Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 17: Je to hravé dieťa

"Otoč sa," naliehala Hermiona.

"Ale aj tak ťa napokon uvidím."

"To mi je jedno. Proste sa otoč."

Draco sa uškrnul a odplával od Hermiony. Zastal na vzdialenom brehu riečky a civel na polia za ním.

Hermiona si nervózne rozviazala gombíky a šnúrky na chrbte svojich šiat a vyhrabala sa z toho modrého sedliackeho odevu.

"Nepozeraj sa!" skríkla, keď si všimla, že nakúka. Draco sa zasmial a znova sa otočil.

"Dobre, ale začínam byť netrpezlivý. Budem rátať do desiatich... jeden, dva..."

Hermiona si vyhrnula spodničku s korzetom a ponorila špičku nohy do vody. Bola studená! Tečúcej riečke sa očividne nedarilo veľmi dobre udržiavať teplo.

"Tri... štyri..."

Vkročila do riečky až po kolená, zvykala si na chlad.

"päť... desať!" Draco sa odtlačil od protiľahlého brehu a vrhol sa k Hermione. Zvrieskla, keď zacítila ako ju ťahá pod vodu. Voda bola presne taká studená, ako vedela, že bude.

"Je taká STUDENÁ!"

"Trochu plávaj, zvykneš si na to." Draco sa smial, keď ju ťahal za pás do stredu, kde bolo najhlbšie. Siahala jej skoro k rebrám. Hermiona sa hodila do vody a zaplávala niekoľko temp. Mal pravdu, už sa cítila teplejšie. A naozaj, bolo fantastické takto sa ochladiť uprostred horúceho letného dňa! To pomyslenie, že čakala celý mesiac, než našla dosť odvahy, aby sa v plávaní pripojila k Dracovi.

"Toto je super!" povedala, plávala na chrbte a zmáčala sa tak, ako sa dalo.

"Vravel som ti," riekol Draco, uznanlivo ju sledujúc. Bože, vyzerá tak lákavo. Spodničku mala pevne pritiahnutú k  hrudi, čo jej prsia robilo veľmi príťažlivými.

"Prestaň na mňa zízať!" prskala Hermiona, znova brodila vodu postojačky. Mierne sa ponorila do vody, až jej z vody trčala len hlava.

"Vieš, že je tá voda príliš priezračná, aby niečo zakryla," povedal Draco, pohybujúc sa smerom k nej a objal ju rukami okolo pása.

Po celých dňoch, keď bola uväznená v šnurovačke, s nevyhovujúcimi kúpeľmi v plechovej vani pred kozubom, bol toto ten najzmyslovejší zážitok, ktorý mala za celý čas, čo bola tu. Voda chladom šteklila jej pokožku, dosahujúc na každú teplú jej časť, a nútila ju cítiť sa tak živo. Hermiona pociťovala jedine závrat a nebezpečenstvo. Nevedela, čo s ňou chcel Draco urobiť v tej priezračnej, chladnej vode... ale vedela, že sa jej to bude páčiť.

Draco spozoroval, ako sa uvoľnila v jeho objatí. Nechali prúd víriť zľahka okolo nich, len si vychutnávali upokojujúci zvuk tečúcej vody. Cez číru vodu mohol vidieť ako sa jej ruky načiahli okolo jeho pliec a pritiahli si ho k sebe...

"Si úžasná," chrapľavo povedal, keď konečne prerušili ten bozk. Hermiona bola opitá vzrušením. Pomyslieť si, že to, čo urobí, môže mať na Draca taký vplyv... Nie, toto ma určite nikdy na Rokforte neučili, pomyslela si šibalsky. Usmiala sa a zdvihla mu ruky zo svojho pásu k hrudi.

Draco bol šokovaný - čo to od neho chcela? Veľmi sa posledný mesiac zblížili, stratiac voči sebe zábrany a bozkávajúc sa vášnivejšie a vášnivejšie, ale nikdy predtým toto nepovzbudzovala. Jemne ju pohladil po krku a po pleciach, pohybujúc sa pod jej kľúčnu kosť a obliny jej pŕs.

Draco bol taký vzrušený, že sa prakticky triasol. Jemne, presunul svoje pery na miesto, ktoré hladili jeho ruky. Vydala tlmený zvuk a prehla chrbát von z vody. Použil pery a zuby, aby jemne sal a hrýzol cestičku z jej krku k vypukline jej pŕs. Pritlačil svoje boky k jej a začul, ako vydala pridusený zvuk prekvapenia.

"Vieš, čo mi robíš, Hermiona?" zavrčal, keď si ju pritiahol k sebe.

Jej odhalené ramená žiarili kvapkami vody, mokré od prúdu. Draco položil ruku za jej hlavu a prehol ju smerom k sebe. Boli tak blízko, že mohol cítiť jej dych na svojich perách. Hermiona ho objala rukami okolo krku a prehodila nohy nad jeho boky. Pritlačila sa na jeho erekciu.

Sladký Merlin, mám pocit, že vybuchnem, pomyslel si Draco. Stiahol ich oboch znova do vody, tak aby boli nad vodou len hlavy. Okolo tváre jej viseli neupravené mokré vlasy a všimol si, že sa jej červenajú líca. Naliehavo si bol vedomý jej pŕs pritlačených k svojej hrudi - v tej chvíli jediná vec, ktorú chcel urobiť bola roztrhnúť ten korzet, ktorý mala na sebe.

Zasnúbenie nech vezme čert. Nech krvné línie idú do pekla. Stále ju bozkávajúc začal uvoľňovať korzet na chrbte jej šiat.

Hermiona zalapala po dychu, keď sa pevné spútanie korzetom okolo nej uvoľnilo a korzet klesol k jej pásu. Trochu ju nadvihol, takže teraz bola napoly z vody, Draco zízal s pôžitkom na pohľad pred sebou. Naživo bola ešte rozkošnejšia než za nocí jeho trýznivých, nenaplnených fantázií vtedy na Rokforte.

Draco pobozkal nežne oblinu každého jej dokonalého prsníka. Zastenala, keď zacítila, ako si vložil jej stvrdnutú bradavku do úst. Jemne ju šľahol jazykom a veľmi zľahka pohrýzol.

Draco cítil, ako sa jeho erekcia tlačí proti jeho pančuchám a bol príjemne prekvapený, keď zacítil ako ho Grangerovej ruky pokusne pohladili. Presunul pozornosť k jej druhému prsníku  a dráždil ho svojím jazykom.

Nič by nedokázalo popísať, ako sa Draco práve teraz cítil.

Iste, vtedy na Rokforte boli dievčatá. Pansy - chichotajúca sa a škriabajúca - zopárkrát v šiestaku. Sally-Anne Perksová - mravčacia a povoľná - v piataku. Dokonca zopár menej významných z času na čas. Ale nič ako toto.

Potiahol ju za spodničku, snažiac sa stiahnuť ju nadol jej bokmi. Ale zrazu zacítil, ako ho jej ruky zastavili. Stiahla sa.

"Nie... Draco," zašepkala. "Ja... ja nie som pripravená."

To, čo chcel Draco v tejto chvíli urobiť, bolo zakliať nahlas. Namiesto toho to, čo z neho vyšlo, bolo priškrtené, "...prečo?..."

Hermiona sa zrazu tvárila vyplašene, celkom odlišne od tej malej zvodkyne, ktorou bola pred chvíľou. "Ja... ja som nikdy... predtým."

"Vážne?" Draco bol prekvapený. Potom, čo chodila s Viktorom Krumom dva roky, by človek čakal od Grangerovej viac.

Začervenala sa. "Je to pravda. Rada by som, ale ja... nie som si istá... prepáč."

Draco cítil ako jeho erekcia búši ešte bolestivejšie. Do pekla. Mysli na studenú vodu. Človeče, už predsa boli v potoku plnom studenej vody...

"To je v poriadku," povedal strnulo, pomáhajúc jej zapnúť korzet.

"Naozaj mi je to ľúto," povedala slabým hlasom.

"Hej, povedal som, že je to v poriadku," riekol normálnejším hlasom. Zvláštne, s týmto novým odhalením sa voči nej cítil ochraniteľsky než predtým.

Mlčky kráčali k brehu a posadili sa na trávu. Fúkal slabý vietor a slnko začalo zapadať. Hermiona sa pritiahla bližšie k Dracovi a on ju objal rukou. Jedným z dôvodov, prečo si nedovolila dotiahnuť to do konca, bola malá časť jej mysle, ktorá uvažovala, či ju Draco naozaj bral vážne alebo bude len ďalším zárezom na jeho pažbe. 

"Draco," zamrmlala, "ty už si niekedy?"

Draco vedel, na čo sa pýta - bála sa, či nebude pre neho len ďalšou trofejou. A niet divu - bolo to pre ňu prvý raz  a k tomu on bol jej zarytým nepriateľom počas siedmich rokov. Zvažoval, či jej klamať - sakra, jeho minulosť mu v jeho situácii veľmi nepomáhala. Ale naproti tomu, aký to malo vôbec zmysel? Už pred ňou tajil tú príhodu s vílou, nemal by pred ňou tajiť niečo ďalšie. "Áno."

Vycítila ako sa napla.

"S Blaise?"

"Nie."

Trochu sa uvoľnila.

"S kým?"

Draco bol v rozpakoch.  Trochu prikrášlil svoju odpoveď, "zopár slizolinských dievčat... zopár bezvýznamných... to je všetko."

"Draco Malfoy!" Hermiona sa otočila v šoku. "To si neurobil!"

"Ach, no tak, niežeby tiež Zjazvenec a to Weasleyových dievča mali dobrú povesť. A čo tá pobehlica v Chrabromile... akosavolala... Lavender."

"Lav nie je pobehlica," lojálne riekla Hermiona. "Ona je len... sentimentálna."

"Áno, nuž, tak som aj ja."

"Nie... ty si pobehlica," nadávala. Hermiona nebola na Draco celkom nahnevaná. Počúvala tie chýry celé roky - začali, keď mal Draco šestnásť a dievčatá na Rokforte sa začali chichotať, kedykoľvek prešli popri ňom.

"Vieš, že s tebou je to iné, Hermiona," povedal Draco. "Neviem, ako ťa prinútiť, aby si mi uverila, ak to je to, s čím si robíš starosti."

Nič nepovedala. Takže uhádol, s čím si robila starosti?

Cítila ako jej hladí holé ramená, keď privoňal k jej krku.

"Len mi daj trochu času," povedala.

"A čo tak päť storočí?"

Hermiona si schovala hlavu v jeho pleci. Draco ju stiahol do mäkkej trávy a spolu sledovali, ako sa začali objavovať hviezdy. Ich dýchanie nabralo rovnaký rytmus a Hermiona sa začala unášať na tom mračne nekonečnosti. Takmer mu verila, naozaj mu chcela uveriť.

*********************************

Zakrádali sa v tieňoch popri potoku smerom k vonkajšiemu nádvoriu. Hermionina spodná bielizeň bola z plávania stále mokrá a túžila sa vrátiť a prezliecť sa do teplej nočnej košele. Rozloží šaty pred kozub a do rána budú suché.

Zostala oveľa dlhšie než mali s Dracom v úmysle. Skoro pri potoku zaspali a zotmelo sa, kým si uvedomili, čo sa stalo. Zabočili poslednou zákrutou potoka.

"Pššt," zasyčal pri nej Draco. Obaja stáli ako sochy.

Niečo nebolo v poriadku.

Od nádvoria smerom k nim mierili nejaké svetlá.

"Čo sa..."

"Neviem, ale radšej by si mal ísť..." Draco jej rýchlo stisol ruku a pustil ju.

Prikývla, cítiac sa vyplašená.

"Hermiona?" začula kričať nejakého muža. Draco sa už náhlil preč. Dopadol na ňu lúč svetla a ona si prikryla oči.

"Hermiona!" hlas toho muža bol šokovaný a nahnevaný. "Kto to bol a čo tu robíš v týchto šatách?"

Hermionu zaplavila vina a strach.

"O-otec... Môžem to vysvetliť."

Na scéne sa všade vôkol nej objavili ďalšie svetlá, vynorili sa muži s lampášmi. Hermiona si prenikavo uvedomovala, že jej šaty sú premočené a nevedela, či sa kvôli tomu, alebo kvôli strachu začala triasť.

"Milord... Našli ste ju?" ozval sa známy hlas. Bol to Audley. Fanhope dorazil na scénu s asi šiestimi sluhami. To miesto bolo úplne osvetlené žiarou z lampášov a Hermiona bola v strede toho všetkého.

"Môžem to vysvetliť," povedala, srdce jej búšilo.

Lord Granger vyzeral taký nahnevaný, že si pomyslela, že bude mať infarkt. Otočil sa k jednému zo sluhov a niečo mu zašepkal. Muž prikývol a spolu s ďalším mužom sa ponáhľali popri potoku smerom, kam odišiel Draco. Hermiona vedela, že jej otec Draca zahliadol a poslal chlapov, aby ho pohľadali.

"Prosím... otec..." znova sa pokúsila.

"AKO SA OPOVAŽUJEŠ!" vykríkol lord Granger a ona cúvla. "Pozri sa na svoje oblečenie, svoje vlasy, čo si do čerta robila? A prečo si taká mokrá?" povedal, všimol si mokré fľaky na jej vrchných šatách. Popošiel vpred a chytil ju surovo za ruku, vykríkla bolesťou.

"Prosím, milord," prehovoril Fanhope.

"Mlčte!" vybuchol lord Granger na svojho šafára. Fanhope a Audley ustúpili, vymeniac si nervózne pohľady.

Zdalo sa, že lord Granger prišiel o rozum. Začal Hermionou prudko triasť: "ČO, DO ČERTA, SI ROBILA? ČO, DO ČERTA, SI ROBILA? HOVOR! PRIŠLA SI O JAZYK? HOVOR!"

"Ja... som... plá-plávala... v tom potoku," vydychovala Hermiona. Lord Granger ju stále surovo triasol.

"KTO S TEBOU BOL? PREČO, V MENE BOŽOM, SI OBLEČENÁ AKO SLÚŽKA?"

"Nikto... nebol... so mnou..."

Lord Granger venoval Hermione zúrivý pohľad a odšmaril ju od seba.

"Bol s tebou mladík... videl som ho," riekol nebezpečne pokojne. "Klameš mi. Vrátiš sa zámok, kde je tvoja matka chorá obavami nad tvojím zmiznutím a tam budeme pokračovať v tomto rozhovore. Ak mi budeš ešte raz klamať, oľutuješ to."

Hermionine najväčšie obavy neboli o ňu, ale o Draca. Čo ak ho tí dvaja sluhovia nájdu? Ozval sa šum v kroví a znova sa zjavili tí dvaja sluhovia. K jej zdeseniu si všimla, že medzi sebou pevne zovierali Draca. Cítila, ako jej poklesol žalúdok.

"Našli sme ho, milord. Ukrýval sa neďaleko a všetko sledoval."

To, ako sa tváril lord Granger, bolo ťažké popísať slovami. Vražedne by bolo podcenením. Zaťal päste.

"Milord..." povedal nervózne Audley. "Lepšie by bolo pokračovať na zámku. Lady Hermiona je mokrá a mohla by nachladnúť."

Lord Granger sa bez slova otočil a vyrútil sa do zámku. Hermiona cítila, ako ju Fanhope jemne chytil za ruku a viedol popri ňom. Neodvažovala sa pozrieť za seba, kde Draca odvádzali dvaja sluhovia. Toto nebol jej skutočný otec. Toto nebol jej skutočný život. Tak prečo sa cítila tak vydesená z toho, čo sa im môže stať? Navzdory sebe cítila, že jej do očí vbehli slzy.

"Neplačte, milady," začula Fanhopeho zašepkať jej do ucha. "Tento zmätok sa dá do poriadku."

Pocítila vďačnosť za tie láskavé slová a nasledovala svojho otca do hlavnej siene zámku.

"Gareth!" lady Grangerová zavolala na svojho manžela, len čo ho zbadala priblížiť sa. Mary, Hermionina pestúnka, bola s ňou.  "Našli ste..." Jej hlas sa stratil pri pohľade na mokrú Hermionu. Jej oči sa rozšírili, keď si všimla blonďatého paholka, ktorého viedli dvaja sluhovia. "Ach nie. Ach nie, Hermiona!" Jej matka sa ťažko posadila do kresla, zatiaľ čo ju Mary upokojovala.

"NECHAJTE NÁS!" lord Granger vykríkol na skupinu sluhov, ktorí ich nasledovali dnu. Sluhovia sa uklonili a vypadli. Audley, Fanhope a Marry stáli neohrabane s rodinou. "VŠETCI!" Lord Granger si unavene pretrel oči a prešiel k svojej žene. Audley, Fanhope a Mary chvatom odišli.

Potom, čo odišli, nastalo v miestnosti to najnepríjemnejšie ticho. Hermiona stále upierala oči na hrču v dreve na stole. Nedokázala zistiť, čo Draco vedľa nej robí.

"Hermiona, dám ti poslednú šancu, aby si to sama vysvetlila," povedal potichu lord Granger. "A ak zistím, že počas tejto jedinej šance klameš, tvoj trest bude desaťkrát horší než to, čo už mám pre teba naplánované."

"Hermiona, čo si urobila? Povedz nám pravdu," žiadala jej matka.

Toto nie je môj skutočný otec. Toto nie je moja skutočná matka. Toto nie je môj život. A okrem toho nič zlé som neurobila. Hermiona si tieto slová opakovala ako mantru vo svojej hlave.

"HOVOR!" Vyskočila.

"Ja... ja..." vycítila, ako sa Draco posunul bližšie k nej. "Je to môj priateľ. Šli sme si zaplávať v potoku, pretože bolo tak horúco. To je všetko. Prisahám."

Jej matka vyzerala trochu uspokojená, ale jej otec sa napäl.

"To je všetko? To je všetko?"

"Gareth, vieš, že je to hravé dieťa..."

"Dieťa?" bľabotal jej otec. "Pozrieš sa na svoje dieťa, žena? Má plnú postavu, je zrelá na odtrhnutie - toto nie je žiadne dieťa!" Civel na Hermionu. "Naposledy... čo sa stalo? Čo si s týmto sluhom robila?"

Hermiona cítila, ako sa začína červenať. Spomenula si na pocit Dracových pier na svojej pokožke. Nečervenaj sa. Nečervenaj sa. Prikazovala si, ale čím viac sa snažila s tým bojovať, tým rozpálenejšími sa jej líca stávali.

"VIDÍŠ?" jej otec zašepkal na jej matku. "Vidíš, ako jej horia líca?"

Jej matka zbledla. "Ach, Hermiona, prosím, povedz nám, že si neurobila..."

"Nie! Neurobila!"

"Plávala si s týmto chlapcom v spodnej bielizni?"

"Áno..."

"A ty vravíš, že sa nič nestalo?"

"ÁNO!"

"Prosím, milord..." Draco prehovoril nahlas. "Prisahám, že česť tejto dámy je nedotknutá."

"Tvoje slovo stojí za menej než blato na mne," povedal lord Granger nahnevane. "A nedal som povolenie hovoriť, sluha." Hermiona sa strhla pri lordovej urážke.

"Gareth..."

"Čo je?"

Lady Grangerová kývla svojmu manželovi, aby sklonil hlavu a zašepkala mu niečo do ucha. Jej otec zbledol a niečo zamrmlal späť. Hermiona využila túto príležitosť, aby sa kradmo pozrela na Draca. Nepozeral sa na ňu. Jeho oči boli búrlivé a jeho čeľusť zaťatá.

Draco sa cítil horšie, než keď ho bičovali. Nemohol dokonca hovoriť sám za seba, či za niekoho, koho mal rád. Nie, bol bezmocný. A vedel veľmi dobre, že keby lord Granger chcel, mohol nariadiť jeho popravu.

Lord Granger potriasol hlavou. Lady Grangerová ho jasne prosila, ale pokrútil hlavou. Nakoniec zovrela jeho ruku vo svojej, ale vytrhol si ju. Jej matka sa zatvárila rezignovane.

Lord Granger sa otočil k nešťastnému páru pred ním.

"Okamžite opustíš moje pozemky," povedal Dracovi. "Ak ťa ešte niekedy uvidím, zabijem ťa. Rozumieš?"

Hermiona zadržala dych.

Draco sa tváril zúrivo. Lord Granger, ktorý na neho zízal, nechtiac sklopil oči. Ten blonďavý muž vyzeral, že chce niečo povedať, ale zastavil sa.

"Si rovnako nemý ako hlúpy!?"

"Smiem teraz ísť?" povedal Draco bez emócií.

"Nech nikdy už tvoju tvár neuvidím. Nikdy sa nepokúšaj priblížiť sa k mojej dcére, alebo k mojej rodine."

Draco sa otočil a kráčal k dverám. Nedal najavo žiaden chvat či strach. Proste odišiel.

"Počkaj!" začul Hermionu vykríknuť. "Prosím, otec..."

Začul miestnosťou zaznieť zvuk facky. Ak sa od Luciusa niečo naučil, bolo to, aby si múdro vyberal, s kým sa pustí do bitky."

"Draco!"

Začul zaznieť zvuk ďalšej facky.

"Gareth!" začul lady Katherine vykríknuť.

Sama Hermiona bude zatiaľ v poriadku. Bola dcérou tejto rodiny, nebudú na ňu príliš tvrdí. Keby len mala zdravý rozum a ochotne robila, čo po nej chcú... Pokiaľ ide o neho, vedel, že najlepšia vec, čo môže urobiť, bolo uniknúť a chvíľu byť pokorený. O ďalších desať minút bol na vonkajšom námestí a mechanicky kráčal k železnej bráne.

Zastal na chvíľu, aby si dal dokopy svoje myšlienky. Potom sa otočil smerom k mestu.