Preklady fanfiction Harryho Pottera

12. Kapitola  2/3

Keď sa na druhý deň Harry prebudil, uvedomil si, že hľadí na dvere, ktoré viedli do pracovnej časti Snapovho laboratória. Bolo mu jasné, že musel zaspať v pracovni, ktorá k nemu patrila, ale chvíľku si nedokázal spomenúť prečo.

Zrazu mu myseľ zaplavili spomienky na minulú noc a bolo to, ako keby na neho niekto vylial kýbeľ ľadovej vody. Spomenul si na strýkov útok, na to, ako zdesene sa všetci tvárili, na zrútenie sa v Snapovej obývačke po tom, čo sa pokúsil objať majstra elixírov v zúfalej túžbe o otcovskú útechu. Strhol sa rozpakmi, hlavne pri tej poslednej spomienke.

Zrazu mu došlo, že jeho vankúšom sú niečie nohy. Vypálil do sediacej pozície a zhíkol bolesťou, ktorú ten náhly pohyb spôsobil.

"Ešte nie si úplne vyliečený, Harry," prehlásil Snape a odložil knihu. "Nechceš robiť takého náhle pohyby."

"Boli ste hore celú noc?" neveriacky sa spýtal Harry.

"Áno. Robil som si o teba starosti," jednoducho vysvetlil Snape. Harrymu bolo jasné, že to povedal len kvôli tomu jeho zrúteniu minulú noc.

"Nechcel som na vás zaspať," ospravedlňoval sa, ale nepozrel sa mužovi do očí. "Nemuseli ste tu so mnou zostať."

"Harry," začal vážne Snape, keď vstával. "Je to v poriadku. Nepotrebujem toľko spať ako ostatní. Teraz ťa poďme prezliecť, ale najprv ti vymeníme obväzy. Môžeš si požičať nejaké Dracove oblečenie a dáme si raňajky."

"Sirius sa už vrátil?" spýtal sa Harry, keď mu Snape pomohol na nohy.

"Ešte nie," súcitne odpovedal Snape. Sám premýšľal, čo prepánakráľa Harrymu krstnému otcovi toľko trvalo.

Snape rýchlo vymenil Harryho obväzy, všimol si pri tom, že sa mu po celú dobu chrabromilčan odmieta pozerať do očí.

Uistil sa, že sa Harry dostal do Dracovej izby a že je blondiak hore, než šiel dozrieť na raňajky.

Draco sa prehŕňal skriňou, vyberal pre nich oblečenie na dnešný deň, keď sa Harry posadil za jeho pracovný stôl.

"Ako sa cítiš?" váhavo sa spýtal Harryho.

"Fajn," prikývol Harry, ale tiež mu pritom nepozeral do očí.

"Chceš si obliecť môj slizolinský habit?" nervózne zažartoval Draco.

Harry sa s obrovským úsilím usmial. "Jasne. Poviem Siriusovi, že ma s vami dvoma nechal príliš dlho a konvertovali ste ma."

"Kde vôbec je?" spýtal sa blondiak.

Harry pokrčil plecami. "Možno si šiel domov pospať, než ma vyzdvihne."

"Stavím sa, že stále vypĺňa formuláre alebo niečo také. Ministerstvo s tým vážne niečo potrebuje urobiť. Keď ma Sev oficiálne adoptoval, štyri hodiny sme vypĺňali papiere a snažili sa získať niečiu pozornosť," rapotal Draco, čo obvykle nerobil.

"Možno," unavene odpovedal Harry, ktorý vyzeral z okna.

Draco mu podal oblečenie a on si ho s chabým úsmevom vzal.

"Potrebuješ pomôcť..." začal neohrabane Draco, ale Harry ho prerušil.

"Nie," vyhlásil rozhodne.

"Môžem zavolať domového škriatka. Kedysi mi pomáhali s obliekaním po celý čas," skúsil Draco. "Stále to občas robia, keď sa cítim zvlášť unavený."

"Nie, dokážem sa obliecť sám," trval na svojom Harry. "Máš kúpeľňu alebo niečo, kde sa môžem prezliecť?"

"Hej, hneď za tými dverami," ukázal Draco na dvere vedľa tých, čo viedli na chodbu. Harry mu poďakoval, šiel sa prezliecť a zatvoril za sebou dvere. Využil príležitosť, aby sa na seba pozrel v zrkadle.

Vyzeral príšerne. Absolútna troska. Modriny, ktoré v noci nezahojili, sa teraz ukazovali vo farbách tmavomodrej a čiernej. Obväz, ktorý mu pokrýval ranu na hlave, obklopovala tmavá farba, pretože nebol dosť veľký, aby zakryl celú modrinu. Ďalšiu odpornú modrinu mal na líci a krku, a pár ich mal na pleciach. Paže mal nimi pokryté a bol vďačný, že mu Draco vybral tričko s dlhým rukávom. Tiež bol zrazu rád, že obväzy na hrudi pokrývajú väčšinu jeho zranení, pretože keď ich videl všetky naraz, spôsobilo to, že si uvedomil, ako veľmi mu včera v noci strýko ublížil. Boli dôkazom, že to nebol len zlý sen.

Rýchlo sa obliekol, aby sa už viac na seba nemusel pozerať. Prial si, aby rukávy boli dlhšie a zakrývali mu ruky, ktoré teraz pokrývali malé ranky od vázy z minulej noci. Kedykoľvek zdvihol ruky, vykúkali obväzy na zápästiach a vďaka tomu podľa svojho názoru vyzeral, ako keby sa pokúsil spáchať samovraždu. Na minútku mocne zatvoril oči, aby tie emócie potlačil, než sa vrátil do Dracovej izby, kde na neho blondiak čakal.

Dvojica sa vydala dole schodmi. Harry ignoroval protesty svojho tela, aby kráčal normálnym tempom. Draco naznačil, aby spomalili, ale Harry len pretočil očami a povedal, že je v poriadku. Len chcel, aby všetci zabudli, že sa minulý večer vôbec udial.

***

Harry sa posúval vajíčka dookola po tanieri, keď vošiel unavený a uštvaný Sirius.

"Prepáčte, že mi to tak dlho trvalo. Nechali ma vyplňovať papiere celú noc! Stále privolávali nových ľudí, aby sa so mnou porozprávali a znova a znova som musel všetko vysvetľovať," vravel rýchlo. "Nevadí, bola to fakt veľmi hektická noc, ale už som konečne tu."

"Black, mám pár elixírov, ktoré chcem, aby Harry bral. Chalani môžu dojesť raňajky, kým sa o nich porozprávame a potom môžete s Harrym odísť," postavil sa Snape. Sirius prikývol a nasledoval Snapa, keď odišiel z miestnosti.

"Ako sa má?" spýtal sa, len čo boli preč z kuchyne.

"Ako myslíš, že sa má?" podráždene odsekol Snape.

"Len tentoraz by si mohol na mňa prestať štekať alebo sa chovať, ako keby som bol nejaký podradný blbec a jednoducho mi odpovedať na otázku?" hneval sa Sirius. "Som si dobre vedomý, že nezvláda veľmi dobre fakt, že z neho včera v noci jeho strýko vymlátil dušu, ale mohol by si mi aspoň dať predstavu, ako to znáša?"

"Nie dobre. Musíš sa s ním o tom porozprávať."

"Viem." Sirius pretočil očami nad tou neužitočnou radou.

"Mám na mysli čoskoro, Black," vyhlásil Snape.

"Porozprávam sa s ním, keď bude pripravený sa porozprávať."

"Nie, Black, musíš sa s ním porozprávať okamžite. Je mi jedno, či hovorí, že je pripravený alebo nie, vytiahneš to z neho. Prinúť ho hovoriť," hádal sa Snape. Sirius sa na neho zhnusene pozrel.

"On nie je jedným z tvojich študentov, ktorému dali trest, kde ho vypočúvaš pod Veritasérom, dobre? Keď bude pripravený porozprávať sa, porozprávam sa s ním o tom. Ak potrebuje čas, chcem mu ho poskytnúť."

"Nie je nutné hádať, ktorému scenáru dávaš prednosť," podpichol Snape.

"To čo dopekla malo znamenať?" zavrčal Sirius.

"Znamená to, že potrebuješ dospieť a prestať byť jeho priateľom a začať byť jeho krstným otcom."

"Och, áno, práve od teba prijmem kmotrovskú radu," sarkasticky zareagoval Sirius. "Dovolíš niekedy Dracovi smiať sa, alebo je takýto druh zábavy proti pravidlám tvojho panstva?"

"Nechovaj sa, ako keby si vedel, ako vychovávam Draca," zavrčal Snape.

"Potom sa ty nechovaj, ako keby si vedel, ako sa ja starám o Harryho," vyštekol Sirius.

"Ak sa s ním neporozprávaš, uzavrie sa pred tebou a ustúpi do seba," varoval Snape.

"Harry si týmto prešiel už predtým, tak ak niekto vie, ako to zvládnuť, je to on. Ja, na rozdiel od teba, mám v neho dôveru. Príde za mnou, keď bude pripravený."

"Och, áno, pretože v minulosti to tak dobre zvládal," povedal Snape s mimoriadnym sarkazmom.

"Zvláda to! Nezaoberá sa tým! Nedovolí, aby sa mu to miešalo do života. Nemá tisíc piercingov či tetovaní, ani sa z neho nestal pyromaniak či niečo také. Je normálny a je šťastný, takže musí niečo robiť správne," trval na svojom Sirius.

"Si vážne tak naivný, Black?" posmešne sa spýtal Snape. "Prečo si myslíš, že na seba prevzal tú muklovskú rakovinu? Z toho, čo mu spravili jeho príbuzní, mal dojem, že nikomu na ňom nezáleží a zdecimovalo to jeho sebaúctu."

"Teraz má mňa, dobre? Vie, že mi na ňom záleží. Nie je to tak ako predtým, pretože teraz som nablízku ja a môže prísť za mnou, kedy sa mu bude chcieť, predtým než spraví niečo drastické. Na rozdiel od teba ja mám v neho kúsok viery a viem, že je to silné dieťa a že toto dokáže prekonať tak, ako to prekonal predtým. Vie, čo je pre neho najlepšie a porozpráva sa, keď nastane pre neho ten správny čas," sebavedome vyhlásil Sirius.

"Nuž, tvoja viera v neho ho zničí. Má pätnásť, u Merlina. Väčšina dospelých nevie, čo je pre nich najlepšie a ja by som si myslel, že je dosť očividné, že Harry nevie, čo je najlepšie pre neho," nahnevane vravel Snape.

"Ty sa vždy na neho pozeráš, ako keby bol voči tebe niečo menej, však, Snape? Je to preto, že je Jamesov alebo preto, že je to môj krstný syn? Alebo možno všetci chrabromilčania sú skrátka o toľko tupší než vy boží slizolinčania?" zavrčal Sirius. "Nuž, mýliš sa. Nech voči nemu prechovávaš akékoľvek predsudky, Harry je múdre decko, ktoré je oveľa schopnejšie vyrovnať sa s akýmikoľvek sračkami, ktorým ho život vystaví, než niekedy budeš schopný ty."

"Si úbožiak, Black. Priznávam, v minulosti som mal voči nemu predsudky, ale teraz si to ty, kto je nimi zaslepený. Nedokážeš ani len prijať moju radu, keď som to bol ja, kto bol s ním celú noc hore! Ja som bol prvý, komu povedal o tomto zneužívaní alebo to si nevedel? Bol som to ja, nie ty, takže možno by si mohol na sekundu zvážiť, že to bolo kvôli tomu, že vedel, že to dokážem zvládnuť lepšie ako ty," jačal Snape.

"Och, ani len nezačínaj s tými klamstvami, Snape. Áno, povedal ti to prvý, ale ani sa NESNAŽ, aby to vyzeralo, že za tebou utekal, aby si mu pomohol. Len si bol náhodou prvý, kto na to prišiel, pretože si bol po celý čas pri ňom ako profesor a potom si ho pravdepodobne prinútil, aby ti všetko povedal skôr, než bol pripravený hovoriť o tom," jačal Sirius na oplátku. "Keby si mu poskytol čas, bol by prišiel za mnou ako prvým a k tomu ešte aj ochotne."

"Keby som ho neprinútil o tom hovoriť, nikto by to vôbec nevedel a on by zomrel pod rukami svojho strýka."

"Zabudni na to. Nikam sa nedostávame a nemám energiu sa kvôli tomu s tebou hádať, Snape, takže prečo mi nedáš tie prekliate elixíry a ja môžem vziať Harryho niekam, kde je v skutočnosti vítaný," nakoniec povedal Sirius.

"Harry je tu vítaný, si to ty, kto nie je. A neopováž sa Harrymu povedať, že ho tu nechcem. Len znížiš jeho sebaúctu. Plus, očividne bude potrebovať niekoho, kto sa kvôli tomuto bude správať ako dospelý," pohŕdavo sa tváril Snape.

"Len mi daj tie prekliate elixíry, Ufňukanec," precedil Sirius pomedzi zaťaté zuby, keď sa uchýlil k starej Snapovej prezývke z Rokfortu.

Snape sa neho zamračil a načmáral pokyny k elixírom. "Dospelý ako vždy, Black," uškrnul sa a vrazil mu niekoľko fľaštičiek do rúk. "Teraz sa upokoj, kým sa vrátiš do kuchyne. Pre prípad, že si zabudol, Harry sa práve musel vysporiadať s nazúreným strýkom, nepotrebuje k tomu aj naštvaného krstného otca."

Sirius na neho zazrel a nahnevane vykráčal z dverí. Avšak než vošiel do kuchyne, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol. Snape šiel za ním a nasledoval ho do kuchyne bez jediného slovka.

Draco sa pokúšal o rozhovor s Harrym a Harry odvádzal dobrú prácu v tom, aby s ním spolupracoval. Snape si v duchu vzdychol, bolo mu jasné, že táto ukážka normálneho života len zmenší pravdepodobnosť, že sa Sirius porozpráva s Harrym. Tiež to znamenalo, že sa Harry snaží zatajiť svoju bolesť a že radšej dovolí, aby ho užierala zvnútra, než aby dovolil niekomu, aby mu pomohol.

"Pripravený ísť, chlapče?"  spýtal sa Sirius. Harry sa usmial a prikývol, ignoroval výstrely bolesti telom, keď vstal od stola.

"Uvidíme sa neskôr, Draco. Vďaka, že ste ma tu nechali, profesor."

"Si tu kedykoľvek vítaný, Harry," úprimne odpovedal Snape. Na okamih zachytil Harryho oči a so sklamaním si uvedomil, že boli plné nedôvery a skepticizmu. Harry rýchlo svoj pohľad odtrhol a stroho prikývol.

Sirius prehodil ruku okolo Harryho pliec, ale keď sa chlapec strhol a napäl pri tom pohybe, Sirius si to rozmyslel a nechal ruku klesnúť k svojmu boku a viedol Harryho preč.

"Sev?" spýtal sa Draco znepokojene, keď dvojica odišla. "Bude Harry v poriadku?"

Snape si vzdychol a pozrel sa na svojho krstného syna. "Neviem, Draco. Dúfam, že áno."