Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Rozprávky o láske

Snehulienka

Rozprávky o láske
Vložené: Jimmi - 24.03. 2020 Téma: Rozprávky o láske
Jimmi nám napísal:

Fairytale Love Stories

Názov: Rozprávky o láske

 

Autor:  LoveBugOC


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

Snehulienka

 

X

 

Astória Greengrassová spoznáva ten výraz v tvári svojho priateľa. Pozná ten široký úsmev, ktorý zdobí jeho pery. Vidí, ako jeho ruka klesá k jej pásu, keď vojdú do muklovskej kaviarne alebo do ich obývačky. Všíma si, ako sa správa k nej, počuje to, ako sa rozpráva s ňou.

 

Spoznáva tie znamenia, pretože takto sa kedysi zvykol pozerať na ňu. Takto sa kedysi na ňu usmieval, rozprával sa s ňou a správal sa k nej. Ako keby bola zo zlata. Ako keby bola tým najdôležitejším človekom v jeho živote.

 

Spoznáva jeho správanie. Ten rozdiel medzi tým, ako jedná s ňou a tým, ako jedná s inými jeho priateľkami a kolegyňami. Vidí ten odstup, ktorý medzi nimi zabezpečí, kedykoľvek sa ocitne v jeho blízkosti ona.

 

Vidí ten nedostatok odstupu, keď je s ňou.

 

Astória Greengrassová nie je hlúpa. Vidí všetko. Vie.

 

Vie, že jej priateľ je zamilovaný. A je jej jasné, že nie je zamilovaný do nej.

 

X

 

"Čo si o nej myslíš? O Grangerovej?" spýta sa svojej najlepšej priateľky, Pansy Parkinsonovej.

 

"Myslíš okrem faktu, že je takmer dokonalá? Neviem... chcem povedať, je tak nejak fakt pekná. A je milá - ako naozaj milá. Takmer príliš milá. A tiež trochu zábavná."

 

Zamračenie.

 

"Myslíš si, že nie je?"

 

"Myslím, že je v pohode."

 

"Prečo sa pýtaš?"

 

"Len tak."

 

"Zdá sa, že ju má Draco vážne rád, čo je trochu čudné. Ale dobre im to funguje v práci, nemyslíš?"

 

"Hmm. Je to len obvyklá malá princeznička, však?"

 

"Cítim žiarlivosť?"

 

"Nie, samozrejme, že nie."

 

X

 

Hermiona Grangerová umýva riady v kuchyni, keď začuje slabé zaklopanie na dvere. Usuší si ruky do uteráka vedľa drezu, než prejde k dverám a otvorí ich. Prekvapená zažmurká, keď zisťuje, kto je jej návštevníkom, ale aj tak sa usmeje. "Ahoj, Astória," pozdraví zdvorilo.

 

"Ahoj, Hermiona," odpovedá druhá čarodejnica a opätuje jej úsmev. "Bola som v susedstve a napadlo mi, že sa zastavím. Tiež som priniesla nejaký darček na uvítanie v novom byte," vraví, zdvihne košík plný čerstvého ovocia.

 

Hermiona sa na ten košík podivne pozrie, ale aj tak ukročí nabok. "Nasťahovala som sa pred štyrmi mesiacmi. Už si mi dala darček..."

 

"Och, ale to bolo minulý rok," odmávne Astória chrabromilčankinu poznámku. "Okrem toho, aj tak mám veľa ovocia. A pre takéto jablká by človek zomrel."

 

Hermiona sa láskavo usmeje, prijme od nej košík. "Ďakujem ti."

 

"Páči sa mi, čo si urobila s týmto miestom," poznamená Astória, keď sa rozhliada po malej obývačke. "Je veľmi útulné a... roztomilé."

 

"Vďaka," zasmeje sa zľahka Hermiona. "Uvedomujem si, že je trošku malé, ale..."

 

"Nie, je dokonalé. Mám na myslí, že tu bývaš sama, takže nepotrebuješ veľa priestoru," nevinne zdôrazňuje Astória.

 

Hermiona na ňu chvíľu hľadí, trochu prekvapená. A potom sa uškrnie. "Správne. Nuž, je to len dočasné."

 

"Nech je to akokoľvek, páči sa mi tu."

 

"Nechceš niečo piť? Čaj možno?" dobrosrdečne ponúkne Hermiona.

 

"Naozaj nemôžem. S Dracom ideme na obed," odpovedá Astória, keď kráča späť k dverám. Otvorí ich dokorán, zdvorilo sa pri tom usmieva. "Poviem mu, že ho pozdravuješ. Och, a nezabudni na tie jablká, sú veľmi lahodné. Pá, pá!" vraví veselo, keď sa otočí k odchodu. Jej úsmev sa zmení do širokého, takmer diabolského úškrnu, keď odchádza po chodbe.

X

 

Draco Malfoy, uprostred veľmi dôležitého obchodného stretnutia otcovej spoločnosti, Malfoy Inc, podráždene zastoná, keď zbadá, ako jeho priateľka napochoduje do zasadačky. Ignoruje zvedavé pohľady a to, ako ju kolegovia hlcú očami. Pretočí vlastnými, keď nakráča rovno k nemu, očividne si mužskú pozornosť užíva.

 

"Ahoj miláčik, pripravený na obed?" spýta sa, prstami prejde po zadnej časti jeho ramien.

 

"Som uprostred schôdze, Astória. Povedal som ti, že môže trvať celý deň," odpovedá, zovrie si koreň nosa.

 

"Viem. Ale iste si môžeš dať malú pauzičku," odpovedá nevinne.

 

"Nemôžem. Vieš to."

 

"Draco..."

 

"Astória, nemôžem. Potrebujem, aby si odišla. Prosím." Vážne sa na ňu zadíva.

 

Ako keby na zavolanie vojde dnu sekretárka, ktorú nasleduje jeden z ryšavých Weasleyovcov, Ronald, aby sme boli presní.

 

"Pán Malfoy, pane," začne sekretárka...

 

"... myslel som, že som povedal, že žiadne návštevy," vyštekne Draco.

 

"Pane, je to naliehavé."

 

Bez toho, aby vôbec vzhliadol, sa Draco predkloní s hlavou v rukách v naprostej frustrácii. "Lasičiak, prisahám Merlinovi, ak je to nejaký..."

 

"Hermiona je u Svätého Munga," odpovedá Ron, rýchlo ho preruší. Hlas má napätý, trochu znepokojený.

 

Dracova hlava vystrelí nahor, aby sa na ryšavca pozrel, šedá sa zrazí s modrou. "Čo-čože? Je v poriadku?"

 

"Otrávili ju."

 

Draco zažmurká, klesne späť do kresla, vyzerá skľúčene a ustarane. Vydesene. Oblizne si pery, vhodí svoje papiere do aktovky, keď vyskočí na nohy. "Stretnutie presúvame na neskoršie. Až kým nedám vedieť, nebudem v kancelárii," zamrmle, nasleduje Rona k najbližšej letaxovej sieti.

 

Astoria neveriacky hľadí, keď si zvyšok zamestnancov jej priateľa tiež balí veci.


X

Astória stojí vo dverách, mlčky sleduje z úzadia izby, keď sa všetci - pán a pani Grangerovci, osem Weasleyovcov (Charlie je preč na nejaké dračej expedícii), Harry Potter a Draco - zhromaždia okolo Hermioninej nemocničnej postele. Pokožku má bledú, vyzerá nezdravo. Krehko. Vyzerá, ako keby práve na ňu dýchla smrť a trpezlivo čakala, kedy sa jej zmocní.

 

Pán a pani Grangerovci vyzerajú zdevastovane, jej matka sedí v kresle pri pravej strane postele, zviera dcérinu ruku vo svojich, kým jej otec stojí za svojou manželkou a stíska jej plece.

 

Weasleyovci, spolu s Potterom, vyzerajú rozrušene, znepokojene. Stratene. Ohromene.

 

A Draco... Och, Draco. Nedokáže si spomenúť, kedy vyzeral tak naprosto príšerne. Vlasy ma rozstrapatené, pretože si cez ne prehrabol rukami nesčítane veľakrát, odkedy prišiel. Aj on má bledú pokožku. Ruky sa mu trasú a z času na čas sa chytí za brucho, ako keby mal vracať.

 

A popravde, ona sa začína cítiť stále viac a viac previnilo.

 

Jej pohľad neopustí tvár jej priateľom zasiahnutú zármutkom, rovnako ako jeho pohľad neopustí ženu na posteli.

 

Všetci, a všetko, je v izbe tiché, s výnimkou ustavičného tikania hodín v rohu izby. A potom, nakoniec, niekto prehovorí, a ju vôbec neprekvapí, že je to Dracov hlas, ktorý počuje, napätý a tichý.

 

"Už sa mala vrátiť liečiteľka," zamrmle.

 

Všetci súhlasia, mlčky.

 

A ako na zavolanie, vojde dnu liečiteľka. Je to čarodejnica stredného veku, s riedkymi šedivými vlasmi a drobnou postavou. Nesie v ľavej ruke niečo, čo vyzerá ako tabuľka a v pravej rozstrapkane vyzerajúce brko.

 

Všetci stoja v pozore, vrátane Draca, ktorý si nervózne zastrčí ruky do vreciek nohavíc. Sú stuhnutí očakávaním. Nikto, dokonca ani jediný Weasley, sa neodváži prehovoriť čo i len slovko.

 

"Je to pravda, slečnu Grangerovú otrávili."

 

Pani Grangerová si priškrtene vzlykne. Niekoľko zalapaní po dychu a výkrikov unikne ostatným.

 

"Nateraz je pôvod jedu neznámy, ale poslali sme ho do nášho laboratória, aby ho analyzovali. Až kým nebudeme vedieť, čo to je a skadiaľ pochádza, nemôžeme ju vyliečiť," informuje ich liečiteľka.

 

"Ta-takže..." hlas pani Grangerovej je neistý a napätý, takmer nepočuteľný. Pridusí ju vzlyk, a tak jej myšlienku dokončí pán Granger.

 

"Takže čo bude teraz?"

 

"Dali sme jej elixír na bolesť, ktorú by mohla cítiť. Tiež by to malo spomaliť účinky toho jedu, čo predĺži konečný výsledok."

 

"Čo je konečný výsledok?" zaujíma sa Harry.

 

"Nemôžeme to vedieť, kým nevieme, čo to je za jed."

 

"A čo ak to nefunguje?" spýta sa Draco, po prvý raz odtrhne svoj pohľad od ženy, o ktorej sa hovorí. "Čo ak jej to neuľaví od bolesti? Čo ak to nepredĺži nič?"

 

"Je to to jediné, čo dokážeme zvládnuť, až kým nebudeme vedieť..."

 

"A čo ak dovtedy bude príliš neskoro? Čo ak ten jed robí viac, než si vy myslíte, že robí?"

 

"Nanešťastie, pán Malfoy,  existuje len jeden spôsob, ako to zistiť," odpovedá súcitne.

 

"Čo ak to nestačí?"

 

"Draco," zašepká slabučko Astória, keď vykročí smerom k nemu, načiahne sa po jeho pleci. Zaskočí ju, keď ju hrubo strasie.

 

"Pán Malfoy, nemôžeme urobiť viac. Maximálne sa snažíme -  vlastne som zatlačila, aby nám tie výsledky poslali čo najskôr. Dúfam, že ich do pár dní budeme mať."

 

X

 

O tri dni neskôr sa výsledky vrátili. Ten jed v skutočnosti vôbec nebol jedom. Len elixír so smrteľnými následkami - čo znamenalo, že pri správnom dávkovaní, pri presných množstvách, sa správal ako jednoduchý uspávací prostriedok. Avšak Hermiona ho dostala tak veľa, že zamoril jej telo a spôsobil, že upadla do bezvedomia na nekontrolovateľné množstvo času. Namiesto toho, aby ju len uspal, ten elixír spôsobil, že jej telo vyplo, stalo sa imobilným.

 

Paralyzovaným.

 

Pôvod elixíru je stále neznámy (pre všetkým okrem jedného človeka). Začínajú ho prirovnávať k Temnej mágii. Liečitelia ju začínajú liečiť s elixírmi, ktoré majú zvrátiť účinky uspávacieho elixíru. Stále zostávajú optimistickí (ak len kvôli jej priateľom a rodine), avšak všetkých varovali, že to môže trvať veľa dní (možno dokonca týždňov), kým sa Hermiona plne zotaví. (Ak sa vôbec zotaví).


X

 

"Možno by sme mali začať s prípravami."

 

Draco vzhliadne od tmavej tekutiny svojej ohnivej whisky, aby sa pozrel priamo do zelených očí Pottera.

 

Zopár Weasleyovcov - Ron, Ginny a George - sa k nim pripojili v Deravom kotlíku na pohárik. Všetci sú v poslednej dobe tak napätí, že Ron navrhol, aby si šli vypiť na "uvoľnenie". Draco už začína tento plán spochybňovať.

 

"S prípravami na čo?" spýta sa, hoci sa obáva, že už pozná odpoveď.

 

"Pre prípad, že sa nezotaví," opatrne odpovedá tmavovlasý čarodejník.

 

Draco zvraští čelo zmätením a prekvapením. Jeho pohľad sa neveriacky prižmúri. "Zošalel si, Potter?"

 

"Je to možnosť..."

 

"Liečitelia ju musia začať liečiť správne, je to len otázka času..."

 

"Čo ak nie je?" nenadšene pochybuje Harry. "Čo ak to nebude fungovať?"

 

"Potom nájdeme inú možnosť."

 

"Čo ak neexistuje iná možnosť?"

 

Dracov pohľad stvrdne. "Musí existovať iná možnosť."

 

"Pozri, Malfoy, hovorím jedine, že..."


Draco pokrúti hlavou, hodí do seba zvyšok tekutiny z pohára, keď sa postaví.

 

"Môžete to všetci vzdať, Potter. Ale ja sa nevzdám."

 

X

 

Liečiace elixíry nezaberajú. Hermiona sa nijako nezlepšuje, kvôli čomu sú všetci - jej rodičia a zjavne zvlášť Draco - nervózni. Znova sa všetci zhromaždia v nemocničnej izbe, očakávajú novinky, ktoré im má povedať liečiteľka. Správy, ktoré im prináša, sú plné "nič nezaberá" a "už nič iného nemôžeme urobiť".

 

"Ak sa nezačne zlepšovať, obávam sa, že sa budeme musieť  zvážiť iné možnosti," povie im liečiteľka.

 

Pani Grangerová zavzlyká.

 

Pán Granger sa zhlboka nadýchne.

 

Všetci ostatní, okrem Draca, sú príliš šokovaní, aby reagovali.

 

"Nie," rozhodne vyhlási Draco. "To je neprijateľné."

 

"Pán Malfoy..."

 

"Vy ste liečitelia," vyštekne, pohľad prižmúri na staršiu ženu. "Vy ju máte zachrániť. Vy máte urobiť všetko, čo je vo vašej moci a nie vzdávať sa!"

 

"Urobili sme všetko, čo sa urobiť mohlo."

 

Chce protestovať, chystá sa vrhnúť vpred, keď ho Harry zovrie za plecia a stiahne ho dozadu. Najprv sa bráni, ale pri upokojujúcich slovách druhého muža sa upokojí. Rezignuje.

 

"Nechám vám chvíľu osamote," jemne povie liečiteľka, smutne sa na nich usmeje, než odíde.

 

Nikto nevie, čo robiť. Čo povedať. Je to, ako keby boli všetci paralyzovaní.

 

Draco je prvý - jediný - kto sa pohne dopredu. Všetko sebavedomie je preč, keď zovrie jej malú, krehkú ruku vo svojej, keď hladí palcom jej jemnú, studenú pokožku.

 

"No tak, Grangerka," zašepká, nakloní sa, aby sa oprel o lakte na madle jej postele. "Prebuď sa. Prosím?" žobroní.

 

Nevenuje pozornosť ostatným ľuďom v miestnosti, ignoruje slzy, ktoré mu stekajú po lícach a fakt, že má pocit, ako keby mu mal žalúdok naraziť na zem.  "Láska, prosím, prebuď sa," zamrmle. "Potrebujeme ťa. Ja ťa potrebujem." Zrazu je to riava rieky, tie slová opúšťajú jeho ústa skôr, než ich dokáže zatlačiť späť.

 

"Nemôžeš ma opustiť. Nedokážem... Neviem, čo by som bez teba robil... ako by som žil... Potrebujem, aby si žila, Grangerka. Prosím?" To posledné slovo, tá zúfalá prosba je ešte menej ako šepot, sotva dosť hlasný, aby ho počula.

 

Nakloní sa dopredu, priloží ľavú ruku k jej tvári a nakloní ju k sebe, len veľmi máličko.  "Prosím," vydýchne, pritlačí si čelo na jej. A potom pery, tenké a teplé, sa pritisnú na jej, chladné a popraskané. Oči má zatvorené, keď zadrží dych a vychutnáva ten okamih.

 

Ten bozk mu ona neopätuje.

 

Odtiahne sa, stiahne z nej ľavú ruku, aby si ňou utrel líca.

 

Ale potom začuje niečo, čo bude raz považovať za ten najnádhernejší zvuk na svete.

 

Zalapanie po dychu. Zúfalý nádych čerstvého vzduchu.

 

Zažmurká, znova sa na ňu pozrie.

 

Jej široké, hnedé oči sú plné strachu a zmätenia, úzkostlivo prehľadávajú miestnosť.

 

A na ničom inom nezáleží.


Je nažive.

 

Pani Grangerová priskočí k svojej dcére, vzlyká a objíma ju.

 

Pán Granger sa zháňa po liečiteľke.

 

Weasleyovci vydýchnu úľavou a spokojnosťou, šťastne sa usmievajú.

 

Draco poodstúpi, sleduje to.

 

Ale potom sa na neho pozrie a usmeje, jej oči sa lesknú slzami.

 

[Nevšimne si Astóriu, ktorá prekĺzne von dverami, popri Weasleyovcoch a liečiteľovi.]

 

X

 

To nenávisť stvorila ten elixír.

To nenávisť ju takmer zabila.

Ale láska ju priviedla späť k životu.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Snehulienka Od: sisi - 11.04. 2020
Nepřijatelné. Příšerné. Ten dědek Brumbál je už tolik let po smrti a furt fušuje do života. Jeho propagovaný všelék LÁSKA! Kdo to má vydržet. Osobně bych se vůbec nedivila Astorii, kdyby se z ní stala kněžka lásky. Totiž zmijozelsky chápaná kněžka. Ona by jistě mohla mít seznamovací kancelář, nebo pořádat večírky pro nezadané čarodějky a kouzelníky a pěkně by jí to vynášelo. Ech, dnes jsem teda moc pragmatická. Místo soucitného vzdychání a vzlykání nad hořkostí osudu a nespravedlností života, místo fair play propagace si vymýšlím nějaké legální možnosti pracovního uplatnění usvědčené travičky. No, nebýt dobrého konce, vůbec bych si nevšimla, že je to pohádka. Prostě jedna tragédie za druhou. Nejdřív Astorie šmejdí, slídí a pomlouvá, Draco si našel novou známost, Astorie neváhá a chce odstranit Hermionu, kdyby se to náhodou nepovedlo, ještě pořád může odstranit Draca, samozřejmě tyhle věci bývají vydávány za nešťastnou náhodu - nehodu a nikdy nebývají řešeny a viník zůstává nepotrestán. A nakonec v návalu lidí v nemocničním pokoji se Draco vyznává Hermioně na spícím rameni až dojde k jejímu probuzení a uzdravení. Co by na ten jed asi řekl legendární profesor Snape? Takhle spackat celou akci! Každopádně moc děkuji za příjemné čtení na sváteční poledne.

Re: Snehulienka Od: miroslava - 31.03. 2020
Krásná pohádka, děkuji, Jimmi. Nedá mi to, ale představuji si Draca v pohádce o Červené Karkulce, nebo o Bajajovi...

Re: Snehulienka Od: Sally - 26.03. 2020
Tákže, už máme za sebou popolušku, snehulienku (so skvele dopísaným epilogom), čo nás čaká nabudúce? No musím sa priznať, že si na autorkine poviedky nespomínam, asi je na čase na re-reading! :)

Re: Snehulienka Od: TaraFaith - 25.03. 2020
Je to něco trochu jiného než jsem čekala, ale vůbec mi to nevadí. Zajímavé pojetí.. Námět pohádky z trochu jiné perspektivy... Jsem zvědavá, jak budou vypadat další. Díky za překlad. :)

Re: Snehulienka Od: solace - 25.03. 2020
To bola pekná moderná verzia Snehulienky. Draco tu tak dojemne trpel :-) Díky.

Re: Snehulienka Od: margareta - 25.03. 2020
Souhlasím s Lupinou, mně tady Draco charakterově taky moc ryze nepřipadá. Tak si tak maluju: Po pěti letech, kdesi v parku. Astorie a Hermiona spolu sedí na lavičce a snaží se tiše rozmlouvat, ale každou chvíli musí jedna nebo druhá zajít k pískovišti a porovnat dvě hrající si děti, které se střídavě navzájem buď pohazují pískem nebo krákají za vlasy. Syn jedné a dcera druhé. Hermiona s Astorií se na sebe vědoucně ušklíbnou: nic nového, ti dva jsou na sebe jako pes a kočka, ale naprosto odmítají hrát si s někým jiným. Hermiona poznamená, že už teď se oba s Ronem děsí dopisu z Bradavic a Astoria jen přikývne, že oni s Blaisem taky. Obě se k přerušenému rozhovoru vrátí, jen mluví ještě tišeji a dávají si pozor na jména, protože jejich děti mají bystré uši, dobrou paměť a divokou fantazii. ,, Slyšelas, že už má šestou?" ,, No, s námi dvěma snad už osmou, ne?" ,, On je to vlastně chudák. Takové živé zrcadlo, co chválí a obdivuje vždycky jen tu, která se v něm právě zhlíží. Když jsme před ním tehdy postávaly my dvě, lichotil nám střídavě oběma. Když ty jsi poodešla, zůstala ta chvála nějaký čas na mně. A když jsem se mu ztratila z dohledu i já, začal okamžitě zrcadlit další - tu mladou ošetřovatelku od Munga tehdy, vzpomínáš?" ,,Máš pravdu. A stydím se, že jsem to pochopila tak pozdě. Do smrti se ti budu omlouvat." ,,Ale dej pokoj. Není hanba upadnout, hanba je zůstat ležet! A mu dvě už dávno stojíme, ne? A už dávno se zhlížíme v něčem jiném." Obě se s láskou zadívaly k pískovišti, kde právě v tu chvíli začal opět lítat písek. p.s.Jo, fakt mi ten Draco tady přišel jako přelétavec, dobrý akorát k tomu, aby se člověk probudil ze sna. Díky za povídku, Jimmi!
Re: Snehulienka Od: Jimmi - 25.03. 2020
Wow, tak mne tak bolo toho strhané Draca tak ľúto... ale to je asi tým, že mám od autorky toho prečítané viac, takže už viem, že jej Draco je tak trošku slaboch, takže ma to neprekvapilo. Absolútne úžasný záver. Ďakujem moc

Re: Snehulienka Od: SaoKissa - 25.03. 2020
Musím říct, že mi Astorie bylo trochu líto. Původně jsem myslela, že zlou královnou bude Narcissa, nějak je to první asociace, co se mi k ní pojí ????. Ale jinak nádherně zpracovaný námět.
Re: Snehulienka Od: Jimmi - 25.03. 2020
Určite by vekovo sedela, ale aj v normálnej snehulienke to bola Snehulienkina sokyňa (aspoň v tej americkej si robila zálusk na princa). Ďakujem.

Re: Snehulienka Od: Gift - 25.03. 2020
To bylo velmi mile! Diky nazvu jsme hned vedeli, o cem povidka bude a jak dopadne, ale i tak jsem byla zvedava, jak se s tim autorka popere. Cetlo se to uplne samo, diky!

Re: Snehulienka Od: Lupina - 24.03. 2020
Říkám si, jestli by Astorie zvolila jed, i kdyby se s ní Draco rozešel, na rovinu řekl, že je konec. Jestli vše bylo jen Dracovou slabostí, nechutí vyjít s pravdou ven, to by Astorie třeba jednala jinak. Možná si ale Draco ještě neuvědomoval, že Hermionu miluje. Je to hrůza, když se člověku zamotá život. A Astoria to řešila nejpodlejším způsobem. V podstatě je mi jí líto, protože prohrála. Přišla o Draca a kdo ví, možná i o svobodu. Ale dobře jí tak. I když je život nespravedlivý, není to výmluvou k ubližování ostatním. Takový prostý příběh to je a kolik zamyšlení přináší. Díky, Jimmi.
Re: Snehulienka Od: Jimmi - 25.03. 2020
Ja som to nakoniec pochopila tak, že Astória zrušila tú kliatbu, na prelomenie účinkov bozkom moc neverím, skôr by som to pripisovala neverbálnej mágii. Cítila sa previlo už predtým. A prečo to spravila, nuž bol zmijozelka, spomínaš si na príbehy, kde čistokrvné čarodejnice chránili svojich manželov... práve som si spomenula na tú dramionku, čo prekladala Denice... s tými opakovanými životmi. tam bola riadna mrcha. Díky moc

Re: Snehulienka Od: denice - 24.03. 2020
Tak nevím, co mi tato pohádka připomíná. Trochu Broken, trochu Učednici a nekromanta, má něco z Coeur Corrompu a určitě jsem zapomněla na nějakou další. Je mi líto Astorie, ale myslím si, že Hermiona ji neprozradí. Díky.
Re: Snehulienka Od: Jimmi - 25.03. 2020
Srdce bez spoločníka od Komety, ak sa nemýlim. Taký bledomodrý banner, kde ich preklial Lucius (to si spomenula soraki) s dvoma koncami. Ďakujem moc

Prehľad článkov k tejto téme:

LoveBugOC: ( Jimmi )05.04. 2020Peter Pan
LoveBugOC: ( Jimmi )31.03. 2020Kráska a zviera
LoveBugOC: ( Jimmi )24.03. 2020Snehulienka
LoveBugOC: ( Jimmi )23.03. 2020Popoluška
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2020Úvod