Najhoršie nočné mory 2/2
Zelenookého chlapca začali ťahať preč od davu dvaja smrťožrúti, ktorých ostatní nasledovali, prútiky namierené na neho. Tvár mal skrútenú bolesťou, keď si tlačil ruku na čelo. Niekoľko smrťožrútov, ktorých nepoctili dôležitou úlohou dostať Harryho pred ich nového vodcu, aby ho potrestal, sa vydali po trojici, ktorá sa už blížila k vrcholu schodov.
Draco s Hermionou cez plece vystrelili niekoľko kliatob, ktoré úspešne zasiahli cieľ a prenasledovatelia sa rozpŕchli do úkrytov. Keď sa dostali hore, Draco rozrazil dvere do chodby a keď nimi prebehli, zatvorili ich za sebou a zamkli niekoľkými kúzlami.
Draco zo seba pomaly presunul Rona na Hermionu. Následne si začal rýchlo prehľadávať vrecká.
"Tu je prenášadlo," vrazil kľúčik Hermione do ruky. "Dostaň Rona na koniec chodby a zabočte tam, kde je koberec. Len čo budete stáť na ňom, aktivujte ho. A nech vás ani nenapadne, že urobíte niečo iné, pretože v okamihu, ako dostanem Harryho, budem chcieť okamžite zmiznúť a nechcem vás dvoch hľadať, chápeme sa?"
Ron otvoril ústa, aby niečo povedal, ale Draco ho prerušil.
"Nie, ty nejdeš. Weasley, v tomto stave mu nemôžeš pomôcť a Grangerová, ty ho musíš odtiaľto dostať. Ak chcete, aby existovala nejaká šanca, že sa odtiaľto dostane Harry živý, vy dvaja urobíte presne to, čo som povedal," rozhodne vyhlásil. "Nehádajte sa so mnou, len mrháme časom a ja ich potrebujem dobehnúť."
Dvojica neochotne prikývla.
Draco si zložil z krku amulet a umiestnil dlhú retiazku okolo ich krkov, kým smrťožrúti hlasne búchali na dvere.
"Toto zafunguje len raz," varoval Draco. "Takže si ho strážte."
"Ďakujem ti, Draco. Veľa šťastia," uslzene vravela Hermiona.
"Priveď ho späť," roztrasene prikázal Ron, stále omráčený z toho, čo sa dialo.
Draco prikývol, než sa zakryl Harryho neviditeľným plášťom. Ron s Hermionou sa vydali po chodbe.
Chvíľu potom, ako Draco zmizol, za dvojicou vyrazili dvere a niekoľko smrťožrútov vbehlo dnu.
Hermiona vrhla cez plece pár kliatob, zručne zložila pár zahalených postáv. Spočiatku niekoľkých dostali kliatby, o ktorých Hermiona vedela, že nepoužila, takže sa domnievala, že im Draco trošku pomohol, než prekĺzol cez otvorené dvere.
"Neviete bojovať, keď vás nie je stovka na jedného, však?" posmievala sa im, keď s Ronom pomaly krívali po chodbe.
Už boli takmer na tom koberci, keď jeden smrťožrút vyskočil a zúrivo vykríkol: "Avada Kedavra!"
Záblesk zeleného svetla k nim doletel skôr, než vôbec stihli vykríknuť, ale zrazu z toho amuletu vytrysklo biele svetlo. Zrazilo sa s vražednou kliatbou asi 30 centimetrov od nich dvoch a vyvolalo mini ohňostroj.
Ron s Hermionou na chvíľu stuhli šokom, netrúfali si uveriť, že sú stále nažive. Pozreli sa na amulet a zbadali, že žiara, ktorá sa objavila v smaragdových očiach, teraz pomaly slabne a tie dva drahokamy sa menili na čierne. Záblesky svetla vyvolaného zrážkou mágie sa postupne strácali, odhaľovali prekvapeného smrťožrúta na konci chodby. Dvaja mládežníci a maskovaná postava zízali chvíľu na seba, než sa prebrali.
Smrťožrút zdvihol prútik, keď Hermiona s Ronom zabočili bokom na ten koberec. Hermiona objala Rona, zovrela kľúčik v ruke. Vykríkla "Brloh!", čo aktivovalo prenášadlo.
Dvojica zmizla, keď ten smrťožrút zabočil na rohu.
****
Pristáli s buchnutím v obývačke Brlohu.
Tam všetci sedeli v tichu na rozličných pohovkách a kreslách.
Len sekundu im trvalo, kým zaregistrovali, čo sa deje, než vyskočili a začali kričať na ostatných, aby prišli.
"Ach Ron! Moje dieťatko!" plakala pani Weasleyová, ktorá si okamžite kľakla vedľa svojho syna a strhla ho do zúfalého objatia. Nasledoval ju pán Weasley, ktorý ich oboch objal a vzlykal. Dvojčatá a Ginny sa na nich nalepili do obrovského objatia, všetci plakali úľavou, že sa ich brat vrátil živý. Ron to zase nezvládol, a v úteche rodiny okolo seba prepukol v plač.
Boli tam tiež Hermioniny rodičia a okamžite sa na ňu vrhli, mocne ju objali, kým plakali a vraveli jej, aby im už nikdy nič takéto neurobila.
Sirius so Snapom vbehli do izby z kuchyne a začali zúfalo miestnosť prehľadávať. Vrhli sa dopredu, keď rodiny prerušili objatia, aby preskúmali fyzický stav tých dvoch.
"Kde sú Harry s Dracom?" zúfalo vykríkol Snape.
Weasleyovci sa rozhliadli, po prvý raz si všimli, že sa vrátili len dvaja.
Ron s Hermionou zvesili hlavy.
"Harryho dostali smrťožrúti. Zajali ho. Draco šiel za ním," ochromene vravel Ron, cítil sa taký vyčerpaný. Bolo to, ako keby bol lapený v akomsi hororovom príbehu, ktorý nechcel skončiť. Vina, ktorú cítil, bola neprekonateľná.
"Nie," zalapala po dychu v hrôze Ginny. Fred s Georgeom stuhli s rovnakými výrazmi zdesenia.
Snape zdvihol blízku vázu a vrhol ju v záchvate zúrivosti o stenu.
"NIE!" vykríkol Sirius, klesol na zem a zovrel si tvár v rukách. "Nie, už zase nie. Práve sa mi vrátil!"
Zvyšok izby nevedel čo tým dvom povedať a sami boli pomerne rozrušení.
Sirius vzhliadol na Hermionu s podivným výrazom v tvári.
"Ako ste získali to prenášadlo?" spýtal sa. Všetci sa na neho pozreli, práve premýšľali nad tým istým. "Harry nevedel, ako nejaké vyrobiť a som si istý, že ani Draco nie," chladne prehlásil.
Hermiona odvrátila pohľad. "Ja, ehm... neviem," klamala, ale Siriusovi to už došlo. Stačil mu jeden pohľad na previnilú tvár pána Weasleyho a vedel.
"Ty bastard!" zavrčal, než skočil na Ronovho otca. Skôr než ho dostihol, Snape ho zastavil zozadu. Sirius sa snažil z jeho zovretia vyšmyknúť, aby sa dostal k pánovi Weasleymu. "Ty bastard! Ty si to vedel! Pomohol si poslať ho na samovražednú misiu! Má sotva šestnásť! Ani ich nestihol osláviť!" kričal, vyzeral, ako keby zošalel.
"Black! Prestaň s tým, ty idiot!" zjačal Snape. "Toto si vybavíme neskôr, keď prídeme na to, čo sa deje."
Sirius sa nakoniec upokojil, pevne sa postavil na nohy, zazeral na pána Weasleyho s takmer odporom. Snape ho chcel odviesť do kuchyne, ale Sirius sa chladne otočil, nepokúsil sa znova zaútočiť na najstaršieho Weasleyho, len musel mať posledné slovo.
"Harry ťa považoval za otca a ty si ho poslal na porážku, ako keby nič neznamenal. A teraz zomrie a bude si myslieť, že nebol nič viac než nástroj, ktorý používame, keď máme problémy..."
"TO STAČÍ, BLACK," vyštekol Snape, keď odtiahol Siriusa do kuchyne a prikázal mu, aby tam zostal.
Pán a pani Weasleyovci skontrolovali svojho syna, ktorý očividne nebol v dobrom stave. Pán Weasley ho zdvihol do náručia, Ron ho objal okolo krku a schoval si svoju unavenú, špinavú a slzami zmáčanú tvár v jeho pleci.
Snape sa vrátil do izby s kamenným výrazom.
"Beriem Rona ku Svätému Mungovi," oznámil pán Weasley. Jeho deti tam vážne stáli, aby sledovali, ako sa pani Weasleyová postavila vedľa svojho manžela, uhladila prstami Ronove vlasy a mrmlala mu slová útechy.
"Počkať! Potrebujem vedieť presne, čo sa stalo! Čo tí chlapci naplánovali, ako sú na tom," zúfalo vravel Snape, keď pozeral na Hermionu.
"Ja... ja musím ísť s Ronom," ospravedlňujúco vravela.
Ginny vykročila dopredu. "Ja idem s nimi do nemocnice, ale keď sa uistíme, že je Ron v poriadku, Hermiona mi všetko povie a ja vám to vrátim povedať," trasľavo navrhla.
Snape prikývol, keď sa Weasleyovci a Grangerovci preletaxovali do Sv.Munga.
****
Bolesť v Harryho hlave konečne ustúpila, keď ho sotili na tvrdú zem. Miestnosť sa stále točila a ešte niekoľko minút mu stále rinčalo v ušiach.
Nakoniec dokázal vzhliadnuť a všimnúť si okolie. Bol vo veľkej miestnosti, na ktorej nebolo nič špeciálne. Vyzerala, ako keby to kedysi bývala veľká jedáleň, ale teraz bola prázdna a chladná. Pochodne na všetkých štyroch stenách spôsobovali, že vyzerala ešte desivejšie. Pod každou pochodňou boli na stene dva prekrížené meče, ktoré boli prísľubom toho, že táto miestnosť prinesie bolesť. Spomenul si, ako mu Draco vravel, že jeho otec miloval meče, čo bolo v prvom rade dôvodom, prečo Draco začal so šermovaním. Nádejal sa, že jedného dňa ho naučí, ako to robiť so skutočnými mečmi. Výzdoba miestnosti dokazovala, kto to tu mal na povel.
Smrťožrúti stál za ním a na druhej strane. Rovno pred ním sedel Lucius Malfoy vo veľkom, ornamentami pokrytom kresle na vyvýšenom pódiu, vyzeral, ako keby sedel na tróne.
Jeden smrťožrút mu podal jeho prútik. Harry zúfalo zastrčil ruky do vreciek, ale k svojej hrôze si uvedomil, že prútik, ktorým teraz Lucius Malfoy krútil v prstoch, bol skutočne jeho. Teraz nezáležalo na tom, že tam bolo oveľa menej smrťožrútov než pri Voldemortovom poslednom súboji s Harrym. V tejto chvíli by dal čokoľvek za to, aby sa jeho bezprútiková mágia vrátila. Pomaly sa zdvihol na nohy.
"Nebudem s tebou nič riskovať, Potter," zatiahol Lucius, keď zatočil prútikom. "Toto si nechám."
Zastrčil prútik do vrecka habitu a postavil sa, kráčal k Harrymu, ktorý sa snažil dostať nervozitu z tváre a nepohnúť sa.
"Chceš vidieť malý zábavný trik, Potter?" spýtal sa diabolsky.
Vytiahol svoj prútik a dotkol sa znamenia, pričom hľadel na Harryho a na niečo čakal.
Zrazu Harryho jazva znova v bolesti explodovala. Padol na kolená, zvieral si čelo a snažil sa zo všetkých síl nekričať.
So sadistickým smiechom Lucius odtiahol prútik a tá bolesť okamžite ustúpila.
"Aké zaujímavé. Bolo mi povedané, že si to v jazve necítil, keď sme to urobili. Myslím, že je treba, aby si bol v bezprostrednej blízkosti," vravel, očividne sa bavil.
Lucius sebavedome prešiel až k Harrymu, ktorý sa rýchlo vyštveral na nohy a pár krokov cúvol.
"Potter, Potter. Teraz nie čas na odchod. Posaď sa," prikázal Lucius so zákerným úsmevom. Švihol prútikom a Harryho členky okamžite vyleteli nahor a on dopadol na zadok. Všetci smrťožrúti sa rozosmiali.
"Si úbožiak, aby si vedel!" zavrčal Harry na Luciusa s väčšou sebaistotou, než v skutočnosti vlastnil. "Myslíš si, že budeš ďalším Temným pánom, ale nedáš mi ani môj prútik a nepokúsiš sa ma poraziť v súboji. Môžeš si so mnou hrať svoje malé hry, ale aj keď ma zabiješ, niekto iný zabije teba, nechá niekoho ďalšieho v rade, aby sa pokúsil prevziať moc, až kým vás neporazia do poslednej ufňukanej krysy!"
Lucius k nemu rýchlo prešiel, jeho výraz plný zúrivosti. Schmatol Harryho za vlasy a trhol nimi dozadu, aby sa Harry musel na neho pozrieť.
"Mňa neporazia, Potter. Ale uisťujem ťa, že teba áno. Zaplatíš za to, čo si urobil nášmu bývalému pánovi a mne nebudeš stáť v ceste," uškrnul sa, než pustil Harryho vlasy s prudkým myknutím. "Tiež zaplatíš za to," vyslovil hlasnejšie, "že si skazil môjho syna. Bol na ceste stať sa niekým, než si mu pobabral hlavu."
"Áno, bol na ceste, aby nasledoval tvoje kroky a stal sa ufňukaným služobníčkom. Našťastie je zo silnejšieho cesta než ktorýkoľvek z tvojich zbabelcov," posmieval sa Harry.
"Draco je malý zradca a pätnásť rokov som na neho len plytval časom," vyšplechol Lucius.
"Draco je lepší človek, než ty kedy budeš. Máš ľudí, čo sa ťa boja, ale Draco má ľudí, ktorí ho rešpektujú a to je niečo, čo ty nikdy nedokážeš mať," nahnevane vravel Harry.
"Crucio!" nazúrene vykríkol Lucius.
Bolesť opäť pohltila Harryho telo a musel si zahryznúť do pery, aby si zabránil kričať, keď sa schúlil do klbka na zemi.
Keď bolesť skončila, roztrasene položil ruky na zem a s veľkou námahou sa začal dvíhať. A predsa z ničoho nič zacítil, ako cez neho prehodili plášť a začul niekoľko zalapaní po dychu. Vzhliadol, aby zbadal Draca, ako mu pomáhal na nohy. Boli obaja pod neviditeľným plášťom. Draco rýchlo odtiahol Harryho z miesta, kde len pred chvíľou ležal.
"Odmiestnil sa?" spýtal sa jeden smrťožrút.
"Nie, ty idiot. Z tejto časti panstva sa nemôžeš odmiestniť," vyštekol Lucius, ktorý sa nahnevane rozhliadal. "Strážte dvere."
Pod plášťom obaja chlapci bežali k najbližším dverám, ale museli zastaviť, keď ich dvaja smrťožrúti predbehli. Ostatní začali kontrolovať miestnosť, ruky vystreté pred sebou.
Draco rýchlo uvažoval a začal omračovať smrťožrútov pri každých dverách, čím ich efektívne zmiatol. Použil kúzlo, ktoré ho naučila Hermiona, aby otvoril dokorán dvere na opačnej strane miestnosti, vďaka čomu sa tam rozbehlo najviac zahalených postáv, vrátane dvoch strážcov, ktorí k nim boli najbližšie.
Vtedy Luciusovi svitlo.
"Accio neviditeľný plášť!" zreval. Dvaja chlapci sa zúfalo pokúšali zadržať tú látku, ale plášť sa im vytrhol. Harry sa vrhol za ním, nechcel prísť o otcov plášť, ale Draco ho strhol nazad, venoval mu pritom pohľad, ktorý jasne hovoril, či mu nešibe.
Luciusov pohľad sa spojil s Dracovým a dobiela rozpálená zúrivosť mu zaplavila tvár. Draco stuhol pod tým nenávistným pohľadom svojho otca. Harryho ho schmatol za zápästie a ťahal ho von z dverí, kde ich tesne minuli kúzla. Jedno zasiahlo Draca do ruky, ostro ho porezalo, než zabuchli dvere a začali utekať po chodbách.
"Kde sme?" zúfalo sa spýtal Harry.
Draco sa rozhliadol, hrýzol si spodnú peru. "Ehm, hm, myslím, že tadeto," vravel, ale neznel príliš isto sám sebou. Keď začuli kroky, ktoré sa za nimi blížili, Harry nemal na výber, ale musel naslepo Draca nasledovať.
Dvojica zabočila na rohu a takmer sa s niekým zrazila. Draco vystrčil prútik smerom na postavu, ktorá stála v neosvetlenej chodbe a chcel vykríknuť kliatbu.
"Hej, hej," zdvihol ten muž ruky dohora. "Harry? Och, vďaka Merlinovi," vyslovil s úľavou. Vkročil do svetla a Harry vydýchol vzduch, ktorý zadržiaval.
"Liečiteľ Callahan?" neveriacky sa spýtal. "Čože? Ako..."
Trojica stuhla, keď v diaľke začula blížiace sa kroky.
"Tadeto chlapci," povedal liečiteľ, a zatiahol oboch do malej, tmavej miestnosti.
Všetci traja zadržali dych a čakali. Draco s Harrym sa triasli, jeden strachom a druhý následkami kliatby Cruciatus.
Našťastie, tie kroky prešli okolo nich a pokračovali ďalej.
"V poriadku," zašepkal Harry po dostatočnej dlhej pauze ticha, "musíme sa odtiaľto dostať."
"Počkaj sekundu, Harry," namietal liečiteľ, keď si nesúhlasne prezeral jeho trasúce sa telo. Vytiahol malú fľaštičku.
"Teraz?" nemohol uveriť Harry.
"Nič nám neprospeje, keď sa zrútiš na ceste von," vysvetľoval. "Som liečiteľ, Harry. Tak to pre mňa urob, dobre?"
Harry si vzdychol a rýchlo vypil elixír.
"Šťastný?" spýtal sa, bol trošku podráždený.
"Veľmi," odpovedal Callahan so spokojným úsmevom.
"Ako ste nás našli?" spýtal sa Harry.
"Tvoj krstný otec a profesor Snape požiadali svojich známych, aby vás hľadali," rýchlo vysvetľoval Callahan, keď prešiel k dverám.
"Áno, ale ako vás napadlo prísť sem?" užasnuto sa pýtal Draco. "Myslím, je to uprostred ničoho, však?"
"To vysvetlím neskôr. Musíme ísť. Povediem vás cestou, ktorou som prišiel," zašepkal, keď načúval pri dverách, aby sa uistil, že je čistý vzduch. "V poriadku, chlapci, teraz alebo nikdy. Držte sa pri mne," prikázal, než ich vyviedol na tmavú chodbu.
Trojica mlčky kráčala po chodbách, načúvala každému zvuku, ale nič nebolo počuť. V skutočnosti z toho Harry zneistel, mal pocit, že malo byť počuť aspoň niečo z toho, ako ich smrťožrúti hľadajú.
Zrazu liečiteľ Callahan stuhol na mieste. "Počuli ste to?" zašepkal.
"Čo? Nič som nepočul," nervózne vravel Draco, žmúril do temnoty.
"Ani ja nie," súhlasil Harry.
"Choďte tadeto," zašepkal Callahan, keď ukázal na veľké dvere naboku, kým sám zdvihol prútik a namieril do prázdnej chodby.
"Hneď," naliehavo zasyčal.
Keďže si pomysleli, že liečiteľ asi niečo počul, Draco s Harrym otvorili dvere, cez ktoré začali utekať, až kým nestuhli hrôzou.
Boli v tej istej obrovskej miestnosti, do ktorej pôvodne vzali Harryho. Všetci smrťožrúti boli späť, prútiky namierené na chlapcov. Rýchlo dvojicu odzbrojili.
Harry s Dracom ukročili dozadu, ale naraz ich oboch niečo sotilo k zemi.
Harry sa obzrel a uvidel, ako liečiteľ pokojne za sebou zatvára tie obrovské dvere a vstupuje do miestnosti. Chvíľu mu trvalo, než si uvedomil, čo to znamená a než ho nechutné uvedomenie si zaplavilo ako vedro ľadovej vody.
"Dobrá práca, Callahan," prehlásil Lucius s diabolským úškrnom.