Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 16. Bod zlomu 1/2

Krv zmizla z Dracovej tváre, keď tam stál znehybnený strachom. Harry jednou rukou schmatol tašku a druhou chytil Draca za ruku, aby ho vtiahol do šatníka. Nehlučne za nimi zatvoril dvere práve, keď začuli, ako sa tie na Dracovej spálni rozleteli. Vtiahol Draca čo najhlbšie dozadu obrovskej skrine. Vytiahol neviditeľný plášť a prehodil ho cez nich. Uistil sa, že z ich sediacich postáv nie je vidno ani kúsoček.

"Ten zradný malý bastard." Luciusove zasyčanie nasledoval zvuk rozbíjania skla. Harry počul, ako vyťahuje zásuvky a prehŕňa sa v papieroch.

"Takže to má byť drak s rubínovými očami?" spýtal sa niekto iný.

"Smaragdovými očami, ty tupec. Skontroluj jeho stôl," vyštekol Luciusov hlas.

Zrazu sa dvere na šatníku rozleteli dokorán. Harry zakryl Dracovi ústa skôr, ako stihol zhíknuť. Ten sa triasol ako šialený, ale Harry nevedel, čo by mal v tejto chvíli urobiť, aby ho upokojil.

Lucius začal zhadzovať veci z políc, otvoril každú krabicu a vysypal jej obsah.

"Vážne je to také cenné, Lucius?" nervózne sa opýtal nejaký hlas. "Každú chvíľu sa tu ukážu z ministerstva alebo ešte horšie z Rádu!"

"To je účel zmätku, ktoré sme pripravili v Little Hangingtone. Rád tu nebude, pretože sa musia zaoberať tým, čo robia smrťožrúti tam," uškrnul sa Lucius, ako keby hovoril s bandou debilov.

"Mohlo by tu byť nejaké spúšťacie kúzlo, ktoré im dá vedieť, že sme tu."

"Lucius, asi by sme mali odísť."

"Nemôžeme to nájsť."

"Stále hľadajte," zavrčal Lucius. "Chcem ten amulet."

Harry sa spýtavo pozrel na Draca, ktorý roztrasene vytiahol spod košele striebornú retiazku. Príveskom, ktorý visel z dlhej retiazky okolo jeho krku, bol drak a zdalo sa, že jeho smaragdové oči slabo žiarili. Harryho oči sa rozšírili. Dvojica sa na seba pozrela, v tvárach oboch strach.

"Lucius, si si istý, že je tu?" spýtal sa hlboký hlas.

"Crabbe, povedal si, že tvoj syn nevidel, že by ho Draco mal na sebe. Draco nemal potuchy, čo ten amulet dokáže a tak ho ten dar nijako neohromil, takže ho pravdepodobne len niekam pohodil spolu s ostatnými darčekmi, čo sa mu nepáčili. Nedokázal oceniť nádherné veci," podráždene vravel Lucius.

Otočil sa smerom k dvom schúleným chlapcom a podišiel k nim. Stiahli nohy k sebe tak blízko, ako sa dalo a zadržali dych, keď sa starší Malfoy naklonil bližšie. Draco zovrel Harryho predlaktie tak mocne, až to bolelo. Tak veľmi sa triasol, že sa Harry bál, že sa z nich zvlečie plášť.

Lucius zastavil len pár centimetrov od ich nôh a začal sa prehŕňať vecami na polici nad nimi.

Obaja chlapci si zakryli ústa rukávmi v nádeji, že muž, ktorý bol tak blízko k nim, nezačuje ich spanikárené dýchanie. Harryho srdce búšilo tak silno, že si bol takmer istý, že ho Malfoy začuje.

Nejaká krabica spadla na zem hneď vedľa Draca. Ten si v naprostej hrôze ukryl tvár v Harryho pleci. Harrymu odumrela ruka z toho pevného zovretia, ale sotva si to všimol.

Lucius sa pomaly načiahol, aby tú krabicu zdvihol. Harry pritiahol Dracov trup smerom k sebe, práve keď sa Luciusova ruka chystala obtrieť o Dracov lakeť. Draco sa tak silno triasol, keď jeho otec zdvihol malú krabičku a rýchlo ho ju prehľadal.

Mužova tvár bola skrútená zúrivosťou a frustráciou, keď mrskol krabičku o stenu skrine. Trafila tesne vedľa Dracovej hlavy, z čoho chlapec nadskočil, ale Harry ho mocnejšie k sebe privinul.

"Ten malý bastard si ho musel vziať," zavrčal.

Zrazu začuli nový hlas, znel trochu zadychčane.

"Sú tu! Museli nastaviť nejaký alarm alebo niečo také, ale Dumbledore a jeho ľudia sú tu!" panikáril niekto.

Nastalo niekoľko kliatob, vrátane niekoľkých od Luciusa.

"Premiestniť sa späť na ústredie," neochotne prikázal.

Ozvalo sa niekoľko prásk, keď Lucius vyšiel zo skrine.

"Incendio, incendio," vyšplechol, než hlasné prásk ohlásilo aj jeho odchod.

Harry pomohol Dracovi na nohy a prehodil si tašku cez plece. Vybehli zo šatne. Keď zbadali prázdnu izbu, Harry z nich stiahol neviditeľný plášť.

"Nieee," zastonal Draco, keď sa izba začala plniť dymom. Jeho izba bola na kúsky a ako posledný akt pomsty ju jeho otec ešte aj zapálil. Plamene sa rýchlo rozširovali, keď Draco sledoval, ako jeho izbu a jeho majetok pohlcujú plamene.

Harry vzhliadol a uvidel ako oheň postupuje po strope.

"Musíme odtiaľto vypadnúť!" rozkašľal sa, keď dym zaplnil jeho pľúca.

"Och, bohovia," mrmlal Draco, stuhnutý šokom pri sledovaní toho, ako sa ničí miesto, kde vyrastal.

Harry schmatol slizolinčana za ruku a odtiahol ho na chodbu, kde obaja zalapali po čerstvom vzduchu.

Rozbehli sa po nej. Dracov výraz bol ubolený a keď sa rozhliadal po stenách, musel bojovať so slzami. Teraz bola zrejmá príčina tých slabých výbuchov, ktoré počuli predtým. Každý obraz na chodbe, na ktorom bol Draco, bol zničený, rozletený na kúsky.

Dvojica sa dostala ku schodisku a takmer do niekoho vrazila. Zalapali po dychu a šmykom zastavili. Pred nimi stál veľmi šokovaný Snape.

"Sev!" vykríkol Draco úľavou a vrhol sa na svojho krstného otca, ktorý sa stále snažil pochopiť, čo vidí.

Draco prerušil objatie a ukročil späť, aby sa mu prizrel. Snapov výraz sa rýchlo zmenil zo šoku na hnev. Draco ustúpil o ďalší krok a Harry prehltol.

"Všetko čisté, našiel si niečo Sna..."

Sirius sa objavil na rohu a stuhol, zízal na dvojicu chlapcov.

"Harry? Draco?" spýtal sa nechápavo. Pozrel sa na Snapa a došlo mu, že majster elixírov o tomto nevedel a uvedomil si, čo sa muselo stať. Jeho výraz sa zmenil na výraz sotva potláčanej zúrivosti.

"Máme problém," zašepkal Harry Dracovi, keď striedavo hľadel medzi dvoma krstnými otcami.

"Nedokážeš si ani len predstaviť, ako mierne si to povedal," zavrčal Snape.

****

Snape so Siriusom rýchlo našli Dumbledora, ktorý ich uistil, že to zvyšok Rádu zvládne sám. Remus sa rozhodol ísť s nimi, Snapove protesty nebral na vedomie.

Všetci boli späť v Dracovej izbe na Snape manore. Obaja chlapci sedeli na kraji postele, hlavy zvesené hanbou, kým sa ich krstní otcovia zúrivo prechádzali po izbe. Remus sa pokúšal tých dvoch upokojiť, ale ignorovali ho.

"Čo ste si vy dvaja mysleli? Mal som očakávať takéto správanie od Pottera..."

Harrym myklo, keď sa Snape vrátil k svojmu starému spôsobu jeho oslovenia. Bolo zrejmé, že ten muž sa úplne prestal ovládať a hoci si uvedomoval, že si to zaslúžil, stále to bolelo.

"... ale ty, Draco? Myslel som si, že si zodpovednejší, než aby si takto kompromitoval svoju bezpečnosť!"

"Vykradnúť sa do domu muža, ktorý by vás rád oboch zabil?" pokračoval Sirius v Snapovej prednáške. "Ste sa zbláznili? Ako si mi toto mohol urobiť, Harry, keď vieš, čo mi tvoja smrť spôsobila naposledy? Napadlo ťa myslieť na niekoho iného okrem seba?" jačal.

Harry smutne vzhliadol na svojho krstného otca, ale Sirius na neho vrhol tak zúrivý pohľad, že Harry okamžite sklopil zrak. Remus varoval Siriusa, aby sa neprestal ovládať, ale animágus ho ignoroval, keď v ich rečnení prišiel na rad Snape.

"Čo by sa bolo stalo, kebyže tam neprídeme my? Myslel som si, že vy dvaja ste rozumní, ale asi medzi svojimi ušami nič nemáte. Draco, myslel som si, že sa snažíš zmeniť k lepšiemu, ale potom urobíš niečo takto bláznivého. Stála tá sprostá kniha za vaše životy? A Potter, si vážne ten machrujúci idiot, za ktorého som ťa spočiatku považoval?" zreval Snape. "Mal som vedieť, že si začal rozdávať údery a vyvolal bitku v Šikmej uličke, do ktorej si vtiahol nielen Draca ale aj Weasleyovcov, len preto, aby si previedol, aký si suprový."

"Čože?" spýtal sa Sirius, keď sa nahnevane otočil k svojmu krstnému synovi.

"Sľúbili ste, že to nepoviete!" skríkol Harry na Snapa s ublíženým výrazom.

"Buď ticho, Potter. Som tvoj profesor a nedlhujem ti láskavosť, že dodržím svoje slovo, keď sa tu ponevieraš a bezhlavo porušuješ pravidlá môjho domu a vystavuješ môjho krstného syna nebezpečenstvu!" vrčal rozzúrene Snape, keď strčil ukazovák Harrymu do tváre.

Harry zvesil hlavu.

"Samozrejme, že budeš automaticky predpokladať, že to bola Harryho vina," doberal si Sirius Snapa. "Myslím, že to boli Dracove veci, po ktoré šli. Vedel som, že jeho priateľstvo bude pohroma. Harry, myslím, že by si mal znova prehodnotiť, koho si vyberáš za priateľov."

Snape sa stočil, aby vynadal Siriusovi za jeho poznámku, ale Harry vyskočil na nohy.

"Bol to môj nápad, nie Dracov. Je to všetko moja chyba. Ak by mal niekto prehodnotiť, koho si vybral za priateľa, tak je to Draco," naliehal Harry.

Snapove ústa sklapli a v jeho očiach sa objavil záblesk triumfu, hrdý, že to nebol jeho krstný syn, kto spôsobil tieto problémy.

Pri tom odhalení Siriusova zúrivosť ešte viac zosilnela.

"Takže nestačí, že vystavuješ SVOJ život nebezpečenstvu zakaždým, keď sa ti naskytne nejaká šanca, ale ty do toho tiež zaťahuješ ostatných? James by NIKDY neurobil niečo tak hlúpeho!" prehlásil Sirius v nahnevanom sklamaní. "Myslím, že si menej ako tvoj otec, než som si myslel."

Snape si pri tomto odfrkol.

"Je-je mi to ľúto," chabo skúsil Harry.

"Ľútosť nestačí. Sklamal som sa v tebe, Harry! Myslel som, že už si sa poučil, aby si takéto veci nerobil! Čo treba urobiť, aby do teba človek nakopol trochu rozumu? Radšej sa modli, aby som ťa zamkol len na mesiac v tvojej izbe a nie ti dal trest, ktorý si zaslúžiš."

Pri tejto poznámke Harryho srdce prakticky prestalo biť, ale ani jeden z rozzúrených mužov si to nevšimol.

"Sirius, myslím, že to stačí," varovne sa vložil Remus, keď sa ostro postavil.

"Nie, Námesačník. Harry musí pochopiť, čo za príšernú vec vyviedol. Harry, tvoj trest preberieme neskôr. Práve teraz sa na teba nemôžem ani pozrieť," oznámil zúrivo Sirius, než odpochodoval z izby.

Snape sa otočil k Dracovi. "Nemysli si, že sa z tohto tak ľahko vyvlečieš, Draco. Tvoje správanie ma veľmi sklamalo. Keď Black s Potterom odídu, určím, aký bude tvoj trest," chladne vyhlásil, než opustil izbu. Zatreskol za sebou dvere tak silno, že sa roztriasla zárubňa.

Harry sa teraz chvel hrôzou. Draco mal tvár v dlaniach, snažil sa potlačiť slzy, ale Harry vyzeral, že nemá ďaleko od záchvatu paniky.

"Harry?" nežne sa spýtal Remus. Harry sa strhol a švihol hlavou nahor.

"Och môj bože, deje sa to," nezmyselne vravel Harry, oči mu poskakovali po izbe, ako keby hľadal možné úniky. Draco znepokojene vzhliadol na chrabromilčana.

"Čo sa deje, Harry?" zašepkal Remus.

"Po-pokašľal som to. Zistil, čo som v skutočnosti zač a začne to byť rovnaké, presne ako strýko Vernon povedal!" panikáril. Remusove oči potemneli, premýšľal, čo presne mu jeho príšerný strýko povedal.

"Harry, vieš, že by ti Sirius nikdy neublížil. Nikdy sa k tebe nebude správať rovnako ako Dursleyovci."

Harry zatvoril oči a pokrútil hlavou. "Vedel som, že sa to stane! Vedel som, že ma tiež začne nenávidieť! Ach bože, Námesačník, prosím, už to znova nezvládnem! Nechcem, aby to bolo rovnaké ako u Dursleyovcov! Vážne budem odteraz dobrý, Námesačník, sľubujem! Ja... ja to už znova nezvládnem, prosím," šialene žobronil Harry.

"Harry, sľubujem, že si Sirius neublíži. Miluje ťa," naliehal Remus.

Harry sa znova posadil a schoval si tvár v dlaniach, očividne profesorovi obrany neveril.

Remus si vzdychol a otočil sa k blondiakovi. "Draco, ako sa cítiš?"

Slizolinčan na neho smutne vzhliadol. "Sev ma vykopne z domu, rovnako ako moja rodina a ja nemám kam ísť," potlačil vzlyknutie.

Harryho hlava vystrelila nahor. Krv mu zmizla z tváre.

"Čo ak ma Sirius pošle späť k Dursleyovcom?" zdesene zašepkal.

"Harry, to sa..." začal Remus, ale chlapci ho ignorovali.

"Potom pôjdem s tebou," rozhodne prehlásil Draco.

"Ale moja teta a bratanec ma tak veľmi nenávidia. Aj teba budú nenávidieť, pretože si čarodejník," triasol sa Harry. "Alebo čo ak sa vráti môj strýko? Naposledy si ho nenechali vo väzení, čo ak ho znova pustia? Zabije ma."

"Harry, ty sa k Dursleyovcom nevrá..." pokúsil sa vložiť Remus. Obaja chlapci ho úplne ignorovali.

"Ja mu to nedovolím, žartuješ? Nikto sa k mojim priateľom takto nebude správať. Okrem toho ja v žiadnom prípade nebudem bývať v prístenku. Utečieme. Mám peniaze v banke, takže z toho vyžijeme, až kým neprídeme na niečo iné," bez zaváhania informoval Draco Harryho, objal ho okolo pliec v snahe upokojiť ho.

"Myslel som si, že som konečne mal rodinu," smutne prehlásil Harry.

"Ja tiež," zamrmlal rovnakým tónom Draco.

"Ešte žiadne utekanie, chalani. Len sa pokúste trošku upokojiť, dobre?" vravel láskavo Remus, ale nebol si istý, či ho niektorý z chlapcov vôbec počul. Vzdychol si, opustil izbu a vydal sa smerom ku schodom. Jeho hnev vzrástol, keď začul, ako dole zúria dvaja dospelí muži.

Zišiel do izby, kde ich našiel po sebe kričať.

"Sklapnite, obaja," vyštekol nahnevane, aby získal ich pozornosť. "Posaďte sa," prikázal zlovestne, keď dovolil vlkovi v sebe, aby vyšiel na povrch dosť na to, aby podporil jeho príkaz.

Obaja sa neochotne a pobúrene posadili.

Remus sa prechádzal sem a tam nahnevane pred nimi, rovnako ako to oni dvaja robili v Dracovej izbe.

"Takže, vy dvaja ste sa rozhodli, že budete tvrdými kmotrami, há? Ustanovíte pravidlá a vynútite si ich so železnou päsťou? Že stratíte nervy pri prvej chybe? Čo dopekla ste si tam hore vy dvaja mysleli?" jačal, zúrivo ukazujúc na strop.

"Mohli ich zabiť. Museli si uvedomiť, čo vyviedli," bránil sa Snape, ale Remus na neho vrhol také zazretie, že to prekvapeného Snapa dostatočne umlčalo.

"Ty, Severus. Tí chlapci nie sú práve teraz tvojimi študentami, Draco je tvoj krstný syn a Harry k tebe vzhliada z Merlin vie akého dôvodu. Nie sú tu na to, aby si ich terorizovaním prinútil poslúchať tvoje pravidlá! Si jedinou rodinou, ktorú Draco práve teraz má. Odvrhli ho a vydedili Malfoyovci, a teraz, kvôli tvojmu správaniu, kvôli tvojej prehnanej reakcii, si Draco tam hore myslí, že sa ho chystáš vykopnúť, že ho chceš tiež zaprieť! Všetko len preto, že si chcel hrať úlohu drsného chlapíka. A keď si sa vrátil k tomu, aby si znova Harryho volal Potter? Bolo to, ako keby pre teba nebol človekom a myslím, že toho mal vo svojom živote už dosť. Keby si nebol tak pohltený vo svojej zúrivosti a rečnení, bol by si videl tú bolesť v jeho očiach, keď si to spravil," ostro vravel Remus.

Snape sa tváril šokovane a previnilo. Teraz bol Sirius tým, čo sa vyzeral víťazoslávne. Remus sa stočil k animágovi.

"Zotri si ten úškrn z tváre, Sirius, pretože ty si bol desaťkrát horší ako Severus. Spýtať sa Harryho ‘myslíš niekedy na niekoho iného ako seba’ ? U Merlina, veď to je to jediné, čo Harry robí! A teraz si kvôli tebe myslí, že je sebecký. Teraz nikdy nebude klásť svoje vlastné potreby pred niekoho iného! Och nie, ale ty si neskončil tým, že si mu zničil jeho sebaúctu, ty si musel pokračovať," vrčal nahnevane Remus. "Vážne milujem tvoju voľbu slov. ‘Nakopnúť trochu rozumu’?. Vravieť, že by sa mal modliť, aby si ho ‘zamkol len na mesiac’ než aby dostal trest, ktorý ‘si vážne zaslúži’? Ach, to je jednoducho skvelé, Tichošlap. Uniklo tvojej mysli, že Harry bol ZNEUŽÍVANÝ?!" jačal Remus. "Má tam hore záchvat paniky, pretože si myslí, že ho vezmeš domov a ZMLÁTIŠ ho. Dúfam, že si spokojný, že pochopil, čo si mu chcel povedať, pretože minimálne Harry sľubuje, že odteraz bude dobrý, ak ti zabránim, aby si mu ublížil," vyšplechol, hlas mu prekypoval sarkazmom. Už veľmi dlho nebol takto nahnevaný.

Sirius sa rýchlo postavil. "To si nemyslí! Vie, že by som mu neublížil!"

"Sirius, obaja so Severusom si musíte uvedomiť, že Harry s Dracom nie sú len priemerní chlapci, ale obaja boli zneužívaní fyzicky aj emocionálne. Potrebujú dokonca viac uistenia a prejavov lásky než väčšina detí. Tiež musíte prehltnúť svoju pýchu a uvedomiť si, že potrebujete pomoc. Vy dvaja musíte v tomto spolupracovať, pretože ak sa na chvíľku zastavíte a popremýšľate o tom, tak je Sirius tým najvhodnejším človekom, aby pomohol Dracovi a Severus je tým najlepším človekom, ktorý môže pomôcť Harrymu."

Snape v skutočnosti vyzeral, že počúva Remusa, ale Sirius na neho len nahnevane vrčal. "Ja sa dokážem o Harryho postarať sám. Jeho nepotrebuje," vyšplechol, ukazujúc na Snapa, "potrebuje mňa, svojho krstného otca. A vie, že by som mu neublížil. Vie, že ho milujem. Neviem, o čom hovoríš, Remus, a nemôžem uveriť, že by si ma obvinil z... z čohokoľvek, z čoho si ma obvinil."

"Sirius, počúval si ma vôbec?" zjačal Remus.

"Nie, beriem Harry a vypadneme odtiaľto," vyhlásil a rýchlo vybehol hore schodmi.

"Dobre, Siri, ale keď sa rozhodneš vytiahnuť hlavu zo svojho zadku a pomôcť svojmu krstnému synovi, príď za mnou," rozhorčene za ním zavolal Remus.

Sirius vybehol hore schodmi, hlava mu vírila nevierou nad tým, z čoho ho jeho údajne najlepší priateľ obvinil.

Rozrazil dvere na spálni, príliš pohltený v myšlienkach, aby si všimol, že Harry nadskočil a zbledol.

"Poďme Harry, ideme," zavrčal, neschopný úplne potlačiť svoj hnev na Námesáčnika.

Harry rýchlo vyskočil na nohy a nasledoval svojho krstného otca, snažil sa pritom potlačiť triašku od strachu, pretože nechcel dráždiť Siriusa ešte viac.

Sirius ho viedol ku kozubu. Remus so Snapom sa rozprávali, pričom Snape sa tváril dosť znepokojene. Remus vzhliadol nahnevane na Siriusa a venoval Harrymu súcitný pohľad. Harry z toho pochopil, že urobil, čo mohol. Trasľavo vyslovil "Dom svetla’, keď vkročil do kozubu.