Preklady fanfiction Harryho Pottera

Harry sa ani neobťažoval Siriusa informovať, že Ron zostáva na noc, pretože animágus už spal. Ron rýchlo strčil hlavu do kozuba, aby oznámil rodičom, že prespí v Dome svetla, než obaja chlapci vyšli hore do Harryho izby.

S Ronovou pomocou vytiahol Harry spod postele rezervný matrac. Ron sledoval, ako Harry ostražito hľadí na skriňu, ku ktorej pomaly kráčal, aby vybral prádlo. Obehol ho a otvoril ju skôr, než sa tam Harry dostal, zobral rezervné obliečky z vrchnej police a jedno z pyžám, ktoré tam boli uskladnené. Pocítil bodnutie viny, keď premýšľal či zdanlivo  neškodný žart, kedy v tme s dvojčatami vyskočili z Ginninej skrine, si nechtiac nenašiel cestičku do Harryho obáv, hoci pochyboval, že to boli traja ryšavci, ktorých sa Harry bál, že vyskočia zo skrine.

Nakoniec dvojica zhasla svetlá a vliezla do svojich príslušných postelí.

"Brú noc, Ron," zaželal Harry, než sa otočil tvárou k oknu, chrbtom k Ronovi.

"Brú, Harry." Ronovi sa podarilo zabrániť, aby sa v jeho hlase objavilo sklamanie. Keď bol Harry otočený chrbtom k nemu, bude takmer nemožné zistiť, či zaspal.

Ron si ľahol a uspokojil sa s tým, že sa snažil načúvať, či Harry dýcha vyrovnane.

***

Asi o hodinu neskôr, keď sa mu začalo driemať, prebral ho pridusený vzlyk. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, čo sa deje, ale keď mu došlo, že sa Harry prehadzuje na posteli, vyštveral sa z matraca a okamžite bol pri priateľovom boku.

Harryho tvár bola zvraštená hrôzou a občas zavzlykal, keď mu slzy stekali po tvári. Nejako sa zamotal do prikrývok a teraz sa ich snažil odkopať a odtlačiť preč.

"Harry! Harry, zobuď sa!" zasyčal Ron, schmatol Harryho za plecia a slabo s ním zatriasol.

Harry so zalapaním po dychu vystrelil na posteli do sedu. Zúfalo sa snažil dostať od Rona preč, ale nebol si plne vedomý, čo robí.

"Nie, pusť ma!" rýchlo vravel vydeseným hlasom. "Nie, prosím!"

"Harry. Harry, to som ja. Ron," chlácholil ho Ron, ale plecia mu nepustil.

Harry sa prestal brániť.

"Ron?" spýtal sa, žmúril do temnoty. Ten mu podal okuliare z nočného stolíka.

"Áno, to som ja."

Harry ho udrel po ruke. "Ty idiot. Čo ti šibe? Takmer som dostal infarkt!" zasyčal, pokúšal sa upokojiť.

"Mal si nočnú moru," vysvetľoval Ron, keď sa posadil na kraj postele.

Harry stuhol. "Oh."

"O čom bola?" opatrne sa spýtal Ron.

"Nespomínam si. Asi o tom, ako Sirius varí," zahováral žartom Harry.

"Plakal si," zašepkal Ron.

"Neplakal," obranne vyštekol Harry.

Ron ukázal na jeho líca, kde mal stále prilepených niekoľko sĺz. Harry ich rýchlo utrel a odvrátil pohľad.

"Bolo to o tvojom strýkovi?" spýtal sa Ron potichu.

"Nie," rýchlo odsekol Harry. "Samozrejme, že nie. Nič to... nič to nebolo. Prečo nejdeme znova spať?"

"Nechceš povedať, že ja pôjdem spať a ty zostaneš celú noc hore?" spýtal sa Ron s náznakom podráždenia v hlase. "Pozri, Harry, to nie je nič, za čo by sa mal hanbiť. Tvoja rodina bola k tebe príšerná a ubližovala ti zakaždým, keď mala šancu, pričom tam mali byť pre teba. A potom na teba zaútočil tvoj strýko, keď si si myslel, že je po všetkom. Z toho by mal nočné mory každý. Dokonca aj ja ich občas z toho mám..."

"To tak nebolo," prerušil ho obranne Harry.

"Čo tak nebolo?" zmätene sa spýtal Ron.

"Pozri, nebolo to také zlé, ako myslíš. Neboli ku mne príšerní. Vzali ma k sebe. Dovolili mi zostať. Oni..."

"Harry!" neveriacky mu skočil do reči Ron. "Zneužívali ťa!"

"To nie je pravda!" protestoval Harry. "Ty nič nevieš!"

"Tvoj strýko ťa mlátil a pokúsil sa ťa niekoľkokrát zabiť!"

"To boli nehody!"

Ron na neho vyvalil oči.

"To nemyslíš vážne," zareagoval v údive.

"Len mal problémy s pitím. A problém s ovládaním. Nebola to jeho chyba. Nemohol si pomôcť a nechcel..." zdôvodňoval Harry.

"Harry, prečo ho ospravedlňuješ! On si ťa vybral! Tvojho bratranca a tety sa nedotkol! Nezamkol ich v prístenku, ani ich nenechal hladovať. To robil len tebe a robil to úmyselne, nevidíš to? U Merlina skákavého, po celej tej dobe ťa vypátral u Stensonovcov! Nevidíš, že s tebou tvoja rodina jednala ako s odpadom?" neveriacky sa spýtal  Ron.

"Oni... oni... nie! Nechceli to! Neublížili mi zámerne! Je to moja rodina a milujú ma!" zjačal Harry.

Okamžite zmĺkol s očami dokorán. Niekoľkokrát prekvapene zažmurkal, keď sa snažil zaregistrovať, čo práve povedal. Vôbec netušil, z čoho to pramenilo. Nemohol v skutočnosti uveriť v niečo tak vyložene nepravdivé, že nie?

Ale chcel tomu veriť. Chcel tomu veriť tak strašne, a už tomu chcel veriť tak veľmi dlho. Možno to chcel tak veľmi, že sa na istej úrovni tomu prinútil uveriť. Možno preto to tak príšerne bolelo.

"Ja... ja... ja..." koktal, mal pocit, že musí niečo povedať, ale nevedel čo.

Ron na neho hľadel v šoku.

"Nechcel som... nemyslel som to vážne... neviem skade to vzišlo. Naozaj si to nemyslím, vážne. Viem... Viem, že to nie je pravda... Ja len... ehm... musím ísť na vécko, prepáč," bľabotal stále omráčený Harry. Pretlačil sa okolo Ron a zmätene vstal z postele.

"Harry, počkaj," zavolal Ron, ale Harry ho ignoroval, cítil sa naprosto ponížený.

Na chodbe sa takmer zrazil so Siriusom.

"Hej, Har. Je všetko v poriadku? Zdalo sa mi, že počujem krik. Je tu ešte niekto? Zostal Ron na noc?" znepokojene kládol otázky.

"Áno, áno. Ron... Ron je tu," roztržito vravel Harry. "Sme v pohode. Ron len zbadal pavúka, to je všetko."

"Ach, dobre," vydýchol si Sirius. "Oh, ahoj, Ron. Netráp sa tým, že sa bojíš pavúkov. S tými dlhými nohami fakt budia hrôzu, aj keď sa ich Harry nebojí," upokojoval, keď sa Ron objavil na prahu, pretože si nesprávne vyložil Ronov výraz tváre. Otočil sa k Harrymu. "Si si istý, že je teda všetko v poriadku?"

"Áno, samozrejme. Idem len na záchod. Uvidíme sa ráno, Sirius."

Sirius mu prehrabol vlasy a zostúpil dole schodmi.

Harry sa rýchlo vydal na toaletu, zatvoril za sebou dvere a zamkol ich. Klesol na zem a zízal na protiľahlú stenu.

"Harry?" ozvalo sa spoza dverí.

"Som v pohode. Vráť sa do postele, Ron," dostal zo seba, keď zvieral hlavu v rukách.

Počul ťapkanie odchádzajúcich a potom vracajúcich sa krokov. Ozval sa škrabkajúci zvuk, kliknutie a potom sa dvere pomaly otvorili. Harry takmer zastonal, keď si uvedomil, že dvojčatá pravdepodobne naučili svojho brata, ako odomykať zámky.

Ron vošiel dnu, zatvoril za sebou dvere a posadil sa vedľa Harryho.

"Uvedomuješ si, že som mohol skutočne používať záchod?" upozornil Harry, oči sústredené na kolená.

"Možno, ale tú traumu by som prežil," pousmial sa Ron. Harry sa smutne zachichotal, očný kontakt s kolenami neprerušil.

Nastala dlhá pauza, kedy sa obaja chlapci snažili prísť na to, čo povedať.

"Harry, k tomu, čo si..."

"Ron," prerušil ho Harry, "len... len jednoducho ignoruj všetko, čo som povedal. Nemyslel som to vážne. Napoly som spal a neuvedomoval som si, čo hovorím. Naozaj. Ne... Nemyslím si to."

"Nepotrebuješ ich, Har. Všetci sú príšerní. Teraz máš lepšiu rodinu," vravel vážne Ron.

"Áno, krstného otca a domáceho miláčika v jednom," chabo zažartoval Harry.

"Harry, nechceš sa porozprávať o..." opatrne začal Ron.

"Ron, nič to nebolo, vážne," rozhodne ho prerušil Harry. "Len sa vráťme do postele."

"Obaja vieme, že nepôjdeš spať," nedal sa odbiť Ron.

"Pôjdem. Pôjdem spať," naliehal Harry, keď vstal na nohy.

Ron sa neochotne rozhodol Harrymu uveriť a nasledoval ho späť do spálne.

O pätnásť minút neskôr sa Ron posadil.

"Harry, spával som s tebou v rovnakej spálni päť rokov. Viem posúdiť, kedy spíš a kedy to len predstieraš."

"Ako?" zvedavo sa opýtal Harry, keď sa pretočil.

"To nie je podstatné. Spal si vôbec v poslednom čase?" neveriacky sa spýtal. "Nevadí, neodpovedaj na to, už to viem. Prečo nenecháš Snapa, aby ti dal Bezsenný spánok alebo niečo také?"

"Pretože to nepotrebujem," odvetil Harry. Trošku tichšie dodal: "A pretože sú návykové a pretože mi ten, čo mi dal doktor Callahan, prestal zaberať po dvoch dňoch."

"Po dvoch dňoch?" nemohol uveriť Ron. "To je trochu divné."

"Nuž, keď som bol minulý rok chorý, tak som bral tak veľa rozličných elixírov, že Callahanovi došlo, že som sa stal na nejakú bežnú zložku týchto elixírov imúnny," zveril sa Harry.

"Vie o tomto Sirius?" znepokojil sa Ron.

Harry sa posadil na posteli a vážne sa na Rona pozrel. "Nie, a nepovedz mu to. Nie je to také zlé. Len ma vidíš, keď mám zlú noc."

"Harry, vážne si myslím, že by si mu to mal povedať."

"Má toho dosť bez toho, aby si robil starosti kvôli niečomu tak hlúpemu ako trochu nespavosti," prel sa Harry.

"Kecy," nahneval sa Ron, hoci jeho hnev nebol upriamený na Harryho, "to nie je nespavosť. Nútiš sa zostať hore, však? Aby si sa vyhol nočným morám?"

"Nie!" vybuchol Harry.

"Harry, som tvoj najlepší priateľ! Prosím, prestaň mi klamať! Povedz mi, čo sa s tebou deje!" prosil Ron.

Harryho to zaskočilo. "Ja ti... ja ti neklamem..."

Ron ho prerušil. "Klameš, Harry, a vieš to."

Harry sa odmlčal a vyzrel z okna.

"Harry, hovor so mnou. Prosím."

"Ja ne... ja nemôžem," takmer zašepkal Harry. "Neviem, čo povedať."

"A čo tak začať s tým, čo sa deje?" s nádejou navrhol Ron.

Harry nešťastne pokrútil hlavou. "Neviem, čo sa so mnou deje. Je to asi len nejaká fáza, asi to má niečo spoločné so všetkými tými elixírmi, čo beriem kvôli tým sprostým bolestiam hlavy."

"Harry..."

"Pozri, pokúsim sa prísť na to, čo sa deje a ak prídem na niečo, o čom chcem hovoriť, prídem za tebou, dobre?" navrhol kompromis Harry. "Zatiaľ  sa len pokúsme spať. Som unavený."

Ron si vzdychol. "Dobre, v poriadku. Pokiaľ mi sľúbiš, že za mnou prídeš, keď to budeš potrebovať."

"Prídem," rozhodne vyhlásil Harry a znova si ľahol.

Ron by už mal vedieť, že klame.

***

"Prisahám, ak to Weasley nespraví a ja som zbytočne plytval svojím drahocenným časom..." frflal Draco potichu.

"Svojím drahocenným časom, počas ktorého by si inak robil čo, ak sa smiem spýtať?" rypol Harry.

"To nie je podstatné."

Konečne nastal deň Ronovho testu na pokročilé elixíry a ten sa takmer triasol od nervozity. Harry s Dracom čakali pred Snapovým labákom. Harry prišiel neochotne, len kvôli morálnej podpore Rona. Keď dorazili, zámerne sa vyhýbal Snapovmu pohľadu a odpovedal na akúkoľvek otázku len strohým prikývnutím.

"Nenakukneme znova?" navrhol Draco. Harry súhlasil.

Obaja sa prikradli ku dverám a strčili dnu hlavy. Ron očividne dokončil písomnú časť a chystal sa k praktickej skúške.

"U Merlinovej brady, Weasley!" vyštekol Snape, keď chcel Ron pridať nejakú prísadu, čím spôsobil, že Ron nadskočil a takmer si podpálil rukáv.

"Čítali ste vôbec pokyny alebo ste si dali zdravý rozum odstrániť chirurgicky?" uškrnul sa. "Čo máte pridať ako ďalšie?"

"U...uh... uh, práškovú rohovinu?" koktal nervózne Ron.

"Áno, a tá prísada, čo držíte v ruke, vyzerá ako rohovina v prášku?"

"Je to napísané na štítku," ukázal Ron.

"To som sa nepýtal. Prísady sa môžu pomiešať a vy na to musíte byť pripravený," vážne poučoval Snape, keď mu vytrhol nádobku z ruky a poťapkal po nej prútikom, čím sa vrátil štítok do pôvodného stavu.

"Toto je prášková rohovina, pretože ju očividne nedokážete nájsť sám," povedal, keď mu hodil správnu nádobku.

Ron riskol pohľad na dvere a Harry mu ukázal palec nahor a upokojujúco sa usmial. Vrátil mu to neistým úsmevom a rýchlo sa znova venoval elixíru.

Draco s Harrym opustil dvere, aby sa, opäť, začali prechádzať.

"Nie je to trochu drsné zameniť štítky?" spýtal sa Harry. "Pri našich testoch sme to nemali."

"Drsné? Je to vyložene kruté. Ale je to vážne sranda, pokiaľ je vnútri Ron a nie ja," uškrnul sa Draco.

Harry pretočil očami.

Netrvalo dlho, a omámený Ron sa k nim v čakárni pred labákom pripojil a zrútil sa na gauč.

"Nuž?" spýtal sa znepokojene Harry.

"Známkuje písomný test a ešte mi nedal vedieť nič o praktickej časti. Bude o pár minút vonku," nervózne odvetil.

O nejaký čas sa z labáku vynoril Snape s nečitateľným výrazom v tvári.

"Weasley, očakávam od vás, že vložíte do práce v mojej triede maximálne úsilie, inak vás vykopnem rýchlejšie, než sa povie veritasérum, chápeme sa?"

"Prešiel som?" nemohol uveriť Ron.

"Nie, Weasley, hovorím o kurze pletenia," sršal sarkazmom Snape. Draco sa uchechtol. "Samozrejme, že ste prešli, keďže očakávam, že sa zúčastníte na mojom predmete."

"Ďakujem vám, profesor. Budem sa vážne snažiť, prisahám," uľavilo sa Ronovi.

"To zistíme." Snape sa tváril veliteľsky.

"Uvidíme sa neskôr, Draco," rozlúčil sa Harry, keď sa s Ronom vydali k odchodu.

"Harry," rýchlo zareagoval Snape, "počkaj. Musím sa s tebou porozprávať. Weasley, bežte."

Ron na okamih zaváhal, pozrel sa na Harry, ale potom prikývol a s pokynom Harrymu, aby sa zastavil neskôr, odišiel.

"Musím ísť domov." Harry sa stále vyhýbal Snapovmu pohľadu.

"Black to pochopí. Draco, ospravedlnil by si nás?"

Draco prikývol a opustil miestnosť, prekvapivo bez reptania.

Keď sa za ním dvere zatvorili, Harry sa nervózne pohol a pokúsil sa príliš neošívať, keď si pripomínal, že sa má správať chladne a bezcitne.

"Vážne by som mal ísť domov," nepohodlne namietal.

"Harry, posaď sa na chvíľku," jemne navrhol Snape. Harry otvoril na protest ústa, ale Snape ho prerušil. "Tvojmu krstnému otcovi to nebude vadiť."

Harry sa neochotne posadil a dosť ho prekvapilo, keď si Snape pritiahol stoličku, aby sa posadil oproti nemu.

"Harry, porozprávaj mi o Dursleyových," rázne prehlásil.

Harryho obočie vyletelo nahor. "Čože?" spýtal sa neprirodzene vysokým hlasom.

"Môžeme začať, kde chceš a ak nevieš, kde začať, mám množstvo otázok," vravel Snape, snažil sa znieť chlácholivo, výkon veľmi náročný pre majstra elixírov.

"Otázok?" zabehlo Harrymu. Neočakával, že niekto skutočne začne tento rozhovor a fakt, že bol reálny, ho teraz desil.

"Áno," trpezlivo odvetil Snape. "Otázok o tom, čím si si prešiel v dome svojich príbuzných. Prečo nezačneme s prístenkom, kde ťa držali?"

"S mojím prístenkom?" zmätene sa spýtal Harry. Všetko sa dialo tak rýchlo a nebol si istý, že je pripravený znova o tomto všetkom premýšľať. "Môj prístenok bola jednoducho moja izba, nie je to, nie je to tak veľký problém."

"Harry, normálni ľudia nezatvárajú deti v prístenkoch, hlavne nie, keď majú dokonale dobré izby, ktoré nepoužívajú," rozhodne prehlásil Snape.

"Ale ak nie som normálny..."

Harry zmĺkol a zrazu vzhliadol na Snapa s odlišným výrazom, výrazom ublíženia a hnevu. Náhle sa postavil.

"Musím ísť," ostro vyhlásil a pohol sa k dverám.

"Harry, čo..." začal zmätene Snape nad náhlou zmenou okolností.

Harry sa stočil s nahnevaným výrazom.

"Je vám to ukradnuté," krútil hlavou. "Toto robíte preto, lebo sa Sirius rozprával s Dracom alebo preto, lebo vás o to požiadal Remus. Nezáleží vám na mne, nikdy vám nezáležalo. Ja nepotrebujem váš predstieraný súcit a VÁŽNE nepotrebujem vašu pomoc!"

"Harry..." skúsil Snape, ale Harry už za sebou zatreskol dvere.

Snape ochabol na stoličke a oprel si hlavu do rúk. Tentoraz to vážne pokašľal a nebol si istý, či to niekedy dokáže napraviť. A ak to napraviť nedokáže, nechcel ani len myslieť na to, čo by sa mohlo stať Harrymu.