Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Ukradnuté spomienky

2. Povedomé spomienky

Ukradnuté spomienky
Vložené: Jimmi - 06.04. 2020 Téma: Ukradnuté spomienky
Jimmi nám napísal:

Repressed

Názov: Ukradnuté spomienky 

 

Autor:  LoveBugOC


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

2. kapitola Povedomé spomienky

 

Má pocit, že ho pozná, v okamihu, keď ho uvidí. Je pre ňu dôverne známy a z nejakého dôvodu slová, ktoré hovorí, jej ubližujú viac, než by pravdepodobne mali.

 

****

Chlapec.

S blonďavými vlasmi a tmavošedými očami.

S nákazlivým smiechom a nádherným úsmevom.

So zmyslom pre humor  a láskavým duchom.

X

Má pocit, že ho pozná, v okamihu, keď ho uvidí. Len nevie odkiaľ. Je to ako dejavú.

Jej pozornosť upútajú jeho blonďavé vlasy. Stojí pred ich skupinkou, ktorá nasleduje profesorku McGonagallovú. Napoly počúva, napoly zíza na zátylok jeho hlavy, keď stúpa nahor veľkým schodiskom. V jednom okamihu sa otočí, aby sa uškrnul nad niečím, čo hovorí jeho priateľ a ona sa rýchlo odvráti, takže ju nezachytí pohľadom.

Niečo na ňom je jej povedomé, ako keby ho už niekde predtým videla. Je to takmer nemožné, samozrejme, pretože on je, nuž, čarodejník, a ona pred pár týždňami ani nevedela, že mágia skutočne existuje. [Snívala o nej, samozrejme, ako veľa detí jej veku.]  A pokiaľ ho nezazrela v Šikmej uličke, keď kupovala školské potreby, o čom je presvedčená, že by si zapamätala, naozaj nemá dôvod odniekiaľ ho poznať.

Profesorka McGonagallová ich zastaví a vraví im, aby tu počkali, než zmizne v tom, o čom ona vie, že je Veľká sieň - len o tom čítala asi stokrát v Histórii Rokfortu a zapamätala si tú mapu naspamäť.

Všetci mlčia. Sú plachí.

A potom on - ten blondiak - sa priblíži k slávnemu Harrymu Potterovi (presne tomu, o ktorom sa všetci rozprávali vo vlaku). Komentuje skutočnosť, že tmavovlasý chlapec je slávny, uráža jeho červenovlasého priateľa Weasleyho akéhosi a potom sa jedným dychom predstaví sám. Draco Malfoy. [Hovorí to, ako keby to niečo malo znamenať. Je samoľúby, arogantný a drzý.]

Dospeje k záveru, že tohto chalana v žiadnom prípade nemôže poznať. Nikdy by sa nekamarátila s niekým takým hrubým.

X

Ihrisko.

Hojdačka.

Vietor, čo jej fúka do vlasov, keď sa hojdá sem a tam.

Dve ruky, čo ju hojdajú. Čo jej umožňujú lietať.

Čo jej umožňujú žiť.

Chichot.

Úškrn od chlapca za ňou.

"Vidíš? Hovoril som ti, je to ako lietanie."

"Ale ako môžeš vedieť, aké je lietanie?"

"To je tajomstvo."

"Ja dokážem udržať tajomstvo."

X

"Humusáčka."

Jeho hlas je tak plný nenávisti a znechutenia. A aj keby nebol, jeho úškrn v tvári to aj tak prezrádza.

Slzy sa jej nazbierajú v očiach nad tým potupným slovom, ktorým ju práve nazval, tým, o ktorom predtým čítala v knihách. Vie, čo to znamená, čo to predstavuje. Vie, aké je odporné a hnusné.

Už skôr tušila, že ju raz takto môžu nazvať a pripravila sa na to, keď jej to raz niekto povie. A predsa nejako na to vôbec pripravená nebola.

Ani nebola pripravená na to množstvo bolesti, ktoré cítila potom.

Stále má ten pocit, že ho odniekiaľ pozná a že možno to je dôvodom, prečo ju to ovplyvňuje viac, než by asi malo.

X

"Nechajte ju na pokoji."

Jeho hlas je silný a autoritatívny; nepozná žiadne päťročné dieťa s takým hlasom.

Dvaja chlapci, čo si z nej robia žarty, prestanú.

"Odíďte."

Myslia si, že je monštrum.

"Okamžite."

Náhlivo odchádzajú.

Potiahne nosom, aby sa nerozplakala.

"Sú to len blbci, Grangerka. Nepočúvaj ich."

"Majú pravdu..."

"Ty nie si monštrum... Ty si špeciálna."

X

"Grangerová."

Ignoruje ho. A predsa to meno... jej priezvisko na jeho perách... znie tak povedome. Ako keby ho už predtým počula. Počúva ho, samozrejme, od druhého ročníka každý deň, kedy ju začal volať priezviskom, rovnako ako to robí Harrymu s Ronom. Oddeľuje tým ju (ich) od zvyšku ich rovesníkov, to ako používa ich mená; to ako oni používajú jeho. Ako keby buď nebol dosť dobrí alebo boli príliš dobrí pre svoje krstné mená. Oddeľuje to nepriateľov od priateľov. Je to ako urážka.

A predsa ten hlas, čo počuje v hlave (a prisahá, že je skutočný) je prívetivý, nežný a priateľský.

"Grangerová."

Nakoniec vybuchne. Stočí sa na stoličke, prebodáva pohľadom toho blonďavého, šedookého chlapca. "Čo je, Malfoy?"

Uškrnie sa, urazí jej vlasy a potom odkráča preč.

X

Klzisko.

Chlapec, ktorý sa nevie korčuľovať, sa snaží zachrániť si vlastný život.

Dievča, tak talentované a slobodné, ho ťahá za sebou za ruky. Drží sa jej zo všetkých síl.

"Čo sa to snažíš urobiť? Zabiť ma?"

"Samozrejme, že nie. Na čo by to bolo dobré?"

"To je odplata, však? Pretože som ťa minulé leto prehovoril na tú hojdačku?"

"Nemám potuchy, o čom hovoríš."

Zamračenie.

Smiech.

"Teraz ťa pustím, dobre..."

"Nie! Žiadne dobre, neopováž sa ma pus..."

Plynulé kĺzanie.

Pokojné zastavenie.

"Zvládol som to..."

"Vravela som ti to, nič na tom nie je."

"Je z nás dobrý tím."

X

Hľadí na svojho partnera na druhej strane stola. Tvrdo pracuje, sústredí sa elixírové rovnice pred sebou. Obaja sú na špici triedy, dali ich dokopy kvôli ich rovnakým schopnostiam. Sú ako oheň a ľad, on a ona, a predsa je z nich výnimočný tím. Obaja sú sústredení a pracovití. Hašteria sa, urážajú a vyhrážajú, a fakt, že obaja chcú byť tými najlepšími, dokonca aj keď to znamená prekonať prácu toho druhého, im obom prospieva.

Je medzi nimi akási... chémia. A to ju mätie, pretože nechápe, ako sa môžu vzájomne neznášať, nemať nič spoločné a predsa skvele spolupracovať. A pripadá jej to... pripadá jej to správne.

Pripadá jej to normálne.

Pripadá jej to povedomé... ako keby už spolu pracovali predtým. Ešte pred Rokfortom.

Čo je nemožné. [Jej mama hovorí, že je to len výsledok jej predstavivosti.]

Po dvoch týždňoch spoločnej práce získajú perfektné hodnotenie svojej pracovnej úlohy. A keď si na konci hodiny balí veci, všimne si, že on vyčkáva vo dverách.

"Čo je?" spýta sa.

"Je z nás dobrý tím."

X

Hlasné PRASKNUTIE.

Zvukové BUUUM.

Vydesený piskot.

"Bojíš sa búrky, však?"

"Trošku... Vieš, je dokonalé logická. Pre všetko existuje pomenovanie."

Chichot. "Som si istý, že existuje."

Zaskučanie.

"Neboj sa, ja ťa ochránim."

X

Nejaká ruka ju chytí za zápästie a ona vydesene zapiští, keď ju násilne vtiahnu do výklenku. Jej útočník ju pritlačí o stenu a ona sa bráni, snaží sa ho odraziť. Je silnejší. Zavrčí, keď ho kopne kolenom do stehna, než sa na ňu pritlačí celým telom a vtlačí nohy medzi jej. Má ju v pasci.

Na chvíľu si myslí, že ju možno znásilní.

"Neublížim ti."

Spoznáva ten hlas okamžite, je to hlas Draca Malfoya. Ale nie je to jeho obvyklý nafúkaný, samoľúby, nenávistný hlas. Tento jej jemnejší, prívetivejší... povedomejší. Ešte nikdy sa s ňou takto nerozprával a predsa by mohla prisahať, že ho už predtým počula. "Malfoy... čo chceš?"

"Nie-niečo sa stane, zajtra, Grangerová. Niečo zlé." Znie zúfalo.

Tak trochu ho ľutuje. Robí si o neho starosti. Je znepokojená. "Čo sa stane?"

"Nemôžem ti to povedať. Len... len dávaj na seba pozor. Ochráň svojich priateľov."

To je všetko, čo jej povie, než ju nechá sám s jej myšlienkami.

X

Špinavé topánky.

Oškreté kolená.

Oranžové, červené a žlté listy.

"Už sa viac nemôžeme stretávať."

"Čo-čože? Prečo? Niečo som spravila?"

"Nie, nič si nespravila. Ja som spravil."

"Čo si spravil?"

"Ne-nemôžem ti povedať. Len že... môj otec, on..."

"Nemá rád dievčatá."

...

"Možno sa s ním môžeme porozprávať? Možno potom ma bude mať rád?"

"Nebude. Je mi to ľúto."

"Chcela som si ťa nechať naveky."

"Aj ja teba."


X

 

Obliviate.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 2. Povedomé spomienky Od: Jacomo - 21.04. 2020
Tak ale teď už je čas na otázky - paměť mají tedy vymazanou oba? Ale zůstaly jim nezřetelné otisky vzpomínek, takže je možná může něco obnovit? Jů, já jsem zvědavá, co bude dál. Díky, Jimmi.

Re: 2. Povedomé spomienky Od: miroslava - 12.04. 2020
Tak toto je geniálně napsaná povídka! Zatím jenom zůstává spousta otázek a není žádné přijatelné odpovědi. Ale budu trpělivá... Těším se na pokračování. Jimmi, děkuji za skvělý překlad.

Re: 2. Povedomé spomienky Od: margareta - 09.04. 2020
Obyčejně Draca nijak zvlášť nemusím, ale tady mě usmiřuje, že jeho zlé chování není jeho vina. Oba cítí, že už spolu měli co do činění, oba neví, kdy a jak, ale oběma podvědomí říká, že to bylo správné a dobré. Bude to fascinující, číst, jak se jim bude paměť vracet a jak se s tím vypořádají v době před válkou a za války! Moc se těším! A moc děkuji Jimmi!

Re: 2. Povedomé spomienky Od: Lupina - 07.04. 2020
Tak mně došlo, že Obliviate musela být dvě. Že si ani Hermiona pořádně nevzpomíná. Dechberoucí. Nemůžu se dočkat pokračování. Děkuji, Jimmi.
Re: 2. Povedomé spomienky Od: Jimmi - 07.04. 2020
Mne vyrazila dych tá Nezáchraniteľný... vtedy som ešte váhala, či to preložím, pretože to nerozoberá ľahkú tému, ale keď som videla toto... musela som. Chcelo to ale dostať sa do jej štýlu, tak to muselo počkať na správny čas. Díky moc

Re: 2. Povedomé spomienky Od: denice - 07.04. 2020
Lucius se s tím Obliviate zrovna dvakrát nepředvedl. Nebo že by nechtěl synovi poničit paměť příliš? A Draco už ví, nebo jenom tuší? Pořád víc otázek, jsem vážně zvědavá, kam to povede. Díky.
Re: 2. Povedomé spomienky Od: Jimmi - 07.04. 2020
Ja už viem, že tie Obliviate sú dve. Preto to asi autorka takto rozdelila. Je to zvláštna forma, aj ďalšia kapitola ide od začiatku a tie časti sa prelínajú či opakujú. Musím fakt dávať veľký pozor, či to už náhodou nebolo a nepreložiť to inak. Díky moc

Re: 2. Povedomé spomienky Od: luisakralickova - 07.04. 2020
Autorka nás pěkně napíná, vypadá to na smrtijedskou návštěvu, že? Dětské přátelství, zdá se, překonalo i magii. Díky, Jimmi, za rychlé přidání, teď už jsem v klidu, oni si určitě poradí;)
Re: 2. Povedomé spomienky Od: Jimmi - 07.04. 2020
To vieš, zakaždým, keď mám robiť niečo iné a tlačí ma čas, tak ako keby to dorazím tým, že sa mi chce prekladať. A samozrejme to ten stres ešte zhorší... Po utorku vždy vypnem, snažím sa dohnať prácu a potom znova dokola... Preto idú takto schované, riešenie ako ich neplánovať a predsa mať vonku. Inak by išli bohvie kedy... Díky moc

Prehľad článkov k tejto téme:

LoveBugOC: ( Jimmi )26.04. 20206. Pochopenie II
LoveBugOC: ( Jimmi )23.04. 20205. Pochopenie
LoveBugOC: ( Jimmi )20.04. 20204. Pravda
LoveBugOC: ( Jimmi )14.04. 20203. Zabudnuté, ale nestratené spomienky
LoveBugOC: ( Jimmi )06.04. 20202. Povedomé spomienky
LoveBugOC: ( Jimmi )06.04. 20201. Potlačené spomienky
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2020Úvod