Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 20.

Preklad: Jimmi

Beta: neobetované

Chrabromilčania nebývajú nervózni

Neville x Luna

"Ahojky."

Neville sa rýchlo stočil, chĺpky na rukách sa mu vzpriamili prekvapením a jeho oči sa zrazili s Luninými strieborno blonďavými vlasmi.

"Och, ahoj, Luna," úprimne odzdravil, keď sa vrátil k tomu, aby prstami prechádzal po regáloch, ktoré náhlivo skúmal kvôli niečomu, čo by kúpil starej mame.

"Nakupuješ na poslednú chvíľu?" spýtal sa, ignoroval ten hlúpy nervózny pocit vo svojom bruchu, keď sa k nemu naklonila, keď končeky jej prstov letmo pohladili jeho pokožku.

Chrabromilčania nebývajú nervózni. Chrabromilčania nemávajú motýle v bruchu. Chrabromilčania nebývajú nervózni, opakoval si znova a znova v duchu.

"Och, áno," odvetila. "Chcela som kúpiť otcovi nejaké nové habity, aby si mal čo obliecť, keď pôjdeme toto leto loviť krčorohých chrapogotov." Keď ukázala smerom von, kde sneh padal k zemi, stekal po oknách a hromadil sa na nich, dodala takmer ako keby ju to práve napadlo: "Tam vonku je zima." A ako keby chcela doložiť svoj názor, potiahla sa za šál, ktorý mal rovnakú príšernú farbu, ako redkvičkové náušnice, ktoré jej viseli z uší.

"Ja kupujem niečo starej mame. Možno šál?"

Neville sa pohŕdavo pozrel na Lunin šál, než sa rýchlo pokúsil zatajiť svoje pocity a ukázal na mrznúcu chladnú ulicu, kde sa po ulici náhlili poslední nakupujúci, hlavy sklonené, keď bojovali voči energickému vetru.

"Vlastne," dodal, "nemáš chuť na ďatelinové pivo?"

Luna prikývla a niečo nerozoznateľné sa jej mihlo tvárou. Spoločne vyšli z dverí butiku, ich telá mierne pritlačené k sebe. A zase Neville pocítiť to bodnutie a trošku sa striasol, keď pripustil, že je to ten istý pocit ako mal v tú noc Vianočného bálu.

Chrabromilčania nebývajú nervózni. Chrabromilčania nemávajú motýle v bruchu. Chrabromilčania nebývajú nervózni.  

"Tešíš sa na Vianoce?" spýtal sa Neville, ruky zovreté okolo pariaceho sa ďatelinového piva.

"Áno," odpovedala Luna. "S otcom budeme mať večeru na zadnom dvore, s narglami."

"Nebude vám zima?"

"Trošku."

Neville si nemohol pomôcť, aby sa nezasmial, pretože sa Luna na neho podivne pozrela, očividne nedokázala pochopiť, prečo normálne čarodejnice a čarodejníci považujú sedenie vonku v mrazivom snehu za čudné.

"A čo ty?" spýtala sa. "Ideš na Vianoce domov?" Bola to nevinná poznámka, a predsa Neville cítil, ako sa mu v bruchu zachvelo a nie od... (boli to nervy? pobláznenie? normálnosť?)

"Áno," zamrmlal, "budem bývať u starkej."

Luna si ho prezerala ponad svoju šálku, jasné modré oči nezaváhali, keď sa zdalo, že sa ním prevŕtavajú.

"Tvoji rodičia zomreli? Tak ako moja matka?" Bola to nevinná poznámka, a predsa Neville cítil, ako sa mu v bruchu zachvelo a nie od... (boli to nervy? pobláznenie? normálnosť?)

"Vlastne nie," odpovedal, opatrne volil slová. "Oni... oni, och kašľať na to... mučila ich Bellatrix Lestrangeová a sú teraz u Sv. Munga."

"To je hrozné." Luna sa naklonila k nemu a nežne sa dotkla jeho ruky, ale potom sa stiahla, keď cítila, ako sa strhol.

Chrabromilčania nebývajú nervózni. Chrabromilčania nemávajú motýle v bruchu , Chrabromilčania nebývajú nervózni, opakoval si znova v duchu, aj keď toto vážne nebol ten najvhodnejší čas.

"To kvôli tomu pre teba znamená Dumbledorova armáda tak veľa, však?"

"Áno," prikývol Neville hlavou. "Vážne o tom nechcem hovoriť; nie som ešte pripravený, aby o tom ľudia vedeli."

Luna dopila zvyšok ďatelinového piva, zjavne si nevšimla, že jej trocha steká po brade.

"Nemali by sme ísť tvojej starej mame kúpiť nejaký šál? Rada by som ti pomohla."

"Nie vďaka, Luna," odpovedal Neville s ďalším zazretím na ten príšerný šál, ktorý mala omotaný okolo krku a ktorý ju zaplavoval v látke farby tekvice. "Ale vďaka za vypočutie."

Nadklonila sa, jej vlasy sa zakývali nad cukorničkou, a Neville si nemohol pomôcť, ale tiež sa priklonil, v očakávaní toho, čo sa malo stať, súčasne s radosťou aj s hrôzou.

Chrabromilčania nebývajú nervózni. Chrabromilčania nemávajú motýle v bruchu. Chrabromilčania nebývajú nervózni.   

Ten bozk bol krátky a predsa jej dych zotrvával na Nevillovej tvári dlho potom, čo sa Lunine pery odtiahli.

"To bolo čo?" spýtal sa, výraz prekvapenia mu preletel tvárou.

Myslieval si, že bolo poriadne nemožné vidieť Lunu Lovegoodovú červenať sa, ale práve sa to dialo, rovno pred ním.

"Vyzeral si taký stratený a pripomenul si mi chrapogrota. Tatko hovorí, že je pre ne normálne vyzerať zmätene a súčasne rozkošne."

"Ty si ma pobozkala, pretože som vyzeral ako chrapogrot... rozkošne?" spýtal sa Neville, ktorý tomu nemohol uveriť.

Luna s plnou vážnosťou prikývla, zjavne ju tá situácia nevyviedla z rovnováhy. "Tatino stále hovorí, že svet funguje vďaka láske a šťastiu."

Neville sa usmial, dotkol sa jemne svojich pier a pokrútil nad ňou hlavou, vlasy mu tancovali v ľadovom vetre, ktorý prefukoval cez medzeru v okne.

"Vieš..." riekol, nedokázal uveriť, že sa na toto pýta, "ale nemáš taký divný pocit v bruchu?"

"Samozrejme," odpovedala Luna, "to znamená len to, že ti tam tancujú skazostreky."

A keď vyšli z Troch metiel, rozhovor medzi nimi dvoma ľahko plynul. Neville si nemohol pomôcť, ale pomyslel si, že možno motýle v bruchu nie sú nakoniec až také zlé...