Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 21

Sirius sedel v obývačke a snažil sa prísť na to, čo robiť s Harrym. Nebol si istý, či je teraz správny čas porozprávať sa so synovcom, keď tu teraz s nimi býva Hermiona a Ron je preč. Asi nebol, ale bolo to frustrujúce. Už tak dlho mal v úmysle porozprávať sa s Harrym, ale stále sa niečo vyskytlo, čo tomu zabránilo. Sľúbil si, že to urobí hneď, ako Harry prekoná tento posledný záchvat choroby, ale samozrejme, potom uniesli Rona a pokiaľ sa čoskoro nevráti, nebol si istý, kedy správny čas nastane.

Zrazu vletela cez okno sova a spustila mu list do ruky.

Drahý pán Black,

práve sme obdržali správu, že váš synovec, Harry Potter, už po druhý raz mimo školy praktikoval mágiu dnes večer o 21:17.

Keďže ide o druhé porušenie Nariadenia vymedzujúceho obmedzenie činnosti mladistvých čarodejníkov...

Siriusa vyrušil oheň, ktorý sa rozžiaril v kozube. V hlave mu vrelo. Harry použil mágiu? Ale prečo? To musela byť nejaká chyba.

Vzhliadol, aby sa pozrel, kto prichádza cez kozub a zistil, že z neho vykračuje Snape a tvári sa mimoriadne spanikárene, čo bolo niečo veľmi nezvyklé na normálne pokojného muža.

"Black, prosím, povedz mi, že sú stále tu!"

"Harry a Draco? Šli do Brlohu. V tomto liste stojí, že Harry použil mágiu. Nerozumiem tomu," zmätene vravel Sirius. Vedel, že niečo bolo zle, ale jeho mozog neregistroval, čo by to mohlo byť.

"Toto som našiel na Dracovej posteli!" zvolal Snape, mával kúskom popísaného pergamenu. "Našli spôsob, ako obísť tie štíty. Idú po toho Weasleyovie chalana!"

Sirius okamžite zbledol. Vyrútil sa ku kozubu a vhodil do neho za hrsť prášku. Vtrhol do obývačky Brlohu, Snape hneď za ním.

Pani Weasleyová s nádejou vzhliadla, myslela si, že tí dvaja môžu mať nové správy.

"Kde sú?" zjačal Sirius.

Ginny sa postavila. "Už sú preč," pokojne prehlásila.

"NIE!" Sirius vykríkol, keď uháňal hore schodmi, nasledovaný Snapom. Tí dvaja utekali po schodoch, volali mená svojich krstných synov.

Dvojčatá vyšli zo svojej izby, zmätene sledovali tých dvoch, keď prebehli okolo nich a zvedavo šli za nimi.

Muži bežali celú cestu až na horné poschodie, kde zúfalo nazreli do Ronovej izby.

"Hej, čo tu robia všetky tie veci z podkrovia?" spýtal sa zmätene Fred. Snape sa okolo neho pretlačil a stiahol retiazku k podkroviu.

Štvorica rýchlo vyliezla po stiahnutých schodoch. Miestnosť bola úplne prázdna, okrem záhrobného ducha, ktorý stonal v rohu. Dvojčatá sa v úžase rozhliadli.

"Kto nám upratal podkrovie?" spýtal sa George.

Ich pohľad pristál na otvorenom okne. Sirius k nemu pribehol a vtlačil ruku do prázdneho priestoru. Pocítil, ako ho zatlačil nazad stále nedotknutý štít.

Snape sa nahnevane stočil a vydal sa dole schodmi.

"Ako dopekla prešli cez tie štíty?" penil.

Sirius vyšiel za ním. V jeho v pätách šli dvojčatá, ktorým práve začínalo dochádzať, koľká bije.

"Čo sa deje?" spýtali sa, keď sa všetci zase dostali do obývačky.

"Šli po neho. Harry, Hermiona a Draco šli po Rona," nemohol uveriť Sirius.

Pani Weasleyová zalapala po dychu. Oči sa jej rozžiarili nádejou. Fred s Georgeom si vymenili výrazy zmiešaných emócií, súčasne nádeje a strachu. Nechceli stratiť ďalšieho brata, hoci technicky nebol ich príbuzný, ale teraz existovala šanca, že získajú Rona späť.

Snape sa spojil s Dumbledorom, keď sa Sirius vrátil do Domu svetla, aby zistil, či Harry nenechal podobný dopis ako Draco pre Snapa. Naozaj, na Harryho vankúši ležal poskladaný list. Schmatol ho a plný zúfalstva čítal.

Sirius,

keď toto čítaš, už som preč. Našli sme spôsob, ako prekonať štíty a s Dracom a Hermionou ideme po Rona. Nechoďte za nami. Len zostaň v Brlohu, pretože tam sa vrátime. Prosím, nerob si starosti. Máme plán. Mrzí ma to. Chcel som ti o tomto povedať skôr, ale keby si nám zabránil ísť, Rona by do konca týždňa zabili a plán, ktorý sme vymysleli, nemohol zahrnúť žiadneho člena Rádu. Povedz všetkým, aby si nerobili starosti. O pár hodín by sme mali byť späť v bezpečí.

Ale pre každý prípad som ti chcel povedať, že všetko ľutujem. Viem, že som ťa vystavil množstvu stresu. Viem, že sa so mnou ľahko nežije, ale vždy si sa ku mne dobre správal. Za to ti ďakujem. Nikdy som ti to nepovedal, ale myslím, že si skvelý krstný otec. Nikdy som si nepripadal šťastnejší než, keď som zistil, že budem toto leto žiť s tebou. Je mi ľúto, že som nebol lepším synovcom, ale sľubujem, že toto porušenie pravidiel bude posledné a keď sa vrátim, budem sa viacej snažiť.

Nuž, to je už asi všetko.

Nasledujúca časť bola gumovaná tak silno, že sa papier na jednom mieste takmer pretrhol, ako keby sa Harry nemohol rozhodnúť, či to napísať alebo nie, ale nakoniec sa rozhodol nechať to tam.

Mám ťa rád.

Harry.

Sirius, s listom v ruke, sa omráčene preletaxoval späť do Brlohu. Snape s Dumbledorom boli v kuchyni, vypočúvali Ginny, aby získali všetky dostupné informácie a zvyšok Weasleyovcov vykopli do obývačky, kde úzkostlivo čakali.

"Sirius?" skúsil George. Animágus sa na neho pozrel. "Ak niekto toto zvládne, tak je to Harry. Všetkých ich odtiaľ dostane," pokračoval George.

"Nie je neporaziteľný," roztrpčene zareagoval Sirius. "Ak tentoraz zomrie, nemôžeme ho priviesť späť." Odmlčal sa. "Aspoň sa dožil šestnástych narodenín. Bohužiaľ si myslím, že si to ani neuvedomuje."

Dumbledore sa vrátil do miestnosti, nasledovaný Snapom a Ginny.

"Informoval som o najnovšom vývoji Rád, ale zatiaľ najlepšie čo môžeme urobiť, je čakať. Nikto z nás, čo sme tu, ich nepôjde hľadať, postarajú sa o to členovia Rádu zvonka."

"Albus..." začal Snape.

"Severus, prosím. Plne si uvedomujem všetko nebezpečenstvo, ktorému sa vystavuje tvoj krstný syn. Skutočný problém je, že nemáme potuchy, kam mierili. Potvrdili, že majú plán, aj písomne, aj tu slečne Weasleyovej, ale pretože ho nepoznáme, akýkoľvek unáhlený pohyb z našej strany by mohol ohroziť ich bezpečnosť a akúkoľvek šancu, ktorú majú na záchranu Rona. Teraz sa musím porozprávať s pátracími tímami Rádu a urovnať záležitosti s ministerstvom, pretože mám pocit, že dnes v noci bude použitej veľa neplnoletej mágie. Tiež sa porozprávam s Grangerovcami. Arthur, dám im prenášadlo do vášho domu, ak ti to nevadí."

Pán Weasley prikývol. Zdalo sa, že si nikto nevšimol, ako stuhol pri slove 'prenášadlo'. Opomenul sa zmieniť o svojom zapletení v tejto záležitosti. Dumbledore prikývol a vydal sa k odchodu.

Nikto nevedel čo povedať alebo čo robiť.

"Musíme zavolať všetkým, koho poznáme, aby pomohli a začali hľadať," odhodlane prehlásil Sirius. "Idem sa spojiť s pár ľuďmi."

Ako omámený odišiel ku kozubu, aby zavolal známym, hoci ho sám nemohol použiť.

"Harry už toto predtým urobil," sebaisto vyhlásil pán Weasley. "Zvládne to."

Snape na neho ironicky uškrnul. "Harry mal často veľké šťastie. Odvaha ho dostane len po istú hranicu. Tentoraz je na ich území bez akýchkoľvek špeciálnych schopností, spojení pomocou prútikov alebo klobúkov, z ktorých môže vytiahnuť nejaké triky. Radšej by mali mať poriadne dobrý plán."

****

Draco s Harrym hladko pristáli na zemi.

"Neznášam lietanie," zastonala Hermiona, keď sa pokúsila stáť na rovnej zemi. "Už v živote nesadnem na metlu."

Trojica rýchlo dobehla k schodom hosťovského domu. Na treťom schode ležal Ronov prútik, prenášadlo.

"Aké predvídateľné," komentoval Draco. "Psychologická taktika k tomu, aby sa uistili, že si to už nerozmyslíš. Dáva najavo Weasleyho zraniteľnosť."

"Možno by si sa mal stať psychiatrom," navrhol Harry.

"A počúvať problémy iných ľudí? Prosím ťa," odmietavo odfrkol Draco.

"V poriadku, ste pripravení?" spýtal sa nervózne Harry. Vytiahol poslednú vec z Dracovho batohu, svoj neviditeľný plášť.

"Lepšie to už nebude," s hlbokým nádychom odpovedala Hermiona.

"Poďme, nech to máme za sebou, aby nás mohli privítať ako hrdinov, tesne predtým, ako nám dajú na celú večnosť zaracha." Draco vzal plášť od Harryho a prehodil ho cez seba s Hermionou.

"Dobre, prútiky vytiahnuť," prikázal Harry.

"Hotovo," ozvali sa dva hlasy, zdanlivo odnikiaľ.

"Dobre, na tri." Harry zdvihol ruku nad prenášadlo. "Raz... dva... tri..."

Schmatol Ronov prútik a pocítil dôverne známe potiahnutie v podbrušku.

****

O chvíľu neskôr cítil, že dosiahol pevnú zem. Začul tlmené odkašľanie, ktorým mu dali vedieť, že sú tu pod plášťom aj zvyšní dvaja. Rozhliadol sa a zistil, že je na nejakom panstve, nie tak veľkom ako u Malfoyovcov, ale určite veľmi dôležitom pokiaľ šlo o veľkosť. Z oboch strán ho obklopovali veľmi husté stromy a budova samotná vyzerala schátralo a opustene. Samozrejme, Harry vedel, že tomu tak nie je. Pristál pred vchodom a bol si istý, že smrťožrúti vedia, že tam je.

Ako mali naplánované, rozbehol sa. Ukryl sa za strom a použil ho ako kryt, aby preskúmal možný vstup. Potichu sa pohyboval cez tmu, očami študoval panstvo. Keď našiel pomerne nízko okno, vyliezol spoza stromov a pustil sa smerom k domu, stále dával pozor na akýkoľvek pohyb.

Dostal sa k oknu a nakukol dnu. Bola tam úplná tma. Vytiahol prútik z vrecka a namieril na zámku.

"Aloho..."

"Expelliarmus!" ozval sa spoza neho výkrik a prútik mu vyletel z prstov. Harry sa stočil a uvidel dva prútiky, ktorých špičky mierili na neho.

"Ale, ale, či toto nie je ten zázračný chlapec," posmievala sa jedna postava. Druhá vykročila dopredu, stočila ho a prirazila o stenu. Harry sa strhol, keď si poškriabal líce o drsný povrch a okuliare sa mu posunuli nabok.

Odtiahli ho od steny a postrčili. Každý zo smrťožrútov ho chytil za jednu ruku, svojimi voľnými rukami na neho neprestávali mieriť prútikmi a pochodovali s ním vpred.

Čoskoro sa dostali k dverám a zamrmlali heslo. "Pomsta." Harry sa len tak-tak zarazil, aby nepretočil očami.

Dvere sa otvorili, aby odhalili krátky prechod k ďalším dverám, tieto strážili ďalší dvaja smrťožrúti. Hneď ako sa dvere otvorili, Harry sa začal akože brániť, aby urobil povyk, a zacítil, že niečo neviditeľné prešlo okolo neho.

"Hm, to bolo skôr, než sme čakali," povedal jeden z nových strážcov. "Sú to len tri dni. Myslel som si, že bude čakať do poslednej minúty."

"Asi sa bál, čo spravíme s jeho malým kamarátom," posmieval sa druhý.

Harry sa na nich zamračil. "Radšej by ste mu nemali ublížiť," zavrčal.

"Lebo čo, pohryzieš nás?" prešiel mu jeden z tých, čo ho držali, prstom po líci. Harry na neho zazrel a dupol mu na nohu. Smrťožrút zahrešil od bolesti a zvyšní traja sa rozosmiali.

"Dobre, Potter, prečo nepozdravíš svojho priateľa," otvoril jeden zo strážcov dvere. Dvaja strážcovia vstúpili, tí, čo vliekli Harryho, ho vsotili dnu. Harry nenápadne kopol dozadu, aby nohou tie dvere otvoril ešte viac a modlil sa, aby to stačilo.

Surovo ho vliekli dole do žalárov, kde ho vrhli do tmavej cely. Tvárou narazil na cementovú podlahu, z čoho získal krvavý nos a prasklo mu jedno sklíčko v okuliaroch. Vzhliadol a zbadal, ako sa nejaká postava, čo leží v rohu, začala hýbať.

"Ron?" spýtal sa. Tá postava sa pozrela smerom k nemu, oslabene žmúrila cez tmu. Keď si jeho oči zvykli na nedostatok svetla, dokázal rozoznať prameň červených vlasov.

Chcel sa doplaziť k nemu, ale hrubo ho schmatli zozadu a postavili na nohy, než ho vrazili do steny.

"Oj, nie je to chutnučké?" odporne sladkým hlasom prehovoril jeden zo smrťožrútov. "Chce vidieť svojho priateľa."

"Pustite ho. Chcete mňa, nie jeho!" zavrčal Harry. Smrťožrúti jeho prosbu ignorovali.

Iná maskovaná postava prišla k Ronovi. Ten zastonal, nebol plne pri vedomí, ani si neuvedomoval, čo sa deje.

"Nechajte ho na pokoji!" kričal Harry, divoko bojoval proti tomu, čo ho držal.

"Myslím, že ťa tvoj kamarát chce pozdraviť, Potter," veselo prehlásil ten druhý smrťožrút a zdvihol prútik. Ron vzhliadol na neidentifikovateľného muža stuhnutý hrôzou.

Harry zaťal zuby do ruky, čo ho držala a kopol toho muža kolenom do brucha. Rozbehol sa k Ronovi.

"Crucio!" vykríkla ta zamaskovaná postava.

Harry sa vrhol na Rona práve, keď tá kliatba dopadla. Pohltila ho bolesť, ale potlačil výkriky.

Agónia čoskoro odumrela a do jeho uší prenikli zvuky obklopujúceho smiechu. Zdvihol hlavu a zazrel chladne na maskované postavy. Opatrne zliezol zo svojho priateľa, stále dávajúc pozor, aby bol medzi ním a smrťožrútmi.

"Necháme vás, aby ste sa zblížili, kým oznámime tvoj príchod, Potter," posmieval sa jeden. Ten istý prikázal ďalším dvom, aby sa postavili pred dvere a strážili celu.

Všetci vyšli von a zatreskli za sebou dvere, ktoré zamkli s hlasným cvaknutím.

Harry sa okamžite stočil a kľakol si vedľa Rona, snažil sa skontrolovať tie najťažšie zranenia. Mladík vyzeral horšie než len vyčerpaný. Hoci neutrpel veľa zranení, bol dosť roztrasený a jeho svaly vyzerali priveľmi napäté. Harry zažil príliš veľa Cruciatov, aby nespoznal dôsledky. Ron mal tmavé kruhy pod očami a na líci modrinu. Peru mal roztrhnutú a visela na nej zaschnutá krv. Bolo zbytočné použiť nejaké liečiace kúzla, keďže sa naučil len tie pre prípad núdze a bol si poriadne istý, že len elixír dokáže uľaviť účinkom Cruciatu. Ron bude v poriadku, pokiaľ sa odtiaľto dostanú. Veľa odpočinku a jedla dokáže to, čo prútik nemohol.

"Harry?" ozval sa slabo, neveriacky hľadel do Harryho tváre.

"Áno, Ron, to som ja," utešoval ho.

Ron začal vzlykať, a s obrovskou snahou a Harryho pomocou sa posadil. Objal Harryho okolo krku a plakal mu do pleca, zúfalo zvieral Harryho košeľu, ako keby tmavovlasý chlapec mal každú chvíľku zmiznúť.

"Myslel som si, že ťa už nikdy neuvidím! Chceli ma zabiť! Nechcem zomrieť, Harry! Nechcem zomrieť," hystericky vzlykal. "Som tak rád, že si tu. Nechcem tu už byť sám. Len chcem ísť domov!"

"Ron, počúvaj ma," vravel potichu. "Dostanem ťa odtiaľto, dobre?"

Ron potiahol nosom. "Ako?" spýtal sa, unavene sa odtiahol, aby sa pozrel Harrymu do tváre.

Harry pokrútil hlavou a zadíval sa na dvere. Nemohol si byť istý, či niekto nepočúva. Ron prikývol, aby dal najavo, že porozumel.

Harry mu pomohol dostať sa k stene, kde sa posadil a dvojica priateľov sedela vedľa seba v chladnej cele. Ron sa naklonil k Harrymu kvôli teplu a úteche. Harry bol rád, že ho napadlo obliecť si teplákovú bundu. Okamžite si ju stiahol a prehodil cez Rona.

"Ale tebe bude zima," protestoval Ron, keď mu Harry navliekal rukávy.

"Nebudeme tu dlho," sľúbil Harry. "Ron, čo ti urobili?"

"Oni... oni na mňa použili Cruciatus. Tak príšerne to bolelo," vravel, potlačiac vzlyk. "Snažil som sa nekričať, ale nemohol som si pomôcť. A smiali sa mi. Vraveli, že som slabý a že ma ľahko zlomia."

"Tí bastardi," vyšplechol Harry. "Vieš, že to nie je pravda. Kedysi som vo svojich víziách videl, ako Voldemort používa tú kliatbu na nich a všetci kričali v sekunde, kedy ich zasiahol. Väčšina ľudí kričí," uisťoval ho Harry. "Ver mi, ja som ten, čo ťa pozná a teba bude pekelne ťažké zlomiť, nech tým mysleli čokoľvek."

Ron prehltol ďalší vzlyk. "Som tak rád, že si tu," zopakoval. "Mrzí ma to, pretože by som nemal byť rád, keďže to znamená, že si sa dostal do tohto pekla, ale som. Jednoducho som."

Harry ho upokojujúco objal. Ron bol očividne šialene vystrašený, nespomínajúc vyčerpaný z toho, čím si prešiel fyzicky a mentálne. "Nemaj obavy, Ron. Čoskoro sa odtiaľto dostaneme. Dávali ti jesť? Nie si hladný?" spýtal sa.

"Raz mi dali krajec chleba, ale to je všetko," unavene odpovedal Ron.

Harry si vyhrnul nohavicu a odtrhol z nej prútik, ktorý mal prilepený izolepou z vnútornej strany nohavice. Našťastie smrťožrúti skočili na falošný prútik. Vytiahol z vrecka sendvič, ktorý pre Rona pripravil. Zväčšil ho z veľkosti poštovej známky na normálnu veľkosť. Zmenšil ho počas letu na Malfoy Manor, tak aby mu ho strážcovia nevzali. Ronove oči sa rozžiarili a dychtivo sa na jedlo vrhol.

"Mal by si asi jesť pomaly. Nechceš to vyvracať," varoval Harry. "Trochu sa zdeformoval. Ale keď sa odtiaľto dostaneme, tvoja mama ti uvarí všetky tvoje obľúbené jedlá. Viac než kedy dokážeš zjesť."

Ronovi naozaj zjavne nevadil pomačkaný stav sendviča, pretože sa naň vrhol rýchlosťou blesku, nakoniec skončil v záchvate kašľa.

Harry schmatol Rona za zápästie, skôr než si napriek kašľu strčil zvyšok sendviča do úst.

"Počkaj, najprv sa nadýchni," vážne prehovoril Harry, poťapkal Rona po chrbte, keď kašeľ ustúpil. Zväčšil fľašu vody a uistil sa, že ju Ron tiež pomaly vypije. Len vtedy dovolil Ronovi dojesť zvyšok sendviča, tentoraz pomalšie.

****

Pred celou Hermiona s Dracom, ktorý predtým sledovali smrťožrútov, čakali, kým sa znova vynoria. Obaja museli potlačiť svoju zúrivosť, keď začuli, že použili Cruciatus na Harryho, čo odhadli podľa nedostatku kriku.

Nakoniec smrťožrúti zamkli dvere na cele.

"Dobre, zostanete tu. Strážte túto celu ako o život. Ak niekoho pošleme dole, heslo bude... Chlapec Ktorý Zomrel," povedal jeden s chorým chichotom.

"Žasnem nad tvojou originalitou," sarkasticky komentoval ďalší. "Teraz to choď povedať Luciusovi, aby sme už mohli toho malého bastarda začať mučiť. Nemôžem sa dočkať, až dostane to, čo si zaslúži za to, čo spravil nášmu Pánovi," chladne prehlásil.

Dvojica tmavých postáv odišla, nechala dvoch na stráži.

Draco kývol na Hermionu a obaja sa začali ticho vliecť za tými dvoma poslami, prútiky vytiahnuté.

Keď sa dostali na opustenú chodbu, vystrčili prútiky spod plášťa a súčasne zašepkali omračujúce kúzlo. Dvaja smrťožrúti dopadli na zem, ani nevedeli, čo ich zasiahlo. Hermiona s Dracom sa k nim prihnali a odtiahli ich prázdnej cely. Po tom, čo im vzali masky a habity, Hermiona na nich použili celotelové zviazanie, ktoré dokončila s umlčujúcim kúzlom. Rýchlo si habity navliekli a nasadili masky. Hermiona ich za pomoci maskovacieho kúzla spravila vyššími.

Keď počkali uveriteľne dlhý čas, Draco si Harryho plášť zastrčil pod habit a dvojica zamierila nazad po chodbe.

Keď sa priblížili, strážcovia spozorneli.

"Chlapec Ktorý Zomrel," sebaisto povedal Draco. Strážcovia prikývli a uvoľnili sa.

"Čo povedal Lucius?" spýtal sa nedočkavo jeden z nich.

"Nevieme. Len nám povedali, aby sme vám pomohli strážiť dvere," odpovedal Draco.

"Viete, koho tam máme?"

"Toho Weasleyovie chalana?" unudene sa spýtal Draco.

"Jeho...  a Harryho Pottera," chválil sa druhý smrťožrút. Draco sa choval neohromene.

"Ach, to určite. Asi len nejaký mukel s tmavými vlasmi a okuliarmi," provokoval. Hermiona strnulo stála vedľa neho, neverila si, aby niečo povedala.

"Je to pravda, sami sme ho chytili," trval na svojom prvý.

"Skontrolovali ste vôbec, či má jazvu?" zatiahol Draco.

"Áno, má!"

"Pchá! Tomu uverím, keď to uvidím," posmieval sa.

"Pozeraj, ja ti to dokonca ukážem. Ale pre istotu vytiahnite prútiky. Je trošku divoký," povedal druhý, keď vytiahol kľúče.

Draco pokrčil plecami, keď s Hermionou vytiahli prútiky.

"Keď to hovoríš..."

Keď sa dvaja smrťožrúti vzrušene sústredili na to, aby našli správny kľúč, Draco s Hermionou prešli za nich a namierili im prútiky na zátylky.

"Héj, čo to...?" začal jeden, ale dva mládežníci ich omráčili.

"No páni, som taký rád, že som sa nestal smrťožrútom. Sú fakt trápni," vravel Draco, keď vyšklbol kľúče z ruky muža v bezvedomí.

"Och, dúfam, že sú v poriadku," znepokojovala sa Hermiona, keď Draco odomkol dvere.

****

Ron stuhol, keď začuli cvaknutie zámky a zúfalo zovrel Harryho plece.

"To je v poriadku, Ron," zašepkal Harry, modlil sa, aby ich plán vyšiel a že sú jeho slová pravdivé.

Krv mu stuhla v žilách, keď dve postavy, ktoré vošli dnu, boli určite vyššie než ich priatelia.

Ale potom si jeden strhol  masku, ukončil maskovacie kúzlo a odhalil uslzenú Hermionu. Prihnala sa k nim, zatiaľ čo si Draco stiahol masku z hlavy a začal ťahať telá strážcov do cely.

"Miona?" neveriacky sa spýtal Ron, keď ho jeho priateľka urputne objala.

"Oj, Miona, opatrne, kliatba Cruciatus," varoval Harry, než vstal, aby pomohol Dracovi, pretože Hermiona bola zaneprázdnená povykom nad ohromeným Ronom, ktorého bozkávala po celej tvári. Keď k nemu prišiel, opravil si s kúzlom zlomené okuliare.

"Si v poriadku, Harry?" spýtal sa Draco, ktorý si všimol Harryho roztrasené ruky, keď ťahali druhého strážcu.

"Áno. Veľmi sa mi uľavilo, keď som vás dvoch uvidel." Draco kývol na jeho ruky a Harry sledoval jeho pohľad. "Ach, Cruciatus. Len rýchlovka. Zažil som horšie," odmávol to.

Draco zdvihol obočie, ale Harry ho ignoroval a zaviedol ho k Ronovi a Hermione.

"Vážne sa odtiaľto dostaneme?" spýtal sa stále šokovaný Ron.

"Samozrejme. Nesľúbil som ti hostinu či čo?" odvetil Harry, keď s Dracom pomohli Ronovi na nohy.

"Niečo ti poviem Weasley, dokonca ju budeme mať u mňa. Škriatkovia ti splnia každé tvoje želanie," vravel Draco. Hermiona sa príliš znepokojovala o Rona, aby sa trápila právami domových škriatkov.

"Vážne?" s nádejou sa spýtal Ron.

"Iste, prečo nie? Ale najprv sa musíme odtiaľto dostať," vrátil sa Draco k aktuálnemu problému.

Ron bol príliš slabý, aby stál sám, tobôž kráčal, takže ho Harry s Hermionou objali okolo pliec a pomohli oslabenému chlapcovi na nohy.

Draco si znova nasadil masku a vystrčil hlavu z dverí, než im naznačil, aby ho nasledovali.

Mlčali, keď kráčali po kamennej chodbe, Draco v čele, kde kontroloval každý roh, než im naznačil, aby pokračovali.

"Ako ďaleko ideme?" zašepkal Ron.

"Len sa musíme dostať zo žalárov, aby sme použili prenášadlo," odšepkal Harry.

Vpredu zrazu Draco stuhol, keď zabočil za roh, než sa vystrel a snažil sa vyzerať uvoľnene.

"Čo tu dole robíš?" spýtal sa nejaký hlboký hlas. "Myslel som, že tu dole máme mať hliadku my."

"Kde máš partnera?" spýtal sa druhý. "Nehovor mi, že si stratil svojho partnera."

Hermiona si rýchlo nasadila masku a naznačila chalanom, aby sa skryli v najbližšej miestnosti, než vykĺzla spod Ronovej paže. Náhlila sa k Dracovi, kým Harry pomohol Ronovi do miestnosti a zatvoril za nimi dvere. Len čo sa dvere zatvorili, na stenách sa rozžiarili fakle a odhalili veľkú prázdnu celu. Nebola ako cela, v ktorej predtým držali Rona, vyzerala nejako novšie. Steny boli krvavočervené a po stenách sa tiahol čierny nápis v starodávnom jazyku, ktorý ani jeden z nich nedokázal prečítať.

"Harry?" roztrasene sa spýtal Ron. "Počul si to?"

Harry nepokojne prikývol. Všade okolo nich zneli slabé, vzdialené zvuky výkrikov, ako keby to bola nejaká spomienka.

Zrazu začuli, ako okolo nich víria šepkané slová, ako keby ten, kto šepkal, behal do kruhu okolo nich. Ten hlas znel, ako keby prichádzal zo samotných stien a sledoval ten nápis, ktorý sa rozžiaril tajuplnou červenou farbou.

"Harry," spanikárene zašepkal Ron, zovrel v strachu Harryho ruku, keď pohľadom poskakoval po miestnosti.

"Harry! Ron!" ozval sa Hermionin hlas cez mriežku vo dverách. Harry pomohol Ronovi dostať sa k nim. Keďže mu došlo, že maskovaní smrťožrúti musia byť preč, potiahol za dvere. Zamračil sa. Neotvorili sa.

"Hermiona, dostaň nás odtiaľto. Mám z toho zlý pocit," nervózne povedal Harry. Nedokázal vidieť Hermioninu tvár. Cez mreže videl len temnotu.

"Harry," ozval sa Dracov spanikárený hlas. "Prečo ste dopekla šli tam dnu?"

"Potrebujem ti osviežiť spomienkou na smrťožrútov, ktorí prichádzali spoza rohu?"

"Na tom nezáleží," prerušil ho Draco. "Počúvaj ma, Harry, ste v Komnate nočných morí."

"Čoho?" nervózne sa spýtal Harry. Nepáčilo sa mu, ako to znelo.

"Počúvaj ma, Harry. Ty tiež, Weasley. Dostali ste sa to psychologickej mučiarne. Čokoľvek tam uvidíte, nie je SKUTOČNÉ. Musíte na to pamätať. Je to kŕmené vašim strachom, ale nemôžete dovoliť, aby vás to prinútilo zabudnúť, že to nie je naozaj. Nie je to skutočné!" mimoriadne rýchlo a naliehavo vravel Draco.

Harry s Ronom sa na seba v strachu pozreli.

"Čo nie je skutočné? Draco, čo sa stane?" spýtal sa so zatajeným dychom Harry.

"Bude to..."

Dracov hlas prerušilo.

"Draco?" zvolal ustarane Harry. "Draco? Ste v poriadku? Niečo sa stalo?"

"Harry," roztrasene povedal Ron. "Nemyslím si, že sa im niečo stalo. Myslím si, že to začalo."

"Čo začalo?" spýtal sa Harry, snažil sa neznieť vydesene.

"Neviem," zašepkal Ron, v jeho hlase čistý strach. "Niečo zlé."

Ten nápis zažiaril ešte raz na tmavočerveno predtým, než zhasol.