Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 19 3/3

Pani Weasleyová sa vydala do Harryho izby, kde odložila misu na nočný stolík.

Harry ležal na posteli. Keď na ňu zažmurkal, jeho oči vyzerali, ako keby mali zvláštne podliatiny. Trochu sa triasol a čelo sa mu lesklo od potu. S bolesťami prehltol.

"Pani Weasleyová?" zmätene sa spýtal.

Pani Weasleyová si pritiahla Harryho stoličku od stola, posadila sa vedľa neho a uhladila mu vlasy z tváre.

"Ahoj, miláčik, priniesla som ti trochu polievky," láskavo prehovorila.

Harry to ignoroval a len sa neprítomne rozhliadol po izbe.

"Kde som?" spýtal sa zmätene. Pani Weasleyová sa na neho súcitne usmiala.

"Si vo svojej izbe, Harry. V Dome svetla."

Harry sa užasnuto rozhliadol po izbe.

"Je tu pekne," roztržito prehlásil. "To je Siriusov dom?"

"Áno, drahý, je dole. Chceš, aby som po neho išla?"

Harryho oči sa rozšírili a rýchlo pokrútil hlavou. "Nie. Dnes má voľný deň," úzkostlivo povedal.

"To je v poriadku, Harry. Nepôjdem po neho," upokojovala ho pani Weasleyová. Harry zatvoril oči, keď ho samovoľne striaslo. Unavene ich otvoril. Od horúčky vyzerali zasklene.

"Dáš si trochu polievky?" spýtala sa nežne. Harry sa skepticky zadíval na misu.

"Kto ju varil?" unavene sa spýtal.

"Ja," láskavo sa usmiala.

"Dobre," zamrmlal, namáhavo sa pokúšal posadiť. Pani Weasleyová mu pomohla oprieť sa o zadné čelo postele, posunula vankúše tak, aby mu bolo pohodlnejšie.

Presunula misu na kraj postele. Harry sa načiahol po lyžici, ale ruka sa mu tak silne triasla, že ju pani Weasleyová jemne odsunula a zdvihla lyžicu k Harryho ústam. Harry sa na ňu pozrel v užasnutom prekvapení.

"Miláčik, to ťa tvoja teta nikdy nekŕmila, keď si bol chorý?" spýtala sa, v duchu sa modlila, aby jeho teta mala aspoň toľko slušnosti.

Harry na ňu zmätene zažmurkal. "Ron sa o mňa minulý rok staral. Každý deň ma zobudil a ubezpečil sa, aby som vzal lieky. Och, a dal mi napiť. A Hermiona mi rozprávala príbehy," zamyslene mrmlal. Pani Weasleyová sa smutne usmiala, vzala to ako odpoveď nie na svoju otázku.

"Dobre, otvor ústa, drahý. Uvidíme, čí túto polievočku dokážeš zjesť."

Harry prehltol tri plné lyžice horúcej tekutiny, než odvrátil hlavu. Pani Weasleyová pochopila a odložila misu na Harryho nočný stolík. Harry pohladil láskyplne rukou gaštanové prikrývky.

"Všetko je tu také pekné," omámene vravel.

"Ty si to zaslúžiš, drahý," láskavo riekla pani Weasleyová. Harry pokrútil hlavou.

"Nie, nie," mrmlal. "Musím ich vrátiť."

"Nie, nemusíš, Harry. Sú tvoje. Zostaneš tu tak dlho, ako budeš chcieť." Harry sa pozrel na pani Weasleyovú.

"Musím sa vrátiť k Dursleyovcom," rozhodne, ale smutne vyhlásil. "Musím sa uistiť, že všetci budú zase šťastní."

"Harry," hrozivo začala pani Weasleyová, "ty sa tam nikdy nevrátiš. My by sme ti nikdy nedovolili vrátiť sa tam po tom, čo ti urobili."

"To bola len nehoda," zamrmlal Harry. "Nie je pravda, že ma nenávidia, ja som im len všetko poriadne skomplikoval. Je to všetko moja vina."

"Miláčik, nie. Toto vôbec nebola tvoja vina!" rýchlo protestovala Molly.

Harry zízal v horúčkovom pomätení na svoje prikrývky.

"Nie, toto je to, čo povedali a oni sú jediní, kto mi nikdy neklamal. Im môžem veriť," otupene mrmlal. Pani Weasleyová na neho v šoku pozrela.

"Dursleyovci? Ako si to môžeš myslieť, Harry?" v hrôze vykríkla.

"Je to pravda. Hovoria, že ma nemajú radi a to je pravda, ale všetci ostatní hovoria, že ma radi majú, ale nemajú, minimálne nie naozaj," mrmlal v podivne roztúženom hlase.

"Och, drahúšik, poď sem, my ťa vážne máme radi," povedala a chcela si pritiahnuť Harryho do objatia. Ten sa pritom pohybe prudko strhol a jej objatiu sa vyhol.

"Prosím, nie," zastonal.

"Harry," uslzene vravela pani Weasleyová. "Ja ti neublížim, zlatíčko. Toto nie je ako u Dursleyových. My všetci ťa milujeme."

"Sirius ma nemiluje," smutne prehlásil Harry, keď sa zamrvil, aby si znova ľahol. Pani Weasleyová bola príliš rozrušená, aby mu pomohla napraviť vankúše.

"Harry, Sirius ťa tak veľmi miluje!" protestovala.

"Nie, to si myslel, kým nezistil, že nie som ako môj otec a teraz ma už viac nechce," odmietal Harry. "Ale ja som vedel, že sa to stane. Ľudia so mnou nedokážu žiť veľmi dlho, aby ma nezačali nenávidieť. Ale ja mu dokážem vrátiť jeho život, keď odídem."

Harry zatvoril oči a pretočil sa nabok.

Pani Weasleyová na neho hľadela so slzami v očiach. Netušila, že to bolo také zlé.

Postavila sa, že odíde, keď začula, ako ju Harry volá. Obzrela sa a on na ňu upieral prosiace zelené oči.

"Ehm..." Harry unavene zamrmlal, zahanbene od nej odvrátil pohľad, "nemohli by ste so mnou zostať? Len kým nezaspím? Nemusíte, ale len ma napadlo, či sa možno nechcete na chvíľku posadiť, ak ste unavená alebo také dačo."

Pani Weasleyová sa na neho smutne usmiala a znova sa posadila. "Samozrejme, že zostanem," vravela potichu. Harry na ňu previnilo vzhliadol, nemal dobrý pocit, že ju prinútil zostať.

"Ale ak máte niečo na práci, nemusíte. Ak nechcete, vážne môžete odísť. Nevadilo by mi to..."

"Pššt, to je v poriadku, Harry. Chcem zostať s tebou. Budem tu, až kým nezaspíš," jemne ho upokojovala, chlácholivo ho hladila prstami po vlasoch. Harryho oči sa zatvorili, keď sa uvoľnil.

"Ďakujem vám," zamrmlal ospalo. "Čoskoro zaspím, sľubujem."

Harryho oči sa občas otvorili, aby skontroloval, či tam pani Weasleyová stále je, než ich znova zatvoril.

"Harry, nepotrebuješ niečo, zlatíčko?" nežne sa spýtala pani Weasleyová, keď Harry znova otvoril oči. Unavene pokrútil hlavou.

"Nie," zašepkal v polospánku. "Len som pozeral, či ste stále tu."

"Neodídem, až kým nezaspíš, Harry, sľubujem," uistila ho.

Zatvoril oči a prikývol. Pani Weasleyová na neho súcitne hľadela, keď mu vykĺzla z kútika oka slza a kvapla na vankúš. Prstami mu prehrabla vlasy, aby mu dala vedieť, že je stále tu.

Ako povedala, zostala s ním, až kým si nebola istá, že zaspal a ešte chvíľku potom. Pobozkala ho na čelo, ktoré bolo stále príliš horúce, aby to bolo pohodlné, a zišla dole, kde našla Siriusa driemať na gauči. S trhnutím sa prebudil, keď stúpila na vŕzgajúci schod a ospalo sa posadil.

"Sirius," smutne začala, keď vošla do obývačky, "vážne sa musíš s Harrym porozprávať."

"Čo povedal?" znepokojil sa.

"Myslí si, že ho už viac nechceš," objasnila s obviňujúcim zazretím.

Sirius si zovrel hlavu v rukách a pomaly vydýchol. "Chcel som sa s ním porozprávať minule, ale bol prakticky celý deň preč a potom sa ukázali Ron s Dracom a potom šiel Harry zavčasu do postele a potom bol ďalšie dni chorý. Snažím sa s ním porozprávať, ale stále sa niečo vyskytne. Keď sa mu polepší..."

Kozub sa rozžiaril a vykročil Snape s fľaštičkou, ktorá obsahovala druhú dávku elixíru a tváril sa otrávene.

"Ahoj, Severus," pozdravila s povzdychom Molly. Snape na ňu kývol.

"Takže čo si o tom elixíre zistil?" spýtal sa Sirius, príliš vystresovaný, aby použil samoľúby tón, ktorý mal predtým v pláne.

"Je v poriadku," zavrčal Snape, nemal rád, keď sa mýlil. "Presne to, čo povedal, zmes nejakých liečivých elixírov, niečo na uľavenie bolesti, znižovače horúčky a niečo na Harryho imunitný systém."

"A bol správne pripravený?"

Snape sa na neho zamračil. "Áno."

"Dobre, takže už teraz môžeš byť voči Callahanovi menej nepriateľský?" spýtal sa Sirius, znel trošku vystresovane.

Snape len zavrčal a šiel zobudiť Harryho, aby mu dal druhú dávku elixíru.

Pani Weasleyová sa s povzdychom otočila k Siriusovi. "Harry tiež nevyzerá, že by spával."

"Viem, ale každú noc ho kontrolujem a zakaždým vtedy spí," protestoval.

"Nechceš na to vedieť užitočné kúzlo? Vďaka nemu zistíš, či je hore alebo nie a zobudí ťa, ak sa prebudí uprostred noci," navrhla.

"Vážne?" spýtal sa Sirius, znel, že sa mu uľavilo. "U Merlina, to by riadne pomohlo. Vôbec ma nenapadlo, že také kúzlo existuje. Naučíš ma ho?"

Pani Weasleyová sa na neho vrelo usmiala, šťastná, že sa zdalo, že sa naozaj snaží Harrymu pomôcť. "Iste Sirius, poď do kuchyne, nech môžem odložiť polievku a pôjdeme na to."

****

"Nie, nechajte ma na pokoji," zastonal Harry, odtláčal od seba Siriusove ruky.

Vyzeralo to, že sa Harryho stav cez deň postupne zhoršil a keď začal prudko vracať, Sirius najprv zavolal cez kozub Callahana, ktorý len povedal, že pracuje na elixíre, o ktorom si myslel, že by mohol zabrať a že sa zastaví hneď, ako bude môcť. Potom zavolal Snapovi, ktorý, v akte zúfalstva, nechal Draca v Brlohu, aby mal istotu, že je jeho krstný syn v bezpečí, kým sa náhlil do Domu svetla. Prekvapujúco sa Draco priveľmi nesťažoval, keďže sa príliš bál o svojho priateľa, aby sa hádal.

Keď Snape vošiel, našiel Siriusa kľačať vedľa krstného syna v kúpeľni, kde Harry vracal do záchoda, triasol sa a bol pokrytý kvapôčkami potu. Snape rozhodol, že musia zraziť Harryho horúčku a napustil vlažný kúpeľ, pričom sa uistil, že nie je studený príliš, aby mu nevyvolal triašku. Teraz bolo problémom, ako dosť chlapca v delíriu do vane.

"Harry, prosím," snažil sa ho presvedčiť Sirius, "ak pôjdeš v pyžame, namočí sa ti."

Snape chcel Harrymu vyzliecť vrch, ale Harry mu odtlačil ruky.

"Necháme ti boxerky, čo ty na to?" vyjednával Snape.

"Nechcem, aby ste videli moje jazvy," zakňučal Harry. "A nechcem sa kúpať. Necítim sa dobre. Nemôžem ísť do postele?"

"Harry, musíme ti zraziť teplotu, chlapče," prosil Sirius.

Harry na neho len tupo hľadel.

"Musíme ho dostať do vody v oblečení," uzavrel Snape.

Dvojica spoločne dostala Harryho do vane, kde ho nakoniec presvedčili, aby si vyzliekol vrch pyžama.

"Poriadne schudol," zamračil sa Snape.

"Myslím, že sa vrátime k tomu, aby som ho nútil jesť," vzdychol si Sirius.

Zrazu sa vo dverách zjavil Callahan, viditeľne zadýchaný.

"Myslím, že to konečne máme," oznámil s nádejným úsmevom.

Podal fľaštičku Siriusovi, ktorý presvedčil Harryho, aby ho vypil. O chvíľu neskôr sa začali prejavovať účinky. Harryho teplota klesala pomaly, ale neustále.

"Siri?" spýtal sa Harry, trošku zmätený, keď sa po nich rozhliadol a zrazu rozpačitý. "Ehm, prečo som vo vani v pyžamových nohaviciach a mám obecenstvo?"

"Harry, poznávaš tu niekoho? Vieš, kde si?" opatrne sa spýtal Callahan.

Harry prikývol, keď po nich trošku obozretne rozhliadol. "To sme bez môjho vedomia vytvorili nejaký kult?" zažartoval.

"Takže je späť," zasmial sa Sirius. Snape rýchlo získal nejaké Harryho suché pyžamo a podal ho Siriusovi, ktorý ho položil na pult. "Necháme ťa, aby si sa obliekol. Har, ale chcem, aby si na to šiel pomaly, dobre? Zlepšuješ sa, ale stále si chorý. Nechceš, aby som s tebou zostal?"

Harry pokrútil hlavou, postavil sa vo vani a načiahol sa po uteráku. "Som v pohode."

"Dobre, ale keď ma budeš potrebovať, som hneď za dverami," povedal Sirius a zatvoril za nimi dvere.

Poriadne potriasol Callahanovi rukou a dokonca Snape liečiteľovi neochotne poďakoval.

"Pošlite mi sovu, ak sa niečo pokazí, hoci si myslím, že zajtra bude Harry zdravý a pripravený znova sa ísť pokúsiť zachrániť svet," riekol Callahan s úsmevom, než odišiel.

Len čo Harry vyšiel z kúpeľne, okamžite ho zahnal znepokojený krstný otec do postele. Snape zostal, aby zhodnotil, ako sa Harry cíti, kým Sirius zahrial trochu z polievky pani Weasleyovej, keď už mal Harry náladu niečo zjesť.

Nakoniec Harry znova zaspal, aby sa doliečil a Sirius sa posadil, aby sa uistil, že Harryho stav sa skutočne zlepšuje a že to nie je len niečo dočasné. Snape sľúbil, že ráno privedie Draca, aby sa chlapci mohli porozprávať a Snape prehliadnuť Harryho, aby sa presvedčil, že je v poriadku.

Len o nejaký čas neskôr si dvojica prekvapene uvedomila, že po celý čas boli k sebe vzájomne slušní. Obaja si priali, aby sa im zadarila aspoň jedna dobre umiestnená urážka či poznámka a v duchu si sľúbili si, že si to nabudúce vynahradia.

****

Harry vzhliadol od rozhovoru s Dracom, aby uvidel štyroch ryšohlavcov pootvoriť jeho dvere. Keď zbadali, že je hore, všetci vošli dnu.

Ležal na posteli, podopretý do polosedu vankúšmi, vlasy strapaté ako obvykle, oblečený v bielom tričku s krátkymi rukávmi a pyžamových nohaviciach. Draco sa zakláňal na stoličke od stola, nohy podopreté o posteľ. Ranné slnko svietilo cez okno, všetko zalievalo veselým svetlom.

"Hej, Harry, ako sa máš, kamarát?" spýtal sa Ron.

"Celkom dobre, ale Sirius ma prinútil dopoludnia zostať v posteli, kým sa vyspí."

"To bude asi najlepšie," ozval sa Fred.

"Mal by si jeden deň len odpočívať," súhlasil George.

"Myslím, že odpočinku mám dosť na niekoľko dní."

"Harry, je leto. Čas relaxovať," vložila sa Ginny. "Využi, že sa tu môžeš povaľovať a vstaneš odpočinutý, aby si sa mohol baviť."

"Takže čo vy ľudkovia plánujete robiť po zvyšok dňa?" spýtal sa Harry, aby zmenil tému.

"Ideme na chvíľku do Šikmej uličky," vravel Ron. "Takže tipujem, že nie je šanca, aby si šiel s nami."

"Nie, prakticky ju mám teraz zakázanú. Ani neviem, či ma Sirius vôbec pustí, aby som si nakúpil veci do školy. Možno ich zabezpečí sám," vzdychol si Harry. "Hovorí, že je to príliš nebezpečné."

"No, povedal by som, že má pravdu," neochotne súhlasil Ron. "Nikdy nevieš, čo za triky na teba skúsia smrťožrúti."

"Vďaka, Ron. Veľmi upokojujúce."

"Nuž, musíme sa rozdeliť," dramaticky prehlásil George.

"Mama bude chcieť podrobnú správu, ako sa máš," dodal Fred, so smiechom rozstrapatil Harrymu vlasy. Harry na neho hravo zazrel a pokúsil sa znova si ich uhladiť.

"Odpočiň si, Harry," láskavo povedala Ginny, rýchlo ho pobozkala na čelo, než nasledovala bratov z izby.

"A Har," vážne prehovoril Ron, "môžeme sa neskôr porozprávať? Prosím? Myslím... myslím, že sa vážne musíme."

Harryho zaskočil ten prosebný výraz v Ronovej tvári. Chcel povedať nie, do tejto chvíle celá tá jeho akcia odháňať od seba ľudí celkom dobre zaberala, ale nedokázal to urobiť svojmu priateľovi.

"Dobre, áno. Iste," potichu odpovedal.

"Dobre. Ehm, takže sa porozprávame neskôr," rozlúčil sa, než nasledoval zvyšok súrodencov von.

Draco sa pozrel na Harryho a pobavene nadvihol obočie. "Takže vidím, že si s Ginny pokročil správnym smerom. Vážne by si mal spomaliť, Harry. Chcem povedať, nie je fyzický kontakt prirýchlo? Si do nej zamilovaný zatiaľ len rok a už bozk na čelo? Pri tejto fenomenálnej rýchlosti ktovie čo by sa mohlo stať! Mohol by si by na ceste k životu plného hýrenia a prostitúcie."

"Uh, eh, a kto bolo posledné dievča, čo pobozkalo na čelo teba?" vyzval Harry.

"Oh, áno, kto bolo posledné dievča, ktoré si reálne pobozkal?" vrátil Draco na oplátku.

Harry mlčal.

"To som si myslel," samoľúbo povedal Draco.

"Radšej by som nepobozkal nikoho než, aby sa pery Pansy Parkinsonovej čo i len priblížili k mojim," uškrnul sa Harry.

Draco nadvihol obočie. "Trefa. Ale prosím ušetri ma spomienky na ten desivý nedostatok zdravého rozumu. Len keď na to pomyslím, chce sa mi vracať. Na druhej strane chápem, že taká Čcho Čchangová musí byť v bozkávaní príšerná."

Harryho tvár sa skrútila v hrôze a odpore, keď sa Draco rozosmial.

****

"Hej, Har," pozdravil Sirius, keď neskôr toho dňa vošiel do Harryho izby. Práve sa zobudil.

Harry vzhliadol od knihy, ktorú čítal. Bola to muklovská kniha od Koty, ktorú chcela, aby si prečítal v rámci kníh, ktoré čítala v škole. Alebo mimo školy, ak mala pocit, že si ju musí prečítať každý. To, že je Harry čarodejníkom, nebola výhovorka na to, aby sa nevzdelával v literatúre a tak mu celé leto prideľovala knihy.

"Čo čítaš?" spýtal sa Sirius, keď sa posadil na kraj Harryho postele.

"Hon na čarodejnice. Vedel si, že kedysi zabíjali ľudí len kvôli tomu, že ich obvinili, že vedia čarovať? V tej knihe dievčatá každého, kto sa im nepáči, obvinia z čarodejníctva a predstierajú, že ich prekliali. Bola by to katastrofa, keby Dudley túto knihu čítal, hoci to by od neho vyžadovalo, aby vôbec čítať vedel, takže myslím, že som bol v bezpečí," uškrnul sa Harry.

"Harry, musíme sa porozprávať," vážne prehovoril Sirius.

"Porozprávať?" zmätene sa spýtal Harry. Sirius nemyslel to, čo si Harry myslel, že si myslel. Sirius neviedol takéto rozhovory. "O čom?"

"O veľa veciach. Myslím..."

TRESK!!!

Hlavy oboch sa stočili k oknu, odkiaľ prišiel ten zvuk. Vznášal sa tam Kvík a vyzeral mierne zmätene. Harry sa naklonil a vpustil sovu dnu, okamžite mu stiahol pergamen z nohy.

Bol to malý kúsok, vyzeral, ako keby ho rýchlo z niečoho odtrhli.

Pretočil ho a našiel Ginnin rukopis, len väčší a viac naškrabaný ako obvykle.

Niečo sa stalo. Rýchlo príď.

Ginny.

Podal ten lístok Siriusovi.

Vymenili si pohľady, než uháňali ku kozubu.

****

Harry vbehol do kuchyne, kde boli Weasleyovci, a spolu s nimi, k Harrymu prekvapeniu, Dumbledore. Okamžite vedel, že sa stalo niečo príšerné. Pani Weasleyová sedela za stolom, plakala do dlaní. Ginny s dvojčatami tiež sedeli za stolom, všetci vyzerali, ako keby boli v šoku.

Pán Weasley sa prechádzal sem a tam, kým sa rozprával s Dumbledorom.

"... a len sme sa rozprávali a bol za nami, len trochu pozadu a začul som, ako na mňa volá. Otočil som sa, ale...  ale nestihol som vytiahnuť prútik včas! Len ho schmatli a použili prenášadlo!"

"Kto oni?" pokojne sa spýtal Dumbledore, jeho očiam však chýbalo dôverne známe iskrenie.

"Ehm... dvaja či traja smrťožrúti. Všetko sa stalo tak rýchlo. Och, bohovia," vravel pán Weasley, vyzeral absolútne spanikárene.

"Čo sa stalo?" spýtal sa Harry, už veľmi vydesený. "Čo sa stalo?"

Všetci k nemu vzhliadli.

"Uniesli ho. Uniesli Rona!" hystericky vzlykala pani Weasleyová. "Uniesli moje dieťatko!"