Preklady fanfiction Harryho Pottera

Najhoršie nočné mory 1/2

Harry prekvapene zažmurkal. Celu nahradilo nemocničné krídlo na Rokforte. Zdalo sa, že je hlboká noc.

"Zatiaľ to nevyzerá tak zle," nervózne zašepkal. Ron sa netváril, že by si myslel to isté.

Otvorili sa dvere, cez ktoré vošiel Dumbledore a smutne došiel až k nemu.

"Pán Weasley, viete, prečo ste tu?"

Ron zatvoril oči. "Nie je to skutočné," rozhodne vyhlásil.

"Nie je to skutočné," potvrdil prikývnutím Harry.

"Pán Weasley, máte za sebou niekoľko veľmi ťažkých mesiacov a vaša rodina a priatelia o vás prejavili obavy. Chceme vám pomôcť."

"Pomôcť mi s čím?" roztrasene sa spýtal Ron.

"Ron, to nie je skutočné!" pripomenul mu Harry. Ron sa na neho pozrel a prikývol, vyzeral, ako keby na chvíľu na to zabudol.

"Kam sa to dívate, pán Weasley... Ron?" láskavo sa vyzvedal Dumbledore.

Ron sa na neho obozretne pozrel. "Na Harryho. Je rovno tu."

Dumbledore si smutne vzdychol. "Ron, Harry na konci semestra zomrel. Viem, že trpíte halucináciami o tom, že je stále nažive a že sa s vami rozpráva, ale tie nie sú skutočné. Realitou je, že je Harry preč. Je mŕtvy. Musíte sa s tým zmieriť."

Harryho to omráčilo. Toto bola Ronova najhoršia nočná mora? Že je on, Harry, mŕtvy?

Ron sa v hrôze pozrel na Dumbledora a pokrútil hlavou. "Nie. Nie, toto nie je skutočné. Nie je a ja na Harryho vidím, je rovno tu." Ron sa k nemu úzkostlivo stočil. "Harry, povedz mu, že to nie je pravda."

"Ron, nie je to skutočné. Ver mi, som nažive. Nikdy som úplne nezomrel. Spomeň si, kde naozaj sme. Toto je mučiareň a toto je len nočná mora," rozhodne vyhlásil Harry.

"Správne, áno. Toto je len nočná mora. Nie je to skutočné," vravel Ron, ako keby sa pokúšal presvedčiť samého seba.

Dumbledore sa na neho smutne pozrel. "Ron, poď sem," začal a prešiel k jednej z postelí, ktorá mala zatiahnuté závesy.

Ron ho v tranze nasledoval. Chcelo to od neho veľa úsilia, aby tam došiel, a tak sa pohyboval veľmi pomaly, ale ani si nevšimol, ako sa mu trasú nohy.
Dumbledore roztiahol závesy a na posteli ležalo Harryho mŕtve telo, vyzeralo presne rovnako ako v ten deň, keď - pre nedostatok lepšieho popisu - zomrel. Ron zavzlykal a zúfalo sa obzrel na Harryho.

"Nie je to skutočné," zakričal na neho Harry. Prečo na to Ron zabúda?

"Harry," vydýchol Ron, "ty bledneš. Vyzeráš ako duch."

Dumbledore naznačil Ronovi, aby podišiel a zaujal miesto pri boku falošného Harryho a Ron k nemu prikročil.

"Chyť ho za ruku," nariadil Dumbledore.

Ron neochotne chytil falošného Harryho za ruku a vybuchol v plač, keď sa zviezol do sedu na zem vedľa neho, pretože už ho jeho unavené nohy nedokázali viac niesť. "Ach bohovia, ach bohovia, je to pravda," vravel, keď zvieral Harryho ruku vo svojej. "Nemôže to byť pravda. Prosím."

Skutočný Harry sa prihnal k Ronovi a pokúsil sa ho zovrieť za plece, ale jeho ruka prešla Ronom, ako keby bol duchom. Ron to nanešťastie zbadal a v zúfalstve sa začal kývať sem a tam.

"Nie. Bohovia nie. Prosím nie. To nie je možné," opakoval zúfalo.

"Ron!" vykríkol Harry. Jeho priateľ sa na neho pozrel, jeho výraz bol výrazom čistého utrpenia. "Ron, počúvaj ma. Toto nie je skutočné, ale vyzerá stále viac a viac, že je, pretože tomu začínaš veriť, dobre?"

"Ron," ostro sa vložil Dumbledore, "nepočúvaj ho. Je to len sen a ty musíš začať čeliť..."

"Ron!" zreval Harry, aby znova získal Ronovu pozornosť. "Nepočúvaj ho. Nie je skutočný. Dokonca sa preriekol; nemá ma vidieť a počuť, správne?" Harry si kľakol vedľa svojho priateľa.

"Harry, ja nechcem, aby si bol mŕtvy," zašepkal Ron pomedzi slzy.

Harry prikývol. "Potom mi ver a počúvaj ma, dobre?" prosil. "Pusti tú ruku. To nie som ja."

Ron prikývol a pustil ruku falošného Harryho.

"Ron! Nepočúvaj ten prízrak," varoval ho Dumbledore, v očiach mu nebezpečne zaiskrilo, čo by sa skutočnému Dumbledorovi nikdy nestalo.

"Jeho nepočúvaj," vravel Harry. "Vieš, že naozajstný Dumbledore by nikdy takto nerozprával."

Ron prikývol. "Znova začínaš byť viditeľnejší,"  vydýchol úľavou.

Harry sa opatrne dotkol Ronovho pleca. Opäť bolo pevné.

Uškrnul sa úľavou a postavil sa, keď pomohol Ronovi na nohy.

"Pán Weasley," zakričal nahnevane Dumbledore, ale Ron ho ignoroval.

"Nie je to skutočné," s presvedčením odsekol.

A zrazu boli späť v komnate.

"Ups," zahanbil sa Ron. "Myslím, že som dovolil, aby ma to pohltilo."

"Tvojou nočnou morou je, že som zomrel?" spýtal sa Harry, stále tomu nemohol uveriť.

Ron sa na neho vážne pozrel. "Nechápeš, čo mi tvoja smrť spôsobila, Harry," smutne sa odvrátil.

"Ron... ďakujem ti," úprimne povedal.

Nápis okolo nich znova zažiaril tmavočerveno a obklopili ich slabé výkriky a hlasnejší šepot, ktorý víril okolo nich, než sa tá žiara a zvuky rozplynuli.

Ron sa súcitne na Harryho pozrel. "Tipujem, že teraz si na rade ty. Nemaj obavy, čoskoro to skončí," vravel, keď sa miestnosť okolo nich začala rozplývať.

Keď sa Harry rozhliadol, uvedomil si, že je vo svojej izbe v Dome svetla, čo ho trochu prekvapilo. Očakával, že bude u Dursleyovcov. Ale na druhej strane, veľa jeho posledných snov zahŕňalo strýka Vernona, ako prichádza do Domu svetla.

Zrazu sa cez dvere vrútil dnu Sirius, vyzeral nazúrene. Harry ten sen spoznal. Považoval ho za úplne najhorší a sníval sa mu opakovane, ale z nejakého dôvodu, keď sa naň pokúšal spomenúť, detaily mu unikali z pamäte a nedokázal určiť, čo sa malo stať ďalej. Jeho myseľ začínala byť podivne otupená a cítil, že ho tá scéna pohltila, ako keby tam skutočne bol.

"Nie je to skutočné," pripomínal si, ale už chápal, prečo Ronovi začala unikať realita. Na tom kúzle muselo byť niečo, čo zdeformovalo váš cit preto, čo je skutočné a čo nie.

"Vieš, s kým som sa práve dorozprával?" uškrnul sa Sirius.

"S k-kým?" uvedomil si Harry, že sa pýta, keď sa ho ten okamih zmocnil.

"Harry! Nie je to skutočné," vravel Ron vedľa neho. Harry sa rýchlo pozrel na svojho priateľa a prikývol.

"S Arthurom Weasleym. A vieš, čo mi povedal?" nebezpečne sa spýtal Sirius.

"Nie je to skutočné. Nie je to skutočné," opakoval si Harry v duchu.

"Kiežby toto nebolo skutočné. Vravel, že už viac nemáš dovolené sa u nich zastaviť. Povedal, že nie si nič iné len otrava. Ron konečne požiadal rodičov, aby ti nedovolili vstúpiť, tak aby ti nemusel povedať sám, že ťa nemá rád. Vážne si myslíš, že ťa tam celý ten čas chceli, pijavicu, čo sa prisala na ich rodinu? Tak sa nad tým zamysli," sypal zo seba Sirius. "Len všetkých vystavuješ nebezpečenstvu a čeľ tomu, Harry, všetci ťa len znášajú. U Merlina, volal som Dursleyovcom a ponúkol som im, že im zaplatím, ak si ťa vezmú späť a jednako to odmietli, takže teraz si uviazol na krku mne."

"Harry," zašepkal Ron, súcitne hľadel na Harryho, nevedel čo povedať.

Harry cítil, ako sa mu tvár rozpaľuje od rozpakov a vyhol sa Ronovmu pohľadu.

"Tvoj strýko ma varoval, že sa toto stane. Vždy som si myslel, že budeš ako James, ale očividne som sa mýlil," vyšplechol.

"Ničíš mi život! Si úbožiak! Za nič nestojíš! Len ruinuješ ľuďom životy. Ako to povedal tvoj strýko, ako by mohol niekto milovať takého šmejda ako si ty? Mali pravdu, si len monštrum, konečne to vidím," zlomyseľne vravel, opakoval slová strýka Vernona, ktoré povedal v Stensonových kuchyni.

Sirius sa pohol k Harrymu, ktorý podvedome ustúpil dozadu. Rýchlo si vravel, že mu Sirius nemôže ublížiť, pretože nie je skutočný.

"Ale Ron mohol vo svojej nočnej more cítiť ľudí," spomenul si.

Pokúšal sa upokojiť, ale vedomie, že čím viac sa bojí, tým viac sa ho dokáže Sirius skutočne dotknúť, ho vydesilo ešte viac. Začal sa obzerať po Ronovi, ale bol prerušený fackou, ktorú mu strelil Sirius a Harry zletel k zemi. Cúval dozadu, keď sa jeho krstný otec približoval.

"Harry! Harry!" začul kričať Rona z veľkej diaľky. Vzhliadol a Ron bol čiastočne priehľadný, bol ako duch. "Nie je to skutočné!"

Ale bolesť v líci, ktorú cítil, skutočná bola, keď cúval od Siriusa, ktorého výraz sa veľmi podobal výrazu jeho strýka, keď mal Harry naozaj veľký problém.

Sirius zdvihol zarámovaný obraz z Harryho nočného stolíka a hodil ho Harrymu na hlavu. Uhol tesne včas a rám narazil na stenu za ním.

"Sirius, nie, prosím, je mi to ľúto," prosil Harry, keď jeho krstný otec k nemu nahnevane kráčal.

Vyhol sa mu a bežal ku dverám, zúfalo sa zmocnil kľučky, aby otvoril dvere, ale tie sa ani nepohli. Zrazu zacítil, ako ho ťahajú za vlasy späť. Sirius ho sotil na zem a silno kopol do brucha. Potom ho vytiahol na nohy za predok košele.

Harry sa zmätený pozrel za neho, kde uvidel Dursleyových sklenený stôl, ten, cez ktorý ho prehodil jeho strýko. V hrôze stočil pohľad na Siriusa, keď si uvedomil, čo chce urobiť.

"Nie, Sirius, prosím," žobronil v panike, keď ho Sirius tlačil dozadu.

"Harry! Tam nie je žiadny stôl!"

Harry sa prekvapene pozrel na Rona, zrazu si spomenul, že tam jeho priateľ je.

Ten okamih rozptýlenia bolo všetko, čo potreboval a namiesto toho, aby dopadol na stôl, pristál na chrbte, sklenený stôl bol stále v jednom kuse nad ním. Prešiel cezeň.

Ale potom, cez sklo, mohol vidieť Siriusa, ako nad tým sklom drží jeho kotlík, v tvári chladný výraz.

Harry sa rýchlo pretočil a zakryl si rukami hlavu, keď Sirius ten kotlík pustil a rozbil sklo. Ťažký kotlík trafil Harryho do boku a zasypali ho črepiny skla. Cítil niekoľko rezných rán, ale tá škoda nebola ani zďaleka tak zlá, ako keby preletel cez stôl a padol do rozbitého skla.

Keď riskol pohľad a zbadal, že sa Sirius dal do pohybu, vyliezol spod toho stola, hoci si porezal ruky a kolená.

Toto musel poraziť. "Nie je to skutočné," vravel si v duchu. "Nie je to..."

Sirius ho pritlačil k stene, ruky okolo jeho krku. Harry nemohol dýchať. Zaťal prsty do jeho rúk, aby mu ich odtrhol a mohol sa nadýchnuť, ale nedokázal to. V diaľke počul, ako niekto volá jeho meno.

Zrazu bol pred ním Ron ako duch, vyzeral absolútne vydesene. Harry v úžase sledoval, ako Siriusove ruky prešli cez neho.

"Ron," dostal zo seba, než Sirius zosilnel svoje zovretie.

"Harry, dokelu, okamžite ma počúvaj! Harry, pozri sa na mňa!" kričal Ron. Harry ochabnuto poslúchol, keď začínal mať závrat.

"Harry, som tvojím najlepším priateľom a musíš mi veriť. Sirius ti nemôže ublížiť, ak mu to nedovolíš. Sirius ťa miluje; nikdy by ti toto neurobil. Toto je len jedna veľmi zlá nočná mora. Nie je to skutočné."

Harryho videnie začínalo na okrajoch černieť.

"Harry, u Merlina, keby toto bolo skutočné a ja som tu stál, nedovolil by som, aby sa ti to dialo! Chápeš to? Harry, prosím! Toto nemôže byť skutočné, pretože ja by som nikdy nestál stranou a nenechal, aby si toto prežíval," zúfalo kričal Ron. "Nie je to skutočné! Musíš mi veriť!"

"Nie je to skutočné!" rozhodne si povedal Harry, prinútil sa spomenúť si, kde je, keď bojoval s bezvedomím.

Zrazu tie ruky boli preč a zacítil, ako mu nohy vypovedali službu. Tá miestnosť sa znova zmenila na celu. Ron ho zachytil, než dopadol na zem a roztrasene ho dostal do sediacej polohy, než sa jeho vlastné nohy podlomili. Držal Harryho vzpriamene, kým ten lapal po dychu. Po tom, čo sa mu dýchanie vrátilo do normálu, krátko zavzlykal, než potlačil akékoľvek slzy. Ron ho mocne objímal, keď trasľavo zvieral predok jeho košele.

"Harry, to bolo také ako u Dursleyovcov?" spýtal sa šeptom.

Harry ochromene prikývol.

Dvere hlasne cvakli a Harry sa odtiahol od Rona, utrel si zakrvavené ruky do nohavíc. Na ňom nebola žiadna stopa po skle, ale jeho myseľ tej nočnej more dovolila, aby mala fyzický účinok. Vedel, že čoskoro bude mať na krku a tvári poriadne modriny.

Hermiona s Draco roztvorili dvere dokorán.

"Nerád som necitlivý alebo také dačo, ale fakt odtiaľto musíme vypadnúť," prehovoril ustarane Draco.

Harry prikývol a dostal svoje emócie pod kontrolu, pomohol Ronovi na nohy a znova ho podoprel. Keď sa dostali k dverám, Hermiona ho chytila z druhej strane. Zamračila sa, keď si všimla, ako Harry vyzerá a zreteľné cestičky po slzách na Ronovej špinavej tvári.

"Ste v poriadku?" spýtala sa nežne, keď nasledovali Draca.

"Len odtiaľto vypadnime," unavene povedal Ron. "Potom sa musíme porozprávať," venoval Harrymu významný pohľad.

"Teraz len nezabudnite, že ste v žalároch a že je plný ciel a mučiarní, takže sa do žiadnej nedostaňte, dobre?" nahnevane vravel Draco. "Len aby ste vedeli, tie s čiernymi dverami sú cely, takže ak sa potrebujete ukryť, vyberte si tie, nie tie s červenými dverami."

"Ďakujeme, že nám toto hovoríš teraz," zavrčal Ron, keď trio nasledovalo Dracove vedenie.

"Draco," zasyčala Hermiona, aby získala blondiakovu pozornosť bez privolania nechcenej, keď kráčali desivými chodbami žalárov, "koľko ešte, aby sme mohli použiť prenášadlo?"

Draco ukázal na schodisko pred nimi.

"Keď sa dostaneme tam hore a prejdeme chodbou, môžeme ho použiť," vravel potichu. Šiel dopredu, aby sa uistil, že je čistý vzduch, než im naznačil, aby sa pohli dopredu.

Trojica vyšla len niekoľkými schodmi, keď zrazu Harryho hlavou vystrelila neuveriteľná bolesť. Padol na kolená, pustil Ronovo zápästie, aby si zovrel čelo. Tentoraz bola bolesť ostrejšia, oveľa sústredenejšia a priamejšia. Tentoraz bolo zrejmé, že bolesť, ktorú cítil, pochádza z jeho jazvy.

Bez Harryho podpory padol Ron tiež, stiahol s nimi aj Hermionu. K svojej hrôze začuli v diaľke kroky, ktoré sa ku nim rýchlo približovali.

"Harry!" zúfalo šepkali Ron s Hermionou, snažili sa ho z toho vytriasť.

Harry zaťal zuby a vstal na nohy. Draco bol okamžite pri ňom, kričal na nich, že musia okamžite ísť. Už sa nenamáhal šepkať, keďže bolo jasné, že ich odhalili.

Hermiona sa pokúsila postaviť Rona, vyzerala spanikárene. A predsa ďalšia vlna bolesti zrazila Harryho na všetky štyri, keď vykríkol v agónii.

"Choďte! Len choďte!" zúfalo jačal na svojich priateľov. Cítil, ako mu niečo teplé vyteká z nosa a niekoľko kvapiek krvi dopadlo na zem. Hlava sa mu nebezpečne motala  a striedavo prestával počuť. Draco sa ho naliehavo snažil dostať na nohy, ale bolo to beznádejné.

"Ach nie, bola to pasca," trasľavo lapal po dychu Ron, znova klesol na kolená. "Po celý čas to bolo niečo s jeho jazvou!"

"Draco, prosím," zasyčal Harry od bolesti. "Dostaň ich odtiaľto! Vypadni už! Tvoj otec ťa zabije!"

Draco vyzeral rozpoltený, pátravo hľadel Harrymu do očí, ako keby hľadal náznaky toho, čo má urobiť. S ospravedlňujúcim pohľadom neochotne prikývol. Pustil Harryho ruku a pribehol k Ronovi s Hermonou, keď smrťožrúti zabočili na rohu.

"Musíme ísť!" zakričal na nich, vytiahol Rona na nohy.

"Čože?" zvrieskla Hermiona. "Nemôžeme opustiť Harryho!"

"Čo to robíš? Pusti ma! Musíme mu pomôcť!" kričal Ron.

"Grangerová! Prosím, prichádzajú. Ak tu zostaneme, všetci zomrieme. Vás dvoch zabijú okamžite. Harryho najprv niekam odvedú. Nezabijú ho hneď. Chápeš? Pomôž mi odtiaľto dostať Weasleyho!" jačal. "Ak tu zostaneme, nikto z nás nebude mať šancu. Weasleyho zabijú prvého a bez prútika či schopnosti stáť nebude mať žiadnu šancu. Harry šancu má."

Hermiona uslzene pokrútila hlavou, než schmatla Ronovu druhú ruku a prehodila si ju cez plece, keď sa smrťožrúti priblížili.

"Hermiona, čo to robíš? Musíme mu pomôcť!" neveriacky kričal Ron.

"Ron, zabijú ťa. Si bezbranný. Musíme ťa odtiaľto dostať," vravela Hermiona cez slzy. S Dracom začali ťahať kričiaceho Rona hore schodmi.

"Nie! Nemôžeme ho opustiť!" vášnivo kričal Ron, keď sledoval, ako jeho priateľa zasiahlo niekoľko Cruciatov spoločne s pôvodnou bolesťou, nech to bolo čokoľvek.

Harry v agónii vykríkol a zvíjal sa na zemi, driapal si jazvu, ale Draco násilne ťahal Rona hore schodmi. Hermiona plakala vedľa Rona, ale stále ho ťahala tiež, nútila sa, aby sa neobzrela.

"HARRY! NIE!!! NECHAJTE HO NA POKOJI!!!" hystericky kričal Ron, keď sledoval scénu dole. Smrťožrúti už obkolesili Harryho a tak zablokovali Ronovi výhľad. Podľa absencie ďalších výkrikov mu došlo, že prestali Harryho preklínať, ale chystali mu oveľa horší osud.