosť, poznáš to, nie? Moja oddanosť k mojim priateľom je oveľa silnejšia než moje výhrady k zabitiu človeka, ktorému robí radosť mučiť iných ľudí, vrátane mňa samotného," vravel Harry s pokojom, o ktorom nevedel, že vlastní. Samozrejme, srdce mu zvieralo strachom. Bolo mu jasné, že Luciusovi je jeden z jeho poskokov ukradnutý, ale ak nechá tohto len tak zomrieť, stratí podporu ostatných, keďže úloha vodcu zahrňovala úlohu ochrancu. "Okrem toho," pokračoval temne, "za poslednú hodinu som bol tak často pod Cruciatom, že ma to nezanechalo s priateľskými pocitmi."

Harry zdvihol druhý meč druhou rukou, poďakoval Merlinovi, že bol trochu ľahší a rýchlo ho priložil na ďalšie hrdlo.

"Ľahni si vedľa neho, ak nechceš, aby som ťa podrezal," vyhrážal sa Harry a sledoval maskovanú postavu s mečom, až kým si neľahol vedľa toho prvého. Harry sa modlil, aby nikto nespoznal prázdnotu jeho hrozieb. Lucius mal pravdu, pochyboval, že by dokázal niekoho zabiť, tobôž nie tak, keď ten druhý nemal žiadnu šancu.

Lucius na neho nazúrene prikývol a sotil svojho syna dopredu. Draco sa dopotácal k nemu a roztrasene sa vystrel. Harry mu podal jeden z mečov. Teraz si prial, aby to domyslel trošku viac, pretože nemal najmenšej potuchy, čo robiť.

"Vstaňte," vyštekol Draco. Dvaja rukojemníci pomaly poslúchli príkazy. Nanešťastie, v stoji boli oveľa väčší ako chlapci a bolo ich ťažšie kontrolovať.

Práve keď si to Harry uvedomil, došlo to aj obom smrťožrútom. Jeden odrazil meč preč, porezal si pritom ruku, kým druhý sa jednoducho vrhol dopredu, aby bol z dosahu ostria.

Harrymu s Dracom nemuseli hovoriť, aby sa rozbehli a uháňali k dverám, keď sa vyhýbali a zohýbali pred kúzlami tak dobre, ako zvládli. Jedno z kúziel zasiahlo ostrie Harryho meča a jediné, čo Harry mohol urobiť, bolo nepustiť ho, keď mu začal od toho úderu vibrovať. A predsa ten kov zjavne to kúzlo odrazil, zasiahol jedného smrťožrúta a s krikom ho zložil. Dve maskované postavy im zablokovali cestu a teraz držali svoje vlastné meče.

"Chcete sa hrať na súboj, chlapci?" diabolsky sa zachichotal Lucius. "Dobre, toto by mala byť zábava. Uvidíme, ako sa vám bude dariť. Ešte ich nezabite. Čo s Potterom ešte uvidíme, ale ja chcem mať tú česť poctiť môjho syna jeho poslednou lekciou."

Draca sa vmanévroval tak, aby boli s Harrym chrbtami k sebe, nedotýkali sa, aby mali priestor na šermovanie, ale boli dosť blízko, aby sa nikto medzi nich nemohol dostať.

Harry zbledol. Nebol si istý, koľko smrťožrúti vedia o súboji s mečmi, ale nedôveroval príliš svojim vlastným šermiarskym schopnostiam. Vždy s Dracom prehral a nebol zvyknutý na takúto váhu meča. Spomenul si, že Draco vravel, že už predtým trénoval s mečom, a uľavilo sa mu, že aspoň jeho priateľ si povedie dobre.

Harry nemal veľa času na premýšľanie, keď smerom k nemu vyrazil meč. Zablokoval ho s hlasným cinknutím so svojím vlastným, než sa rýchlo presunul, aby zablokoval ďalší. Bojovali s ním dvaja smrťožrúti. Našťastie to bolo všetko, čo ten priestor umožňoval, inak by smrťožrúti riskovali, že sa vzájomne zrania. Ale tí dvaja boli určite viac, než kedy predtým trénoval a mal problém sústrediť sa na oboch.

Bojoval koľko mohol, ale mal niekoľkokrát naozaj namále, neistý, či tí dvaja naozaj budú dbať na Luciusove slová o jeho zabití. Vykríkol, keď ho jedna čepeľ trafila do ramena a takmer upustil svoj meč. Ignoroval tú bolesť a pokračoval v obrane, občas sa mu podaril krátky úder, ale nevychádzalo to dobre, keď mal novú zbraň a dvoch súperov.

Uškrnul sa, keď konečne jedného zasiahol cez hruď, zanechal síce len plytkú ranu, ale vyradil ho dosť na to, aby ďalší zaujal jeho miesto.

V jednom okamihu zazrel Draca a ohromilo ho, keď zbadal na zemi niekoľko ľudí, ako si zvierajú zranenia. Draco práve bojoval s dvoma súpermi, ale pre neho to vyzeralo ľahké, nohy sa mu pohyboval v elegantných vzoroch. Určite bol vo svojej koži.

Harryho priviedlo späť do reality, keď začul svišťavý zvuk a švihol mečom, aby zablokoval ďalší úder. Využil všetko, čo ho Draco naučil, ale väčšina prechádzala bojovať s Dracom. Harry naďalej zraňoval ľudí povrchnými zranenia, ktoré im sotva zabránili v ďalšom boji, až kým sa na neho jeden nevrhol so svojím mečom. Harry uhol nabok, stále držal meč pred sebou. Jeho ostrie vrazilo tej osobe do brucha.

Harrymu sa urobilo zle, keď postava v plášti klesla k zemi a už sa nepohla. Pozrel sa na svoj meč, zmáčaný dopoly krvou takmer v omráčenej hrôze. Niekoho zabil.

Pri jeho uchu sa ozval hlasný kovový zvuk a keď vzhliadol, zistil, že Draco len tesne zablokoval Harryho pred niekoho mečom. Blondiak sekol tomu mužovi po nohe, aby ho zložil k zemi.

"Pokračuj, Harry. Teraz to nevzdaj," rýchlo mu povedal, než nastavil meč tak, aby naraz zablokoval dva meče.

Harry s námahou prehltol a pokračoval v boji so všetkým, čo mal.

Zrazu smrťožrúti, s ktorými bojoval, začali cúvať a Harry sa práve včas zmätene otočil, aby zbadal Luciusa, ktorý sa približoval zboku, než ten muž jedným plynulým pohybom sekol Harryho krížom cez hruď.

Harry pustil meč a rukami si ju zovrel, nie celkom chápal, čo sa stalo, keď sa mu v nej šírila spaľujúca vlna bolesti.

Odtiahol ruku a zbadal, že sú zmáčané krvou. To zranenie nevyzeralo príliš hlboké, ale určite bolelo a pekelne krvácalo.

Lucius na neho zúrivo zaútočil a Harry cúval dozadu. Ten muž ho zasiahol rukoväťou meča do hrude, čím ho v záblesku bolesti zrazil k zemi.

Harry sa zúfalo pozrel na Draca, ale ten mal plné ruky práce, pretože ho obklopovali zvyšní smrťožrúti, ktorí boli schopní alebo nadaní s ním bojovať. Hmatal po zemi, aby našiel svoj meč, tak najlepšie, ako mohol na chrbte. Práve keď prstami nahmatal rúčku, Lucius mu priložil svoj meč na hrdlo, jeho chladné, šedé oči sa zúrivo zaleskli.

"Si drzý blázon, Potter. Kedysi som ti povedal, že vďaka tomu skončíš rovnako ako tvoji rodičia. Dnes je ten deň, chlapče. Samozrejme, tí mali rýchlu smrť, ale tebe také milosrdenstvo nedožičíme," zasyčal, prešiel ostrím meča po Harryho líci, neporezal ho, len mu vyvolal mráz po chrbte, keď sa Harry prstami ešte trošičku načiahol, aby zovrel rukoväť svojho padnutého meča.

"Zlyháš, aby si vedel," vyhlásil Harry so zazretím, aby udržal Luciusa sústredeného na jeho tvár, keď pevne zovrel svoj meč. "Ide po tebe Dumbledore a ten ti kedykoľvek nakope zadok."

Odrazil špičku meča od svojej tváre a sekol svojím vlastným, čím spôsobil Luciusovi hlbokú reznú ranu na stehne.

Lucius zúrivo vykríkol a švihol prútikom, keď odkopol Harryho meč preč. Vyštekol kúzlo, ktoré Harry nepoznal a jeho brucho zasiahlo modré svetlo. Zmučene vykríkol, keď sa jeho brucho zjavne úplne scvrklo a vyslalo bodajúcu bolesť cez jeho trup a nadol k prstom na nohách.

Keď tá bolesť poľavila, vzhliadol, aby našiel pri sebe iné šedé oči, ale tie boli naplnené obavami.

Draco pomohol Harrymu posadiť sa, znepokojene pozeral na jeho hruď. Harry tiež sklonil pohľad a všimol si, že z jeho košele odkvapkáva krv.

"Nie je to také zlé," zašepkal s trhnutím. "Nie je to hlboké, neviem, prečo to tak veľmi krváca."

"Čas na hranie skončil, chlapci," uškrnul sa Lucius, očividne na oboch nahnevaný, hlavne na svojho syna, ktorý sa tak dobre držal voči jeho smrťožrútom. "Neviem, čo ste dúfali, že získate s touto malou šarádou, ale ako vidíte, ste na tom horšie, než keď ste začali."

Harry sa rozhliadol po smrťožrútoch, ktorí si zvierali zranenia. Nezdalo sa mu, že by boli na tom horšie. Ak majú zomrieť, bol rád, že aspoň nakopali pár smrťožrútskych zadkov.

Chcel sa podeliť s týmito myšlienkami s Luciusom, ale vytiahli ho na nohy niekoľkí smrťožrúti, kým ostatní zadržiavali Draca. Harry sa z toho náhleho pohybu strhol od bolesti, ktorú to vyvolalo v jeho hrudi, ale zostal ticho.

"To bol pošetilý ťah, Draco," povedal Lucius, jasne naštvaný. "Neuvedomuješ si, že bojovať voči mne ti zabezpečí len bolestivejšiu smrť?"

"Radšej zomriem v boji, než aby som žil a kľačal pred tebou," vykríkol Draco, vďaka adrenalínu bol odvážnejší.

"Správne slová, Draco," uškrnul sa Lucius, "ale neverím, že si skutočne premyslel dôsledky boja proti mne. Zradcom neudelia rýchlu či vznešenú smrť. Budú sledovať, ako mučia ich priateľov, než ich poctíme smrťou po tom, čo o ňu budú žobrať a aj to len vtedy, ak už sme sa začali nudiť. Pozrime sa, či si nerozmyslíš svoje miesto v tejto vojne."

Callahan a ďalší smrťožrút podišli dopredu a hrubo schmatli Harryho za ruky a dotiahli ho do stredu miestnosti, kde smrťožrúti okolo neho urobili kruh, aby mohli vidieť, čo sa deje.

Draco pribehol, aby sa pokúsil dostať k svojmu priateľovi, ale dvaja smrťožrúti schmatli aj jeho, priviedli ho do toho kruhu, aby mali istotu, že bude vidieť, čo sa bude diať s Harrym.

"Takže, Potter, myslím, že už si mal dosť Cruciata, a na rovinu, už ma začalo nudiť. Takže som premýšľal o tom, čo mi o tebe povedal môj syn. Počul som, že si dôverne oboznámený s účinkami dementora, správne?" spýtal sa Lucius s nadvihnutým obočím.

Harry mierne zbledol. Bez prútika sa dementorom nemal ako brániť a mal pocit, že pri nich bude prežívať niečo novšie než smrť svojich rodičov. Práve prežil svoju nočnú moru so Siriusom; nebol si istý, koľko veľa ešte vydrží.

"Môj syn mi povedal všetko o účinku, aký na teba majú a podľa toho, ako sa tváriš, hovoril pravdu."

Harry sa pozrel na Draca, ktorý vyzeral ohromený vinou. Pokúsil sa s ním mlčky komunikovať, aby vedel, že to nie je jeho vina. Okrem toho to bolo  v treťom ročníku, keď boli ešte stále nepriateľmi.

"Bude ťa zaujímať, že existuje malé kúzlo, ktoré dokáže napodobniť účinky dementorov, dokonca zosilniť ich účinok. Budeš sa cítiť, ako keby si skutočne prežíval svoju najhoršiu spomienku. Hovorí sa, že ak tvoja najhoršia spomienka zahŕňa fyzické zranenie, to kúzlo dokáže, aby ho tvoje telo znova zažívalo a ja som vždy chcel zistiť, či je to pravda," kruto vravel Lucius.

Smrťožrúti sa uškŕňali, keď mal Harry pocit, že mu zastavilo srdce. Nechcel znova prežívať svoje najhoršie spomienky. Radšej by si vybral Cruciatus alebo mučenie, alebo čokoľvek, ako znova prežívať tú noc u Stensonovcov.

"Nie! Nechaj ho na pokoji!" zjačal Draco.

"Och, nemaj obavy, Draco. Aj na teba príde rad," posmieval sa Lucius, keď zdvihol svoj prútik. Harry si nemohol pomôcť, aby naň nehľadel s hrôzou. "Iromem el birret!"

Zrazu mal pocit, že už viac nie je v miestnosti plnej smrťožrútov. Namiesto toho ležal na zemi u Stensonovcov. Nahnevane sa posadil, ale nejaká ruka mu zakryla ústa a prirazila mu hlavu k zemi. Strýko Vernon.

Draco sledoval, ako sa Harryho oči zatvorili a jeho telo padlo na zem, keď ho smrťožrúti pustili.

"Nie, nie, nie, nie," skučal Harry v hrôze. Zrazu sa na jeho čele zjavila veľká rana presne na tom istom mieste ako v tú noc. "Nie je to skutočné. Nie je to skutočné. Nie je to skutočné," opakoval si v duchu, podobne ako v komnate nočných morí.

‘Dobre, Harry. To je správne,’ mlčky nútil Draco svojho priateľa. ‘Nie je to skutočné.’

"Nie, prosím! Už zase nie!" Harry zrazu vykríkol, oči tuho zatvorené, keď sa prehadzoval na zemi, lapený v nejakej príšernej nočnej more. "Sirius, prosím, pomôž mi! Sirius! Nedovoľ mu, aby ma tam vzal! Ublíži mi!" zúfalo kričal Harry.

Draco v nemej hrôze sledoval, ako sa Harryho výkriky stávajú zúfalejšími a ubolenejšími a začali sa objavovať všetky možné zranenia. Keď jazva na Harryho zápästí zrazu začala prudko krvácať, Draco sa musel odvrátiť, pretože mu prišlo zle. V tom jeho pohľad niečo zachytil.

Keď sa pozrel do svojho vrecka, zbadal dva prútiky. Na okamih bol zmätený, pretože vedel, že smrťožrúti mali jeho a pamätal si, že mal navyše len jeden z falošných Weasleyových prútikov. Zrazu mu to došlo. Prenášadlo. Bol to Ronov prútik. Rozhodli sa, že si ho nevezme Harry, pretože Harryho mali prehľadať smrťožrúti, keď ho chytia. Ten prútik navyše, čo predtým našli u Harryho, nebol Ronov, ale jeden z tých falošných, čo Draco ukradol z izby dvojčiat.

Draco rýchlo odvrátil pohľad, vedel, že bude vyzerať podozrivo, ak si bude zízať do vrecka. Harryho prosby priviedli jeho pozornosť späť do stredu kruhu.

Harry ležal v kaluži vlastnej krvi, slzy mu stekali z očí. "Prestaňte! Prosím, nech to prestane!" žobronil, hoci si Draco nebol istý, s kým sa rozpráva. "Len ma nechajte zomrieť! Už to viac nevydržím! Je mi to tak ľúto, Sirius! Len chcem, aby to skončilo!  Nechajte ma zomrieť!" Harry sa stočil do klbka a ďalší pruh krvi sa zjavil na chrbte jeho košele.

Smrťožrúti sa pobavene smiali.

"Povedal som vám, že ho donútim, aby ma prosil o zabitie," samoľúbo prehlásil Lucius. "Aké úbohé."

Draco sa pozrel na otca s čistou nenávisťou. Na krátky okamih si predstavil samého seba na otcovom mieste. Tam by bol skončil, keby nezmenil strany. Nikdy nebol vďačnejší za svoje rozhodnutie. Ako mohol niekto toto považovať za zábavné?

Zrazu Harryho výkriky prestali a všetky zranenia a krv zmizli. Najprv si Draco pomyslel, že jeho otec prejavil voči mladému chrabromilčanovi milosrdenstvo, ale rýchlo si uvedomil, že to kúzlo skončilo automaticky, keď skončila najhoršia časť tej spomienky.

Harryho oči sa pomaly otvorili a rozhliadol sa na smejúcich sa smrťožrútov s prázdnym výrazom. Nemal silu vstať.

"Prosil si o smrť, Potter, a ja ti veľmi rád vyhoviem," s diabolským úškrnom povedal Lucius. Zdvihol prútik a Harry zatvoril oči.

"AVADA KEDAVRA!"

Cez zatvorené viečka Harry uvidel záblesk zelenej.

Ale o chvíľu neskôr si nepripadal mŕtvy.

Opatrne otvoril oči a všimol si, že nad ním už viac Lucius nestojí, ale leží na zemi vedľa neho. Nemohol pochopiť, čo sa práve stalo, až kým sa nepozrel na Draca, ktorý v roztrasenej ruke držal prútik a v tvári mal vydesený výraz.

Draco zabil svojho otca.